Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Kisku vyšetrovali za výdavky na kampaň, jeho firma musela daň doplatiť

Daniari a policajti preverili firmu KTAG prezidenta Andreja Kisku a jeho brata Jaroslava a zistili, že si skrátila daň z príjmu za rok 2014 o 27-tisíc eur. Firma to uznala, daň doplatila a skutok tak nie je vnímaný ako trestný čin.

Andrej Kiska bol v decembri 2015 už rok a pol prezidentom, keď sa do jeho firmy Kiska Travel Agency (KTAG) ohlásila daňová kontrola.

Nešlo o kontrolu vratiek DPH, čo je najčastejší dôvod daňovej kontroly na Slovensku – v KTAG prešovskí daniari preverovali správnosť zaplatenej dane z príjmu.

Rok postupne prechádzali jednotlivé náklady firmy, vypovedať nechali viacerých dodávateľov, až napokon v októbri 2016 vydali verdikt, podľa ktorého mala firma Andreja Kisku a jeho brata Jaroslava doplatiť na dani 27-tisíc eur.

V novembri sa stalo ich rozhodnutie právoplatné a firma nanovo vypočítanú daň aj zaplatila. Trestnosť činu teda zo zákona zanikla.

Kiskova firma porušila daňové predpisy tým, že minula časť peňazí na prezidentskú kampaň jej spolumajiteľa, ale účtovala ich, akoby ich použila na svoje podnikanie.

Celkovo šlo o rozdiel v daňovom základe 136-tisíc eur, ktorému zodpovedá spomínané krátenie dane vo výške 27-tisíc eur.

Vyplýva to z podkladov, ktoré prišli do redakcie anonymne mailom. Súčasťou podkladov je uznesenie okresného riaditeľstva PZ v Poprade, protokol daňového úradu v Prešove a list, ktorý zamestnanci finančnej správy údajne zaslali generálnemu prokurátorovi. Policajné aj daňové vyšetrovanie Kiskovej firmy potvrdili Denníku N dva zdroje.

Prezidentov hovorca Roman Krpelan povedal, že prezident sa k tomu vyjadrí v utorok.

Propagovali značku Andrej Kiska

Daňový úrad v Prešove na základe zistení z kontroly v decembri 2016 poslal na políciu trestné oznámenie za skrátenie daní. Zopakoval v ňom, že popradská firma KTAG si údajne neoprávnene účtovala a zahrnula do daňových výdavkov celkovo 136-tisíc eur, čím si znížila daňovú povinnosť o spomínaných približne 27-tisíc eur.

Firma si dala do nákladov napríklad výdavky za tlač letákov, lepenie plagátov, za poradenské a marketingové služby. Správca dane podľa policajného uznesenia pýtal od firmy vysvetlenie a podklady, čoho sa výdavky týkajú. Spor bol aj o dokladovanie nákladov na služobné a pracovné cesty Andreja Kisku a konateľa firmy Eduarda Kučkovského.

Vo všetkých prípadoch dostala Kiskova firma od daniarov priestor sporné veci vysvetliť.

Firma podľa policajného vyšetrovania uviedla, že sporné výdavky boli použité na zviditeľnenie a propagáciu mena Andrej Kiska. Daniari to zobrali na vedomie, ale nevyhodnotili to ako výdavok daňovo uznateľný. Pre firmu to znamenalo, že jej stúpla daňová povinnosť.

„Ak si je niekto vedomý, že výdavky nesúvisia so zdaniteľnými príjmami, mal by to účtovať buď ako nedaňový výdavok, alebo by to mal fakturovať konkrétnej osobe, s ktorou to súvisí,“ povedal daňový poradca Roman Konrád.

Trestný čin sa stal, ale zaplatením sa to podľa zákona končí

Polícia svoje vyšetrovanie ukončila už po dvoch mesiacoch 2. februára tohto roku. V uznesení sa píše, že „trestný čin sa stal a spáchala ho určitá osoba, avšak odstránením škodlivého následku trestnosť trestného činu zanikla“.

Dôvodom bola účinná ľútosť konateľa firmy Eduarda Kučkovského a to, že daň firma napokon doplatila. Vyplýva to z uznesenia policajného riaditeľstva v Poprade, ktoré bolo tiež súčasťou podkladov zaslaných médiám.

Podľa Trestného zákona je skrátenie, neodvedenie alebo nezaplatenie dane a poistného trestným činom. Ten istý zákon však umožňuje účinnú ľútosť až do konca vyšetrovania.

Ak teda podnikateľ zaplatí daň a jej príslušenstvo aj deň po tom, čo sa mohol oboznámiť s výsledkami vyšetrovania, stíhať ho nemožno. To sa v prípade Kiskovej firmy stalo.

Finančná správa sa odmietla k informáciám z anonymného listu a policajného vyšetrovania vyjadrovať. „Finančná správa sa obráti na orgány činné v trestnom konaní, aby prešetrili prípadný únik daňového tajomstva,“ dodala hovorkyňa finančnej správy Patrícia Macíková.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Nálada v slovenskej ekonomike v novembri mierne klesla, aj keď nie v každom sektore. Najvýraznejšie klesla v službách, naopak, v priemysle dosiahla najvyššiu úroveň od jari 2018, uviedol Inštitút finančnej politiky.

„Solídny výkon priemyslu by mal tak aspoň do novembra podporiť slovenský export,“ uviedli ekonómovia inštitútu.

  • Spotreba elektriny, ktorá v poslednom týždni medziročne ešte viac stúpla.
  • Domáce údaje o najazdených kilometroch nákladnou prepravou boli v posledných týždňoch síce vlažnejšie (skôr pre opatrenia obmedzujúce služby), avšak svetová kontajnerová preprava bola v októbri medziročne vyššia o takmer 7 %. Objem svetového obchodu by tak mohol ešte stúpnuť.
  • Internetové vyhľadávanie automobilových značiek vyrábaných na Slovensku sa síce v posledných týždňoch zvoľňuje, rovnako to bolo aj minulý rok, čo môže byť len dočasný sezónny faktor.

Cena bitcoinu stúpla na historické maximum 19 808 dolárov, tento rok sa posilnil o viac než 170 %. Spevňovanie bitcoinu poháňa dopyt po rizikových aktívach v období bezprecedentných fiškálnych a menových stimulov.

Okolo 16.40 h si bitcoin pripisoval 7,9 % na 19 325 dolárov. K jeho posilňovaniu všeobecne prispieva záujem o aktíva, ktoré sa považujú za odolné voči inflácii.

Investori prepokladajú aj to, že sa kybernetické meny začnú plošne používať. (čtk, reuters)

General Motors nakoniec neprevezme 11-percentný podiel vo výrobcovi elektromobilov Nikola, v pláne už nie je ani produkcia áut Badger. Firmy upravili dohodu o strategickom partnerstve, čo viedlo k pádu akcií firmy Nikola o vyše 20 %.

Firmy sa dohodli na strategickom partnerstve v septembri. GM mala vstúpiť do spoločnosti Nikola a pomáhať jej pri výrobe pick-upu Badger s elektrickým a vodíkovým pohonom.

Nová dohoda predpokladá, že GM bude dodávať Nikole palivové články pre jej nákladné autá Class 7/8. (čtk, reuters)

Reálne zľavy českých e-shopov počas akcie Black Friday dosahovali priemerne 10 – 20 % a boli výrazne nižšie ako priemerne uvádzaných 30 a niekedy než 80 %, tvrdí portál Hlidacshopu.cz. Zľavy sa v najväčších e-shopoch týkali len 1 – 2 % výrobkov. Veľkí predajcovia kvôli optickému zvýšeniu zliav s cenami väčšinou nemanipulovali. (čtk)

Zvolený americký prezident Joe Biden nominoval na post ministerky financií Janet Yellenovú. Bývalá šéfka americkej centrálnej banky bude prvou ženou zastávajúcou tento post v americkej histórii.

Nominácia Yellenovej sa všeobecne očakávala. Už predtým o nej ako o budúcej ministerke financií písali americké médiá.

Yellenova bola prvou ženou na čele Fedu v rokoch 2014 až 2018, teda za prezidenta Baracka Obamu, keď bol viceprezidentom Biden. Vo funkcii podporovala umiernený prístup k menovej politike charakterizovaný pozvoľným zvyšovaním úrokových sadzieb.

O prezidentovi Donaldovi Trumpovi Yellenová vo februári povedala, že nerozumie hospodárskej politike a nechápe poslaniu Fedu. (reuters, čtk)

Janet Yellenová Foto - TASR/AP
Janet Yellenová Foto – TASR/AP

Minulý týždeň, ktorý bol najlepší v novembri, dosiahli tržby v reštauráciách len 50 % úrovne z februára a tržby v ubytovaní len 20 %. „Odhadujeme, že v medziročnom porovnaní tržby v reštauráciách mohli v novembri klesnúť o 16 % a v ubytovaní až o 70 %,“ uviedol Inštitút finančnej politiky vo svojom monitore.

Ceny za diaľničné známky sa na budúci rok nebudú zvyšovať, povedal minister dopravy Andrej Doležal v Rádiu Expres. Nezvyšovali sa už desať rokov, ale minister „si nevie predstaviť v tomto ťažkom období zvyšovať náklady pre občanov“.

Britské banky v októbri schválili viac ako 97 500 hypoték, čo je najvyšší počet za vyše 13 rokov. Údaje centrálnej banky naznačujú, že napriek ďalším pandemickým reštrikciám sa zotavovanie realitného trhu nespomaľuje.

Októbrový počet nových hypoték je najvyšší od septembra 2007 a o tretinu vyšší než vo februári pred vypuknutím pandémie. Analytici čakali menej úverov oproti septembru, keď ich pribudlo zhruba 92-tisíc.

Britský trh s bývaním sa po jarnej vlne pandémie v lete prudko zotavil. Výrazne ho podporili opatrenia vlády na zníženie nákladov pre záujemcov o bývanie a zvýšený dopyt ľudí pracujúcich z domova po väčších nehnuteľnostiach. (tasr, ft)

Štúdia ŽSR na elektrifikáciu trate medzi Zvolenom a Fiľakovom za viac než 200 miliónov eur nezískala pozitívne hodnotenie od Útvaru hodnoty za peniaze. Trať je súčasťou južného ťahu Bratislava – Zvolen – Košice, analytici odporúčajú materiál doplniť a opraviť.

Štátne ŽSR, ktoré spravujú železničné trate a stanice, posudzovali v štúdii dve možnosti:

  • Elektrifikovať a rekonštruovať trať zo Zvolena cez Lučenec do Fiľakova za 235 miliónov eur. Okrem trate by sa prerobili nástupištia a modernizovali zabezpečovacie zariadenia. Na časti úsekov by sa zvýšila traťová rýchlosť zo 100 na 120 kilometrov za hodinu.
  • Náročnejší variant za 253 miliónov eur počítal aj so zdvojkoľajnením dvoch úsekov. Ten variant vyšiel ako neefektívny aj ŽSR.

Lacnejšiu rekonštrukciu videli železnice ešte ako nízko efektívnu, ÚHP však nesúhlasí a tvrdí, že štúdia zle odhadla náklady na zabezpečovacie zariadenia v staniciach.

Ani jeden z variantov by neznamenal, že rýchliky južnou trasou by mohli jazdiť výlučne s elektrickými rušňami, z Fiľakova by trať totiž bola naďalej bez elektrického vedenia takmer až po Košice. Dnes sa rušne vymieňajú vo Zvolene.

Čo hovorí ÚHP

  • Analytikom sa nepozdávalo, že štúdia pre ŽSR rátala aj s posilnením dopravy, to by však malo byť podľa ÚHP vyhodnotené nezávisle.
  • Odporúčajú zanalyzovať aj možné prínosy elektrifikácie kratšieho úseku Zvolen – Lučenec alebo dlhšieho Zvolen – Výhybňa Urbánka, ktorá sa nachádza medzi Fiľakovom a Jesenským.
  • Navrhujú hľadať ďalšie úspory nákladov, vďaka ktorým by sa projekt mohol oplatiť.
  • Naznačujú tiež, že rýchliky by nemuseli zastavovať vo Fiľakove na stanici, ale len na zastávke bližšie k centru mesta, čím by ušetrili niekoľko kilometrov.

Podľa firmy Ericsson bude koncom roka na 5G siete napojených viac ako jedna miliarda ľudí, do piatich rokov to bude 60 % ľudí na svete. V roku 2026 budú 5G siete najviac využívať obyvatelia Severnej Ameriky.

„Pandémia rozhodujúcim spôsobom prispela k zrýchľovaniu digitalizácie ekonomiky i spoločnosti. Z toho bude mať prospech aj expanzia 5G,“ uviedol manažér Ericssonu Fredrik Jejdling.

Ericsson prognózuje, že ceny smartfónov s pripojením na 5G sa na budúci rok znížia. Záujemcovia o surfovanie v superrýchlej sieti potrebujú okrem upraveného telefónu uzavrieť zmluvu, ktorá ich využitie umožňuje.

Podľa štúdie Ericssonu budú 5G siete prenášať za 5 rokov viac ako polovicu globálnych mobilných dát. V ich výstavbe vedú Švajčiarsko a Spojené štáty.

Čo dokáže 5G:

  • Nová generácia mobilných sietí ponúka skokové zvýšenie prenosovej rýchlosti.
  • V spojení s cloudovými službami umožní používať v telefóne virtuálnu alebo rozšírenú realitu.
  • Rozširuje možnosti na vývoj mobilných aplikácií. (čtk, reuters)

Nový štátny strategický priemyselný park by mal vzniknúť pri Rimavskej Sobote na ploche približne 65 hektárov. Návrh predložilo ministerstvo hospodárstva do medzirezortného pripomienkového konania. V parku by mohlo vzniknúť minimálne 500 pracovných miest. (tasr)

Pokles spotrebiteľských cien v Nemecku sa v novembri prehĺbil, medziročná deflácia podľa metodiky EÚ stúpla na 0,7 % z 0,5 % v októbri. Jedným z dôvodov zlacňovania je dočasné zníženie DPH, ktoré platí od júla.

Predbežné údaje o vývoji cien v novembri zverejnil spolkový štatistický úrad Destatis na internetovej stránke. V medzimesačnom porovnaní ceny klesli o 0,8 %, podľa výpočtu harmonizovaného s metodikou EÚ sa znížili o 1 %.

Inflácia v Nemecku sa ešte viac vzdialila cieľu ECB, ktorý je nastavený na rast cien v blízkosti 2 %. Konečnú správu o novembrovej inflácii vydajú štatistici 11. decembra. (čtk)

Projekt Slovenské Vianoce pripravila na podporu domácich výrobcov Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. Chce zdôrazňovať, aké podstatné je teraz podporovať domácu produkciu potravín, a vysvetľovať, že spotrebiteľ pri nich platí za zdravý a veterinármi kontrolovaný výrobok. (tasr)

Jysk na Slovensku vo finančnom roku do augusta zvýšil tržby o 4 % na rekordných 75,5 milióna eur. Predajca nábytku a produktov na bývanie zlepšil výsledky napriek pandémii, počas ktorej musel mať takmer na dva mesiace zatvorené predajne.

Škandinávskemu reťazcu stúpol aj zisk pred zaplatením úrokov a daní, a to o 5 % na 16,4 milióna eur. Predaj vzrástol najmä v kategóriách nábytok, kúpeľne a domáce potreby, uvádza firma v tlačovej správe.

Na základe vládnych pandemických opatrení boli predajne Jysk zatvorené od 14. marca do 5. mája, keď firme zároveň výrazne stúpli online objednávky.

Jysk otvoril prvú predajňu na Slovensku v roku 2006. V minulom finančnom roku pridal dva nové obchody, celkovo ich prevádzkuje 47 a zamestnáva 370 ľudí.

Viac o reťazci Jysk:

  • Má škandinávske korene, prvý obchod otvoril v Dánsku v roku 1979. V súčasnosti má vyše 2900 predajní a 26 500 zamestnancov v 51 krajinách.
  • V Nemecku sa obchody nazývajú Dänisches Bettenlager, na ostatných trhoch majú názov Jysk.
  • Patrí do Lars Larsen Group, ktorú vlastní rodina majiteľa a zakladateľa Jysku Larsa Larsena.
  • Obrat Jysku za uplynulý finančný rok dosiahol 4,1 miliardy eur pri zisku 489 miliónov eur.

Ján Mičovský odmietol, že Mateja Vigodu odvolal z postu šéfa Lesov SR v dôsledku tlakov z drevárskeho biznisu. Potvrdil, že súčasťou nového manažmentu bude aj bývalý riaditeľ podniku z čias druhej vlády Mikuláša Dzurindu Karol Vinš.

Na dnešnej tlačovej konferencii minister pôdohospodárstva uviedol, že Vigodu viackrát upozorňoval na potrebu zdynamizovania transformácie podniku, no bohužiaľ sa to vraj nestalo. Navyše sa podľa Mičovského Vigoda obklopoval aj „závadovými“ ľuďmi, ktorí nemohli priniesť do podniku želanú zmenu.

Zároveň však minister odvolanému lídrovi podniku ponúkol, že ak má záujem, môže v štátnych lesoch zostať pracovať aj ďalej.

Minister potvrdil aj skoršie informácie Denníka E, že do nového vedenia podniku by sa mal dostať aj bývalý generálny riaditeľ Lesov SR z čias druhej vlády Mikuláša Dzurindu Karol Vinš. Nevidí žiadny problém ani v tom, že Vinš do podniku prejde z postu prezidenta Zväzu spracovateľov dreva SR.

„Každý sme donedávna niekde boli, ale túto svoju predchádzajúcu pozíciu, samozrejme, opustí, ak by mal prísť do Lesov SR,“ povedal Mičovský. Hovorí, že Vinšovi verí, lebo raz už transformáciu podniku zvládol. Počas Vinšovho pôsobenia pred takmer 20 rokmi Lesy SR naozaj boli vo vôbec najlepšej kondícii. Stabilizoval ich ekonomiku a zvýšil v nich aj transparentnosť.

Podľa informácií Denníka E Vinš v podniku prevezme post dočasne povereného šéfa obchodu a ekonomiky.

Minister tiež vysvetľoval, prečo aktuálne poveril vedením Lesov SR z postu ich dočasného generálneho riaditeľa Tomáša Čuku, ktorý doteraz viedol levický odštepný závod. „Je to skúsený lesník, ktorý sa osvedčil aj pri ochrane majetku štátneho podniku voči vplyvnej nitrianskej skupine,“ uviedol bez ďalšieho spresnenia.

Takýmto označením politici už dlhšie označujú nitriansku podnikateľskú skupinu bödörovcov a práve tá sa už dlhšie zaujíma aj o poľovné revíry.

Minister pripomenul, že na nového generálneho riaditeľa Lesov SR ešte prebehne v blízkom čase aj riadne výberové konanie. Naznačil aj možnosť hľadania nového šéfa v cudzine.

Vakcína proti covidu-19 americkej Moderny má podľa úplných výsledkov testov účinnosť vyše 94 %, ťažkým prípadom dokonca predišla stopercentne. Štúdia neukázala žiadne vážne vedľajšie účinky. Firma sa ešte dnes chystá požiadať regulačné úrady v USA a EÚ o schválenie mimoriadneho nasadenia látky.

Vakcína Moderna by tak po látke spoločnosti Pfizer mohla byť druhou, ktorá dostane povolenie amerických úradov ešte tento rok. Pfizer podal žiadosť pred desiatimi dňami. Nezávislí poradcovia majú oznámiť svoje odporúčania týkajúce sa vakcíny Pfizeru 10. decembra, k vakcíne Moderny zasadnú o týždeň neskôr.

„Domnievame sa, že máme vakcínu s veľmi vysokou účinnosťou. Očakávame, že budeme hrať zásadnú úlohu pri otáčaní pandémie k lepšiemu,“ uviedol výskumný šéf Moderny Tal Zaks.

Moderna chce okrem FDA požiadať o mimoriadne povolenie aj európskeho regulátora EMA, ktorý už začal analyzovať niektoré dáta o jej vakcíne.

Aké výhody má vakcína Moderny

Nový údaj o účinnosti je o štyri desatiny percenta nižší než hodnota, ktorú Moderna uviedla v polovici novembra s odkazom na predbežné výsledky. Podľa Zaksa ide o nepodstatný štatistický rozdiel.

Látka Moderny má oproti prípravku Pfizeru výhodu v tom, že nemusí byť skladovaná pri extrémne nízkych teplotách, preto ju bude jednoduchšie distribuovať k pacientom. Účinnosť nestráca ani pri teplotách, ktoré sú v bežných domácich mrazničkách.

Čo vyšlo v testoch

Moderna testovala vakcínu na 30-tisíc ľuďoch, časti z nich podala iba neúčinnú látku, takzvané placebo. Covidom-19 ochorelo počas testov celkovo 196 osôb, z nich 185 v skupine s placebom a zvyšných 11 bolo medzi očkovanými.

V prípade 30 ľudí sa rozvinula ťažká forma covidu-19. Všetci boli zo skupiny, ktorá dostala neúčinnú látku. Podľa Moderny má teda vakcína stopercentnú účinnosť pri predchádzaní ťažkej forme ochorenia.

Ani konečné výsledky neukázali závažné vedľajšie účinky látky. K najčastejším patrili únava, bolesť v mieste aplikácie vakcíny či bolesti hlavy alebo svalov. Všetky efekty sú však len krátkodobé. Niektorým ľuďom látka spôsobila príznaky podobné chrípke.

Moderna tvrdí, že do konca roka by mohla mať v USA vyrobených 20 miliónov dávok, čo stačí na očkovanie 10 miliónov ľudí. EK minulý týždeň schválila kontrakt s Modernou na nákup 160 miliónov dávok vakcíny. (čtk, bloomberg, reuters, cnbc)

Koncern PKN Orlen plánuje v najbližších desiatich rokoch investovať vyše 30 miliárd eur. Chce sa menej venovať spracovaniu ropy a viac sa zamerať na produkciu energie z obnoviteľných zdrojov.

PKN už v septembri uviedla, že do 30 rokov chce byť klimaticky neutrálnou, aj keď Poľsko je jediným členom EÚ, ktorý sa nepripojil k úniovému záväzku dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050.

Klimatická neutralita znamená, že podnik nebude produkovať žiadne emisie skleníkových plynov, a ak áno, tak ich bude vyvažovať. Napríklad tak, že zabezpečí výsadbu stromov.

Z plánov PKN Orlen:

  • Do roku 2030 chce mať zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov s kapacitou 2,5 gigawattu. Väčšinu by mali tvoriť veterné elektrárne v Baltickom mori.
  • Do desiatich rokov má v pláne zraziť emisie rafinérskych a petrochemických aktivít o 20 %, v prípade energetických činností o 33 %.

PKN Orlen predvlani plne ovládla Unipetrol, najväčšiu rafinérsku a petrochemickú firmu v Česku. Unipetrol prevádzkuje čerpačky Benzina, s ktorými expandoval aj na slovenský trh. (čtk, reuters, e)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať