Šéf bratislavského letiska: Ryanair nám nestačí, musíme získať Heathrow

Ivan Trhlík, šéf letiska M. R. Štefánika, verí, že sa aj z Bratislavy môže lietať do zaujímavejších destinácií, než je Londýn – Luton. Otvorenie základne Ryanairu preňho znamená dve veci – stúpne počet letov a Bratislavu si ľahšie všimnú ďalší dopravcovia. „Mohla by sa stať miestom, kam budú vo veľkom lietať ľudia z oblastí, ako je Blízky východ, ktorí by odtiaľto pokračovali ďalej do Európy,“ hovorí Trhlík.

Ryanair zvykne tlačiť manažérov letísk na čo najnižšie ceny. Aké ústupky ste museli ponúknuť vy?

Žiadne špecifické. Ryanair z Bratislavy lieta už od roku 2005, za tie roky s ním máme veľmi korektnú spoluprácu. Nemuseli sme v ničom ustupovať.

Od príchodu krízy bratislavskému letisku klesá počet cestujúcich. V roku 2008 ste odbavili 2,2 milióna ľudí, vlani to bolo len 1,35 milióna. Zmení to Ryanair?

Nepochybne. Očakávame, že tento rok hlavne vďaka Ryanairu stúpne počet cestujúcich o 30 percent.

Zriadením základne sa Ryanair stal vôbec prvým dopravcom od čias Sky Europe, ktorý u nás nechá „nocovať“ svoje lietadlá i personál. Pribudnú po ňom ďalší?

Veríme, že áno. Radi by sme boli, aby si svoju základňu zriadila napríklad aj rakúska spoločnosť Niki. Donedávna sme rokovali ešte s jedným ruským dopravcom, pre zmeny v medzinárodno-politickej oblasti sa však tento plán nepodaril.

Väčšina Slovákov dnes do sveta lieta z Viedne. Máte predstavu, o koľko cestujúcich ide?

Letisko vo Viedni využívajú zhruba dva milióny Slovákov a to je presne číslo, ktoré by sme potrebovali v Bratislave. Len na letiskových poplatkoch z nich Viedeň získava tridsať miliónov eur ročne. Táto suma pritom nezahŕňa napríklad platenie parkovania, občerstvenia pred odletom a podobne.

Čo s tým môžete robiť?

Dlhé roky slúžila Viedeň ako výhovorka. Hovorilo sa, že naše letisko nemôže rásť, pokiaľ má v blízkosti Schwechat. S tým nesúhlasím, pretože Viedeň tu bola vždy a bolo dosť času naučiť sa s tým žiť. Na našej strane však bolo až donedávna veľa rezerv. Napríklad prístup nášho personálu k cestujúcim bol často neprofesionálny, a to bola jedna z prvých vecí, na ktorej sme museli zapracovať.

Aká je teda vaša stratégia? Chcete, aby Bratislava slúžila primárne pre nízkonákladové aerolínie?

Viete, ten rozdiel medzi takzvaným low-costom a klasickým aerolíniami sa postupne stiera. Už aj viaceré nízkonákladové spoločnosti ponúkajú služby pre business class. Dnes v prvom rade potrebujeme priame spojenie s nejakým veľkým európskym letiskom, ako je napríklad Londýn Heathrow alebo Mníchov. A predovšetkým potrebujeme mať nejakého domáceho dopravcu, ktorý si z Bratislavy urobí jedno zo svojich centier.

Takže základňa s dvomi lietadlami, akú má Ryanair, zrejme nestačí.

Sme v situácii, keď bratislavské letisko ponúka len lety medzi dvoma destináciami. Radi by sme však mali možnosť ponúkať aj služby spojené s transferom. Pre nás by však bola ideálna predstava, keby sme mali dopravcu, ktorý by k nám lietal z destinácií mimo Európskej únie. A jeho cestujúci by následne z Bratislavy pokračovali do ďalších miest v Európe.

Chcete ísť teda cestou ako napríklad České aerolínie? Tie sa spojili s Korean Air a dúfajú, že Praha sa stane pre kórejských zákazníkov bránou do Európy.

Áno, my si skôr predstavujeme, že by mohlo ísť o nejakého dopravcu z Blízkeho východu, čím myslím napríklad aj Turecko alebo Katar. V tomto smere však potrebujeme pomoc vlády. Zatiaľ čo v rámci Európskej únie existuje koncept otvoreného neba, v prípade štátov mimo EÚ musí vláda najprv vyrokovať bilaterálnu zmluvu s dotyčnou krajinou.

Má otvorenie základne Ryanairu v tomto smere nejaký prínos?

Prínos bude v tom, že začne rásť počet odbavených cestujúcich. Pokiaľ nám doteraz každým rokom klesal počet zákazníkov, len ťažko sme mohli oslovovať veľkých dopravcov a presviedčať ich o našom potenciáli.