Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

J&T a HB Reavis pýtajú od vlády úľavy, ale detaily žiadosti taja

Pokračovanie Eurovea II aj s vežou nad 160 metrov. Vizualizácia – J&T Real Estate
Pokračovanie Eurovea II aj s vežou nad 160 metrov. Vizualizácia – J&T Real Estate

Developeri vládu žiadajú, aby ich projekty vyhlásila za významnú investíciu, Pellegrini si pýta viac informácií.

Najväčšie slovenské developerské firmy J&T Real Estate a HB Reavis žiadajú štát o výnimky pre svoje stavby v centre Bratislavy v najbližšom desaťročí, nechcú však zverejniť, čo presne obsahuje ich žiadosť vláde.

Úrad podpredsedu vlády Petra Pellegriniho už od firiem dostal zoznam lokalít s plánovanou výstavbou, opis budúcich stavieb aj podnikateľský zámer s nimi spojený a mal by teraz vláde odporučiť alebo neodporučiť ich vyhlásenie za významné investície.

Tento status by znamenal, že obaja investori preukázali verejný záujem na tom, aby sa v mnohých konaniach dostali spod dozoru mesta, aby mohli v prospech investície vyvlastňovať a aby nemuseli mestu platiť takzvaný poplatok za rozvoj. Čo presne však stojí v žiadostiach J&T Real Estate a HB Reavis, verejnosť posúdiť nemôže, investori svoju žiadosť vyhlasujú za obchodné tajomstvo.

Pellegrini pýta viac informácií

Reč je o viacerých stavbách, ktoré prepoja obe strany Dunaja a minie sa na ne postupne zrejme viac ako miliarda eur. Firmy chcú stavať najmä kancelárske budovy, byty, obchody, autobusovú stanicu a ako bonus mestu ponúkajú električkovú trať a lanovku.

J&T si pýta osvedčenie pre projekt Spojenej Bratislavy, čo sa prezentuje najmä ako projekt Eurovea 2, Nové Lido na petržalskej strane a nová električková trať, no okrem toho je to napríklad aj pokračovanie vežiakov Panorama City a HB Reavis pre projekt Stanica Nivy, teda pre autobusovú stanicu, ale aj lanovku a pár ďalších projektov.

HB Reavis ponúkol, že nám umožní do žiadosti adresovanej vláde nahliadnuť. Autorke textu ukázal niekoľko máp so zakreslenými parcelami na oboch stranách Dunaja, ktoré sú prílohou k žiadosti, a niekoľko informácií z podnikateľského zámeru.

Vyplýva z nich, že developer chce urobiť šesť projektov a postaviť lanovku cez Dunaj. Mapu s vyznačenými parcelami nám neposkytol na zverejnenie s vysvetlením, že to je obchodné tajomstvo. Firma tvrdí, že sa obáva najmä reakcie špekulantov s pozemkami.

J&T Real Estate hovorí, že žiadosť vláde neukáže a že projekty aj novú električkovú trať už opakovane predstavil verejnosti aj novinárom na tlačových konferenciách. Ministri tak podľa firmy nedostanú žiadne informácie navyše.

Ktoré projekty zahŕňajú žiadosti o významnú investíciu:

J&T Real Estate: Je to časť projektov v Lide, električka v Lide a vetva Košická, pokračovanie a rozšírenie Eurovey, projekty pracovne volané Triangel 1 a Triangel 2 (jeden je priamo pri Eurovei vedľa Národného divadla, druhý je pri styku Eurovey so Šafárikovým námestím, dnes je tam parkovisko). Ďalej je to projekt Klingerka 2, pokračovanie Panorama offices – ďalšia budova. Súčasťou žiadosti nie je River park 2.

HB Reavis: Ide o projekt Stanica Nivy – Smart City. Spolu ide o šesť území a nadzemnú elektrickú dráhu. Súčasťou projektu je nová autobusová stanica, dva parkovacie domy – jeden na Nivách, druhý pri ekonomickej univerzite, ďalej v žiadosti sú aj pozemky bývalého podniku Ryba (má tam byť multifunkčná budova), pozemok na rohu Košickej a Mlynských nív, aj tretina Lida na petržalskej strane. Všade tam majú vzniknúť nové projekty. Súčasťou žiadosti nie je Twin City Tower. Zdroj: spoločnosti

Ani Pellegriniho úrad žiadosti investorov nechce zverejniť a zatiaľ ich ani bližšie nekomentuje. Nie je isté, či to vôbec smie, či sa na samotnú žiadosť, nie na jej posudzovanie, vzťahuje infozákon.

„V zmysle zákona sme začaté konanie prerušili, keďže sme požiadali o doplnenie ďalších dokumentov a dát,“ uviedla hovorkyňa úradu Janka Burdová.

J&T Real Estate aj HB Reavis koncom minulého týždňa uviedli, že informáciu o prerušení konania nemajú a úrad ich na doplnenie žiadostí nevyzval. HB Reavis podal žiadosť o pridelenie štatútu ešte začiatkom marca, odvtedy už dvakrát žiadosť na vyzvanie dopĺňal. J&T Real Estate podalo žiadosť začiatkom augusta.

Pellegrini zrejme neposunie žiadosti na vládu do konca septembra, čo avizoval začiatkom augusta, a tým znepokojil najmä niektorých poslancov mesta.

Vizualizácia Stanice Nivy s obchodným centrom. Zdroj – HB Reavis

V čom je tá investícia významná

Žiadosti o významné investície pristávali doteraz na stole ministerstva hospodárstva, lebo okrem jedného prípadu o takýto štatút žiadali výrobné podniky či priemyselné parky.

Pellegriniho úrad, ktorý funguje od vlaňajšieho júna a prijímal najmä ľudí s odbornosťou v IT a eurofondoch, posudzuje takúto investíciu prvýkrát. Pellegrini tak zrejme nemá v úrade dosť odborných kapacít, ktoré by mohli byť vyrovnaným partnerom ľuďom od dvoch najväčších slovenských developerských firiem.

Príkladom významnej investície z posledného obdobia je investícia automobilky Jaguar Land Rover do nového závodu v Nitre a bratislavského Volkswagenu pre nové logistické centrum.

V roku 2014 však druhá Ficova vláda schválila štatút významnej investície pre prvú etapu projektu Metropolis (bez kasína) medzi Jarovcami, Kittsee a Petržalkou. O projekte sa vtedy hovorilo ako o najväčšom centre zábavy v strednej Európe alebo slovenskom Las Vegas, ale investor odeň napokon odskočil.

„Je to viacrezortná záležitosť, týka sa to dopravy aj samosprávy, preto som to posunul na Pellegriniho. Bude sa musieť on s tým vysporiadať,“ reagoval minister Peter Žiga na aktuálne žiadosti dvoch developerov.

Pellegriniho úrad už skôr povedal, že ho zaujíma stanovisko magistrátu, dotknutých mestských častí aj župy. Magistrát potvrdil, že s vládou o projektoch komunikuje. „Hlavné mesto bude projekty posudzovať z hľadiska viacerých parametrov, aby zapadli do koncepcie rozvoja mesta, aby boli obohatením nosného dopravného systému mesta a aby prinášali prospech Bratislavčanom,“ uviedol magistrát.

Primátor Ivo Nesrovnal minulý týždeň na Facebooku napísal, že chce, aby o týchto zámeroch boli podrobne informovaní aj mestskí poslanci a aby bola na finálnom riešení široká odborná aj politická zhoda.

„Preto som developerov oboch strategických investícií požiadal, aby svoje zámery prišli predstaviť a prediskutovať aj oficiálne na najbližšie zasadnutie mestského zastupiteľstva,“ napísal Nesrovnal.

Primátor tým reaguje na kritiku niektorých poslancov mesta, že o projektoch majú málo informácií a chýba verejná debata. „Dlhodobo sa verejne nehovorí o tom, ako má vyzerať nové centrum mesta. Chýba nám otvorená debata o rozvoji mesta s prizvaním verejnosti – jeho obyvateľov, o tom, ako by ‚DownTown‘, ako to nazval investor, mal vôbec vyzerať,“ hovorí poslankyňa mesta Lucia Štasselová.

Podľa nej by aj mesto malo mať analytický tím podobný tímu v projekte „hodnota za peniaze“, ktorý by posudzoval projekty z pohľadu urbanizácie územia a aj z pohľadu iných hodnôt.

Odborný úrad župy, ktorý rieši eurofondy aj investície, podklady z Pellegriniho úradu zatiaľ nedostal. Nevidel ich ani súčasný bratislavský župan. „Skôr ako sa bude o tom rozhodovať, bude to mať mesto a kraj v ruke,“ reagoval Pavol Frešo.

„Tvrdím, že výstavba bytov a kancelárií na komerčný predaj alebo prenájom nie je významná investícia,“ komentuje advokát a bratislavský mestský poslanec za mestskú časť Ružinov Ján Buocik. „Prečo by mal mať niekto v meste, v urbanizovanom priestore, výnimky a zrýchlené konanie?“ pýta sa Buocik.

Vizualizácia ulice Mlynské nivy po rekonštrukcii. Zdroj – HB Reavis

Čo je to významná investícia

„Týmto krokom vláda umožní vyvlastniť v prospech súkromného investora pozemok, na ktorý ukáže, a stavať tam. Ústavnoprávne je to však tenký ľad. Vyvlastňovanie je možné len vo verejnom záujme a je otázka, či tento projekt túto podmienku spĺňa,“ hovorí Buocik.

O významnej investícii na konci nerozhodne Pellegriniho úrad, ale vláda.

Podľa zákona ide o investíciu minimálne vo výške 100 miliónov eur, ktorá je národohospodársky významná, alebo vďaka ktorej sa vytvorí aspoň 300 pracovných miest. Treťou podmienkou je, že vláda o investícii rozhodne, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.

HB Reavis verejný záujem deklaruje najmä autobusovou stanicou, J&T Real Estate električkou.

„Myslíme si, že výkon služby vo verejnom záujme jednoznačne dokazuje budovanie novej autobusovej stanice s medzinárodnými, diaľkovými aj prímestskými linkami, k tomu aj komplexná obnova dopravnej a technickej infraštruktúry v okolí našich projektov,“ uviedla hovorkyňa HB Reavis Martina Jamrichová.

Investorom by z toho plynuli, samozrejme, výhody. Debata sa často zužuje len na developerský poplatok, ktorý investori nebudú musieť mestu zaplatiť. HB Reavis odhadol, že v jeho prípade je to necelých 13 miliónov eur, J&T Real Estate vyrátal developerský poplatok na 15 miliónov. Obaja investori vzápätí tvrdia, že majú v pláne investovať násobne viac peňazí do verejných priestorov a infraštruktúry. Myslia tým najmä lanovku a električkovú trať.

Tvrdia tiež, že stimuly ani daňovú úľavu nežiadajú. „Prečo sme žiadali o štatút? Dôvodom je urýchlenie toho celého. Problém je v tom, že keď kupujeme nejaký pozemok, najskôr o 5 rokov, čo ho kúpime, vieme na ňom začať stavať,“ hovorí konateľ HB Reavis Jakub Gossányi. Ak by osvedčenie získali, zrýchlilo by to územné aj stavebné konanie. Rozhodovanie by sa hneď posunulo na okresný stavebný úrad, čo je prenesený výkon štátnej správy.

Pre investorov by to bolo výhodnejšie aj preto, lebo nie všetky pozemky, kde chcú stavať alebo robiť úpravy, patria im. Pozemky okolo Dunaja z jednej či druhej strany má aj mesto, ministerstvá, prístav, NDS či súkromné osoby.

Štatút významnej investície by im umožnil vyvlastňovacie konanie na príslušnom okresnom úrade v prípade, ak by vlastníci pozemkov nesúhlasili s dohodou o prevode vlastníckeho práva k pozemku.

„Takto začaté vyvlastňovacie konanie je však podstatne jednoduchšie a rýchlejšie ako ‚bežné‘ vyvlastňovania. Po vydaní štatútu významnej investície príslušný okresný úrad už osobitne neskúma otázky verejného záujmu, ale existenciu tohto záujmu odvodzuje priamo od vydaného štatútu,“ hovorí advokát Juraj Bizoň.

Nové Lido Bratislava.

Čo investori sľubujú

Investori hovoria, že v žiadostiach utajených pred verejnosťou sú všetky informácie, ktoré vyžaduje zákon: podnikateľský zámer, výška investície, začiatok aj predpokladaný termín ukončenia stavby. Vláda podľa nich dostane na stôl konkrétny zoznam pozemkov, čísla parciel a ich druh, katastrálne územie.

Niektoré projekty sú v žiadostiach opísané detailnejšie, iné ešte nie, lebo nie sú hotové, prípadne investori čakajú na zmenu územného plánu.

Ak osvedčenie o významnej investícii získajú, majú potom sedem rokov na to, aby podmienky jej pridelenia splnili.

Čo teda sľubujú? „Vieme garantovať, že budeme stavať v zmysle územného plánu tak, ako sa dá. Štát dostal podklady na úrovni takej, aby bolo zrejmé, čo sa má na tých jednotlivých projektoch udiať. Výškové budovy nechceme stavať nikde inde okrem Eurovey 2,“ hovorí výkonný riaditeľ J&T Real Estate Pavel Pelikán.

Investor hovorí, že verejnosti ukázali všetky projekty, ktoré sú v žiadosti o štatút. Vraví, že štát dostal len to, čo ukazovali na tlačovej konferencii novinárom. Hovorí tiež, že k niektorým projektom ani viac nie je, ide o obdobie siedmich rokov a to je ešte ďaleko.

Ak mu vláda osvedčenie nedá, električku chcú aj tak, len by to trvalo dlhšie. Menej informácií je o električke Nové Lido, projekt je pozadu pre aktualizáciu územného plánu.

„Zákon vyžaduje, aby ste do siedmich rokov preinvestovali 100 miliónov eur. Stanica je nositeľom štatútu a spĺňa všetky tri podmienky zákona,“ hovorí manažér HB Reavis Gossányi. Naznačuje teda, že požiadavky plynúce z významnej investície by splnili už dokončením autobusovej stanice.

Gossányi tvrdí, že zo šiestich projektov, ktoré odišli v žiadosti, budú do troch rokov hotové minimálne tri. „Do troch rokov bude celá stanica Nivy, infraštruktúra v okolí projektu, aj parkovací dom, aj lanová dráha,“ hovorí konateľ HB Reavis.

Autobusová stanica, ktorá už má platné stavebné povolenie, má byť hotová do roku 2020 aj v prípade, keď investor nezíska osvedčenie. Pripomeňme, že keď HB Reavis kúpil pred vyše desiatimi rokmi 49 percent v bratislavskej SAD-ke, terajšom Slovak Lines, tvrdil, že projekt autobusovej stanice dokončí o dva-tri roky. Stavať napokon začal až tento rok.

Keďže investori požiadali o zmenu územného plánu na petržalskej strane, detailný projekt tam ešte nemajú.

Plán nových električiek. J&T Real Estate

Nová električka do Ružinova

J&T Real Estate pred pár dňami novinárom ukázal, kadiaľ chce novú električku v Bratislave viesť. Má ísť popri Umelke, developer hovorí, že to nenaruší jej budovu, ďalej popred nové SND, J&T bude musieť premiestniť umelecké dielo Kaskády. Električka má ďalej pokračovať na Košickú, budú tam musieť vyrúbať stromy, no sľubujú náhradnú výsadbu, na Miletičovej to zasiahne stánky pri trhovisku, nie samotnú stavbu trhoviska.

Keď investor prišiel koncom augusta projekt odprezentovať poslancom mesta, viaceré otázky smerovali na to, prečo musí ísť trať práve popred divadlo. Peter Korbačka z J&T Real Estate poslancom povedal, že teraz je tam fontána, ktorá aj tak nefunguje. Na prezentácii mali zástupcovia investora poslancom povedať aj to, že investícia pomôže zvýšiť turizmus, neskôr ho špecifikovali ako „kongresový turizmus“.

V genereli dopravy nie je však takáto trasa električky vedená. Mestskí poslanci schválili v roku 2016 generel dopravy, ktorý napríklad predpokladá električku do Ružinova a Vrakune po ulici Mlynské nivy a nie po Košickej a Prístavnej. Po Košickej a Svätoplukovej predpokladá, naopak, novú trolejbusovú trať do Petržalky.

J&T argumentuje, že v textovej časti sa hovorí o tom, že električka môže byť aj tadiaľ vedená. Alternatívu nemajú. „Veríme si, že presvedčíme.“

Trasa plánovanej nadzemnej lanovky v mape (žltou). Východisková stanica lanovky má byť na petržalskej strane približne oproti ekonomickej univerzite. Ďalšia zastávka má byť pri moste Apollo na petržalskej strane (územie Nové Lido), tretia pri pozemku Ryba na Prístavnej ulici a posledná v zóne Nivy. Zdroj – HB Reavis

Lanovka cez Dunaj

„Lanovku nemusíme stavať, my ju chceme stavať,“ reaguje konateľ HB Reavis Gossányi na kritiku, že lanovkou chcú riešiť dopravný problém, ktorý sami spôsobia stavbou obchodného centra vedľa novej autobusovej stanice. Podobne rozpráva aj J&T Real Estate v prípade novej električky do bratislavského Ružinova.

Gossányi hovorí, že o električke neuvažovali. Lanovku považujú za najlepšie riešenie, ako spojiť autobusovú stanicu na jednej strane Dunaja s novou železničnou zastávkou na druhej strane.

„My nie sme ani mesto, ani mestská časť, ani kraj, ani štát – prečo by som robil električky v meste?“ odpovedá Gossányi na otázku, prečo nehovoria o električke. Hovorí tiež, že vyriešiť trasu lanovej dráhy je oveľa jednoduchšie ako vyriešiť trasu električky.

Vraví tiež, že od roku 1989 sa urobilo len 1,2 kilometra novej električkovej trasy v Bratislave, aj keď ju všetci chceli a mohli sa použiť eurofondy. „My by sme si osobne netrúfli povedať, že urobíme päť kilometrov električky v Bratislave. Ja im fandím, aby to už bolo, akurát dopravne električka toho veľa nevyrieši,“ odkazuje konkurentom z J&T Real Estate.

Električka pred Euroveou. Foto – vizualizácie J&T RE

Obavy poslancov

Niektorí mestskí poslanci sa žiadostiam developerov divia. Obávajú sa najmä toho, že ak im vláda vydá osvedčenie, poslancom sa zúži priestor, aby mohli hovoriť do toho, čo mesto potrebuje.

Buocik napríklad hovorí, že ak by investori nezískali štatút významnej investície, hovorili by napríklad do toho, či má električka vôbec cez Košickú ísť.

Nesrovnala preto žiadajú, aby nesúhlasil s požiadavkami investorov bez vyjadrenia zastupiteľstva. Má tiež trvať na poplatku za rozvoj, na dopracovaní generelu dopravy a na vytvorení útvaru pre urbanistické štúdie.

Návrh uznesenia mestského zastupiteľstva k investíciám predložila poslankyňa Lucia Štasselová ešte pred mesiacom na mimoriadnom rokovaní. Rokovanie bolo prerušené, pokračovať sa bude koncom septembra.

Poslanci sa boja, že projekty nebudú v súlade s územným plánom mesta a že sa o nich nebude rozhodovať v mestských komisiách (územnoplánovacích, dopravy a pod.).

Investori tvrdia, že verejnosť ani poslanci nebudú z ničoho vynechaní a že s nimi hovorili aj doteraz. „Nevidím možnosť, ako by sme vedeli obísť územnoplánovacie predpoklady, ktoré definujú poslanci mesta,“ hovorí Pelikán z J&T.

Štasselová však kritizuje, že sa o tom, že vláda bude rokovať o investičných výnimkách, dozvedeli len náhodne z médií. Až začiatkom septembra im prišli projekt odprezentovať zástupcovia J&T Real Estate. Stretnutie inicioval poslanec Martin Chren, ktorý obhajuje štatút významnej investície pre novú trasu električky.

„Mestskí poslanci nevedia o týchto projektoch fakticky vôbec nič. Ja som napríklad členom dopravnej komisie mesta a o ich pláne ťahať električku popred Slovenské národné divadlo a po Košickej počujem prvýkrát,“ hovorí Buocik.

J&T predstavil projekt dopravnej komisii minulý pondelok. Investor hovorí, že „záver bol mierne optimistický“. „Netvrdíme, že sme sa dohodli, ale verím, že naše riešenie bude prijaté,“ hovoria zástupcovia J&T Real Estate.

HB Reavis zatiaľ projekt lanovky dopravnej komisii nepredstavil. Tvrdí, že keď štatút významnej investície nezíska, stavať ju nebude.

 

Názor kandidátov na bratislavského župana

Mala by vláda schváliť štatút významnej investície pre projekty HB Reavis a J&T Real Estate?

Milan Ftáčnik: „Neviem o tom skoro nič. Viem o tom, že takéto žiadosti boli podané, veci som nevidel, nemám k tomu dostatok podkladov. Požiadavka pána podpredsedu vlády Pellegriniho, aby sa k tomu vyjadrili orgány samosprávy, je úplne namieste. To znamená mestské zastupiteľstvo, ak treba, aj krajské, ale v prvom rade je to na ľuďoch, ktorí budú mať podklady a ktorí povedia: áno, sedí to, je to dobrý nápad, lebo síce prídeme o peniaze z poplatku za rozvoj, ale budeme mať to a tamto. Ak odsúhlasí, tak obidve, alebo žiadnu.“

Juraj Droba: „Štát by mal dôsledne preskúmať celý investičný zámer. Nemal by nijakým spôsobom diskriminovať domácich a existujúcich investorov od nových a zahraničných. Zároveň si však myslím, že pri developeroch a developerských firmách by malo byť celé riziko na súkromnom investorovi, nie na štáte. Ak štát potvrdí, že ide naozaj len o to, aby mali menšie prieťahy v administratíve, potom by som to podporil.“

Daniel Krajcer: „Developeri na meste zarábali posledných 20 rokov. Je na čase, aby zo svojich ziskov urobili aj niečo pre mesto a pre jeho obyvateľov. V zóne Mlynské nivy/Chalupkova už prebieha výstavba, pričom väčšina projektov od HB Reavis, Penty či YIT už má aj právoplatné stavebné povolenia. Po ukončení výstavby tu pribudne vyše 100-tisíc ľudí, a bez nových dopravných riešení nielen táto zóna, ale polovica Bratislavy dopravne skolabuje. Rozhodnutie o udelení štatútu významnej investície je plne v rukách vlády. Osobne si myslím to, čo niektorí mestskí poslanci: takýto štatút by nemal byť udelený bez splnenia viacerých podmienok. Sú medzi nimi napríklad tieto: 1. Investori sa musia jasne a pod hrozbou vysokej pokuty zaviazať, že do potrebných dopravných riešení investujú výrazne viac peňazí, než ušetria na developerskom poplatku. 2. Dopravné riešenia musia byť v súlade s koncepciami a záujmami mesta a regiónu, nielen výhodné pre nejakého konkrétneho investora. 3. Kompetencie mesta a verejnosti vo všetkých konaniach (územné, stavebné) nesmú byť obmedzené, prípadné zmeny územného plánu musia zostať v kompetencii mestského zastupiteľstva Bratislavy. Osobne sa mi zdá, že napríklad projekt nových električkových tratí tieto podmienky spĺňa oveľa jednoznačnejšie než nápad s lanovkou do Petržalky. Zvlášť, ak by sa podarilo zakomponovať aj rozvoj trate do Vrakune, ktorá by pomohla riešiť dopravné problémy v juhovýchodnej časti mesta, aj pre ľudí prichádzajúcich do Bratislavy zo Seneckého okresu. A do úvahy by sa mali brať aj širšie dosahy, napríklad budovanie záchytných parkovísk či napojenie električiek na prestupné terminály s vlakovou dopravou, či stále možný rozvoj integrovaného systému železnice a električky prostredníctvom súprav tram-trainov, tak aby špeciálne súpravy mohli plynule prechádzať z vlakových koľají na niektoré električkové (napr. trať v Petržalke je už tomu dnes prispôsobená).“

Pavol Frešo, súčasný župan a kandidát: „Skôr ako sa bude o tom rozhodovať, bude to mať mesto a kraj v ruke.“

Ján Mrva: „Som proti schváleniu tohto projektu (nová trať električky, pozn. red.) vládou ako významnej investície. Nemyslím si, že je takou významnou pre krajinu, ako sa nám to predkladá. Predpokladané ušetrenie 15 miliónov eur na rozvojovom poplatku, možno viac, je veľký peniaz pre mesto a prínos tej investície pre mesto nevieme presne vyčísliť, bude však určite prínosom pre investorov. Postaviť električku, ktorú investor avizuje, by mohlo mesto samo aj z fondov EÚ a tade, kade to ono uzná za vhodné, a nie developer. Mesto a Bratislavský samosprávny kraj by však museli výraznejšie pridať a chcieť a ochraňovať svoje verejné záujmy a aj verejné financie.“

Rudolf Kusý: „Považujem to za špekuláciu developera. Je to snaha developera obísť obyvateľov Bratislavy. Samospráva by tým stratila akúkoľvek možnosť zasahovať do týchto projektov, čo si v takomto hodnotnom území neviem predstaviť. Mesto a mestské časti by tak prišli o peniaze z poplatku za rozvoj. Týmto projektom pribudnú do dotknutých mestských častí desaťtisíce nových obyvateľov, ktorí budú mať prirodzene požiadavky na nové škôlky, školy, ihriská, športoviská, či knižnice na kompletnú sociálnu infraštruktúru, ktorá musí byť súčasťou výbavy každej štvrte. V Novom Meste som musel ako starosta tvrdo bojovať o každé euro na rôzne vyvolané investície od veľkých developerov, preto sa dnes, keď má samospráva nástroj, ako prostriedky na vyvolané investície získať cez poplatok za rozvoj, nesmieme tohto nástroja vzdať.“

Dnes na DennikE.sk

Mičovský chce trh s pôdou rozbíjať ešte viac ako vlády Smeru, hovorí poradca ústavného sudcu  

Advokát Pavol Vargaeštok. Foto – archív P. V.
Advokát Pavol Vargaeštok. Foto – archív P. V.

Plány ministra pôdohospodárstva na obmedzenie obchodov s pôdou sú protiústavné a nevykonateľné, tvrdí advokát Pavol Vargaeštok. „Obávam sa, či niekto domyslel, akú obrovskú administratívu si tieto zámery vyžiadajú,“ hovorí advokát, ktorý je poradcom ústavného sudcu Petra Straku.

Minúta po minúte

Košický samosprávny kraj v tomto roku opravil viac než 80 kilometrov ciest II. a III. triedy. Opravil alebo dokončuje opravu 12 mostov, do ktorých investoval viac ako päť miliónov eur.

„Aj napriek tomu, že sa tento rok nesie v znamení pandémie, som rád, že táto situácia neovplyvnila rekonštrukcie ciest a mostov v kraji,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.

Vo väčšine prípadov ciest išlo podľa neho o cesty III. triedy, ktoré boli v minulosti na okraji záujmu, keďže v porovnaní s rýchlostnými cestami alebo cestami I. triedy ide o menej vyťažené komunikácie. „V aktuálnom volebnom období sa snažíme rozhýbať aj rekonštrukcie týchto zanedbaných komunikácií, ktoré využívajú obyvatelia nášho kraja na cestu do práce či do školy,“ dodal Trnka.

V okrese Košice-okolie má nový asfaltový koberec napríklad cesta v obciach Boliarov, Bačkovík, vo Veľkej Ide – časť Gomboš, v Čani, cesta vedúca do Zlatej Idky či cesta medzi Rozhanovcami a Čižaticami.

Na Zemplíne sa dočkali opravy cesty medzi Vojanmi a Veľkými Kapušanmi, Svätušou a Veľkým Horešom aj medzi Brezinou a Kazimírom.

Na Gemeri sa vynovila cesta medzi Roštárom a Štítnikom, v Lipovníku, Jablonove nad Turňou či cesta medzi Slavošovcami a Čiernou Lehotou.

Na Spiši je opravená cesta medzi Nálepkovom a Hnilčíkom, taktiež v intraviláne obce Slovinky, ale aj cesta v obci Hrabušice, na ktorú si kraj vzal úver z Európskej investičnej banky.

„Aktuálne sú krajskí cestári na ceste medzi Slancom a Novým Salašom a do konca roka chceme opraviť ešte cestu v intraviláne obce Olšovany,“ konštatoval Trnka.

V tomto roku sa kraj zameral na obnovu oporných múrov či priepustov. Okrem iného ukončil rozsiahlu rekonštrukciu oporného múra v lokalite Gregorov prameň, nový oporný múr pribudol aj v obci Hrabušice na Spiši. Podľa kraja sa zvýšilo tempo rekonštrukcie mostov.

„Finančne najnákladnejšou bola oprava mosta medzi Strážskym a jeho časťou Krivošťany, ktorého časť sa v októbri minulého roka zrútila. Žiaľ, po tom, čo sme v Strážskom postavili nový most, sa zrútil ďalší, a to medzi Kysakom a Veľkou Lodinou. Peniaze, ktoré sme mali vyčlenené na iné projekty, sme tak museli opäť presunúť na riešenie tejto havarijnej situácie,“ informoval Trnka. (tasr)

Slovenská ekonomika podľa OECD v roku 2020 klesne o 6,3 %. Organizácia tak Slovensku prognózuje miernejší prepad než ďalšie domáce a zahraničné inštitúcie. Na budúci rok očakáva OECD rast o 2,7 %, v roku 2022 o 4,3 %.

V júni OECD predpovedala Slovensku pokles o 9,3 až 11,1 % podľa závažnosti dôsledkov pandémie.

Čo očakáva OECD

  • Nezamestnanosť bude po náraste postupne klesať, ale aj na konci roku 2022 sa bude stále držať nad predkrízovou úrovňou. OECD predpovedá Slovensku v tomto roku nezamestnanosť na úrovni 6,8 %, v roku 2021 jej zvýšenie na 7,4 % a v roku 2022 pokles späť na 6,8 %.
  • Rozpočtový deficit Slovenska sa v tomto roku prehĺbi na 8,2 % hrubého domáceho produktu (HDP) z vlaňajších 1,3 % HDP, v roku 2021 klesne na 7,5 % HDP a v nasledujúcom roku 2022 na 5,5 % HDP.
  • Vládny dlh sa podľa maastrichtskej definície zvýši tento rok na 58,4 % HDP zo 48,53 % HDP v minulom roku. V roku 2021 stúpne na 63,8 % a v nasledujúcom roku na 66 % HDP. (tasr, e)

Nový šéf finančnej správy Jiří Žežulka nastupuje do úradu s cieľom zlepšiť efektivitu výberu daní, a to nielen DPH a spotrebných daní, ale aj dane z príjmov, najmä právnických osôb. „Môj druhý cieľ je zlepšiť povesť finančnej správy, lebo nie je najlepšia.“

Minister financií Eduard Heger (OĽaNO) od Žežulku žiada najmä znížiť daňovú medzeru, zlepšiť riadenia rizík, pokiaľ ide o finančnú disciplínu, a zlepšiť aj kontroly, najmä aby boli vyvážené.

Žežulka avizuje aj personálne zmeny, ktoré zatiaľ nespresnil. „Nie každému z vedenia finančnej správy verím a personálne zmeny určite prídu, niektoré skoro.“

Problém vidí aj v tom, že hoci kontroly odhalia daňové úniky, rozpočet z toho nič nemá a to treba zmeniť. „Vieme nájsť problém, postihnúť ho, ale nevidíme z toho ani euro.“

Podľa OECD svetová ekonomika tento rok klesne v dôsledku pandémie o 4,2 %, na budúci rok v rovnakej miere stúpne. Organizácia upravila septembrovú prognózu, v ktorej počítala s prepadom HDP o 4,5 % a na rok 2021 s rastom o 5 %.

OECD predpokladá, že výkon globálnej ekonomiky sa vráti na úrovne spred koronakrízy do konca budúceho roka, a to najmä vďaka silnému hospodárskemu oživeniu v Číne.

„Nie sme vonku z ťažkostí. Stále sme uprostred pandemickej krízy, čo znamená, že politici ešte majú pred sebou mnoho práce,“ povedala hlavná ekonómka OECD Laurence Booneová.

Z prognóz OECD:

  • Rast čínskej ekonomiky sa na budúci rok zrýchli na 8 % z tohtoročných 1,8 %.
  • Spojené štáty vykážu tento rok pokles HDP o 3,7 %, na budúci rok vzrastie o 3,2 %.
  • HDP eurozóny sa v tomto roku prepadne o 7,5 %, v roku 2021 sa zvýši o 3,6 %. (čtk, reuters)

V septembri schválený zákon o ekologickej poľnohospodárskej výrobe bude účinný až od roka 2022, nie od roka 2021. Zmenu v skrátenom konaní schválili poslanci. Novelu si podľa ministerstva pôdohospodárstva vyžiadala zmena nariadenia EÚ. (tasr)

Nemecká vláda plánuje daňové úľavy pre ľudí pracujúcich počas pandémie z domu do výšky 600 eur za rok. Podľa inštitútu Ifo môže touto formou potenciálne dočasne pracovať približne 56 % nemeckých zamestnancov.

Návrh, na ktorom sa dohodla koalícia kancelárky Angely Merkelovej, počíta s tým, že zamestnanec pracujúci z domu si zníži svoju daň v rámci vyúčtovania o 5 eur za každý pracovný deň, najviac však do 600 eur ročne.

Podľa ministra financií Olafa Scholza navrhovaná legislatíva, ktorú by mal v decembri schváliť parlament, nepredstavuje veľkú fiškálnu záťaž pre štát. Už v súčasnosti si totiž môžu znížiť dane ľudia, ktorí mali jednu miestnosť vyhradenú výlučne ako kanceláriu.

Čo zostalo otázne

Zatiaľ nie je jasné, či bude nový návrh daňovej úľavy súčasťou odpočtu vo výške 1000 eur z daňového základu, ktorý si každý zamestnanec uplatňuje v súvislosti s výdavkami spojenými s prácou, ako je doprava či pracovné oblečenie, alebo sa k nemu pripočíta. (tasr)

Asociácia dôchodkových správcovských spoločností žiada celospoločenskú diskusiu o ústavnom dôchodkovom zákone, ktorý pripravil minister práce Krajniak. „Ak sa prijme bez celospoločenského konsenzu, nepomôže to stabilite dôchodkového systému.“

Asociácia DSS nesúhlasí s tým, aby štát centrálne určoval investičné stratégie alebo založil vlastnú inštitúciu, ktorá bude spravovať úspory. Vidí za tým riziko, že by sa zoštátnili súkromné dôchodkové úspory, aj riziko neférovej súťaže. Obáva sa toho, že by podmienky pre štátnu inštitúciu mohli byť iné ako pre súkromné DSS.

Asociácia upozorňuje aj na to, že minimálna sadzba odvodov do druhého piliera má byť na nižšej úrovni ako 6 %, čo je sadzba, ktorá sa má dosiahnuť podľa aktuálneho zákona v roku 2024.

Vraví tiež, že navrhované pravidlá na čerpanie dôchodkov príliš obmedzia možnosti pre ľudí odchádzajúcich do dôchodku v najbližších rokoch. „V súčasnosti, keď je krátenie dôchodkov z prvého piliera stále pomerne nízke pre dvojpilierových sporiteľov a doživotné dôchodky by vychádzali nízke, je potrebné ponechať
väčšiu variabilitu výberu.“

Podmienky poskytovania štátnych investičných stimulov sa pre koronakrízu zmiernia. Lehoty na ukončenie projektu budú dlhšie a projekt bude možné ľahšie zmeniť. Zmeny v zákone schválil parlament, podporili ich všetci prítomní poslanci.

Čo sa mení

  • Predĺži sa termín na ukončenie investičného projektu a o tri roky by sa malo predĺžiť aj obdobie na uplatnenie dohodnutej úľavy na dani.
  • Povinnosť začatia obstarávania dlhodobého majetku na 24 mesiacov a ukončenie prác na investičnom zámere sa predĺži na päť rokov, pri veľkých investíciách až na sedem rokov.
  • Voľnejšie podmienky majú mať podnikatelia pri dodatočných zmenách investičného zámeru. Zatiaľ čo v súčasnosti musí firma vynaložiť minimálne 85 % z oprávnených nákladov schválených v rozhodnutí o investičnej pomoci, po novom bude prípustné tieto náklady reálne znížiť až na 70 %.
  • Upraví sa aj povinnosť dosiahnuť viac ako 90 % dohodnutého čistého nárastu pracovných miest, a to na 80 %.
  • V prípade nižších nákladov alebo pracovných miest sa zníži aj samotný stimul.
  • V nasledujúcich dvoch rokoch sa bude považovať za splnenú podmienka vyplácania mzdy uvedenej v investičnom zámere.
  • Účinnosť je od budúceho roka.
  • Zmeny sa týkajú rozhodnutia o investičných stimuloch a investičnej pomoci, ktoré budú schválené od 1. januára budúceho roka, ale v niektorých ustanoveniach aj rozhodnutí vydaných do 31. decembra 2020 a konaní o schválení investičnej pomoci začatých a neukončených do 31. decembra 2020. (tasr, e)

Moderna, Pfizer a BioNTech v pondelok požiadali o podmienečnú registráciu vakcíny proti covidu-19 v EÚ. Ako dlho bude trvať skúmanie žiadostí, nie je jasné. Firmy tvrdia, že s distribúciou môžu začať okamžite po registrácii.

Ak budú predložené údaje o kvalite, účinnosti a bezpečnosti spĺňať požiadavky na registráciu vakcíny, registračné rozhodnutia môžu byť vydané o niekoľko týždňov, uviedol k správe slovenský Štátny ústav pre kontrolu liečiv.

Registrácia vakcín proti covidu-19 prebieha v zrýchlenom konaní. „Obe vakcíny boli zahrnuté v procese priebežného hodnotenia (rolling review), ktoré umožňuje hodnotenie údajov postupne podľa toho, aké sú dostupné. Keď má žiadateľ k dispozícii kompletné údaje, môže požiadať o registráciu,“ uvádza slovenský ústav.

Ak BioNTech a Pfizer predložili o vakcíne dostatočné údaje, Európska lieková agentúra (EMA) vydá stanovisko 29. decembra tohto roku. U Moderny by to mohlo byť 12. januára 2021.

„Tieto termíny na vydanie stanoviska sú určené na základe predchádzajúcich registračných procesov zahrnutých do priebežného hodnotenia a môžu sa zmeniť. Na dátum vydania stanoviska vplýva najmä to, či budú predložené údaje dostatočné alebo bude potrebné výrobcov požiadať o dodanie dodatočných údajov,“ tvrdí ústav.  (bloomberg, šúkl)

Poslanci schválili novelu zákona o energetickej efektívnosti, ktorá preberá pravidlá z takzvaného zimného energetického balíčka EÚ. V časti budov sa zavedú povinnosti týkajúce sa kontrol vykurovania a klimatizácie alebo inštalácie systému automatizácie. (tasr)

Parlament v zrýchlenom konaní predĺžil štátnu pomoc s nájmami, za hlasovali všetci prítomní poslanci. Maximálna výška dotácie bude naďalej 50 % z nájomného, ak rovnakú zľavu poskytne aj prenajímateľ.

Medziročná inflácia v eurozóne v novembri zostala tretí mesiac po sebe na mínus 0,3 %, čo je najnižšia hodnota za posledné štyri roky. K poklesu cien prispeli najmä energie, ktoré zlacneli o 8,4 %.

Rýchly odhad inflácie v eurozóne za november zverejnil Eurostat na internetovej stránke. Údaje za celú EÚ zatiaľ neuvoľnil. Vlani v novembri ceny v eurozóne vzrástli medziročne o 1 %.

Podrobnejšie údaje:

  • Medziročne najviac stúpli v novembri ceny potravín, alkoholu a tabakových výrobkov (+ 1,9 %). Ceny služieb sa zvýšili o 0,6 %.
  • Z dostupných údajov za eurozónu rástli najrýchlejšie ceny na Slovensku, medziročne o 1,5 %. Najvýraznejšie klesli v Grécku (– 2 %), v Nemecku sa znížili o 0,7 %.
  • Spotrebiteľské ceny v eurozóne medziročne klesli štvrtý mesiac po sebe.

Inflácia zostáva veľmi vzdialená od cieľa ECB nastaveného tesne pod 2 %. Centrálna banka tento rok podnikla sériu mimoriadnych opatrení na podporu inflácie a ekonomiky, ktorú kvári koronakríza. V októbri podľa očakávaní nemenila nastavenie menovej politiky. (čtk, e)

Nezamestnanosť v Nemecku v novembri klesla na 5,9 % z októbrových šesť percent. Podiel ľudí bez práce sa znížil napriek vyhlásenej karanténe. Podľa spolkového úradu práce vzrástol počet zamestnancov v ochrannom režime kurzarbeitu.

V novembri bolo evidovaných 2,699 milióna nezamestnaných, čo je o 61-tisíc menej než v októbri. V medziročnom porovnaní ich počet stúpol o vyše pol milióna, uvádza úrad práce na internetovej stránke.

O kurzarbeit požiadalo od 1. do 25. novembra 537-tisíc ľudí, čo je výrazne viac ako za rovnaké obdobie v októbri. V režime ochrany pracovných miest so štátnym príspevkom na mzdy zamestnancov na skrátený úväzok bolo v septembri 2,22 milióna ľudí. (čtk)

Bratislavské Nové Mesto spúšťa regulované parkovanie v zóne Tehelné pole. Pilotný projekt má priniesť pravidlá a poriadok v parkovaní do jednej z najvyťaženejších lokalít v blízkosti štadiónov a ich širšom okolí. Rezidentská karta stojí 39 eur.

Zóna je ohraničená Trnavskou cestou, Bajkalskou ulicou a ulicami Krížna, Legionárska, Račianska a Kukučínova, informoval hovorca novomestskej samosprávy Marek Tettinger.

Registrácia rezidentov s trvalým pobytom, ktorých nové pravidlá pri parkovaní zvýhodnia, sa začína v utorok. Registrácia bude počas decembra a v tomto období sa pokuty za porušenie pravidiel regulovaného parkovania udeľovať nebudú.

„Rezidentská parkovacia karta bude spoplatnená sumou 39 eur, po jej získaní však budú obyvatelia zóny parkovať počas roka bez obmedzení a ďalších poplatkov. Rezidenti majú nárok na tri karty na jeden byt – za prvú zaplatia ročne 39 eur, za druhú 150 eur a za tretiu 500 eur,“ spresnil Tettinger.

Zadarmo budú môcť rezidenti navyše získať aj návštevnícku kartu, vďaka ktorej budú môcť ich návštevy parkovať v zóne bez poplatkov 100 hodín ročne. V prípade, že rezidenti nemajú auto, a teda ani rezidentskú kartu, budú mať nárok na 150-hodinovú bezplatnú návštevnícku kartu.

Obyvatelia Nového Mesta, ktorí nemajú v zóne trvalý pobyt, majú nárok na bonusovú kartu za desať eur ročne, s ktorou budú môcť v pilotnej zóne parkovať bez ďalšej úhrady dve hodiny denne.

„Návštevníci nerezidenti, ktorí do Nového Mesta prichádzajú za prácou či na športové alebo kultúrne podujatia, budú môcť v zóne Tehelné pole od decembra parkovať len od 8.00 do 18.00 h. Za hodinu zaplatia 1,50 eura,“ poznamenal hovorca.

Parkovací lístok si môžu ľudia kúpiť prostredníctvom mobilnej aplikácie či SMS správy. Podnikatelia, ktorí majú v pilotnej zóne sídlo firmy, si budú môcť za 1500 eur zakúpiť ročnú abonentskú kartu. (tasr)

Rast aktivity spracovateľského priemyslu eurozóny sa v novembri spomalil, dopyt zasiahli obnovené opatrenia proti covidu-19. Údaje naznačujú, že dosahy pandémie na ekonomiku eurozóny budú vo 4. štvrťroku miernejšie, než boli v 2. kvartáli.

Index aktivity spracovateľského priemyslu podľa výsledkov prieskumu IHS Markit klesol na 53,8 z októbrového 32-mesačného maxima 54,8 bodu. Zostal však nad 50-bodovou hranicou oddeľujúcou rast od poklesu aktivity.

„Pokračujúci rast (spracovateľského sektora) by mal pomôcť zmierniť ekonomické dosahy covidových reštrikcií, ktoré ťažko zasiahli sektor služieb,“ uviedol Chris Williamson zo spoločnosti IHS Markit.

HDP eurozóny sa v 2. štvrťroku prepadol o rekordných 11,8 % a v 3. kvartáli sa zvýšil o 12,6 %. Ďalšie oživenie ekonomiky však podkopáva vzostup počtu prípadov nákazy koronavírusom a súvisiace reštrikcie. (čtk, reuters)

Pandémia vytvorila podľa NKÚ v rozpočte na budúci rok riziká v podobe vysokého schodku (7,44 % HDP) a otázneho financovania rozvojových priorít. Rozhodnutie neprijímať na budúci rok úsporné opatrenia považuje úrad za správne.

O rozpočte budú poslanci diskutovať v stredu, môžu ho už aj odhlasovať.

Čo hovorí NKÚ

  • V kapitole ministerstva financií Všeobecná pokladničná správa sú navrhované prostriedky 1,7 miliardy eur, ktoré súvisia s rozpočtami iných ministerstiev. Podľa zákona o rozpočtových pravidlách by to tak nemalo byť a môže to spôsobiť problémy pri modernizácii nemocníc či stavbe a modernizácii ciest.
  • Rozpočtové krytie chýba napríklad na výstavbu nemocnice Rázsochy a modernizáciu fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici, okrem toho hrozí pokračujúce zadlžovanie fakultných a univerzitných nemocníc.
  • Upozorňuje aj na zvýšenie transferov určených na vykrývanie deficitu v dôchodkovom systéme.
  • Kritizuje navrhované škrtanie pracovných miest na regionálnych úradoch práce.
  • Úradu sa nepozdáva navrhované 7-percentné medziročné zníženie výdavkov na zabezpečenie prevádzky vysokých škôl.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať