Denník N

Koalícia chce viac zdaniť napríklad aj Sagana, oligarchov v schránkových firmách necháva tak

Peter Sagan a Pavol Paška v roku 2012. Foto – TASR
Peter Sagan a Pavol Paška v roku 2012. Foto – TASR

Petra Sagana štát možno zdaní, ale napríklad partnerov Penty nie.

Vláda chce, aby športovci, ktorí sa presťahovali do Monaka, čo je ich tradičný daňový raj, platili dane na Slovensku. Spozornieť by tak malo viacero našich úspešných športovcov žijúcich v Monaku, vrátane trojnásobného majstra sveta Petra Sagana.

Len to, že tam napríklad vlastnia byt, alebo si ho prenajímajú, a často tam aj sú, im už nemusí stačiť na to, aby neplatili dane na Slovensku.

„Ak bude úspešný slovenský športovec používať byt v Monaku, stačí, ak bude pri návštevách Slovenska na prespatie používať byt alebo dom rodičov, bude mať povinnosť zdaniť svoje celosvetové príjmy na Slovensku,“ hovorí v blogu daňová poradkyňa a zakladateľka BMB Leitner Renáta Blahová.

Návrh je súčasťou Kažimírovej rozsiahlej novely dane z príjmov, v ktorej sa hovorí o lepšej daňovej spravodlivosti. V parlamente už prešla prvým čítaním. Nové pravidlá majú platiť od januára 2018.

Samozrejme, nielen pre športovcov a nielen v Monaku, ale aj pre podnikateľov, umelcov či modelky, ktorí zdaňujú príjmy v zahraničí, ale pravidelne prespávajú v byte svojich rodičov na Slovensku.

Nejde o výmysel slovenskej vlády, takéto daňové pravidlá sú v Európskej únii bežné a pár známych športovcov v západnej Európe už na ne doplatilo.

Napríklad nemeckého tenistu Borisa Beckera už daňové úrady usvedčili, že Monako nie je jeho hlavným domovom. Jedna z rozhodujúcich skutočností bola tá, že mal kľúče od rodičovského domu a pravidelne tam prespával.

No hoci sa vláda v rámci tohto návrhu zákona hlási „k posilneniu úrovne ochrany proti agresívnemu daňovému plánovaniu a presunu ziskov mimo územia SR“, zdaniť fyzické osoby, ktoré sú majiteľmi schránkových firiem v daňových rajoch, si zjavne netrúfa.

V brandži audítorov a daňových poradcov to podľa Blahovej mnohých prekvapilo. Štátny rozpočet by si tak pritom mohol novým spôsobom zdanenia, ktorý by postihol najmä oligarchov, polepšiť najmenej o desiatky miliónov eur ročne.

Na športovcov si trúfnu…

Pred troma rokmi bola v Česku verejná debata o tom, či je v poriadku, že dvojnásobná wimbledonská víťazka Petra Kvitová presunula svoje bydlisko z Česka do Monaka. Kritici tohto kroku jej vyčítali, že sa obrátila chrbtom ku krajine, ktorá ju tenisovo vychovala. Tí, ktorí ju bránili, pripomínali, že turnajové peniaze sa aj tak zdaňujú v krajine, kde turnaj prebieha. Iná vec sú však zárobky z marketingových aktivít.

Monako úspešných športovcov láka, lebo klasická daň z príjmu sa tam neplatí. Monacké kniežatstvo ju zrušilo pre všetkých rezidentov ešte v roku 1869. Na Slovensku je v prípade fyzických osôb vo výške 19 a 25 percent, v Českej republike je to 15 percent.

V Monaku má trvalý pobyt aj tenistka Daniela Hantuchová a v minulosti aj Dominik Hrbatý, no po ukončení športovej kariéry ho tam zrušil. Médiami prebehlo, že pre vysoké odvody to zvažovala aj Dominika Cibulková. Pred troma rokmi sa do Monaka presťahoval aj Peter Sagan.

Čo sa teda zmení? Podľa dnešných pravidiel je pre platenie daní dôležité, koľko dní v roku sa športovec, alebo podnikateľ, na Slovensku zdržiava. Buď tu trávi viac ako 183 dní v roku, alebo tu má prihlásený trvalý pobyt a vtedy musí na Slovensku aj platiť dane.

Ak tu nie je 183 dní v roku, stačí, ak si pobyt na Slovensku odhlási a prihlási ho napríklad v Monaku. A potom na Slovensku nemusí platiť dane. Samozrejme, musí ešte dodržať podmienky platné v Monaku.

„Dá sa povedať, že o dane často cestujúcich športovcov, umelcov alebo obchodníkov, ktorí na Slovensku nemali formálne registrovaný trvalý pobyt a trávili u nás menej než 183 dní, náš štát jednoducho nemal záujem,“ hovorí Blahová. Nikto teda neskúma, či Monako nie je iba zásterkou pre to, aby sa niekto vyhol daňovej povinnosti.

To sa má však od januára zmeniť. Podľa nových pravidiel bude kritériom na určenie daňovej rezidencie fyzickej osoby jej bydlisko. Ministerstvo financií v dôvodovej správe napísalo, že sa tým nemyslí príležitostné ubytovanie z dôvodu krátkodobých návštev, napríklad pracovná cesta, turizmus alebo rekreácia.

Bydliskom sa podľa návrhu zákona rozumie „možnosť ubytovania, ktoré neslúži len na príležitostné ubytovanie a možno predpokladať zámer fyzickej osoby sa v tomto bydlisku trvale zdržiavať“.

„V zákone uvedená terminológia pritom vyplýva z kontextu zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Ten vyžaduje v prípade konfliktu primárne skúmať, kde má osoba bydlisko,“ hovorí Blahová.

S Monakom Slovensko nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Podľa Blahovej tak bude stačiť, ak trebárs športovec bude pri návštevách Slovenska používať na prenocovanie byt svojich rodičov. V takom prípade bude musieť zdaniť svoje celosvetové príjmy na Slovensku.

„Bez ohľadu na to, v ktorej krajine bude deklarovať stredisko životných záujmov, bez ohľadu na to, kde sa narodí jeho dieťa alebo bude chodiť do školy,“ hovorí Blahová.

Malta je zase príkladom krajiny, s ktorou má Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. V takom prípade bude o daňovej rezidencii zrejme rozhodovať stredisko životných záujmov, napríklad kam chodia deti do školy.

Samozrejme, až prax ukáže, čo budú daňoví kontrolóri reálne skúmať a či pôjdu do takých detailov, ako sú zubné kefky alebo šatník v byte príbuzných.

A čo schránkové firmy?

Kažimírov návrh nesprísňuje len pohľad na to, kedy by mali úspešní ľudia s bydliskom v daňových rajoch zdaňovať celosvetové príjmy určite na Slovensku. Návrh hovorí aj o zdaňovaní schránkových firiem.

Daňový úrad bude najprv pri vybraných zahraničných firmách testovať, či je daň vykázaná v zahraničí menšia ako polovica dane, ktorú by zaplatil podľa našich predpisov. Ak je menšia ako polovica, zisk musí na Slovensku dodaniť.

Schránková firma nemôže zaplatiť nižšiu daň, ako by zaplatila na Slovensku. Zmena má v tomto prípade platiť od januára 2019, daňová povinnosť bude automatická.

Návrh nie je v tomto prípade zďaleka taký odvážny, ako sa môže zdať, pretože nové pravidlá sa nemajú týkať schránkových firiem, ktoré sú ovládané fyzickými osobami. „Návrh, ktorý prešiel prvým čítaním, sa na prekvapenie mnohých týka len právnických osôb,“ hovorí Blahová.

V krajinách OECD je bežné, že to platí aj pre fyzické osoby (40 krajín má tzv. CFC pravidlá, teda pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti). Tak je to aj v Nemecku. Ak je daň zaplatená v zahraničí menšia ako polovica, príjem sa zdaní v Nemecku.

Ak by to platilo pre fyzické osoby aj na Slovensku, rozpočet by si mohol polepšiť naozaj o zaujímavú sumu.

Napríklad Penta Investments (so sídlom v Jersey, Channel Islands) mala podľa výročnej správy za rok 2015 deklarovaný príjem 320 miliónov. Z tohto príjmu a výdavkov vykázali zisk 200 miliónov a zaplatili daň 232-tisíc, čiže menej než jedno promile. Ak by neexistovala možnosť obísť nové zdanenie cez fyzické osoby, mali by podľa nových pravidiel v takom prípade zaplatiť minimálne 40 miliónov eur.

Analogické schémy pre nízke zdanenie pritom používajú prakticky všetky slovenské finančné skupiny a väčší developeri.

Slovenské ministerstvo financií vysvetľuje vynechanie fyzických osôb z novej povinnosti európskou smernicou, ktorá hovorí len o právnických osobách. „Ustanovenie ohľadne zdanenia kontrolovaných zahraničných spoločností bolo do zákona o dani z príjmov doplnené v súvislosti s transpozíciou smernice Európskej únie (tzv. ATAD smernica), ktorá neupravuje zdanenie fyzických osôb,“ uviedlo.

Príslušná smernica naozaj vznikla v kontexte problémov s globálnymi firmami ako Facebook, Google či Apple, ktoré neplatili dane v mieste ich skutočného pôsobiska, ale v daňových rajoch.

Slovensko však rovnako ako iné krajiny má možnosť cezhranične zdaniť aj fyzické osoby.

Pre tunajší biznis je navyše typické, že zahraničné spoločnosti kontrolujú fyzické osoby, resp. oligarchovia, nie iné firmy. Zdanenie fyzických osôb by navyše šlo ruka v ruke so Žitňanskej registrom partnerov verejného sektora a evidenciou konečných užívateľov výhod.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie