Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Všetci vedeli o dlhoch Váhostavu, aj tak mu niekto požičal

Juraj Široký zachraňuje gigant Váhostav. Na úkor malých. Foto – TASR
Juraj Široký zachraňuje gigant Váhostav. Na úkor malých. Foto – TASR

Juraj Široký minulý rok našiel firmy, ktoré Váhostavu v problémoch požičali aj bez zálohy. Teraz by mal dokázať, že nepožičiaval sám sebe.

Andrea Slezáková je právnička a zastupuje viacero schránkových firiem, ktorým dlhuje Váhostav Juraja Širokého. Kto by jej videl do hlavy, vedel by jednoznačne povedať, či škrtanie dlhov Váhostavu je právne v poriadku.

Ak advokátka Slezáková preberá príkazy od Širokého ľudí, v poriadku to nie je. Ak jej klientom je niekto iný, kto si naozaj myslel, že pôžička zadlženému Váhostavu  je dobrý nápad, je všetko v poriadku.

S kým teda rokuje advokátka Slezáková, keď vybavuje záležitosti klientov z Cypru či Belize, ktorým ostal Váhostav dlžný? „Vzhľadom na to, že klienti ma nezbavili povinnosti mlčanlivosti, ktorú v zmysle zákona o advokácii mám, nemôžem vám poskytnúť požadované informácie,“ odpovedala Slezáková.

Dobré vzťahy

Ktoré schránky požičali Váhostavu:

  • Efelan Trading, Cyprus: 7 mil. eur
  • Ginostra Limited, Cyprus: 3 mil. eur
  • Synergy Continental, Belize: 3 mil. eur
  • Scarlatina Holding, Cyprus: 3 mil. eur
  • Lomark, registrovaná na Slovensku, matku má vo Veľkej Británii: 1,5 mil. eur
  • Pallizi Holdings, Cyprus: 2,5 mil. eur  

Váhostav opakuje, že nebyť peňazí od schránkových firiem, stavebný gigant by už dávno skrachoval, a to by potom všetci videli na účtoch oveľa menej peňazí než pri reštrukturalizácii.

Verejná je aj informácia, že pôžičky z Cypru a Belize pozháňal akcionár Váhostavu. Nový riaditeľ Váhostavu Moravčík vysvetľuje, že si už nemohli požičať od bánk, pretože sa nemali za úver čím zaručiť. Všetko cenné už majú banky v zálohe, dokonca aj akcie Váhostavu už založili za pôžičku v Poštovej banke.

Ak je to všetko pravda, Široký našiel firmy, ktoré Váhostavu požičali, hoci nie sú jeho, podnik už bol v zlej situácii a nemal ani úver čím založiť.

„Ja ich nepoznám. To by ste odo mňa veľa chceli,“ odpovedal riaditeľ Moravčík, koho teda akcionár Váhostavu na takú pôžičku nahovoril.

[poll id=“63″]

Posúvali úvery

Ako sa vlastne päť schránkových firiem z Cypru a Belize stalo dôležitými veriteľmi Váhostavu? V marci minulého roka najprv Váhostav úverom podporila schránka s názvom Efelan. Podľa zmluvy, ktorú vtedy podpísali, dohodu sprostredkoval Širokého Finasist.

Potom veľkú časť svojich pohľadávok Efelan v priebehu niekoľkých dní postúpil medzi ostatné schránky. „Akcionár zháňal úvery cez tieto spoločnosti. Na účty Váhostavu prichádzali finančné prostriedky od spoločnosti Efelan, ktorá neskôr previedla časť svojich pohľadávok na iné spoločnosti, o čom Váhostav informovala,“ potvrdil hovorca Váhostavu Tomáš Halán.

To bolo v auguste, keď Váhostav ešte stále sľuboval, že dlhy určite mazať nebude, a presviedčal stavbárov, aby ďalej pracovali na diaľniciach len na dobré slovo.

Mesiac nato už firma priznala, že to s dlhmi nezvláda a musí ich preškrtať.

„Zrejme museli v podniku vedieť, že dlhy, ktoré majú, sú nad mieru, ktorú dokážu zvládnuť,“ myslí si Martin Turček z Transparency International.

Ak by sa ukázalo, že manažéri Váhostavu vedeli, že dlhy nezvládajú, a nekonali včas, môžu skončiť aj vo väzení. Pre trestný čin poškodzovania veriteľa už polícia rozbehla trestné stíhanie.

Navrchu sedí schránka

Zle by mohli dopadnúť aj vtedy, ak by sa ukázalo, že za schránkami nie sú ľudia blízki Širokému, ale Široký sám. Majiteľ Váhostavu by tým totiž získal v reštrukturalizácii zakázané výhody.

Ak by schránkové firmy patrili Širokému, nedostal by zďaleka naspäť 15 percent z úverov ako bežní veritelia, ale skôr nulu. Navyše by tým získal silnejšiu kontrolu nad hlasovaním veriteľov. Zákon totiž dáva spriazneným veriteľom menšie práva ako tým, ktorým podnik dlhuje, no nič iné s ním nemajú.

„Ak by sa preukázala spriaznenosť dlžníka a týchto veriteľov, neboli by to veritelia oprávnení v reštrukturalizácii hlasovať v rovnakej skupine ako ostatní nezabezpečení veritelia, ale musela by sa pre nich vytvoriť samostatná skupina. Samotné poskytnutie nezabezpečeného úveru vzbudzuje každopádne pochybnosti o možnom prepojení týchto veriteľov s dlžníkom,“ vysvetľuje advokát a konkurzný správca z advokátskej kancelárie bnt attorneys-at-law Vladimír Kordoš.

Laicky povedané, za normálnych okolností ten, kto je vlastnícky prepojený s dlžníkom, má oklieštené právomoci pri hlasovaní o výmaze dlhov. Napríklad by nemohol hlasovať ani o tom, ktoré firmy majú zastupovať všetky ostatné stovky veriteľov v takzvanom veriteľskom výbore. Už vôbec by na takéto kreslo nemal ašpirovať sám.

Veriteľský výbor je dôležitý, lebo navrhuje, ktoré dlhy a o koľko sa budú škrtať. Až o týchto návrhoch hlasujú na veľkom zhromaždení ostatní.

V prípade Váhostavu sedí vo veriteľskom výbore päť firiem. Medzi nimi je firma Lomark, ktorú formálne vlastní schránka vo Veľkej Británii. Od Váhostavu pýta Lomark 1,5 milióna eur.

Ďalší člen veriteľského výboru Váhostavu je Doprastav. Ten prešiel rovnakým odpisom dlhov len nedávno. V jeho výbore sedel zasa Váhostav. Majiteľa Váhostavu poznáme, je ním Juraj Široký, skutočný majiteľ Doprastavu sa skrýva.

Čo urobia bankári?

V 5-člennom veriteľskom výbore sú ešte tri banky. Odklepnú to, aby menší stavbári dostali 15 percent, zatiaľ čo ony samy zákonite uvidia všetky svoje „poistené peniaze“?

„Vždy sa snažíme hľadať možnosti záchrany činnosti spoločnosti. Z našich skúseností to prináša vyššie uspokojenie pohľadávok pre všetkých veriteľov, aj nezabezpečených, než v prípade konkurzu,“ zareagovala Tatra banka.

Banky v reštrukturalizácii riskujú len svoje meno. Mávajú dostatočné zálohy, dostanú sto percent toho, čo požičali. Ak vidia plán, podľa ktorého podnik čakajú nové vládne zákazky a odpúšťanie dlhov, je to pre ne dobrá správa.

Výnimkou bola v poslednom období len VÚB, ktorá nehlasovala za reštrukturalizačný plán Doprastavu. Zdržala sa, súhlas ostatných však stačil na to, aby sa plán pretlačil do finále.

„Keďže do navrhovaného plánu sa nezapracovali všetky podmienky, ktoré navrhovala VÚB banka ako člen veriteľského výboru, zdržali sme sa hlasovania. Konečné rozhodnutie o schválení plánu sa však nakoniec vždy uskutočňuje hlasovaním všetkých veriteľov a následným potvrdením plánu,“ povedala hovorkyňa banky Alena Walterová. Konkrétnejšie dôvody neuviedla.

Vo výbore Váhostavu sedia okrem Doprastavu, Lomarku a Tatra banky ešte Slovenská sporiteľňa a ČSOB.

Po tom, čo plán mazania dlhov tento týždeň vrátili stavebnému gigantu na dopracovanie, ten to spoločne so správcom už aj stihol urobiť.

„Išlo o technické pripomienky k obsahovej časti. Základné body plánu sa nemenili,“ povedal hovorca Váhostavu Tomáš Halán pre TASR.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Odborníci namiesto „našich ľudí“? U ministra Doležala napĺňajú program vlády po svojom
  • Testovanie: Zamestnávatelia môžu kontrolovať výsledky, Mikas vydal vyhlášku
  • Ekonomika EÚ: V 3. štvrťroku sa čiastočne zotavila z prepadu, HDP oproti 2. štvrťroku stúpol o 12,1 %, v eurozóne o 12,7 %
  • Financie: Kto má do čoho rozumne investovať, nech si na to pokojne požičia, kým sú úroky nízke, tvrdí jeden z najvýznamnešjích slovenských ekonómov Ľuboš Pástor
  • Banky: Zisk za prvé tri štvrťroky klesol medziročne o vyše tretiny
  • Železnice: ZSSK opäť zastaví komerčné vlaky InterCity
  • EÚ: Komisia poslala Slovensku ďalší list pre odkladanie vrátenia peňazí za zrušené zájazdy
  • Firemné dlhopisy: Spolumajiteľ Arcy Krištofovič stopol predaj dlhopisov, Penta, J&T a HB Reavis pokračujú
  • USA: Technologické giganty v koronakríze prosperujú, veľkej päťke rástli tržby
  • Pomoc: Aké zmeny budú platiť v Prvej pomoci
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Minúta po minúte

Európske vlády musia podľa predstaviteľov ECB pri boji s koronavírusom obmedzovať len vybrané ekonomické aktivity. Vyzývajú ich tiež, aby pokračovali vo výdavkoch na podporu podnikov a domácností.

Štáty v Európe zavádzajú nové reštriktívne opatrenia v reakcii na vzostup počtu nových prípadov nákazy koronavírusom.

„Musíme sa snažiť poraziť tento vírus bez úplného zatvorenia ekonomiky, pretože dosahy sú z hľadiska straty hospodárskej aktivity veľmi silné,“ uviedol viceprezident ECB Luis de Guindos.

Prezidentka ECB Christine Lagardeová vo štvrtok signalizovala ďalšie uvoľnenie menovej politiky v eurozóne. Zdôraznila však, že menovú politiku musí dopĺňať rozsiahla vládna podpora ekonomiky.

Člen Výkonnej rady ECB Yves Mersch dnes potvrdil, že banka je na decembrovom zasadnutí pripravená poskytnúť ekonomike ďalšiu pomoc. Dodal však, že najdôležitejším nástrojom na podporu reálnej ekonomiky zostáva rozpočtová politika, a upozornil, že nie je úlohou ECB zabezpečovať financie jednotlivým podnikom.

Viceprezident de Guindos dnes varoval aj pred príliš rýchlym ukončovaním rozpočtových opatrení na podporu ekonomiky.

„Je veľmi dôležité, aby sa rozpočtové stimuly odstraňovali postupne v súlade s oživovaním ekonomiky,“ uviedol de Guindos. „Nechceme, aby nastalo rýchle obmedzovanie stimulov, pretože by to mohlo spôsobiť ešte intenzívnejší (hospodársky) pokles,“  dodal. (čtk, reuters)

Odborári z KOZ sa poďakovali prezidentke Čaputovej za výzvu vláde, aby upustila od zákazu vychádzania za neúčasť na testovaní. Konfederácia odborových zväzov vyzývala zamestnávateľov, aby za to pracovníkov netrestali. (tasr)

Testovať priamo vo firme budú aj v strojárňach Thyssenkrupp rothe erde v Považskej Bystrici. Firma má 900 zamestnancov, testovať však môžu celkovo 4000 ľudí – rodiny, zamestnancov ďalších firiem a strednej školy strojárskej. (tasr)

Veľké firmy zapojené do testovania môžu testovať okrem zamestnancov aj ich rodiny. „Tieto firmy majú pridelené presné počty testov a certifikátov podľa toho, koľko indikovali, že majú kapacitu otestovať,“ informuje ministerstvo obrany. (tasr)

Európska komisia upozorňuje na porušenie legislatívy pre odkladanie vrátenia peňazí za zrušené zájazdy. Ak štát včas nezareaguje, hrozí žaloba na Súdnom dvore EÚ. Komisia poslala Slovensku takzvané odôvodnené stanovisko.

Ministerstvo hospodárstva na prelome septembra a októbra odkázalo, že pracuje na úprave zákona, nebolo však jasné, ako presne ho chce zmeniť.

Súčasná úprava pomáha cestovným kanceláriám, ktoré zaplatili časť výdavkov, ale museli zrušiť zájazdy. Klienti tak namiesto peňazí dostávali poukazy na dovolenku v inom čase alebo by im peniaze vrátili až v druhej polovici budúceho roka. Podľa Európskej komisie však európska legislatíva dáva zákazníkom právo dostať peniaze včas.

V júli komisia začala konanie voči desiatim členským štátom. Chorvátsko, Litva a Slovensko však neupravili svoje právne predpisy, a preto eurokomisia pokračuje v ďalšej fáze právneho konania. Ak uvedené krajiny do dvoch mesiacov nezareagujú na odôvodnené stanoviská, EK ich môže zažalovať.

Ďalšie upozornenia EK

  • V oblasti životného prostredia a rybolovu EK vyzvala Slovensko, aby zosúladilo svoje vnútroštátne právne predpisy so smernicou o priemyselných emisiách, ktorá ustanovuje pravidlá o predchádzaní alebo znižovaní uhlíkových emisií do ovzdušia, vody a pôdy.
  • V oblasti energetiky eurokomisia zaslala Rumunsku, Slovensku a Slovinsku formálnu výzvu – a odôvodnené stanovisko Švédsku – a žiada o úplné zavedenie revidovanej smernice EÚ v oblasti radiačnej ochrany do ich vnútroštátnych právnych predpisov. Všetky členské štáty boli povinné transponovať túto smernicu do februára 2018, podľa EK to však štyri uvedené krajiny neurobili úplne. (tasr, e)

Firma Marriott International dostala v Británii pokutu 18,4 milióna libier za rozsiahly únik dát, ktorý mohol zasiahnuť 339 miliónov hotelových hostí. Prípad sa týka kybernetického útoku na rezervačný systém reťazca Starwood Hotels.

Útok sa začal v roku 2014, odhalený bol o štyri roky neskôr. Hekeri mali prístup k množstvu údajov o hosťoch vrátane mien, mailových adries, čísel cestovných pasov či telefónnych čísel.

Spoločnosť Marriott prevzala reťazec Starwood Hotels v roku 2016. Britský úrad komisára pre informácie uviedol, že firma neurobila potrebné kroky na zabezpečenie osobných údajov klientov pred útokom. (čtk, bbc)

ZSSK od utorka 3. novembra dočasne zastaví prevádzku vlakov InterCity. Dôvodom je pokles počtu cestujúcich počas opatrení proti koronavírusu. Štátne železnice teraz prevádzkujú dva páry IC vlakov.

Vlaky InterCity ZSSK zastavila aj počas jarnej vlny koronakrízy, následne postupne obnovila dva páry z pôvodných štyroch.

Zoznam aktuálne rušených vlakov IC

  • IC 44 (Košice 07:11 – Bratislava-Nové Mesto 12:08 – Wien Hbf 13:21),
  • IC 45 (Wien Hbf 14:42 – Bratislava-Nové Mesto 15:52 – Košice 20:42),
  • IC 523 (Bratislava hl. st. 11:59 – Košice 16:48),
  • IC 524 (Košice 17:12 – Bratislava hl. st. 22:00).

Zároveň ZSSK od stredy skráti jeden pár expresných vlakov zo Žiliny do Prahy, ktorý bude premávať len medzi Žilinou a Čadcou.

Vlaky do Česka, ktoré ZSSK prevádzkuje spolu s ČD, už železnice redukovali v niekoľkých vlnách, do Bratislavy napríklad nepremáva railjet z Prahy, na Slovensko nejazdí väčšina expresov z Prahy do Púchova, znížil sa aj počet diaľkových vlakov cez Čadcu.

Holandsko v tomto desaťročí pravdepodobne nesplní vlastné ciele redukcie emisií skleníkových plynov, oznámila poradenská spoločnosť vlády PBL. Podľa nej sa emisie do roku 2030 znížia o 34 % oproti roku 1990, vláda ohlásila 49 %.

„Tempo obmedzovania emisií sa musí v najbližších desiatich rokoch zdvojnásobiť, aby bol dosiahnutý cieľ,“ uviedli výskumníci PBL.

Holandsko nesplní ani klimatické ciele EÚ, ktorá chce znížiť emisie do konca dekády o 40 %. Eurokomisia navyše navrhla zredukovať ich až o 55 % v porovnaní s referenčným rokom 1990.

Kontext:

Holandsko je jedným z najväčších znečisťovateľov v EÚ, vlani vypustilo o 17 % menej emisií oproti roku 1990. V krajine sa nachádzajú veľké priemyselné podniky a prístavy.

V roku 2018 bolo Holandsko na piatom mieste v rebríčku najväčších producentov skleníkových plynov na osobu v EÚ. (čtk, reuters)

Čo čakať od testovania v Bratislave? Volkswagen ukázal prvé čísla, pozitívnych bolo 1,1 % (+ video)

Testovanie zamestnancov v bratislavskej automobilke. Foto - Volkswagen Slovakia
Testovanie zamestnancov v bratislavskej automobilke. Foto – Volkswagen Slovakia

Za osem hodín otestovali vo Volkswagene vyše 4000 zamestnancov. Pozitívnych bolo takmer 1,1 % prípadov, teda okolo 50 ľudí. Pri 11 odberných miestach je rýchlosť testovania viac ako 45 ľudí za hodinu. Závod má 12-tisíc zamestnancov.

Certifikát o testovaní môže kontrolovať policajt, zamestnávateľ alebo obchodník. Mikas vydal vyhlášku

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Stále nevieme, kto má právo kontrolovať certifikáty, ktoré dostanú občania po celoplošnom testovaní. Denník N sa snaží získať odpovede, no zatiaľ sa na nich nevedia zhodnúť právnici ani verejnosť a na oficiálne stanovisko štátnych orgánov sa naďalej čaká.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať