Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

J&T a HB Reavis pýtajú od vlády úľavy, ale detaily žiadosti taja

Pokračovanie Eurovea II aj s vežou nad 160 metrov. Vizualizácia – J&T Real Estate
Pokračovanie Eurovea II aj s vežou nad 160 metrov. Vizualizácia – J&T Real Estate

Najväčšie slovenské developerské firmy J&T Real Estate a HB Reavis žiadajú štát o výnimky pre svoje stavby v centre Bratislavy v najbližšom desaťročí, nechcú však zverejniť, čo presne obsahuje ich žiadosť vláde.

Úrad podpredsedu vlády Petra Pellegriniho už od firiem dostal zoznam lokalít s plánovanou výstavbou, opis budúcich stavieb aj podnikateľský zámer s nimi spojený a mal by teraz vláde odporučiť alebo neodporučiť ich vyhlásenie za významné investície.

Tento status by znamenal, že obaja investori preukázali verejný záujem na tom, aby sa v mnohých konaniach dostali spod dozoru mesta, aby mohli v prospech investície vyvlastňovať a aby nemuseli mestu platiť takzvaný poplatok za rozvoj. Čo presne však stojí v žiadostiach J&T Real Estate a HB Reavis, verejnosť posúdiť nemôže, investori svoju žiadosť vyhlasujú za obchodné tajomstvo.

Pellegrini pýta viac informácií

Reč je o viacerých stavbách, ktoré prepoja obe strany Dunaja a minie sa na ne postupne zrejme viac ako miliarda eur. Firmy chcú stavať najmä kancelárske budovy, byty, obchody, autobusovú stanicu a ako bonus mestu ponúkajú električkovú trať a lanovku.

J&T si pýta osvedčenie pre projekt Spojenej Bratislavy, čo sa prezentuje najmä ako projekt Eurovea 2, Nové Lido na petržalskej strane a nová električková trať, no okrem toho je to napríklad aj pokračovanie vežiakov Panorama City a HB Reavis pre projekt Stanica Nivy, teda pre autobusovú stanicu, ale aj lanovku a pár ďalších projektov.

HB Reavis ponúkol, že nám umožní do žiadosti adresovanej vláde nahliadnuť. Autorke textu ukázal niekoľko máp so zakreslenými parcelami na oboch stranách Dunaja, ktoré sú prílohou k žiadosti, a niekoľko informácií z podnikateľského zámeru.

Vyplýva z nich, že developer chce urobiť šesť projektov a postaviť lanovku cez Dunaj. Mapu s vyznačenými parcelami nám neposkytol na zverejnenie s vysvetlením, že to je obchodné tajomstvo. Firma tvrdí, že sa obáva najmä reakcie špekulantov s pozemkami.

J&T Real Estate hovorí, že žiadosť vláde neukáže a že projekty aj novú električkovú trať už opakovane predstavil verejnosti aj novinárom na tlačových konferenciách. Ministri tak podľa firmy nedostanú žiadne informácie navyše.

Ktoré projekty zahŕňajú žiadosti o významnú investíciu:

J&T Real Estate: Je to časť projektov v Lide, električka v Lide a vetva Košická, pokračovanie a rozšírenie Eurovey, projekty pracovne volané Triangel 1 a Triangel 2 (jeden je priamo pri Eurovei vedľa Národného divadla, druhý je pri styku Eurovey so Šafárikovým námestím, dnes je tam parkovisko). Ďalej je to projekt Klingerka 2, pokračovanie Panorama offices – ďalšia budova. Súčasťou žiadosti nie je River park 2.

HB Reavis: Ide o projekt Stanica Nivy – Smart City. Spolu ide o šesť území a nadzemnú elektrickú dráhu. Súčasťou projektu je nová autobusová stanica, dva parkovacie domy – jeden na Nivách, druhý pri ekonomickej univerzite, ďalej v žiadosti sú aj pozemky bývalého podniku Ryba (má tam byť multifunkčná budova), pozemok na rohu Košickej a Mlynských nív, aj tretina Lida na petržalskej strane. Všade tam majú vzniknúť nové projekty. Súčasťou žiadosti nie je Twin City Tower. Zdroj: spoločnosti

Ani Pellegriniho úrad žiadosti investorov nechce zverejniť a zatiaľ ich ani bližšie nekomentuje. Nie je isté, či to vôbec smie, či sa na samotnú žiadosť, nie na jej posudzovanie, vzťahuje infozákon.

„V zmysle zákona sme začaté konanie prerušili, keďže sme požiadali o doplnenie ďalších dokumentov a dát,“ uviedla hovorkyňa úradu Janka Burdová.

J&T Real Estate aj HB Reavis koncom minulého týždňa uviedli, že informáciu o prerušení konania nemajú a úrad ich na doplnenie žiadostí nevyzval. HB Reavis podal žiadosť o pridelenie štatútu ešte začiatkom marca, odvtedy už dvakrát žiadosť na vyzvanie dopĺňal. J&T Real Estate podalo žiadosť začiatkom augusta.

Pellegrini zrejme neposunie žiadosti na vládu do konca septembra, čo avizoval začiatkom augusta, a tým znepokojil najmä niektorých poslancov mesta.

Vizualizácia Stanice Nivy s obchodným centrom. Zdroj – HB Reavis

V čom je tá investícia významná

Žiadosti o významné investície pristávali doteraz na stole ministerstva hospodárstva, lebo okrem jedného prípadu o takýto štatút žiadali výrobné podniky či priemyselné parky.

Pellegriniho úrad, ktorý funguje od vlaňajšieho júna a prijímal najmä ľudí s odbornosťou v IT a eurofondoch, posudzuje takúto investíciu prvýkrát. Pellegrini tak zrejme nemá v úrade dosť odborných kapacít, ktoré by mohli byť vyrovnaným partnerom ľuďom od dvoch najväčších slovenských developerských firiem.

Príkladom významnej investície z posledného obdobia je investícia automobilky Jaguar Land Rover do nového závodu v Nitre a bratislavského Volkswagenu pre nové logistické centrum.

V roku 2014 však druhá Ficova vláda schválila štatút významnej investície pre prvú etapu projektu Metropolis (bez kasína) medzi Jarovcami, Kittsee a Petržalkou. O projekte sa vtedy hovorilo ako o najväčšom centre zábavy v strednej Európe alebo slovenskom Las Vegas, ale investor odeň napokon odskočil.

„Je to viacrezortná záležitosť, týka sa to dopravy aj samosprávy, preto som to posunul na Pellegriniho. Bude sa musieť on s tým vysporiadať,“ reagoval minister Peter Žiga na aktuálne žiadosti dvoch developerov.

Pellegriniho úrad už skôr povedal, že ho zaujíma stanovisko magistrátu, dotknutých mestských častí aj župy. Magistrát potvrdil, že s vládou o projektoch komunikuje. „Hlavné mesto bude projekty posudzovať z hľadiska viacerých parametrov, aby zapadli do koncepcie rozvoja mesta, aby boli obohatením nosného dopravného systému mesta a aby prinášali prospech Bratislavčanom,“ uviedol magistrát.

Primátor Ivo Nesrovnal minulý týždeň na Facebooku napísal, že chce, aby o týchto zámeroch boli podrobne informovaní aj mestskí poslanci a aby bola na finálnom riešení široká odborná aj politická zhoda.

„Preto som developerov oboch strategických investícií požiadal, aby svoje zámery prišli predstaviť a prediskutovať aj oficiálne na najbližšie zasadnutie mestského zastupiteľstva,“ napísal Nesrovnal.

Primátor tým reaguje na kritiku niektorých poslancov mesta, že o projektoch majú málo informácií a chýba verejná debata. „Dlhodobo sa verejne nehovorí o tom, ako má vyzerať nové centrum mesta. Chýba nám otvorená debata o rozvoji mesta s prizvaním verejnosti – jeho obyvateľov, o tom, ako by ‚DownTown‘, ako to nazval investor, mal vôbec vyzerať,“ hovorí poslankyňa mesta Lucia Štasselová.

Podľa nej by aj mesto malo mať analytický tím podobný tímu v projekte „hodnota za peniaze“, ktorý by posudzoval projekty z pohľadu urbanizácie územia a aj z pohľadu iných hodnôt.

Odborný úrad župy, ktorý rieši eurofondy aj investície, podklady z Pellegriniho úradu zatiaľ nedostal. Nevidel ich ani súčasný bratislavský župan. „Skôr ako sa bude o tom rozhodovať, bude to mať mesto a kraj v ruke,“ reagoval Pavol Frešo.

„Tvrdím, že výstavba bytov a kancelárií na komerčný predaj alebo prenájom nie je významná investícia,“ komentuje advokát a bratislavský mestský poslanec za mestskú časť Ružinov Ján Buocik. „Prečo by mal mať niekto v meste, v urbanizovanom priestore, výnimky a zrýchlené konanie?“ pýta sa Buocik.

Vizualizácia ulice Mlynské nivy po rekonštrukcii. Zdroj – HB Reavis

Čo je to významná investícia

„Týmto krokom vláda umožní vyvlastniť v prospech súkromného investora pozemok, na ktorý ukáže, a stavať tam. Ústavnoprávne je to však tenký ľad. Vyvlastňovanie je možné len vo verejnom záujme a je otázka, či tento projekt túto podmienku spĺňa,“ hovorí Buocik.

O významnej investícii na konci nerozhodne Pellegriniho úrad, ale vláda.

Podľa zákona ide o investíciu minimálne vo výške 100 miliónov eur, ktorá je národohospodársky významná, alebo vďaka ktorej sa vytvorí aspoň 300 pracovných miest. Treťou podmienkou je, že vláda o investícii rozhodne, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.

HB Reavis verejný záujem deklaruje najmä autobusovou stanicou, J&T Real Estate električkou.

„Myslíme si, že výkon služby vo verejnom záujme jednoznačne dokazuje budovanie novej autobusovej stanice s medzinárodnými, diaľkovými aj prímestskými linkami, k tomu aj komplexná obnova dopravnej a technickej infraštruktúry v okolí našich projektov,“ uviedla hovorkyňa HB Reavis Martina Jamrichová.

Investorom by z toho plynuli, samozrejme, výhody. Debata sa často zužuje len na developerský poplatok, ktorý investori nebudú musieť mestu zaplatiť. HB Reavis odhadol, že v jeho prípade je to necelých 13 miliónov eur, J&T Real Estate vyrátal developerský poplatok na 15 miliónov. Obaja investori vzápätí tvrdia, že majú v pláne investovať násobne viac peňazí do verejných priestorov a infraštruktúry. Myslia tým najmä lanovku a električkovú trať.

Tvrdia tiež, že stimuly ani daňovú úľavu nežiadajú. „Prečo sme žiadali o štatút? Dôvodom je urýchlenie toho celého. Problém je v tom, že keď kupujeme nejaký pozemok, najskôr o 5 rokov, čo ho kúpime, vieme na ňom začať stavať,“ hovorí konateľ HB Reavis Jakub Gossányi. Ak by osvedčenie získali, zrýchlilo by to územné aj stavebné konanie. Rozhodovanie by sa hneď posunulo na okresný stavebný úrad, čo je prenesený výkon štátnej správy.

Pre investorov by to bolo výhodnejšie aj preto, lebo nie všetky pozemky, kde chcú stavať alebo robiť úpravy, patria im. Pozemky okolo Dunaja z jednej či druhej strany má aj mesto, ministerstvá, prístav, NDS či súkromné osoby.

Štatút významnej investície by im umožnil vyvlastňovacie konanie na príslušnom okresnom úrade v prípade, ak by vlastníci pozemkov nesúhlasili s dohodou o prevode vlastníckeho práva k pozemku.

„Takto začaté vyvlastňovacie konanie je však podstatne jednoduchšie a rýchlejšie ako ‚bežné‘ vyvlastňovania. Po vydaní štatútu významnej investície príslušný okresný úrad už osobitne neskúma otázky verejného záujmu, ale existenciu tohto záujmu odvodzuje priamo od vydaného štatútu,“ hovorí advokát Juraj Bizoň.

Nové Lido Bratislava.

Čo investori sľubujú

Investori hovoria, že v žiadostiach utajených pred verejnosťou sú všetky informácie, ktoré vyžaduje zákon: podnikateľský zámer, výška investície, začiatok aj predpokladaný termín ukončenia stavby. Vláda podľa nich dostane na stôl konkrétny zoznam pozemkov, čísla parciel a ich druh, katastrálne územie.

Niektoré projekty sú v žiadostiach opísané detailnejšie, iné ešte nie, lebo nie sú hotové, prípadne investori čakajú na zmenu územného plánu.

Ak osvedčenie o významnej investícii získajú, majú potom sedem rokov na to, aby podmienky jej pridelenia splnili.

Čo teda sľubujú? „Vieme garantovať, že budeme stavať v zmysle územného plánu tak, ako sa dá. Štát dostal podklady na úrovni takej, aby bolo zrejmé, čo sa má na tých jednotlivých projektoch udiať. Výškové budovy nechceme stavať nikde inde okrem Eurovey 2,“ hovorí výkonný riaditeľ J&T Real Estate Pavel Pelikán.

Investor hovorí, že verejnosti ukázali všetky projekty, ktoré sú v žiadosti o štatút. Vraví, že štát dostal len to, čo ukazovali na tlačovej konferencii novinárom. Hovorí tiež, že k niektorým projektom ani viac nie je, ide o obdobie siedmich rokov a to je ešte ďaleko.

Ak mu vláda osvedčenie nedá, električku chcú aj tak, len by to trvalo dlhšie. Menej informácií je o električke Nové Lido, projekt je pozadu pre aktualizáciu územného plánu.

„Zákon vyžaduje, aby ste do siedmich rokov preinvestovali 100 miliónov eur. Stanica je nositeľom štatútu a spĺňa všetky tri podmienky zákona,“ hovorí manažér HB Reavis Gossányi. Naznačuje teda, že požiadavky plynúce z významnej investície by splnili už dokončením autobusovej stanice.

Gossányi tvrdí, že zo šiestich projektov, ktoré odišli v žiadosti, budú do troch rokov hotové minimálne tri. „Do troch rokov bude celá stanica Nivy, infraštruktúra v okolí projektu, aj parkovací dom, aj lanová dráha,“ hovorí konateľ HB Reavis.

Autobusová stanica, ktorá už má platné stavebné povolenie, má byť hotová do roku 2020 aj v prípade, keď investor nezíska osvedčenie. Pripomeňme, že keď HB Reavis kúpil pred vyše desiatimi rokmi 49 percent v bratislavskej SAD-ke, terajšom Slovak Lines, tvrdil, že projekt autobusovej stanice dokončí o dva-tri roky. Stavať napokon začal až tento rok.

Keďže investori požiadali o zmenu územného plánu na petržalskej strane, detailný projekt tam ešte nemajú.

Plán nových električiek. J&T Real Estate

Nová električka do Ružinova

J&T Real Estate pred pár dňami novinárom ukázal, kadiaľ chce novú električku v Bratislave viesť. Má ísť popri Umelke, developer hovorí, že to nenaruší jej budovu, ďalej popred nové SND, J&T bude musieť premiestniť umelecké dielo Kaskády. Električka má ďalej pokračovať na Košickú, budú tam musieť vyrúbať stromy, no sľubujú náhradnú výsadbu, na Miletičovej to zasiahne stánky pri trhovisku, nie samotnú stavbu trhoviska.

Keď investor prišiel koncom augusta projekt odprezentovať poslancom mesta, viaceré otázky smerovali na to, prečo musí ísť trať práve popred divadlo. Peter Korbačka z J&T Real Estate poslancom povedal, že teraz je tam fontána, ktorá aj tak nefunguje. Na prezentácii mali zástupcovia investora poslancom povedať aj to, že investícia pomôže zvýšiť turizmus, neskôr ho špecifikovali ako „kongresový turizmus“.

V genereli dopravy nie je však takáto trasa električky vedená. Mestskí poslanci schválili v roku 2016 generel dopravy, ktorý napríklad predpokladá električku do Ružinova a Vrakune po ulici Mlynské nivy a nie po Košickej a Prístavnej. Po Košickej a Svätoplukovej predpokladá, naopak, novú trolejbusovú trať do Petržalky.

J&T argumentuje, že v textovej časti sa hovorí o tom, že električka môže byť aj tadiaľ vedená. Alternatívu nemajú. „Veríme si, že presvedčíme.“

Trasa plánovanej nadzemnej lanovky v mape (žltou). Východisková stanica lanovky má byť na petržalskej strane približne oproti ekonomickej univerzite. Ďalšia zastávka má byť pri moste Apollo na petržalskej strane (územie Nové Lido), tretia pri pozemku Ryba na Prístavnej ulici a posledná v zóne Nivy. Zdroj – HB Reavis

Lanovka cez Dunaj

„Lanovku nemusíme stavať, my ju chceme stavať,“ reaguje konateľ HB Reavis Gossányi na kritiku, že lanovkou chcú riešiť dopravný problém, ktorý sami spôsobia stavbou obchodného centra vedľa novej autobusovej stanice. Podobne rozpráva aj J&T Real Estate v prípade novej električky do bratislavského Ružinova.

Gossányi hovorí, že o električke neuvažovali. Lanovku považujú za najlepšie riešenie, ako spojiť autobusovú stanicu na jednej strane Dunaja s novou železničnou zastávkou na druhej strane.

„My nie sme ani mesto, ani mestská časť, ani kraj, ani štát – prečo by som robil električky v meste?“ odpovedá Gossányi na otázku, prečo nehovoria o električke. Hovorí tiež, že vyriešiť trasu lanovej dráhy je oveľa jednoduchšie ako vyriešiť trasu električky.

Vraví tiež, že od roku 1989 sa urobilo len 1,2 kilometra novej električkovej trasy v Bratislave, aj keď ju všetci chceli a mohli sa použiť eurofondy. „My by sme si osobne netrúfli povedať, že urobíme päť kilometrov električky v Bratislave. Ja im fandím, aby to už bolo, akurát dopravne električka toho veľa nevyrieši,“ odkazuje konkurentom z J&T Real Estate.

Električka pred Euroveou. Foto – vizualizácie J&T RE

Obavy poslancov

Niektorí mestskí poslanci sa žiadostiam developerov divia. Obávajú sa najmä toho, že ak im vláda vydá osvedčenie, poslancom sa zúži priestor, aby mohli hovoriť do toho, čo mesto potrebuje.

Buocik napríklad hovorí, že ak by investori nezískali štatút významnej investície, hovorili by napríklad do toho, či má električka vôbec cez Košickú ísť.

Nesrovnala preto žiadajú, aby nesúhlasil s požiadavkami investorov bez vyjadrenia zastupiteľstva. Má tiež trvať na poplatku za rozvoj, na dopracovaní generelu dopravy a na vytvorení útvaru pre urbanistické štúdie.

Návrh uznesenia mestského zastupiteľstva k investíciám predložila poslankyňa Lucia Štasselová ešte pred mesiacom na mimoriadnom rokovaní. Rokovanie bolo prerušené, pokračovať sa bude koncom septembra.

Poslanci sa boja, že projekty nebudú v súlade s územným plánom mesta a že sa o nich nebude rozhodovať v mestských komisiách (územnoplánovacích, dopravy a pod.).

Investori tvrdia, že verejnosť ani poslanci nebudú z ničoho vynechaní a že s nimi hovorili aj doteraz. „Nevidím možnosť, ako by sme vedeli obísť územnoplánovacie predpoklady, ktoré definujú poslanci mesta,“ hovorí Pelikán z J&T.

Štasselová však kritizuje, že sa o tom, že vláda bude rokovať o investičných výnimkách, dozvedeli len náhodne z médií. Až začiatkom septembra im prišli projekt odprezentovať zástupcovia J&T Real Estate. Stretnutie inicioval poslanec Martin Chren, ktorý obhajuje štatút významnej investície pre novú trasu električky.

„Mestskí poslanci nevedia o týchto projektoch fakticky vôbec nič. Ja som napríklad členom dopravnej komisie mesta a o ich pláne ťahať električku popred Slovenské národné divadlo a po Košickej počujem prvýkrát,“ hovorí Buocik.

J&T predstavil projekt dopravnej komisii minulý pondelok. Investor hovorí, že „záver bol mierne optimistický“. „Netvrdíme, že sme sa dohodli, ale verím, že naše riešenie bude prijaté,“ hovoria zástupcovia J&T Real Estate.

HB Reavis zatiaľ projekt lanovky dopravnej komisii nepredstavil. Tvrdí, že keď štatút významnej investície nezíska, stavať ju nebude.

 

Názor kandidátov na bratislavského župana

Mala by vláda schváliť štatút významnej investície pre projekty HB Reavis a J&T Real Estate?

Milan Ftáčnik: „Neviem o tom skoro nič. Viem o tom, že takéto žiadosti boli podané, veci som nevidel, nemám k tomu dostatok podkladov. Požiadavka pána podpredsedu vlády Pellegriniho, aby sa k tomu vyjadrili orgány samosprávy, je úplne namieste. To znamená mestské zastupiteľstvo, ak treba, aj krajské, ale v prvom rade je to na ľuďoch, ktorí budú mať podklady a ktorí povedia: áno, sedí to, je to dobrý nápad, lebo síce prídeme o peniaze z poplatku za rozvoj, ale budeme mať to a tamto. Ak odsúhlasí, tak obidve, alebo žiadnu.“

Juraj Droba: „Štát by mal dôsledne preskúmať celý investičný zámer. Nemal by nijakým spôsobom diskriminovať domácich a existujúcich investorov od nových a zahraničných. Zároveň si však myslím, že pri developeroch a developerských firmách by malo byť celé riziko na súkromnom investorovi, nie na štáte. Ak štát potvrdí, že ide naozaj len o to, aby mali menšie prieťahy v administratíve, potom by som to podporil.“

Daniel Krajcer: „Developeri na meste zarábali posledných 20 rokov. Je na čase, aby zo svojich ziskov urobili aj niečo pre mesto a pre jeho obyvateľov. V zóne Mlynské nivy/Chalupkova už prebieha výstavba, pričom väčšina projektov od HB Reavis, Penty či YIT už má aj právoplatné stavebné povolenia. Po ukončení výstavby tu pribudne vyše 100-tisíc ľudí, a bez nových dopravných riešení nielen táto zóna, ale polovica Bratislavy dopravne skolabuje. Rozhodnutie o udelení štatútu významnej investície je plne v rukách vlády. Osobne si myslím to, čo niektorí mestskí poslanci: takýto štatút by nemal byť udelený bez splnenia viacerých podmienok. Sú medzi nimi napríklad tieto: 1. Investori sa musia jasne a pod hrozbou vysokej pokuty zaviazať, že do potrebných dopravných riešení investujú výrazne viac peňazí, než ušetria na developerskom poplatku. 2. Dopravné riešenia musia byť v súlade s koncepciami a záujmami mesta a regiónu, nielen výhodné pre nejakého konkrétneho investora. 3. Kompetencie mesta a verejnosti vo všetkých konaniach (územné, stavebné) nesmú byť obmedzené, prípadné zmeny územného plánu musia zostať v kompetencii mestského zastupiteľstva Bratislavy. Osobne sa mi zdá, že napríklad projekt nových električkových tratí tieto podmienky spĺňa oveľa jednoznačnejšie než nápad s lanovkou do Petržalky. Zvlášť, ak by sa podarilo zakomponovať aj rozvoj trate do Vrakune, ktorá by pomohla riešiť dopravné problémy v juhovýchodnej časti mesta, aj pre ľudí prichádzajúcich do Bratislavy zo Seneckého okresu. A do úvahy by sa mali brať aj širšie dosahy, napríklad budovanie záchytných parkovísk či napojenie električiek na prestupné terminály s vlakovou dopravou, či stále možný rozvoj integrovaného systému železnice a električky prostredníctvom súprav tram-trainov, tak aby špeciálne súpravy mohli plynule prechádzať z vlakových koľají na niektoré električkové (napr. trať v Petržalke je už tomu dnes prispôsobená).“

Pavol Frešo, súčasný župan a kandidát: „Skôr ako sa bude o tom rozhodovať, bude to mať mesto a kraj v ruke.“

Ján Mrva: „Som proti schváleniu tohto projektu (nová trať električky, pozn. red.) vládou ako významnej investície. Nemyslím si, že je takou významnou pre krajinu, ako sa nám to predkladá. Predpokladané ušetrenie 15 miliónov eur na rozvojovom poplatku, možno viac, je veľký peniaz pre mesto a prínos tej investície pre mesto nevieme presne vyčísliť, bude však určite prínosom pre investorov. Postaviť električku, ktorú investor avizuje, by mohlo mesto samo aj z fondov EÚ a tade, kade to ono uzná za vhodné, a nie developer. Mesto a Bratislavský samosprávny kraj by však museli výraznejšie pridať a chcieť a ochraňovať svoje verejné záujmy a aj verejné financie.“

Rudolf Kusý: „Považujem to za špekuláciu developera. Je to snaha developera obísť obyvateľov Bratislavy. Samospráva by tým stratila akúkoľvek možnosť zasahovať do týchto projektov, čo si v takomto hodnotnom území neviem predstaviť. Mesto a mestské časti by tak prišli o peniaze z poplatku za rozvoj. Týmto projektom pribudnú do dotknutých mestských častí desaťtisíce nových obyvateľov, ktorí budú mať prirodzene požiadavky na nové škôlky, školy, ihriská, športoviská, či knižnice na kompletnú sociálnu infraštruktúru, ktorá musí byť súčasťou výbavy každej štvrte. V Novom Meste som musel ako starosta tvrdo bojovať o každé euro na rôzne vyvolané investície od veľkých developerov, preto sa dnes, keď má samospráva nástroj, ako prostriedky na vyvolané investície získať cez poplatok za rozvoj, nesmieme tohto nástroja vzdať.“

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Premiér Pellegrini so šéfom Európskej komisie Junckerom slávnostne otvorili novú agentúru Európsky orgán práce a odhalili jej logo. Agentúra bude mať sídlo v Bratislave, ide o prvú inštitúciu Únie, ktorá bude na Slovensku.

Juncker pripomenul, že keď pred dvoma rokmi navrhol zriadenie novej agentúry, tak to bolo aj preto, že v EÚ nastala citeľná potreba zaistiť spravodlivé, účinné a vymáhateľné pravidlá Únie v oblasti práce.

Ocenil, že jedným zo základných prvkov politiky budúcej exekutívy EÚ bude sociálny pilier, a poprial agentúre so sídlom v Bratislave, ako aj správnej rade ELA, veľa úspechov.

„Bolo to najlepšie rozhodnutie a druhé najlepšie bolo poskytnúť sídlo tejto agentúry Bratislave,“ poznamenal Pellegrini pred Junckerom v závere svojho prejavu.

Slovensko sa vlani uchádzalo o získanie inej významnej európskej inštitúcie, Európskej liekovej agentúry, tú však nedostalo. (tasr, n)

Zdieľať

Do čoho investovať v dobe nízkych úrokov? Do zdravia a vzdelania, radi ekonóm SAV Vladimír Baláž. „Zdravie a zručnosti sa na dôchodku veľmi zídu, pretože vzhľadom na demografickú zmenu budú musieť investori pracovať omnoho dlhšie ako ich rodičia.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť, alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?
Vladimír Baláž, predseda Vedeckej rady Prognostického ústavu SAV: 
Nie je racionálne snažiť sa predpovedať vývoj úrokových mier a cien investičných aktív na desaťročie dopredu. Je však možné, že najbližšie dva-tri roky zostanú úrokové miery na veľmi nízkych úrovniach. Investori môžu zvážiť niekoľko možností:

1.     Považovať súčasné ceny investičných aktív za vysoko nadhodnotené a preferovať investície s nízkym resp. nulovým výnosom, po odrátaní inflácie záporným.

2.     Snažiť sa dosiahnuť pozitívny výnos za každú cenu (hlavne zo psychologických príčin) a investovať do akcií, nehnuteľností, „alternatívnych aktív“ (staré vína, známky, zlato a pod.).

3.     Investovať do vlastného ľudského kapitálu v podobe vzdelania, nových zručností a zdravia, resp. do ľudského kapitálu svojich detí a/alebo životných partnerov.

Investori typu (1) musia vedome akceptovať zníženie časti hodnoty aktív infláciou. Investori typu (2) si môžu,, ale nemusia pripúšťať vymazanie hodnoty svojich investícií v dôsledku globálnych i lokálnych udalostí na trhoch aktív. Investori typu (3) musia pokladať náklady na vzdelanie a zdravie za investície. Čistá súčasná hodnota budúcich príjmov na základe vzdelania / zdravia je však spravidla omnoho vyššie ako náklady investovanie. Zdravie a zručnosti sa im na dôchodku veľmi zídu, pretože vzhľadom na demografickú zmenu budú musieť pracovať omnoho dlhšie ako ich rodičia. Hodnotu aktív typu (1) znižuje inflácie, typu (2) krachy a politické udalosti, typu (3) až smrť.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Vďaka nízkym úrokom platia Slováci na úrokoch ročne o miliardu menej, ako by platili pred piatimi rokmi, hovorí špecialista na investovanie Maroš Ovčarik. Na druhej strane, na vkladoch prerábame o 400 miliónov eur ročne viac, ako reálne zarábame dnes, píše v Paneli expertov.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Maroš Ovčarik, špecialista na osobné financie a investovanie, Partners Investments:

Nízke úrokové sadzby odmeňujú dlžníkov a trestajú tých, ktorí majú úspory.

Pre ilustráciu, znamená to napríklad, že pokiaľ by mali Slováci súčasný objem všetkých úverov, ktoré majú v bankách, pri úrokových sadzbách, ktoré tu boli pred piatimi rokmi, na úrokoch by ročne bankám zaplatili o 1,07 miliardy eur viac, ako im zaplatia dnes. Úrokové sadzby úverov boli vtedy dvakrát také vysoké. Ak by sme šli ešte pár rokov dozadu, rozdiel by vzrástol výraznejšie.

Na druhej strane, keby bol súčasný objem všetkých vkladov slovenských domácností v bankách úročený úrokovými sadzbami spred piatich rokov, aj po započítaní inflácie, na vkladoch by sme zarábali o 395 miliónov eur ročne viac, ako reálne zarábame dnes.

Okrem toho, keďže patríme v rámci EÚ k tým najkonzervatívnejším v podiele úspor, ktoré držíme na vkladoch v bankách, vďaka veľmi nízkym úrokovým sadzbám aj vďaka inflácii úspory domácností (v objeme 36 miliárd eur) reálne strácajú na kúpnej sile.

To na objasnenie, komu nízke úrokové sadzby pomáhajú z pohľadu ľudí.

A čo spôsobujú nízke úrokové sadzby v makroekonomike? 

V Európe je pozitívny vplyv nízkych úrokových sadzieb na ekonomiku stále viac diskutabilný. Za normálnych okolností platí, že pokles úrokových sadzieb znižuje náklady na kapitál, inými slovami, firmy, štáty aj ľudia si vedia požičiavať lacnejšie, viac investujú, spotrebujú a to naštartuje hospodársky rast.

To však nemusí platiť v situáciách, keď sa úrokové sadzby zmenia na nulu alebo spadnú do záporných hodnôt. Pretože do rozhodovania o ochote investovať vstupujú aj obavy a pochybnosti z budúcnosti. Ak tento stav trvá príliš dlho, stále častejšie sa objavujú obavy z možnej recesie. A to sa aj podľa NBS už pomaly prejavuje na štruktúre nášho HDP, keď za posledné obdobie jedinou položkou, ktorá pozitívne vplývala na rast HDP, boli verejné výdavky. Stagnuje investičná aktivita firiem, export a spomaľuje sa aj domáca spotreba.

Nemôžem opomenúť ešte jeden mimoriadne dôležitý následok nízkych úrokových sadzieb. Tým je rýchle tempo zadlžovania sa. Čím je dlh vyšší, tým viac rastie riziko potencionálneho nesplácania úverov pri náraste úrokových sadzieb na všetkých úrovniach, vrátane najviac zadlžených štátov. A to si páni v ECB určite uvedomujú. O to väčšie je riziko, že úrokové sadzby budú nezdravo nízke ešte dlho.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Nemecko v reakcii na klimatické zmeny zdraží letenky a zlacní lístky na vlak. Vláda schválila viaceré návrhy, napríklad zdanenie leteniek a zníženie DPH na lístky na diaľkové spoje, ktoré by ešte do Vianoc mal potvrdiť parlament. (dpa, čtk)

Zdieľať

Neurochirurgovia Juraj a Andrej Šteňovci odmietajú, že by v prípade kauzy týkajúcej sa operácie 15-ročného chlapca s nádorom pochybili. Juraj Šteňo navyše zdôraznil, že ministerka zdravotníctva nebrala do úvahy jeho názor ako hlavného odborníka ministerstva pre neurochirurgiu.

„Samozrejme, že sa mala riadiť mojimi odporúčaniami,“ komentoval Šteňo. Ako ďalej uviedol, ministerka „bola povinná“ tak urobiť, keďže Šteňa do funkcie vymenovala opakovane. „Ja som tam bol od roku 1993. Až na to, že ona ma nepotrebovala, ani keď robila stratifikáciu, ani to, čo teraz robí v neurochirurgii – anti-stratifikáciu. Ona ma nepotrebovala vôbec ani vtedy, keď som sa ozval o toho pacienta. Ona ma úplne ignorovala, taká je prax u pani ministerky Kalavskej,“ povedal Juraj Šteňo.

Ministerstvo zdravotníctva reagovalo tým, že jeho šéfka berie na vedomie všetky názory. „Veľmi dôsledne a veľmi detailne ich vyhodnocuje a na základe toho sa rozhoduje,“ reagovala hovorkyňa Zuzana Eliášová.

Andrej Šteňo povedal, že nemá k dispozícii štatistiky, ktoré by poukazovali na to, že neurochirurgické oddelenie na bratislavských Kramároch by malo priveľkú spotrebu krvi a liekov, čo v minulosti uviedla šéfka rezortu zdravotníctva.

„Ministerka vychádzala z podkladov od nášho Úradu pre riadenie podriadených organizácií a takisto od Inštitútu zdravotnej politiky. Naše organizácie čerpali dáta tak z univerzitných a fakultných nemocníc, ako aj z dát zdravotných poisťovní,“ konštatovala Eliášová. (tasr)

Zdieľať

Baníci, ktorých zasiahne útlm baníctva na Hornej Nitre a prepúšťanie, budú môcť získať kompenzačný príspevok, schválil to dnes parlament. Príspevok nebude podmienený zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Príspevok by mal byť odstupňovaný podľa počtu odpracovaných rokov a dĺžky jeho poberania. Baníci na jeho získanie budú musieť odpracovať minimálne tri roky a jeho najnižšia suma bude 200 eur mesačne počas jedného roka.

Kompenzačný príspevok nebude pre osoby, ktoré poberajú osobitný príspevok baníkom alebo dávky výsluhového zabezpečenia. „Podmienky vzniku nároku na poberanie zníženého kompenzačného príspevku vylučujú možnosti súbehu kompenzačného príspevku s invalidným dôchodkom a úrazovou rentou, ak je vyššia ako suma kompenzačného príspevku,“ píše dôvodová správa.

Novela zákona zároveň zabezpečí garanciu poistenia na úhradu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. „Oprávnená osoba, ktorá má priznaný kompenzačný príspevok baníkom, bude dôchodkovo poistená ako poistenec štátu, ak nebude dôchodkovo poistená ako zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba alebo poistenec štátu z iného dôvodu. Štát bude za takéhoto poistenca štátu mesačne platiť Sociálnej poisťovni poistné na dôchodkové poistenie a do rezervného fondu solidarity,“ konštatuje sa v materiáli. (tasr)

Zdieľať

Koaličná rada chce predĺžiť platnosť bankového odvodu, žiada ministra financií, aby na najbližšiu schôdzu parlamentu prišiel s takým riešením. Tvrdí, že miera ziskovosti bánk a ich necitlivé správanie v oblasti bankových poplatkov oprávňuje koalíciu prijať kroky, ktoré zabezpečia príjmy do rozpočtu v roku 2021 nad rámec plánu.

Osobitný bankový odvod platia banky na Slovensku od roku 2012. Ročne na ňom štát zinkasuje asi 120 miliónov eur.

Podľa pôvodného plánu ho mali uhradiť naposledy za rok 2020. Rozpočet na ďalšie roky už s príjmom od bánk z tohto odvodu nepočíta.

Zdieľať

Lacné peniaze by mali podporiť aj riskantnejšiu ekonomickú aktivitu, zdôrazňuje Martin Haluš z Inštitútu environmentálnej politiky. Dlhodobo príliš nízke úroky však podľa neho môžu prilákať aj prehnane rizikové investície.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Martin Haluš, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky na ministerstve životného prostredia:
Nízke úrokové miery síce môžu podporiť ekonomiku, majú však aj svoje tienisté stránky.
Napríklad ľuďom, ktorí žijú z výnosov (aj budúci dôchodcovia z druhého piliera), dlhodobo nízke úroky spravia škrt cez rozpočet. V niektorých krajinách sa už začali ozývať a hlasno kritizujú centrálne banky.
Lacné peniaze by mali podporiť aj riskantnejšiu ekonomickú aktivitu, dlhodobo príliš nízke úroky však môžu prilákať prehnané, až absurdne rizikové investície. Nehovoriac o fenoméne tzv. zombie podnikov, ktorých pri živote drží len lacné financovanie.
Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

MMF prognózuje Slovensku vyššie schodky verejných financií

Medzinárodný menový fond zhoršil prognózu vývoja schodku verejných financií Slovenska. Na tento rok počíta s deficitom 0,8 percenta HDP, na budúci rok má stúpnuť na 0,9 percenta výkonu ekonomiky.

Na novú októbrovú prognózu MMF upozorňujú v rýchlom komentári (pdf) analytici Národnej banky Slovenska (NBS).

V porovnaní s jarným odhadom menový fond zhoršil odhad tohtoročnej bilancie slovenského schodku o 0,8 bodu a na rok 2020 o 1,3 bodu.

MMF je pesimistickejší než slovenská vláda, ktorá počíta v tomto roku s deficitom 0,7 percenta. Pôvodne mala hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom.

V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2020 ho ukotvuje na 0,5 percenta HDP. Je pravdepodobné, že ho opäť nedodrží.

Ešte horší vývoj schodku prognózuje NBS. Na tento rok ho predpokladá vo výške 0,9 percenta výkonu hospodárstva a na budúci rok 1,5 percenta.

Oproti aprílovej prognóze zhoršil MMF prognózu slovenského schodku na každý rok až do roku 2024.

Zdieľať

Prvým zasadnutím správnej rady začal fungovať Európsky orgán práce (ELA), ktorý bude sídliť v Bratislave. Do roku 2024 by mal mať 140 zamestnancov a jeho ročný rozpočet by mal byť 50 miliónov eur.

Zdieľať

Érsek chce južnú trasu. Chaos na diaľniciach by nechal ďalšej vláde

Minister dopravy Árpád Érsek Foto - Tasr
Minister dopravy Árpád Érsek Foto – Tasr

Minister dopravy tají, ktoré diaľnice sú potrebné viac a ktoré menej.  Snaží sa odložiť vládnu úlohu, ktorá mu káže, aby takzvanú prioritizáciu ukázal do konca októbra. Ak sa mu to podarí, môže do volieb pretlačiť menej potrebné úseky.

Zdieľať

Zdravotníctvo sa v tomto roku dofinancuje sumou 90 miliónov eur. Parlament odsúhlasil pozmeňovací návrh k novele zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov. Na kroku sa dohodli ministerstvá zdravotníctva a financií. (tasr)

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať