Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Banská Bystrica predbehla Bratislavu, má najmodernejšiu autobusovú stanicu na Slovensku (+foto)

Nová stanica a tá otvorená v roku 1984. Foto – mesto Banská Bystrica a archív Marcela Pecníka
Nová stanica a tá otvorená v roku 1984. Foto – mesto Banská Bystrica a archív Marcela Pecníka

V Banskej Bystrici mali postaviť modernú a veľkolepú autobusovú stanicu už v roku 1984. Nedokončenú budovu napokon zbúrali a otvárajú novú s nákupným centrom.

Autobusová stanica v Banskej Bystrici mala byť počas socializmu jednou z najmodernejších na Slovensku. Jej príbeh sa začal impozantne. Komunisti nakreslili projekt, ktorý mal zmeniť mesto Slovenského národného povstania. Husákove deti mali dostať niečo, čo by sa priblížilo, minimálne kapacitne, Bratislave. Novú autobusovú stanicu však nikdy nedostavali.

Príbeh „stavby storočia“, ako ju Banskobystričania nazývali, napokon skončil po vyše tridsiatich rokoch zbúraním.

Skôr ako v Bratislave, aj s nákupným centrom

Bystrica tak čakala viac ako 30 rokov. Vo štvrtok ráno stanicu otvárajú. Najskôr ju spúšťajú v skúšobnej prevádzke s vybranými spojmi prímestskej dopravy.

Súčasťou autobusovej stanice je veľké nákupné centrum, bude sa volať Terminal Vlak-Bus-Shopping. Na ploche vyše 11-tisíc metrov je aj štyridsiatka nových obchodov, čo ešte nie je na Slovensku na autobusových staniciach bežné.

Banská Bystrica tak predbehla Bratislavu, kde developer HB Reavis už roky odkladá vybudovanie autobusovej stanice, hoci už ukázal plány na dočasnú stanicu.

Na stanici v Banskej Bystrici budú aj prevádzky rýchleho občerstvenia či detské herne, autobusová stanica bude priamo pod nákupným centrom a povedú k nej eskalátory. Objekt nákupného centra, ktoré prepojí autobusovú i železničnú stanicu, bude mať 300 parkovacích miest.

Autobusová stanica v Banskej Bystrici v septembri 2017. Foto – mesto Banská Bystrica
Autobusová stanica v Banskej Bystrici v septembri 2017. Foto – mesto Banská Bystrica

Stanicu otvorili k 40. výročiu SNP

Komunisti ako ideálny dátum pre novú stanicu vybrali okrúhle výročie SNP. Ale teda ešte 40. výročie – v roku 1984. Stará otvorená kovová konštrukcia stanice s dvomi radmi nástupíšť zo šesťdesiatych rokov nevyhovovala kapacitne, navyše ju postavili blízko historického centra mesta, ale ďaleko od železničnej stanice. Novú autobusovú stanicu začali stavať v roku 1983 vedľa nej.

Hneď na začiatku sa objavil problém. Stanicu aj s hlavnou budovou mali stavať niekoľko rokov, ale 40. výročie SNP bolo v roku 1984. Prezident Gustáv Husák slávnostne otvoril len provizórne nástupištia, lebo výpravná hala ešte neexistovala. Suplovali ju bývalé ubytovne pre robotníkov. Na desaťročia to bolo všetko. Pribúdali už len stromčeky vyrastajúce zo stien.

Projekt meškal a hlavnú budovu stále nedostavali, pretože chýbali peniaze. Po revolúcii v novembri v roku 1989 stavbu dočasne zastavili a zakonzervovali. V tom čase ešte nevedeli, že to bude navždy.

Ako mala stanica vyzerať? Hlavný vstup mal byť od železničnej stanice. Cestujúci by sa dostali do hlavnej budovy z výstupíšť oceľovými schodiskami. V priestrannom vestibule mala byť podľa imhd.sk čakáreň a zrejme aj nejaké drobné obchody a služby. Horné poschodie bolo projektované pre administratívu, jedáleň alebo reštauráciu a sociálne zariadenia. Keď stavbu zakonzervovali, na poschodí už boli omietky, obkladačky, elektroinštalácia, hydranty zárubne a dokonca aj výdajné okienko plánovanej jedálne.

Ako vyzerala? Nástupište sa nezmenilo od roku 1984. Administratíva a časť služieb sídlila do konca v upravených bývalých robotníckych barakoch, kolorit stanice dotvárali stánky s občerstvením.

Bývalá stanica. Foto – archív Marcela Pecníka
Otvorenie pôvodnej stanice v roku 1984. Foto –  archív Marcela Pecníka

Ako primátori roky sľubovali

Po rokoch sa stal zakonzervovaný ohradený skelet autobusovej stanice priestorom pre bezdomovcov a opäť politickou témou. Primátori sa striedali a opakovane sľubovali pred voľbami vyriešenie problému, dostavbu alebo zbúranie stanice, ktorá medzičasom získala titul najohyzdnejšia stavba mesta.

Nestriedali sa len majitelia. Vlastník SAD Banská Bystrica do výpravnej budovy neinvestoval, rovnako tak ČSAD Ostrava.

V roku 2005 sa zrazu objavila prekvapujúca informácia. Dopravný námestník SAD Ján Žambor ohlásil dokončenie autobusovej stanice aj s futuristickými vizualizáciami, ktoré pripomínali architektúru Jána Kaplického. O detailoch nehovoril, vraj by to bolo predčasné. Vízia miesta pre cestujúcich spolu s obchodno-nákupným centrom a parkoviskom zmizla rovnako rýchlo, ako sa objavila.

Bývalý odborársky boss a vtedajší primátor Ivan Saktor hovoril v roku 2009 o rokovaniach a odkúpení stanice mestom.

„Mesto nadobudne majetok a nájde investora, ktorý odkúpi pozemok a bude na ňom realizovať autobusovú stanicu… Je to tom, aby sme už tento traumatizujúci bod pre Banskú Bystricu rozlúskli,“ vyhlásil pred takmer ôsmimi rokmi.

Potom rozprával o rokovaniach, nešpecifikovanom českom investorovi, ktorý stanicu zbúra a postaví novú, ale to bolo pred voľbami. Saktor odišiel skôr, ako sa niečo z toho dostalo na papier.

Saktorov nástupca Peter Gogola tiež hovoril o autobusovej stanici, dokonca sa objavil aj rakúsky investor, ktorý chcel postaviť dopravno-obchodný komplex s prepojením na železničnú stanicu. „Telefonická reakcia bola, že budúci rok 2013 bude rokom otvorenia,“ vyhlásil Gogola po rozhovore s investorom.

Budova rozostavanej stanice v Banskej Bystrici, ktorú museli zbúrať.

Na začiatku roku 2013 predstavili školský projekt autobusovej stanice so zeleňou na streche dvaja študenti Strednej priemyselnej školy stavebnej. „Niečo vás v tej škole naučili. Minimálne snívať,“ povedal Gogola.

Dva roky pred skončením mandátu primátor ešte veril, že vyrieši problém autobusovej stanice. Neskôr ohlásil, že stanica zmenila majiteľa a ukazoval výpis z listu vlastníctva, ale to už bolo krátko pred komunálnymi voľbami, v ktorých ho vystriedal Ján Nosko.

Nový primátor sa postavil pred médiá a verejnosť v januári 2015, predstavil investora, českú developerskú spoločnosť Primus (člen skupiny Intercora) a oznámil likvidáciu starej a výstavbu novej autobusovej stanice za 18 miliónov eur. Vtedy si myslel, že bude hotová do Vianoc minulého roku, ale termín neskôr posunuli.

Hybridnú autobusovú stanicu Terminal Shopping Center Banská Bystrica s devätnástimi farebne odlíšenými nástupišťami, s 40 obchodnými prevádzkami na 11-tisíc štvorcových metroch a 300 parkovacími miestami otestujú prví cestujúci vo štvrtok.

Dôležité dátumy

1983 – začiatok výstavby autobusovej stanice v Banskej Bystrici

1984 – kolaudácia časti stavby

1990 – zastavenie stavebných prác

2002 – privatizácia (ČSAD Ostrava)

2013 – Právoplatné územné rozhodnutie na stavbu Terminal Shopping Center Banská Bystrica pre rakúsky Jahn Develompment & Consulting, spol. s r. o.

2014 – Stavbu s spolu s vydaným rozhodnutím kúpila spoločnosť PRIMUM, s. r. o.

2017 – Prví cestujúci v Novom Terminal Shopping Centre

Fotogaléria z novej stanice

Nová stanica má názov Terminal Vlak Bus Shopping. foto – tasr

Nové nástupištia. foto – tasr

Cestovné poriadky a čakáreň. foto – tasr

Nástupištia. foto – tasr

foto – tasr

Dnes na DennikE.sk

Mičovský chce trh s pôdou rozbíjať ešte viac ako vlády Smeru, hovorí poradca ústavného sudcu  

Advokát Pavol Vargaeštok. Foto – archív P. V.
Advokát Pavol Vargaeštok. Foto – archív P. V.

Plány ministra pôdohospodárstva na obmedzenie obchodov s pôdou sú protiústavné a nevykonateľné, tvrdí advokát Pavol Vargaeštok. „Obávam sa, či niekto domyslel, akú obrovskú administratívu si tieto zámery vyžiadajú,“ hovorí advokát, ktorý je poradcom ústavného sudcu Petra Straku.

Minúta po minúte

Nový šéf Finančnej správy Jiří Žežulka nastupuje do úradu s cieľom  zlepšiť efektivitu výberu daní, a to nielen DPH a spotrebných daní, ale aj dane z príjmov, najmä právnických osôb. „Môj druhý cieľ je zlepšiť povesť Finančnej správy, lebo nie je najlepšia.“

Minister financií Eduard Heger (OĽaNO) od Žežulku žiada najmä znížiť daňovú medzeru, zlepšiť riadenia rizík, pokiaľ ide o finančnú disciplínu a zlepšiť aj kontroly, najmä aby boli vyvážené.

Žežulka avizuje aj personálne zmeny, ktoré zatiaľ nespresnil. „Nie každému z vedenia Finančnej správy verím a personálne zmeny určite prídu, niektoré skoro.“

Problém vidí aj v tom, že hoci kontroly odhalia daňové úniky, rozpočet z toho nič nemá a to treba zmeniť. „Vieme nájsť problém, postihnúť ho, ale nevidíme z toho ani euro.“

Podľa OECD svetová ekonomika tento rok klesne v dôsledku pandémie o 4,2 %, na budúci rok v rovnakej miere stúpne. Organizácia upravila septembrovú prognózu, v ktorej počítala s prepadom HDP o 4,5 % a na rok 2021 s rastom o 5 %.

OECD predpokladá, že výkon globálnej ekonomiky sa vráti na úrovne spred koronakrízy do konca budúceho roka, a to najmä vďaka silnému hospodárskemu oživeniu v Číne.

„Nie sme vonku z ťažkostí. Stále sme uprostred pandemickej krízy, čo znamená, že politici ešte majú pred sebou mnoho práce,“ povedala hlavná ekonómka OECD Laurence Booneová.

Z prognóz OECD:

  • Rast čínskej ekonomiky sa na budúci rok zrýchli na 8 % z tohtoročných 1,8 %.
  • Spojené štáty vykážu tento rok pokles HDP o 3,7 %, na budúci rok vzrastie o 3,2 %.
  • HDP eurozóny sa v tomto roku prepadne o 7,5 %, v roku 2021 sa zvýši o 3,6 %. (čtk, reuters)

V septembri schválený zákon o ekologickej poľnohospodárskej výrobe bude účinný až od roka 2022, nie od roka 2021. Zmenu v skrátenom konaní schválili poslanci. Novelu si podľa ministerstva pôdohospodárstva vyžiadala zmena nariadenia EÚ. (tasr)

Nemecká vláda plánuje daňové úľavy pre ľudí pracujúcich počas pandémie z domu do výšky 600 eur za rok. Podľa inštitútu Ifo môže touto formou potenciálne dočasne pracovať približne 56 % nemeckých zamestnancov.

Návrh, na ktorom sa dohodla koalícia kancelárky Angely Merkelovej, počíta s tým, že zamestnanec pracujúci z domu si zníži svoju daň v rámci vyúčtovania o 5 eur za každý pracovný deň, najviac však do 600 eur ročne.

Podľa ministra financií Olafa Scholza navrhovaná legislatíva, ktorú by mal v decembri schváliť parlament, nepredstavuje veľkú fiškálnu záťaž pre štát. Už v súčasnosti si totiž môžu znížiť dane ľudia, ktorí mali jednu miestnosť vyhradenú výlučne ako kanceláriu.

Čo zostalo otázne

Zatiaľ nie je jasné, či bude nový návrh daňovej úľavy súčasťou odpočtu vo výške 1000 eur z daňového základu, ktorý si každý zamestnanec uplatňuje v súvislosti s výdavkami spojenými s prácou, ako je doprava či pracovné oblečenie, alebo sa k nemu pripočíta. (tasr)

Asociácia dôchodkových správcovských spoločností žiada celospoločenskú diskusiu o ústavnom dôchodkovom zákone, ktorý pripravil minister práce Krajniak. „Ak sa prijme bez celospoločenského konsenzu, nepomôže to stabilite dôchodkového systému.“

Asociácia DSS nesúhlasí s tým, aby štát centrálne určoval investičné stratégie alebo založil vlastnú inštitúciu, ktorá bude spravovať úspory. Vidí za tým riziko, že by sa zoštátnili súkromné dôchodkové úspory, aj riziko neférovej súťaže. Obáva sa toho, že by podmienky pre štátnu inštitúciu mohli byť iné ako pre súkromné DSS.

Asociácia upozorňuje aj na to, že minimálna sadzba odvodov do druhého piliera má byť na nižšej úrovni ako 6 %, čo je sadzba, ktorá sa má dosiahnuť podľa aktuálneho zákona v roku 2024.

Vraví tiež, že navrhované pravidlá na čerpanie dôchodkov príliš obmedzia možnosti pre ľudí odchádzajúcich do dôchodku v najbližších rokoch. „V súčasnosti, keď je krátenie dôchodkov z prvého piliera stále pomerne nízke pre dvojpilierových sporiteľov a doživotné dôchodky by vychádzali nízke, je potrebné ponechať
väčšiu variabilitu výberu.“

Podmienky poskytovania štátnych investičných stimulov sa pre koronakrízu zmiernia. Lehoty na ukončenie projektu budú dlhšie a projekt bude možné ľahšie zmeniť. Zmeny v zákone schválil parlament, podporili ich všetci prítomní poslanci.

Čo sa mení

  • Predĺži sa termín na ukončenie investičného projektu a o tri roky by sa malo predĺžiť aj obdobie na uplatnenie dohodnutej úľavy na dani.
  • Povinnosť začatia obstarávania dlhodobého majetku na 24 mesiacov a ukončenie prác na investičnom zámere sa predĺži na päť rokov, pri veľkých investíciách až na sedem rokov.
  • Voľnejšie podmienky majú mať podnikatelia pri dodatočných zmenách investičného zámeru. Zatiaľ čo v súčasnosti musí firma vynaložiť minimálne 85 % z oprávnených nákladov schválených v rozhodnutí o investičnej pomoci, po novom bude prípustné tieto náklady reálne znížiť až na 70 %.
  • Upraví sa aj povinnosť dosiahnuť viac ako 90 % dohodnutého čistého nárastu pracovných miest, a to na 80 %.
  • V prípade nižších nákladov alebo pracovných miest sa zníži aj samotný stimul.
  • V nasledujúcich dvoch rokoch sa bude považovať za splnenú podmienka vyplácania mzdy uvedenej v investičnom zámere.
  • Účinnosť je od budúceho roka.
  • Zmeny sa týkajú rozhodnutia o investičných stimuloch a investičnej pomoci, ktoré budú schválené od 1. januára budúceho roka, ale v niektorých ustanoveniach aj rozhodnutí vydaných do 31. decembra 2020 a konaní o schválení investičnej pomoci začatých a neukončených do 31. decembra 2020. (tasr, e)

Moderna, Pfizer a BioNTech v pondelok požiadali o podmienečnú registráciu vakcíny proti covidu-19 v EÚ. Ako dlho bude trvať skúmanie žiadostí, nie je jasné. Firmy tvrdia, že s distribúciou môžu začať okamžite po registrácii.

Ak budú predložené údaje o kvalite, účinnosti a bezpečnosti spĺňať požiadavky na registráciu vakcíny, registračné rozhodnutia môžu byť vydané o niekoľko týždňov, uviedol k správe slovenský Štátny ústav pre kontrolu liečiv.

Registrácia vakcín proti covidu-19 prebieha v zrýchlenom konaní. „Obe vakcíny boli zahrnuté v procese priebežného hodnotenia (rolling review), ktoré umožňuje hodnotenie údajov postupne podľa toho, aké sú dostupné. Keď má žiadateľ k dispozícii kompletné údaje, môže požiadať o registráciu,“ uvádza slovenský ústav.

Ak BioNTech a Pfizer predložili o vakcíne dostatočné údaje, Európska lieková agentúra (EMA) vydá stanovisko 29. decembra tohto roku. U Moderny by to mohlo byť 12. januára 2021.

„Tieto termíny na vydanie stanoviska sú určené na základe predchádzajúcich registračných procesov zahrnutých do priebežného hodnotenia a môžu sa zmeniť. Na dátum vydania stanoviska vplýva najmä to, či budú predložené údaje dostatočné alebo bude potrebné výrobcov požiadať o dodanie dodatočných údajov,“ tvrdí ústav.  (bloomberg, šúkl)

Poslanci schválili novelu zákona o energetickej efektívnosti, ktorá preberá pravidlá z takzvaného zimného energetického balíčka EÚ. V časti budov sa zavedú povinnosti týkajúce sa kontrol vykurovania a klimatizácie alebo inštalácie systému automatizácie. (tasr)

Parlament v zrýchlenom konaní predĺžil štátnu pomoc s nájmami, za hlasovali všetci prítomní poslanci. Maximálna výška dotácie bude naďalej 50 % z nájomného, ak rovnakú zľavu poskytne aj prenajímateľ.

Medziročná inflácia v eurozóne v novembri zostala tretí mesiac po sebe na mínus 0,3 %, čo je najnižšia hodnota za posledné štyri roky. K poklesu cien prispeli najmä energie, ktoré zlacneli o 8,4 %.

Rýchly odhad inflácie v eurozóne za november zverejnil Eurostat na internetovej stránke. Údaje za celú EÚ zatiaľ neuvoľnil. Vlani v novembri ceny v eurozóne vzrástli medziročne o 1 %.

Podrobnejšie údaje:

  • Medziročne najviac stúpli v novembri ceny potravín, alkoholu a tabakových výrobkov (+ 1,9 %). Ceny služieb sa zvýšili o 0,6 %.
  • Z dostupných údajov za eurozónu rástli najrýchlejšie ceny na Slovensku, medziročne o 1,5 %. Najvýraznejšie klesli v Grécku (– 2 %), v Nemecku sa znížili o 0,7 %.
  • Spotrebiteľské ceny v eurozóne medziročne klesli štvrtý mesiac po sebe.

Inflácia zostáva veľmi vzdialená od cieľa ECB nastaveného tesne pod 2 %. Centrálna banka tento rok podnikla sériu mimoriadnych opatrení na podporu inflácie a ekonomiky, ktorú kvári koronakríza. V októbri podľa očakávaní nemenila nastavenie menovej politiky. (čtk, e)

Nezamestnanosť v Nemecku v novembri klesla na 5,9 % z októbrových šesť percent. Podiel ľudí bez práce sa znížil napriek vyhlásenej karanténe. Podľa spolkového úradu práce vzrástol počet zamestnancov v ochrannom režime kurzarbeitu.

V novembri bolo evidovaných 2,699 milióna nezamestnaných, čo je o 61-tisíc menej než v októbri. V medziročnom porovnaní ich počet stúpol o vyše pol milióna, uvádza úrad práce na internetovej stránke.

O kurzarbeit požiadalo od 1. do 25. novembra 537-tisíc ľudí, čo je výrazne viac ako za rovnaké obdobie v októbri. V režime ochrany pracovných miest so štátnym príspevkom na mzdy zamestnancov na skrátený úväzok bolo v septembri 2,22 milióna ľudí. (čtk)

Bratislavské Nové Mesto spúšťa regulované parkovanie v zóne Tehelné pole. Pilotný projekt má priniesť pravidlá a poriadok v parkovaní do jednej z najvyťaženejších lokalít v blízkosti štadiónov a ich širšom okolí. Rezidentská karta stojí 39 eur.

Zóna je ohraničená Trnavskou cestou, Bajkalskou ulicou a ulicami Krížna, Legionárska, Račianska a Kukučínova, informoval hovorca novomestskej samosprávy Marek Tettinger.

Registrácia rezidentov s trvalým pobytom, ktorých nové pravidlá pri parkovaní zvýhodnia, sa začína v utorok. Registrácia bude počas decembra a v tomto období sa pokuty za porušenie pravidiel regulovaného parkovania udeľovať nebudú.

„Rezidentská parkovacia karta bude spoplatnená sumou 39 eur, po jej získaní však budú obyvatelia zóny parkovať počas roka bez obmedzení a ďalších poplatkov. Rezidenti majú nárok na tri karty na jeden byt – za prvú zaplatia ročne 39 eur, za druhú 150 eur a za tretiu 500 eur,“ spresnil Tettinger.

Zadarmo budú môcť rezidenti navyše získať aj návštevnícku kartu, vďaka ktorej budú môcť ich návštevy parkovať v zóne bez poplatkov 100 hodín ročne. V prípade, že rezidenti nemajú auto, a teda ani rezidentskú kartu, budú mať nárok na 150-hodinovú bezplatnú návštevnícku kartu.

Obyvatelia Nového Mesta, ktorí nemajú v zóne trvalý pobyt, majú nárok na bonusovú kartu za desať eur ročne, s ktorou budú môcť v pilotnej zóne parkovať bez ďalšej úhrady dve hodiny denne.

„Návštevníci nerezidenti, ktorí do Nového Mesta prichádzajú za prácou či na športové alebo kultúrne podujatia, budú môcť v zóne Tehelné pole od decembra parkovať len od 8.00 do 18.00 h. Za hodinu zaplatia 1,50 eura,“ poznamenal hovorca.

Parkovací lístok si môžu ľudia kúpiť prostredníctvom mobilnej aplikácie či SMS správy. Podnikatelia, ktorí majú v pilotnej zóne sídlo firmy, si budú môcť za 1500 eur zakúpiť ročnú abonentskú kartu. (tasr)

Rast aktivity spracovateľského priemyslu eurozóny sa v novembri spomalil, dopyt zasiahli obnovené opatrenia proti covidu-19. Údaje naznačujú, že dosahy pandémie na ekonomiku eurozóny budú vo 4. štvrťroku miernejšie, než boli v 2. kvartáli.

Index aktivity spracovateľského priemyslu podľa výsledkov prieskumu IHS Markit klesol na 53,8 z októbrového 32-mesačného maxima 54,8 bodu. Zostal však nad 50-bodovou hranicou oddeľujúcou rast od poklesu aktivity.

„Pokračujúci rast (spracovateľského sektora) by mal pomôcť zmierniť ekonomické dosahy covidových reštrikcií, ktoré ťažko zasiahli sektor služieb,“ uviedol Chris Williamson zo spoločnosti IHS Markit.

HDP eurozóny sa v 2. štvrťroku prepadol o rekordných 11,8 % a v 3. kvartáli sa zvýšil o 12,6 %. Ďalšie oživenie ekonomiky však podkopáva vzostup počtu prípadov nákazy koronavírusom a súvisiace reštrikcie. (čtk, reuters)

Pandémia vytvorila podľa NKÚ v rozpočte na budúci rok riziká v podobe vysokého schodku (7,44 % HDP) a otázneho financovania rozvojových priorít. Rozhodnutie neprijímať na budúci rok úsporné opatrenia považuje úrad za správne.

O rozpočte budú poslanci diskutovať v stredu, môžu ho už aj odhlasovať.

Čo hovorí NKÚ

  • V kapitole ministerstva financií Všeobecná pokladničná správa sú navrhované prostriedky 1,7 miliardy eur, ktoré súvisia s rozpočtami iných ministerstiev. Podľa zákona o rozpočtových pravidlách by to tak nemalo byť a môže to spôsobiť problémy pri modernizácii nemocníc či stavbe a modernizácii ciest.
  • Rozpočtové krytie chýba napríklad na výstavbu nemocnice Rázsochy a modernizáciu fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici, okrem toho hrozí pokračujúce zadlžovanie fakultných a univerzitných nemocníc.
  • Upozorňuje aj na zvýšenie transferov určených na vykrývanie deficitu v dôchodkovom systéme.
  • Kritizuje navrhované škrtanie pracovných miest na regionálnych úradoch práce.
  • Úradu sa nepozdáva navrhované 7-percentné medziročné zníženie výdavkov na zabezpečenie prevádzky vysokých škôl.

Česká ekonomika podľa spresnených údajov v 3. štvrťroku klesla medziročne o päť percent, pôvodne štatistici vykázali 5,9-percentný prepad. HDP v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom stúpol o 6,9 % namiesto odhadovaných 6,2 %.

K medziročnému poklesu hospodárstva prispela hlavne situácia v obchode, ubytovaní, pohostinstve a priemysle. „Negatívne sa vyvíjal domáci dopyt. Klesli podnikové investície do strojov, zariadení a dopravných prostriedkov aj investície domácností do bývania,“ uviedol Vladimír Kermiet z ČSÚ.

V 2. štvrťroku sa český HDP v dôsledku pandémie prepadol medziročne o 11 %, čo bol najhorší výsledok od vzniku samostatnej republiky. (čtk, e)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať