Denník N

Štát rúbe aj v národných parkoch a tvrdí, že lesov pribúda. Mapy ochranárov ukazujú opak

Mapa – Global Forest Watch
Mapa – Global Forest Watch

Podľa ochranárov nie je žiaden les chránený, ťaží sa hocikde. Informácie o lesnom hospodárstve zavádzajú, za les sa považujú aj rúbaniská.

Takmer všetky lesy na Slovensku sú ohrozené ťažbou. A aj tie v chránených územiach národných parkov.

Ochranári hovoria o jednoduchom pravidle, ako zachovať lesy: nesmie sa vyťažiť viac stromov, ako dorastie. Túto zásadu však už podľa nich roky slovenskí lesníci a ťažobné firmy nedodržiavajú. Masívny výrub je všade s výnimkou lesov s piatym stupňom ochrany, čo je okolo troch percent ich územia.

Napriek rastúcej ťažbe lesníci tvrdia, že výmera lesov Slovenska stúpa, odvolávajú sa na letecké skenovanie.

Satelitné mapy na stránke Global Forest Watch však ukazujú čosi úplne iné, od roku 2001 lesov výrazne ubudlo. Ružovou farbou sú znázornené územia, ktoré o lesy prišli. Fialová farba predstavuje nové lesné porasty.

Viac ubúda, ako pribúda

Vyznačené územie na mape približne zahŕňa oblasť Pienin, Tatranského národného parku, Nízkych a Vysokých Tatier, Veľkej a Malej Fatry, Muránskej planiny a Slovenského raja. Na tomto území sme medzi rokmi 2012 a 2015 prišli o viac ako 130 štvorcových kilometrov lesov. To je rovnaké množstvo, aké na tomto území pribudlo za 11 rokov.

Ružová farba ukazuje úbytok, modrá pribúdanie lesov

Ružová farba predstavuje stratu lesov, fialová farba prírastok. Zdroj – Global Forest Watch

Ochranári vyzvali vládu, aby ťažbu okamžite zastavila. Pripisujú obrovské škody z nadmerného rúbania lesov slovenskej vláde a ministerstvám pôdohospodárstva a životného prostredia. Podľa nich majú dostatok informácií o následkoch ťažby aj prostriedky na jej reguláciu, ale nekonajú.

„Ochraňujú záujmy všetkých ľudí a ich ústavou deklarované práva na priaznivé životné prostredie, alebo záujmy úzkej skupiny ľudí, ktorých krátkodobý profit sa realizuje na úkor dlhodobých strát celej spoločnosti?“ pýtajú sa ochranári.

Výzvu Slovenského ochranárskeho snemu (S-O-S) podporili viaceré environmentálne organizácie a domáci aj zahraniční odborníci.

Tak ubúda lesov, alebo pribúda?

Štát v Zelenej správe ministerstva pôdohospodárstva, ktorá prešla vládou v septembri, píše, že z celkovej výmery lesov predstavujú tie hospodárske (určené na výrub) 72 percent, ochranné 17 percent a lesy osobitného určenia 11 percent. Ochranár Erik Baláž hovorí, že tieto kategórie už dnes nemajú význam, pretože rozsiahle výrubané plochy vznikli v posledných rokoch z veľkej časti práve v ochranných lesoch.

V správe sa píše, že výmera lesných porastov sa neustále zvyšuje a stúpa tak ako celková zásoba dreva.

„Sú to do veľkej miery zavádzajúce informácie. Výmera lesa, kde rastú stromy vysoké aspoň päť metrov, v skutočnosti klesla od roku 2001 o 6 percent. Ukazujú to satelitné snímky a ich analýzy, ktoré neklamú,“ hovorí Baláž, ekológ a filmár zo spoločnosti Arolla Film.

Video: Ako ubúdajú lesy

 

Ochranári používajú najmä satelitné snímky z Google Earth, ktoré umožňujú pozrieť si, ako územie vyzeralo už od roku 2006.

„Masívna ťažba prebieha prakticky vo všetkých národných parkoch na Slovensku, najvážnejšie boli postihnuté Nízke Tatry, kde sa ešte pred rokom 2004 nachádzali tisíce hektárov starých prirodzených lesov. Dnes je veľká časť z nich vyťažená a ich regenerácia bude trvať storočia,“ opisuje vážnosť situácie jeden z autorov výzvy.

„Ide predovšetkým o doteraz nerozdrobené, prírode blízke až prírodné horské lesy s významnou účasťou až prevahou smreka vo vysokých pohoriach Slovenska,“ vysvetľuje ďalší autor výzvy, ekológ Ján Topercer.

Dodáva, že staré pôvodné lesy miznú aj v Národnom parku Veľká Fatra, Malá Fatra, Muránska planina či v Tatranskom národnom parku, často aj v dôsledku výstavby lesných ciest. Všetky miesta sú však vyhlásenými územiami európskeho významu.

Dôsledky kalamity v Nízkych Tatrách. Foto – TASR

Obce pod Nízkymi Tatrami zaplavilo, bez lesov sa mení klíma

„Dochádza k zničeniu pôdy a zvýšeniu rizika povodní, čo sa tohto roku aj naplno prejavilo a viaceré obce pod Nízkymi Tatrami zaznamenali škody na majetku. Po ťažbe tiež uniká do atmosféry veľké množstvo emisií oxidu uhličitého, čo prispieva k zmenám klímy,“ vymenúva Baláž.

Ničivá ťažba bráni prirodzenej obnove vegetácie a uľahčuje kolonizáciu inváznymi druhmi. O svoje prirodzené prostredie prišli a stále prichádzajú viaceré druhy živočíchov či rastlín viazané na lesy. Jedným z nich je aj vzácny tetrov hlucháň, ktorého populácia rýchlo klesá. Podľa ekológov potrebuje na život rozsiahle komplexy starých prirodzených lesov. Lokality jeho výskytu zanikajú najmä v súvislosti s ťažbou.

„Ak by sme chceli, aby u nás žilo povedzme tisíc jedincov, ako v nedávnej minulosti, potrebujú tieto vtáky plochu prirodzených horských lesov približne 50-tisíc hektárov. Bez zabezpečenia tohto územia sa nedá nič dosiahnuť,“ dopĺňa Baláž. Takéto rozlohy prirodzených lesov na Slovensku kedysi boli, dnes ich je oveľa menej.

Nadmerná ťažba a následné zalesňovanie smrekom vedú aj k obnovovaniu podmienok na opätovný vznik veľkých kalamít, či už veterných, snehových, alebo k rozmachu podkôrneho hmyzu. Masívne ničenie lesov ohrozuje aj ich turisticko-rekreačnú funkciu. Autori výzvy sa pýtajú, či niekto túži chodiť po rozsiahlych rúbaniskách.

Vláda by mala podľa ochranárov zasiahnuť okamžite a zastaviť ťažbu a výstavbu ciest v posledných zvyškoch pralesov, rovnako ako aj v lesoch, kde prežíva tetrov hlucháň. „Ministerstvo životného prostredia to môže urobiť prakticky okamžite. Štátna ochrana však koná veľmi pomaly alebo vôbec nie,“ hovorí Baláž.

Vyrúbaný prales Kokolová v Národnom parku Malá Fatra. Foto – Facebook/Karol Kaliský

Zároveň by mali byť rozšírené územia s prísnou ochranou na minimálne päť percent z rozlohy krajiny a kvalitne pripravená zonácia národných parkov. „Tento plán by však mal zahŕňať aj rozvoj regiónov. Národný park nemusí znamenať len obmedzenia, naopak, môže slúžiť ako marketingový nástroj na rozvoj citlivého turizmu. Príroda a turizmus sa nevylučujú, len to treba správne nastaviť,“ vraví Baláž.

Rúbaniská ako lesný fond

Vláda schválila Zelenú správu v prvom septembrovom týždni. Každoročne ju pripravuje ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

Medzi lesy osobitného určenia zaraďuje okrem iných aj lesy v chránených územiach. „Práve ich výmera a režim ochrany, poloha, reprezentatívnosť, celistvosť, dostatočná veľkosť jednotlivých plôch, ich konektivita a podobné kritériá majú rozhodujúci význam a práve s nimi máme asi najväčšie problémy,“ vraví Topercer.

Ochranári sa zhodujú, že slovenské národné parky sú len formálne chránené územia. Tými naozaj chránenými sú iba rezervácie, ktoré majú piaty stupeň cohrany. Ich rozloha je však nepostačujúca a rozšírená prax výnimiek aj v nich často bráni dosahovaniu cieľov ochrany.

Takto vyzerá prirodzený les. Foto – Facebook/Lesoochranárske zoskupenie Vlk

„Dnes je dôležité, koľko lesov sa nachádza v najvyššom piatom stupni ochrany. Len tam je ako-tak garantovaný bezzásahový režim, ani to nie vždy. Takýchto lesov je na Slovensku približne 3,8 percenta, väčšinou v ťažko prístupných lokalitách a v kosodrevine, kde sa aj tak nedá hospodáriť,“ tvrdí Baláž.

Staré a prirodzené lesy sú kľúčové pre správne fungovanie krajiny, no dramaticky ubúdajú, čo však z údajov o celkovej zásobe dreva nie je možné vyčítať.

„Čísla v správe však nehovoria nič o tom, koľko z tejto výmery a zásob dreva na nej tvoria staré, prírode blízke lesy či iné funkčné lesné ekosystémy a koľko obrovské, ťažko zalesniteľné holiny,“ dopĺňa Topercer. „Orgány štátnej správy lesného hospodárstva i ochrany prírody pričasto rozhodujú neinformovane – bez toho, aby spoľahlivo poznali skutočný stav a vývoj lesa.“

Rozdiely vznikajú najmä kvôli rúbaniskám, ktoré lesnícka štatistika stále považuje za lesný pôdny fond, a teda les. Klesá teda reálna, ekologicky a environmentálne funkčná výmera lesov, ich kvalita aj celková rozloha prirodzených lesov.

Národné lesnícke centrum pre Slovensko dlhoročne pripravuje programy starostlivosti o lesy, ktoré obsahujú systém na hospodársku úpravu lesov. Program sa pripravuje na obdobie desiatich rokov a pri jeho tvorbe sa zhromažďujú podrobné údaje o stave našich lesov.

„Pri zisťovaní týchto údajov sa okrem podrobného terénneho zisťovania používajú aj najmodernejšie technológie, ako je letecké snímkovanie a letecké skenovanie, ktoré poskytujú presné údaje, ťažko porovnateľné s použitím satelitných snímok,“ tvrdí riaditeľ NLC Ľuboš Halvoň. Trvá na tom, že výmera lesných pozemkov na Slovensku stúpa, a považuje to za nespochybniteľný fakt.

Zároveň sa podľa NLC zvyšujú aj celkové zásoby dreva. Každoročne vykonáva analýzy plánovaných a realizovaných ťažieb, aby zachytili nežiaduce trendy. Momentálne máme na Slovensku netradične veľa zrelých porastov, ktoré sú staršie ako 80 rokov. To súvisí s veľkým ťažbovým potenciálom.

Do kategórie poloprírodných lesov, teda takých, ktoré sú veľmi podobné lesom pôvodným, patria podľa Halvoňa na Slovensku takmer všetky, s výnimkou plantážnych lesov.

„Málokto berie na zreteľ, že zo zákona je obhospodárovateľ plochy povinný ju do dvoch rokov po uskutočnení ťažby zalesniť,“ dodáva Halvoň. Podľa ochranárov sa však pôvodné prirodzené lesy s tými mlado zalesnenými nedajú porovnávať.

Mapy lesov, ktoré poriadne nefungujú

So Zelenou správou nie je úplne spokojný ani Inštitút environmentálnej politiky (IEP) pri ministerstve životného prostredia.

„Je cenným zdrojom sumárnych informácií o našich lesoch, lesnom hospodárstve a odvetviach a činnostiach súvisiacich s drevom a lesmi. Zelená správa však poskytuje len čiastočný pohľad,“ píše sa správe IEP.

Ďalším zdrojom informácií o slovenských lesoch je Lesnícky geografický informačný systém (LGIS), ktorý spravuje Národné lesnícke centrum. Aj táto mapa má nedokonalosti.

Prístup k aplikácii je momentálne náročný. Aplikácia LGIS je dostupná len cez niektoré verzie prehliadača Internet Explorer. Hovorkyňa NLC Veronika Lehotská hovorí, že si problém uvedomujú, zatiaľ však preprogramovanie aplikácie nebolo možné hlavne z dôvodu nedostatku peňazí.

Systém primárne slúži pre potreby zamestnancov štátnej správy na úseku lesného hospodárstva. Avšak aj verejnosť môže na interaktívnej mape nájsť údaje o slovenských lesoch podľa územia, ale aj typu porastu, podľa lesných hospodárskych oblastí či poľovných revírov.

Mapa lesov Národného lesníckeho centra.
Tatry na mape lesov NLC.

„Chýbajú nám údaje o najmenších lesných jednotkách spolu s voľne stiahnuteľnými mapovými podkladmi vrátane časových radov čo najdlhšie do minulosti. Dozvedeli by sme sa tak, kde presne, koľko a akého dreva sa ťažilo v ten-ktorý rok. Problém portálu však je, že neumožňuje údaje stiahnuť, kombinovať ich s inými zdrojmi a ďalej s nimi analyticky pracovať,“ vysvetľuje dôvod nespokojnosti riaditeľ IEP Martin Haluš. Tieto informácie by mohli slúžiť na lepšie hospodárenie v lesoch.

Ďalšími chýbajúcimi údajmi sú tie o ťažbe za najmenšie lesné časti vrátane minulých rokov. „Pri viacerých citlivých oblastiach, ako je napríklad biomasa na energetické účely, nemáme prehľad, odkiaľ aké drevo smeruje na spaľovanie,“ tvrdí sa v správe IEP.

Dátová transparentnosť by podľa Haluša pomohla zmierniť debaty medzi ochranármi a lesníkmi o stave našich lesov. Vďaka dostupným údajom by si všetci mohli jednoducho porovnať údaje s realitou a vytvoril by sa väčší tlak na zníženie nelegálnej ťažby.

Množstvo nelegálnej ťažby by prekrytím máp od NLC s informáciami o našich lesoch zo satelitov vedel IEP odhadnúť.

Výruby drevín na nelesných pozemkoch má na starosti ministerstvo životného prostredia. Dnes však údaje o evidencii výrubov na týchto pozemkoch neexistujú, a preto sa ho IEP snaží zaviesť.

„V kontexte biomasy na energetické účely je nutné uviesť, že drevo z takýchto pozemkov tvorí len malú časť dreva používaného na tento účel. Väčšina je z lesov a ako bočný produkt výroby v drevárskom priemysle. NLC vedie agregátne štatistiky množstva dendromasy využitej na energetické. Z agregátnych údajov však nevieme, odkiaľ aké drevo smeruje na spaľovanie,“ tvrdí Haluš. Dendromasu tvorí drevo, dreviny, ale aj odpady z dreva.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie