Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Koalícia sa v parlamente správa, akoby si nevšimla, že plán na zmenu dlhovej brzdy skrachoval

Poslanci Smeru Juraj Blanár a Ján Podmanický. Foto – TASR
Poslanci Smeru Juraj Blanár a Ján Podmanický. Foto – TASR

Ak sa ústavný zákon o dlhovej brzde nebude otvárať, prezident bude musieť hľadať nového kandidáta na člena rozpočtovej rady.

Poslanec Smeru, žilinský župan a opätovný kandidát na túto funkciu Juraj Blanár s kolegami ani v piatok nezískali prísľub opozičných poslancov, že zahlasujú za uznesenie o uvoľnení dlhovej brzdy.

Opozícia hovorí, že peňazí je dosť, vláda nestavia ani tie úseky, ktoré si sama naplánuje a aktuálna iniciatíva je len kampaňou pred župnými voľbami. „Dlhová brzda nevznikala kvôli diaľniciam a nemala by byť kvôli nim rozobratá, a už vôbec nie kvôli županom,“ povedal Eduard Heger z OĽaNO.

Blanárov návrh je akousi predprípravou na pokus schváliť míňanie väčších peňazí na stavbu diaľnic, teda na investičnú výnimku. Jeho súčasťou je aj zoznam viac ako 70 úsekov ciest, ktorých by sa výnimka mohla týkať a vláda by nebola trestaná za to, ak by kvôli tomu rástol dlh.

Blanár hovorí, že investície by posudzoval osobitný výbor a opozícia by mala pritom rovnaké slovo ako koalícia. „Tak mi povedzte, čo si môže koalícia dovoliť bez nejakého konsenzu? Nič,“ povedal Blanár.

Ak Blanárovo uznesenie prejde aj bez opozičných hlasov, viac ako štvorhodinová debata v parlamente potvrdila, že opozícia zmenu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti (o dlhovej brzde) nepodporí. Z celého projektu tak môže byť len marketing pred župnými voľbami.

A ak ústavný zákon neprejde, bude to mať vplyv na to, kto bude novým členom rozpočtovej rady.

Nechcú to vzdať

SaS, OĽaNO, skupina poslancov okolo Miroslava Beblavého a ĽSNS už dlhšie hovoria, že uvoľnenie dlhovej brzdy nepodporia.

Beblavý dnes dokonca vláde odporučil, aby namiesto toho odvolala štátneho tajomníka ministerstva dopravy Viktora Stromčeka a aj samotného ministra Árpáda Érseka, a dala tam krízového manažéra.

Ak sa o niekom špekulovalo, že by sa mohol pridať na stranu koaličného návrhu, tak to bolo Sme rodina. Boris Kollár však dnes poslancom koalície vyčítal, že nikto za nimi celé leto neprišiel, a preto nemôžu čakať, že návrh podporia. Chvíľu vyzeral zmierlivo, keď povedal, že Blanárovu ideu nepovažuje za zlú, veď sám pozná situáciu v Žilinskom kraji.

Vzápätí však Kollár zopakoval jednoznačné nie výnimke navrhovanej koalíciou.

„Ak narážate na nás, môžete sa spoľahnúť na to, že sa nechystáme uvoľňovať dlhovú brzdu,“ povedal Boris Kollár zo Sme rodina. Reagoval na vystúpenie Mariana Kotlebu z ĽSNS, podľa ktorého kto z opozície podporí zmenu dlhovej brzdy, bude „taký istý zlodej“ ako tí, čo vládnu.

„Jednoznačne nie,“ reagoval aj podpredseda Sme rodina Milan Krajniak na otázku, či klub strany podporí uvoľnenie dlhovej brzdy.

Opozíciu nepresvedčili ani vyjadrenia, že vláda ani po prípadnom udelení výnimky z dlhovej brzdy nemôže dvíhať deficity a dlhy, lebo Slovensko chce byť v jadre Európy. „Nemyslím si, že by táto vláda zvyšovala deficit a dlhy. Nemyslím si, že teraz by sa začalo bohapusto stavať bez rozmyslu a zvyšovalo by to deficit,“ povedal poslanec Smeru Ladislav Kamenický.

Župan Blanár aj napriek tomu chce, aby sa odborná debata o dlhovej brzde presunula na finančný parlamentný výbor. Podľa Ladislava Kamenického zo Smeru debata o uvoľnení dlhovej brzdy nemusí byť iba o zvyšovaní dlhu, ale trebárs aj o možnosti, že by sa od budúceho roka znížili pásma dlhovej brzdy miernejšie, než hovorí zákon.

Kto bude novým členom rady

Rozhodnutie opozície o tom, či podporí alebo nepodporí otvorenie zákona o dlhovej brzde, bude mať vplyv aj na to, kto bude novým členom rozpočtovej rady.

Nového člena rady má navrhnúť prezident Andrej Kiska, no musí ho schváliť parlament. Kandidátom prezidenta je Michal Horváth, ekonóm z Univerzity v Oxforde, ktorý je spolu s Ódorom spoluautorom myšlienky dlhovej brzdy na Slovensku.

Rozpočtová rada má zákonom danú povinnosť komentovať kroky vlády a stav verejných financií, má vlastné analytické kapacity a právo požadovať od verejnej sféry všetky potrebné informácie.

Horváth už bol členom rady, bol zvolený na tri roky a jeho mandát sa skončil v lete 2015. Prvá voľba bola výnimkou – s Ódorom boli zvolení na kratšie obdobie, aby sa dosiahol konsenzus v celom spektre politických strán. A len v prípade Horvátha, ktorý bol zvolený na najkratšie obdobie, bola možná ešte jedna nominácia.

Zákon je však napísaný tak, že by to platilo len vtedy, ak by bol zvolený na najbližšie funkčné obdobie. To sa však nestalo. Členkou rady sa pred dvoma rokmi namiesto neho stala Anetta Čaplánová z Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Kiska sa o tom rozprával aj s ministrom financií. Dohodli sa, že Peter Kažimír navrhne zmeniť túto časť zákona tak, aby sa odstránili pochybnosti o výklade, a Horváth by mohol byť znova zvolený za člena rady. Ak oprava zákona neprejde, prezident navrhne niekoho iného, aby bol nový člen rady zvolený do konca roka.

Priebeh debaty v parlamente však ukazuje, že sa ústavný zákon otvárať nebude. Nedá sa totiž predpokladať, že by sa menil len kvôli jednej formulácii v zákone o voľbe člena rady. Prezident tak bude musieť hľadať niekoho iného, kto bude prijateľný aj pre koalíciu, lebo kandidát musí prejsť aj parlamentom.

Dnes na DennikE.sk

Zmluvu s Brhelovou firmou podpíšeme, kartel dodávateľov však nestrpíme, hovorí šéf SEPS

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Štátna firma SEPS chce podpísať ďalšiu zmluvu s firmou Alter Energo Jozefa Brhela. Nie sú s ňou problémy, zo štyroch firiem bola najlacnejšia, hovorí v rozhovore nový šéf SEPS Peter Dovhun. Zákazky SEPS však chce otvoriť viacerým firmám.

Štát by mal odpúšťať sociálne odvody, zvýšiť príspevky a pomôcť s energiami, myslia si podnikatelia

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Malým a stredným podnikateľom medzi opatreniami vlády chýba odpustenie odvodov, vyššie príspevky na náhradu straty príjmov či dotácia, ktorá by pokryla napríklad energie. Vyplýva to z ankety, ktorú robila Slovak Business Agency a združenia podnikateľov a živnostníkov.

Minúta po minúte

Na pláži pri francúzskom prístave Marseille sa tento rok vynorí podmorský kábel známy ako Peace. Budujú ho čínske spoločnosti a slúžiť bude najmä čínskym firmám, ktoré obchodujú v Afrike a v Európe. Projekt je tiež novou kapitolou v geopolitike internetu, píše agentúra Bloomberg.

Podrobnosti:

  • Káblový systém s dĺžkou 12-tisíc kilometrov vedie po súši z Číny do Pakistanu, kde sa zanorí, potom pozdĺž Afrického rohu, cez Červené a Stredozemné more po dne do Európy.
  • Za sekundu dokáže preniesť dáta, ktoré pokryjú 90-tisíc hodín programov internetovej televízie Netlflix.
  • Tretím najväčším akcionárom v spoločnosti Hengtong Optic-Electric, ktorá káblový systém stavia, je podnik Huawei Technologies, dodáva systému aj vybavenie. Huawei je zároveň jablkom obchodného a bezpečnostného sváru medzi Čínou a USA.

Politické súvislosti:

  • Alphabet (pod ktorý spadá Google) a Facebook uviedli, že neplánujú káblový systém využívať, pretože už majú dostatok kapacity.
  • Ak by chceli predsa len Peace využiť, nebolo by to ľahké, pre bojkot čínskych technologických firiem, ktorý s odvolaním na národnú bezpečnosť iniciovala administratíva bývalého prezidenta Donalda Trumpa.
  • Podmorské káble sú mimoriadne strategicky významné, 400 z nich v súčasnosti pokrýva 98 % medzinárodnej prevádzky internetových dát a telefonického spojenia. Väčšinu prevádzkujú americké spoločnosti.
  • Vlani Francúzsko pred infraštruktúrou budovanou Číňanmi varoval bývalý americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo. Francúzsko však podľa zdrojov Bloombergu tlaku Washingtonu neustúpi, pretože nechce „plne závisieť od rozhodovania Spojench štátov“. Proti izolácii Číny v tejto oblasti sa vyjadril vlani francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecká kancelárka Angela Merkelová.
  • Obmedzovanie infraštruktúry internetu z bezpečnostných dôvodov môže spomaliť celkovú konektivitu, uviedol Mike Hollands zo spoločnosti Interxion, ktorá sa na projekte Peace podieľa.
  • Holandská spoločnosť Leiden Asia Center odhaduje, že v roku 2019 Čína ovládala 11,4 % podmorských káblov, Peking tento podiel medzi rokmi 2025 a 2030 zvýši na 20 %.
  • V niektorých prípadoch už USA a spojenci Čínu v pokladaní podmorských káblov zablokovali. V roku 2018 tak urobila Austrália v prípade kábla divízie Huawei Marine Network, ktorý mal prepojiť Šalamúnove ostrovy, Papuu-Novú Guineu, Sydney a skupinu tichomorských ostrovných štátov. Vlani zas menila trasu časť káblu, ktorý viedol z Los Angeles do Hongkongu. Projekt sčasti financovali Google a Facebook a pre americkú národnú bezpečnosť ho odkláňali z území pod kontrolou Číny. (čtk, bloomberg)

V Nórsku funguje pošta inak ako u nás. „Obchod vám pripraví nákup, vyzdvihne ho šofér nórskej pošty a nechá vám nákup spolu s poštou v byte,“ opisuje pomery nový šéf Slovenskej pošty Martin Ľupták, ktorý pre nórsku poštu predtým pracoval. Sám však uznáva, že severská mentalita je predsa len iná.

Americké akcie dnes výrazne posilnili. Technologické firmy sa zotavili z predchádzajúceho prepadu, k rastu veľkou mierou prispel Microsoft. Pomohli aj správy o nových 379-tisíc pracovných miestach v USA za február, čo je viac, ako analytici očakávali. (čtk, reuters)

EÚ a USA na štyri mesiace pozastavia clá, ktoré na seba vzájomne uvalili v rámci sporu subvencovania výroby Airbusu a Boeingu. Oznámila to šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová po telefonáte s prezidentom Joeom Bidenom.

O čo ide:

  • EÚ a USA sa od roku 2004 vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO) navzájom obviňujú z nelegálnej podpory svojich výrobcov lietadiel Airbus a Boeing. Rozpor s pravidlami WTO sa zistil na oboch stranách.
  • USA v roku 2019 ako odvetu za štátnu podporu pre Airbus zaviedli clá na európsky tovar v hodnote 7,5 miliardy dolárov ročne.
  • EÚ zas vlani pre subvencie v prospech Boeingu uvalila clá na americký tovar za štyri miliardy dolárov ročne.

Von der Leyenová telefonát s Bidenom označila za začiatok veľmi dobrej spolupráce. „Znamená to reštart vo vzťahoch s naším najväčším a ekonomicky najdôležitejším partnerom,“ dodal podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis.

USA už vo štvrtok oznámili zrušenie ciel na štyri mesiace voči Británii. Obe krajiny v spoločnom vyhlásení uviedli, že sa za ten čas budú snažiť nezhody vyriešiť. Británia je súčasťou sporu ako bývalý člen EÚ. Airbus vyrába v Británii krídla a niektoré ďalšie súčiastky. (čtk)

Mesačne míňame milión žltých lístkov, musí sa to zmeniť, hovorí nový šéf pošty

Martin Ľupták - Foto Slovenská pošta
Martin Ľupták – Foto Slovenská pošta

Nemôžeme už byť v každej obci, pozeráme sa, ako to robia inde, hovorí v rozhovore nový generálny riaditeľ Slovenskej pošty Martin Ľupták. Rakúska pošta má 240 vlastných pôšt, nórska 24. My ich zatiaľ máme presne 1569.

Ceny ropy sa dnes posilňujú o zhruba 3 %. Deje sa tak po predĺžení ťažobných škrtov aj na apríl, na ktorom sa dohodli štáty kartelu OPEC+ a ich spojenci. Ceny sú vyššie než v posledných mesiacoch pred pandémiou.

Ako sa dnes menili ceny

  • Krátko pred 17.00 h sa barel severomorskej ropy Brent predával zhruba za 68,85 dolára (+3,2 % oproti predchádzajúcemu záveru). Bol tak blízko 14-mesačného maxima.
  • Barel ľahkej americkej ropy WTI si pridával takmer tri percentá na 65,71 dolára, bol na úrovni zhruba z apríla 2019. (čtk)

Obchodný deficit USA v januári vzrástol, dovoz tovarov sa vďaka oživeniu spotrebiteľského dopytu vyšplhal na rekordné maximum. Politicky citlivý schodok s Čínou klesol o 3,2 % na 27,2 miliardy dolárov.

Vyplýva to z údajov amerického ministerstva obchodu.

Údaje podrobnejšie

  • Schodok USA v obchodovaní s tovarom a so službami v januári vzrástol o 1,9 % na 68,2 miliardy dolárov. Ekonómovia v ankete agentúry Reuters odhadovali len 67,5 miliardy.
  • Vývoz sa zvýšil o 1 % na 191,9 miliardy dolárov, dovoz vzrástol o 1,2 % na 260,2 miliardy dolárov. Dovoz samotných tovarov stúpol o 1,6 % na rekordných 221,1 miliardy dolárov.

Čínske súvislosti

Bývalý americký prezident Donald Trump zavádzal clá na čínsky tovar v snahe prinútiť Peking k zmene obchodných praktík, ktoré podľa neho poškodzovali americké podniky.

Nový prezident Joe Biden zatiaľ koniec obchodnej vojny s Čínou nevyhlásil. Katherine Taiová, ktorú nominoval do pozície obchodnej zástupkyne USA, sľúbila, že zabezpečí, aby z obchodnej politiky USA ťažili americkí zamestnanci. Uviedla tiež, že bude viac spolupracovať so spojencami s cieľom čeliť čoraz priebojnejšej Číne.

Clá označila za legitímny nástroj presadzovania obchodnej politiky. (čtk)

Do prevádzky sa od opätovného povolenia vrátilo viac ako sto lietadiel Boeing 737 Max. Najviac letov s nimi absolvovali American Airlines, takmer tretinu z celkových 1300. Lietadlá mali takmer dva roky nútenú prestávku po dvoch nehodách.

Prevádzku Boeingu 737 Max povolili koncom minulého roka Spojené štáty. Po nich novú certifikáciu strojom udelili aj regulátori v EÚ, Británii, Brazílii, Kanade, Austrálii či SAE.

Ako prvé vrátili 737 Max do prevádzky brazílske aerolínie Gol. Ich osem lietadiel bolo minulý týždeň najvyťaženejších, strávili vo vzduchu v priemere 11 hodín denne.

Lietadlá 737 Max na začiatku roka 2019 najprv vyradila z prevádzky Čína. Tieto stroje tam novú akreditáciu zatiaľ nedostali.

Viac o Boeingu 737 Max:

  • Je najnovšou verziou lietadla na krátke a stredné trate, ktoré v pôvodnej verzii prvý raz vzlietlo v roku 1967.
  • Do komerčnej prevádzky bol uvedený v máji 2017 a stal sa najpredávanejším modelom výrobcu.
  • Podľa spoločnosti Cirium bolo na jar 2019 vo flotile aeroliniek po celom svete okolo 360 kusov.
  • Analytik Richard Aboulafia z firmy Teal Group vlani uviedol, že na návrat do vzduchu čaká 387 lietadiel, ďalších 450 Boeing od jari 2019 vyrobil. (čtk, bloomberg)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať