Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Érsek predstavil plány diaľnic, preferuje juh na úkor Kysúc či Trenčína

Do konca volebného obdobia plánuje ministerstvo dopravy prinajmenšom spustiť súťaž na 90 kilometrov autostrád. Pozrite si, kde sú, či minister vybral správne a čo by ste o nich mali vedieť.

Primátori, starostovia aj župani zbystrili pozornosť. Postaral sa o to minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd), keď predstavil verejnosti deväť prioritných diaľnic a rýchlostných ciest. Spolu ide o 90,5 kilometra, na ktoré plánuje do konca volebného obdobia prinajmenšom vypísať súťaž.

Ak sa už nič nezmení, v praxi to bude znamenať, že akákoľvek vláda príde, na stole bude mať pripravených do výstavby alebo rozostavaných 72 kilometrov autostrády na juhu za Detvou až po Košice a ďalších 14,5 kilometra pri Prešove.

Ak by sa nasledujúca vláda rozhodla stavať inde, musela by mať poruke iné úseky pripravené na stavbu, chuť vysvetľovať, prečo nechá prepadnúť doterajšie investície, alebo aj dobrých právnikov, aby vypovedala rozbehnuté tendre.

Časť Érsekovho výberu je nespochybniteľná:

  • Rýchlostná cesta od Kriváňa po Lučenec je na zozname právom, pretože sa očakáva, že po nej bude jazdiť relatívne veľa áut a pôvodné predražené riešenie už kompetentní nahradili primeranejším.
  • Potrebná intenzita dopravy je bez diskusie aj pri projekte rozšírenia D1, ktoré sa dá najrýchlejšie urobiť na kúsku od Bratislavy po Triblavinu (otázkou skôr je, prečo nie aj po Senec).
  • Severný ochvat Prešova je tiež potrebný, ale veľkorysé riešenie za 500 miliónov eur treba zlacniť. Debatuje sa o zúžení druhej etapy severného obchvatu.

Druhá časť Érsekovho plánu je oveľa spornejšia. Dá sa preto očakávať, že ju napadnú aj niektorí regionálni politici s otázkou, prečo ich cesta nie je prioritou. Zaradením slabo vyťažených úsekov za Rimavskou Sobotou medzi priority totiž nastavil minister za Most-Híd latku relatívne nízko.

Rozhodovanie celkom podľa faktov chýba

Aj východnejšia časť R2 by ľuďom síce pomohla (ako každá nová cesta), no sú regióny, ktoré majú podstatne väčší problém s dopravou než pri Rimavskej Sobote.

„Je to zjavne voľba politickej strany, ktorá sa chce zapáčiť jej blízkym regiónom. Hovoríme o úsekoch, kde je súčasné zaťaženie cesty prvej triedy do 6-tisíc vozidiel denne, z toho vozidiel nad 3,5 tony ani nie tisícka. To je veľmi ďaleko od potreby stavať rýchlostnú cestu čo len v polovičnom profile,“ myslí si analytik INEKO a bývalý šéf stratégie ministerstva dopravy Ján Kovalčík.

Napríklad na Kysuciach denne jazdí viac než 20-tisíc áut denne a dokončenie D3 od Žiliny po Čadcu Érsek na urgentnom zozname nemá.

„Nič nie je také kritické, ako je D3, D1,“ súhlasí bývalý investičný šéf Národnej diaľničnej Juraj Čermák.

Pracovný návrh z ministerstva dopravy môže teoreticky vychádzať z obavy, že pri iných úsekoch by sa v horšom prípade mohli počas prípravy diaľnice na súťaž vyskytnúť komplikácie. Napríklad na diaľnici D3 sa ešte prekresľuje tunel pri Kysuckom Novom Meste, má ho nahradiť estakáda.

Zrejme preto píšu diaľničiari o zozname úsekov, pre ktoré môžu v najbližších rokoch vypísať súťaž. Nemusí to však brániť tomu, aby sa dobre pripravená spodnejšia časť D3 nad Žilinou vybrala z rozplánovaného dlhšieho úseku a na súťaž pripravovala samostatne. „Aspoň prvých 6 kilometrov aj s privádzačom do Kysuckého Nového Mesta malo byť na vrchole zoznamu priorít. Mrzí ma, že to roky neriešili minister so štátnym tajomníkom Smeru (Ján Počiatek ako minister a Viktor Stromček ako štátny tajomník – pozn. red.) a doteraz ani minister Mosta-Híd,“ hovorí Kovalčík.

Krivdu môžu cítiť v Prievidzi aj na Orave

Keby sa u Érseka rozhodovali čisto podľa faktov, nezostal by mimo horúceho plánu napríklad úsek R2 od Trenčína po Prievidzu, či aspoň Bánovce nad Bebravou, kde je cesta zaťažená dvakrát viac ako za Rimavskou Sobotou. Prekvapením nebude, ak sa ministrovi ozvú aj z hornej Oravy.

Neobstojí ani častý argument, že by boli neprioritné úseky slabšie pripravené. Mnohé boli v rovnakej fáze prípravy ako teraz uprednostnené východné úseky R2.

„Medzi Oravským Podzámkom a Tvrdošínom sú porovnateľné intenzity ako na východnejších úsekoch R2, ale cesta vedie na podstatne dlhších úsekoch naprieč obcami v tesnej blízkosti stoviek domov,“ opisuje Kovalčík.

Neznamená to, že Orava musí dostať nevyhnutne komfortnú rýchlostnú cestu, ale naliehavo potrebuje preložku tej súčasnej mimo obcí. Kovalčík poukazuje na to, že štát nemá jasnú stratégiu, ako riešiť najproblematickejšie miesta preložkami a obchvatmi na cestách prvej triedy, či rýchlostnou cestou s jedným pruhom pre každý smer alebo pokojne kombináciou iných opatrení.

Aj po roku ministra Érseka vo funkcii chýba to podstatné: pomenovať dopravné problémy, odstupňovať ich naliehavosť a nájsť pre ne najlepšie možné riešenia.

„Prečo sa doteraz nevyužíva potenciál zatraktívnenia verejnej dopravy tam, kde je možnosť ju posilniť? Je absurdné, že medzi Sabinovom, Prešovom a Košicami máme ráno dvojhodinový interval vlakov. Navyše na takejto trati s veľkým potenciálom ľudí priam odpudzuje z vlakov nasadzovanie starých a zanedbaných vozňov. Pritom nové súpravy vozia ľudí či vzduch aj na slabšie vyťažených tratiach,“ uvádza Kovalčík príklad.

„Na Kysuciach by ďalšie roky čakania na diaľnicu mohla uľahčiť nová zastávka na juhu Kysuckého Nového Mesta, kam denne dochádza za prácou vyše šesťtisíc ľudí,“ pridáva ďalší.

Pomoc nie sú len kilometre

Pomoc regiónom, naopak, politici naďalej predstavujú ako plán v počte diaľničných kilometrov. Stavia sa spravidla to, čo je pripravené, pretože iné nie je, a nie podľa rebríčka priorít.

Vedia to aj na ministerstve dopravy, a preto bude dôležité, ktoré diaľnice a rýchlostné cesty sa budú najrýchlejšie pripravovať na budúcu výstavbu.

Minister Érsek napríklad už v lete začal vytvárať náskok niektorým častiam spomínanej južnej rýchlostnej cesty R2. Doterajší pracovný plán priorít môže ešte prispôsobiť (už sa tak údajne aj deje) podľa toho, aké reakcie z regiónov a parlamentu na ne dostane.

Pracovný zoznam priorít je totiž jeden z podkladov, ktoré chce ministerstvo dopravy poslať do Národnej rady ako argument, prečo by mala Národná rada ústavnou väčšinou uvoľniť dlhovú brzdu. V praxi by to znamenalo, že vláda bude môcť bez sankcií viac zadlžovať štát v mene výstavby diaľnic.

V tomto momente je ich do reálnej výstavby pripravených minimum a tiež platí, že významné finančné injekcie si výstavba vyžaduje najmä vtedy, keď je v plnom prúde. Pri dnešnom stave prípravy diaľnic to vyzerá tak, že významnejšie čiastky budeme potrebovať najskôr v roku 2020. A aj tie sa v prípade naplnenia vládneho cieľa o vyrovnanom rozpočte ľahko zmestia do súčasného rámca pravidiel o dlhovej brzde.

Až o rok nato (v roku 2021) sa ráta s tým, že sa odštartuje súťaž o stavbu posledného úseku na D1 medzi Bratislavou a Košicami. Úsek Turany – Hubová tiež v zozname úsekov s plánovaným začatím do volieb chýba pre slabú prípravu.

NDS zasa ráta s takým tempom prípravy a výstavby, že len na 9 prioritných úsekov bude potrebovať do konca funkčného obdobia aktuálnej vlády nad rámec predpokladaného štátneho rozpočtu približne 510 miliónov eur.

Dnes na DennikE.sk

Mičovský chce trh s pôdou rozbíjať ešte viac ako vlády Smeru, hovorí poradca ústavného sudcu  

Advokát Pavol Vargaeštok. Foto – archív P. V.
Advokát Pavol Vargaeštok. Foto – archív P. V.

Plány ministra pôdohospodárstva na obmedzenie obchodov s pôdou sú protiústavné a nevykonateľné, tvrdí advokát Pavol Vargaeštok. „Obávam sa, či niekto domyslel, akú obrovskú administratívu si tieto zámery vyžiadajú,“ hovorí advokát, ktorý je poradcom ústavného sudcu Petra Straku.

Minúta po minúte

Košický samosprávny kraj v tomto roku opravil viac než 80 kilometrov ciest II. a III. triedy. Opravil alebo dokončuje opravu 12 mostov, do ktorých investoval viac ako päť miliónov eur.

„Aj napriek tomu, že sa tento rok nesie v znamení pandémie, som rád, že táto situácia neovplyvnila rekonštrukcie ciest a mostov v kraji,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.

Vo väčšine prípadov ciest išlo podľa neho o cesty III. triedy, ktoré boli v minulosti na okraji záujmu, keďže v porovnaní s rýchlostnými cestami alebo cestami I. triedy ide o menej vyťažené komunikácie. „V aktuálnom volebnom období sa snažíme rozhýbať aj rekonštrukcie týchto zanedbaných komunikácií, ktoré využívajú obyvatelia nášho kraja na cestu do práce či do školy,“ dodal Trnka.

V okrese Košice-okolie má nový asfaltový koberec napríklad cesta v obciach Boliarov, Bačkovík, vo Veľkej Ide – časť Gomboš, v Čani, cesta vedúca do Zlatej Idky či cesta medzi Rozhanovcami a Čižaticami.

Na Zemplíne sa dočkali opravy cesty medzi Vojanmi a Veľkými Kapušanmi, Svätušou a Veľkým Horešom aj medzi Brezinou a Kazimírom.

Na Gemeri sa vynovila cesta medzi Roštárom a Štítnikom, v Lipovníku, Jablonove nad Turňou či cesta medzi Slavošovcami a Čiernou Lehotou.

Na Spiši je opravená cesta medzi Nálepkovom a Hnilčíkom, taktiež v intraviláne obce Slovinky, ale aj cesta v obci Hrabušice, na ktorú si kraj vzal úver z Európskej investičnej banky.

„Aktuálne sú krajskí cestári na ceste medzi Slancom a Novým Salašom a do konca roka chceme opraviť ešte cestu v intraviláne obce Olšovany,“ konštatoval Trnka.

V tomto roku sa kraj zameral na obnovu oporných múrov či priepustov. Okrem iného ukončil rozsiahlu rekonštrukciu oporného múra v lokalite Gregorov prameň, nový oporný múr pribudol aj v obci Hrabušice na Spiši. Podľa kraja sa zvýšilo tempo rekonštrukcie mostov.

„Finančne najnákladnejšou bola oprava mosta medzi Strážskym a jeho časťou Krivošťany, ktorého časť sa v októbri minulého roka zrútila. Žiaľ, po tom, čo sme v Strážskom postavili nový most, sa zrútil ďalší, a to medzi Kysakom a Veľkou Lodinou. Peniaze, ktoré sme mali vyčlenené na iné projekty, sme tak museli opäť presunúť na riešenie tejto havarijnej situácie,“ informoval Trnka. (tasr)

Slovenská ekonomika podľa OECD v roku 2020 klesne o 6,3 %. Organizácia tak Slovensku prognózuje miernejší prepad než ďalšie domáce a zahraničné inštitúcie. Na budúci rok očakáva OECD rast o 2,7 %, v roku 2022 o 4,3 %.

V júni OECD predpovedala Slovensku pokles o 9,3 až 11,1 % podľa závažnosti dôsledkov pandémie.

Čo očakáva OECD

  • Nezamestnanosť bude po náraste postupne klesať, ale aj na konci roku 2022 sa bude stále držať nad predkrízovou úrovňou. OECD predpovedá Slovensku v tomto roku nezamestnanosť na úrovni 6,8 %, v roku 2021 jej zvýšenie na 7,4 % a v roku 2022 pokles späť na 6,8 %.
  • Rozpočtový deficit Slovenska sa v tomto roku prehĺbi na 8,2 % hrubého domáceho produktu (HDP) z vlaňajších 1,3 % HDP, v roku 2021 klesne na 7,5 % HDP a v nasledujúcom roku 2022 na 5,5 % HDP.
  • Vládny dlh sa podľa maastrichtskej definície zvýši tento rok na 58,4 % HDP zo 48,53 % HDP v minulom roku. V roku 2021 stúpne na 63,8 % a v nasledujúcom roku na 66 % HDP. (tasr, e)

Nový šéf finančnej správy Jiří Žežulka nastupuje do úradu s cieľom zlepšiť efektivitu výberu daní, a to nielen DPH a spotrebných daní, ale aj dane z príjmov, najmä právnických osôb. „Môj druhý cieľ je zlepšiť povesť finančnej správy, lebo nie je najlepšia.“

Minister financií Eduard Heger (OĽaNO) od Žežulku žiada najmä znížiť daňovú medzeru, zlepšiť riadenia rizík, pokiaľ ide o finančnú disciplínu, a zlepšiť aj kontroly, najmä aby boli vyvážené.

Žežulka avizuje aj personálne zmeny, ktoré zatiaľ nespresnil. „Nie každému z vedenia finančnej správy verím a personálne zmeny určite prídu, niektoré skoro.“

Problém vidí aj v tom, že hoci kontroly odhalia daňové úniky, rozpočet z toho nič nemá a to treba zmeniť. „Vieme nájsť problém, postihnúť ho, ale nevidíme z toho ani euro.“

Podľa OECD svetová ekonomika tento rok klesne v dôsledku pandémie o 4,2 %, na budúci rok v rovnakej miere stúpne. Organizácia upravila septembrovú prognózu, v ktorej počítala s prepadom HDP o 4,5 % a na rok 2021 s rastom o 5 %.

OECD predpokladá, že výkon globálnej ekonomiky sa vráti na úrovne spred koronakrízy do konca budúceho roka, a to najmä vďaka silnému hospodárskemu oživeniu v Číne.

„Nie sme vonku z ťažkostí. Stále sme uprostred pandemickej krízy, čo znamená, že politici ešte majú pred sebou mnoho práce,“ povedala hlavná ekonómka OECD Laurence Booneová.

Z prognóz OECD:

  • Rast čínskej ekonomiky sa na budúci rok zrýchli na 8 % z tohtoročných 1,8 %.
  • Spojené štáty vykážu tento rok pokles HDP o 3,7 %, na budúci rok vzrastie o 3,2 %.
  • HDP eurozóny sa v tomto roku prepadne o 7,5 %, v roku 2021 sa zvýši o 3,6 %. (čtk, reuters)

V septembri schválený zákon o ekologickej poľnohospodárskej výrobe bude účinný až od roka 2022, nie od roka 2021. Zmenu v skrátenom konaní schválili poslanci. Novelu si podľa ministerstva pôdohospodárstva vyžiadala zmena nariadenia EÚ. (tasr)

Nemecká vláda plánuje daňové úľavy pre ľudí pracujúcich počas pandémie z domu do výšky 600 eur za rok. Podľa inštitútu Ifo môže touto formou potenciálne dočasne pracovať približne 56 % nemeckých zamestnancov.

Návrh, na ktorom sa dohodla koalícia kancelárky Angely Merkelovej, počíta s tým, že zamestnanec pracujúci z domu si zníži svoju daň v rámci vyúčtovania o 5 eur za každý pracovný deň, najviac však do 600 eur ročne.

Podľa ministra financií Olafa Scholza navrhovaná legislatíva, ktorú by mal v decembri schváliť parlament, nepredstavuje veľkú fiškálnu záťaž pre štát. Už v súčasnosti si totiž môžu znížiť dane ľudia, ktorí mali jednu miestnosť vyhradenú výlučne ako kanceláriu.

Čo zostalo otázne

Zatiaľ nie je jasné, či bude nový návrh daňovej úľavy súčasťou odpočtu vo výške 1000 eur z daňového základu, ktorý si každý zamestnanec uplatňuje v súvislosti s výdavkami spojenými s prácou, ako je doprava či pracovné oblečenie, alebo sa k nemu pripočíta. (tasr)

Asociácia dôchodkových správcovských spoločností žiada celospoločenskú diskusiu o ústavnom dôchodkovom zákone, ktorý pripravil minister práce Krajniak. „Ak sa prijme bez celospoločenského konsenzu, nepomôže to stabilite dôchodkového systému.“

Asociácia DSS nesúhlasí s tým, aby štát centrálne určoval investičné stratégie alebo založil vlastnú inštitúciu, ktorá bude spravovať úspory. Vidí za tým riziko, že by sa zoštátnili súkromné dôchodkové úspory, aj riziko neférovej súťaže. Obáva sa toho, že by podmienky pre štátnu inštitúciu mohli byť iné ako pre súkromné DSS.

Asociácia upozorňuje aj na to, že minimálna sadzba odvodov do druhého piliera má byť na nižšej úrovni ako 6 %, čo je sadzba, ktorá sa má dosiahnuť podľa aktuálneho zákona v roku 2024.

Vraví tiež, že navrhované pravidlá na čerpanie dôchodkov príliš obmedzia možnosti pre ľudí odchádzajúcich do dôchodku v najbližších rokoch. „V súčasnosti, keď je krátenie dôchodkov z prvého piliera stále pomerne nízke pre dvojpilierových sporiteľov a doživotné dôchodky by vychádzali nízke, je potrebné ponechať
väčšiu variabilitu výberu.“

Podmienky poskytovania štátnych investičných stimulov sa pre koronakrízu zmiernia. Lehoty na ukončenie projektu budú dlhšie a projekt bude možné ľahšie zmeniť. Zmeny v zákone schválil parlament, podporili ich všetci prítomní poslanci.

Čo sa mení

  • Predĺži sa termín na ukončenie investičného projektu a o tri roky by sa malo predĺžiť aj obdobie na uplatnenie dohodnutej úľavy na dani.
  • Povinnosť začatia obstarávania dlhodobého majetku na 24 mesiacov a ukončenie prác na investičnom zámere sa predĺži na päť rokov, pri veľkých investíciách až na sedem rokov.
  • Voľnejšie podmienky majú mať podnikatelia pri dodatočných zmenách investičného zámeru. Zatiaľ čo v súčasnosti musí firma vynaložiť minimálne 85 % z oprávnených nákladov schválených v rozhodnutí o investičnej pomoci, po novom bude prípustné tieto náklady reálne znížiť až na 70 %.
  • Upraví sa aj povinnosť dosiahnuť viac ako 90 % dohodnutého čistého nárastu pracovných miest, a to na 80 %.
  • V prípade nižších nákladov alebo pracovných miest sa zníži aj samotný stimul.
  • V nasledujúcich dvoch rokoch sa bude považovať za splnenú podmienka vyplácania mzdy uvedenej v investičnom zámere.
  • Účinnosť je od budúceho roka.
  • Zmeny sa týkajú rozhodnutia o investičných stimuloch a investičnej pomoci, ktoré budú schválené od 1. januára budúceho roka, ale v niektorých ustanoveniach aj rozhodnutí vydaných do 31. decembra 2020 a konaní o schválení investičnej pomoci začatých a neukončených do 31. decembra 2020. (tasr, e)

Moderna, Pfizer a BioNTech v pondelok požiadali o podmienečnú registráciu vakcíny proti covidu-19 v EÚ. Ako dlho bude trvať skúmanie žiadostí, nie je jasné. Firmy tvrdia, že s distribúciou môžu začať okamžite po registrácii.

Ak budú predložené údaje o kvalite, účinnosti a bezpečnosti spĺňať požiadavky na registráciu vakcíny, registračné rozhodnutia môžu byť vydané o niekoľko týždňov, uviedol k správe slovenský Štátny ústav pre kontrolu liečiv.

Registrácia vakcín proti covidu-19 prebieha v zrýchlenom konaní. „Obe vakcíny boli zahrnuté v procese priebežného hodnotenia (rolling review), ktoré umožňuje hodnotenie údajov postupne podľa toho, aké sú dostupné. Keď má žiadateľ k dispozícii kompletné údaje, môže požiadať o registráciu,“ uvádza slovenský ústav.

Ak BioNTech a Pfizer predložili o vakcíne dostatočné údaje, Európska lieková agentúra (EMA) vydá stanovisko 29. decembra tohto roku. U Moderny by to mohlo byť 12. januára 2021.

„Tieto termíny na vydanie stanoviska sú určené na základe predchádzajúcich registračných procesov zahrnutých do priebežného hodnotenia a môžu sa zmeniť. Na dátum vydania stanoviska vplýva najmä to, či budú predložené údaje dostatočné alebo bude potrebné výrobcov požiadať o dodanie dodatočných údajov,“ tvrdí ústav.  (bloomberg, šúkl)

Poslanci schválili novelu zákona o energetickej efektívnosti, ktorá preberá pravidlá z takzvaného zimného energetického balíčka EÚ. V časti budov sa zavedú povinnosti týkajúce sa kontrol vykurovania a klimatizácie alebo inštalácie systému automatizácie. (tasr)

Parlament v zrýchlenom konaní predĺžil štátnu pomoc s nájmami, za hlasovali všetci prítomní poslanci. Maximálna výška dotácie bude naďalej 50 % z nájomného, ak rovnakú zľavu poskytne aj prenajímateľ.

Medziročná inflácia v eurozóne v novembri zostala tretí mesiac po sebe na mínus 0,3 %, čo je najnižšia hodnota za posledné štyri roky. K poklesu cien prispeli najmä energie, ktoré zlacneli o 8,4 %.

Rýchly odhad inflácie v eurozóne za november zverejnil Eurostat na internetovej stránke. Údaje za celú EÚ zatiaľ neuvoľnil. Vlani v novembri ceny v eurozóne vzrástli medziročne o 1 %.

Podrobnejšie údaje:

  • Medziročne najviac stúpli v novembri ceny potravín, alkoholu a tabakových výrobkov (+ 1,9 %). Ceny služieb sa zvýšili o 0,6 %.
  • Z dostupných údajov za eurozónu rástli najrýchlejšie ceny na Slovensku, medziročne o 1,5 %. Najvýraznejšie klesli v Grécku (– 2 %), v Nemecku sa znížili o 0,7 %.
  • Spotrebiteľské ceny v eurozóne medziročne klesli štvrtý mesiac po sebe.

Inflácia zostáva veľmi vzdialená od cieľa ECB nastaveného tesne pod 2 %. Centrálna banka tento rok podnikla sériu mimoriadnych opatrení na podporu inflácie a ekonomiky, ktorú kvári koronakríza. V októbri podľa očakávaní nemenila nastavenie menovej politiky. (čtk, e)

Nezamestnanosť v Nemecku v novembri klesla na 5,9 % z októbrových šesť percent. Podiel ľudí bez práce sa znížil napriek vyhlásenej karanténe. Podľa spolkového úradu práce vzrástol počet zamestnancov v ochrannom režime kurzarbeitu.

V novembri bolo evidovaných 2,699 milióna nezamestnaných, čo je o 61-tisíc menej než v októbri. V medziročnom porovnaní ich počet stúpol o vyše pol milióna, uvádza úrad práce na internetovej stránke.

O kurzarbeit požiadalo od 1. do 25. novembra 537-tisíc ľudí, čo je výrazne viac ako za rovnaké obdobie v októbri. V režime ochrany pracovných miest so štátnym príspevkom na mzdy zamestnancov na skrátený úväzok bolo v septembri 2,22 milióna ľudí. (čtk)

Bratislavské Nové Mesto spúšťa regulované parkovanie v zóne Tehelné pole. Pilotný projekt má priniesť pravidlá a poriadok v parkovaní do jednej z najvyťaženejších lokalít v blízkosti štadiónov a ich širšom okolí. Rezidentská karta stojí 39 eur.

Zóna je ohraničená Trnavskou cestou, Bajkalskou ulicou a ulicami Krížna, Legionárska, Račianska a Kukučínova, informoval hovorca novomestskej samosprávy Marek Tettinger.

Registrácia rezidentov s trvalým pobytom, ktorých nové pravidlá pri parkovaní zvýhodnia, sa začína v utorok. Registrácia bude počas decembra a v tomto období sa pokuty za porušenie pravidiel regulovaného parkovania udeľovať nebudú.

„Rezidentská parkovacia karta bude spoplatnená sumou 39 eur, po jej získaní však budú obyvatelia zóny parkovať počas roka bez obmedzení a ďalších poplatkov. Rezidenti majú nárok na tri karty na jeden byt – za prvú zaplatia ročne 39 eur, za druhú 150 eur a za tretiu 500 eur,“ spresnil Tettinger.

Zadarmo budú môcť rezidenti navyše získať aj návštevnícku kartu, vďaka ktorej budú môcť ich návštevy parkovať v zóne bez poplatkov 100 hodín ročne. V prípade, že rezidenti nemajú auto, a teda ani rezidentskú kartu, budú mať nárok na 150-hodinovú bezplatnú návštevnícku kartu.

Obyvatelia Nového Mesta, ktorí nemajú v zóne trvalý pobyt, majú nárok na bonusovú kartu za desať eur ročne, s ktorou budú môcť v pilotnej zóne parkovať bez ďalšej úhrady dve hodiny denne.

„Návštevníci nerezidenti, ktorí do Nového Mesta prichádzajú za prácou či na športové alebo kultúrne podujatia, budú môcť v zóne Tehelné pole od decembra parkovať len od 8.00 do 18.00 h. Za hodinu zaplatia 1,50 eura,“ poznamenal hovorca.

Parkovací lístok si môžu ľudia kúpiť prostredníctvom mobilnej aplikácie či SMS správy. Podnikatelia, ktorí majú v pilotnej zóne sídlo firmy, si budú môcť za 1500 eur zakúpiť ročnú abonentskú kartu. (tasr)

Rast aktivity spracovateľského priemyslu eurozóny sa v novembri spomalil, dopyt zasiahli obnovené opatrenia proti covidu-19. Údaje naznačujú, že dosahy pandémie na ekonomiku eurozóny budú vo 4. štvrťroku miernejšie, než boli v 2. kvartáli.

Index aktivity spracovateľského priemyslu podľa výsledkov prieskumu IHS Markit klesol na 53,8 z októbrového 32-mesačného maxima 54,8 bodu. Zostal však nad 50-bodovou hranicou oddeľujúcou rast od poklesu aktivity.

„Pokračujúci rast (spracovateľského sektora) by mal pomôcť zmierniť ekonomické dosahy covidových reštrikcií, ktoré ťažko zasiahli sektor služieb,“ uviedol Chris Williamson zo spoločnosti IHS Markit.

HDP eurozóny sa v 2. štvrťroku prepadol o rekordných 11,8 % a v 3. kvartáli sa zvýšil o 12,6 %. Ďalšie oživenie ekonomiky však podkopáva vzostup počtu prípadov nákazy koronavírusom a súvisiace reštrikcie. (čtk, reuters)

Pandémia vytvorila podľa NKÚ v rozpočte na budúci rok riziká v podobe vysokého schodku (7,44 % HDP) a otázneho financovania rozvojových priorít. Rozhodnutie neprijímať na budúci rok úsporné opatrenia považuje úrad za správne.

O rozpočte budú poslanci diskutovať v stredu, môžu ho už aj odhlasovať.

Čo hovorí NKÚ

  • V kapitole ministerstva financií Všeobecná pokladničná správa sú navrhované prostriedky 1,7 miliardy eur, ktoré súvisia s rozpočtami iných ministerstiev. Podľa zákona o rozpočtových pravidlách by to tak nemalo byť a môže to spôsobiť problémy pri modernizácii nemocníc či stavbe a modernizácii ciest.
  • Rozpočtové krytie chýba napríklad na výstavbu nemocnice Rázsochy a modernizáciu fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici, okrem toho hrozí pokračujúce zadlžovanie fakultných a univerzitných nemocníc.
  • Upozorňuje aj na zvýšenie transferov určených na vykrývanie deficitu v dôchodkovom systéme.
  • Kritizuje navrhované škrtanie pracovných miest na regionálnych úradoch práce.
  • Úradu sa nepozdáva navrhované 7-percentné medziročné zníženie výdavkov na zabezpečenie prevádzky vysokých škôl.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať