Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Koalícia chce viac zdaniť napríklad aj Sagana, oligarchov v schránkových firmách necháva tak

Peter Sagan a Pavol Paška v roku 2012. Foto – TASR
Peter Sagan a Pavol Paška v roku 2012. Foto – TASR

Petra Sagana štát možno zdaní, ale napríklad partnerov Penty nie.

Vláda chce, aby športovci, ktorí sa presťahovali do Monaka, čo je ich tradičný daňový raj, platili dane na Slovensku. Spozornieť by tak malo viacero našich úspešných športovcov žijúcich v Monaku, vrátane trojnásobného majstra sveta Petra Sagana.

Len to, že tam napríklad vlastnia byt, alebo si ho prenajímajú, a často tam aj sú, im už nemusí stačiť na to, aby neplatili dane na Slovensku.

„Ak bude úspešný slovenský športovec používať byt v Monaku, stačí, ak bude pri návštevách Slovenska na prespatie používať byt alebo dom rodičov, bude mať povinnosť zdaniť svoje celosvetové príjmy na Slovensku,“ hovorí v blogu daňová poradkyňa a zakladateľka BMB Leitner Renáta Blahová.

Návrh je súčasťou Kažimírovej rozsiahlej novely dane z príjmov, v ktorej sa hovorí o lepšej daňovej spravodlivosti. V parlamente už prešla prvým čítaním. Nové pravidlá majú platiť od januára 2018.

Samozrejme, nielen pre športovcov a nielen v Monaku, ale aj pre podnikateľov, umelcov či modelky, ktorí zdaňujú príjmy v zahraničí, ale pravidelne prespávajú v byte svojich rodičov na Slovensku.

Nejde o výmysel slovenskej vlády, takéto daňové pravidlá sú v Európskej únii bežné a pár známych športovcov v západnej Európe už na ne doplatilo.

Napríklad nemeckého tenistu Borisa Beckera už daňové úrady usvedčili, že Monako nie je jeho hlavným domovom. Jedna z rozhodujúcich skutočností bola tá, že mal kľúče od rodičovského domu a pravidelne tam prespával.

No hoci sa vláda v rámci tohto návrhu zákona hlási „k posilneniu úrovne ochrany proti agresívnemu daňovému plánovaniu a presunu ziskov mimo územia SR“, zdaniť fyzické osoby, ktoré sú majiteľmi schránkových firiem v daňových rajoch, si zjavne netrúfa.

V brandži audítorov a daňových poradcov to podľa Blahovej mnohých prekvapilo. Štátny rozpočet by si tak pritom mohol novým spôsobom zdanenia, ktorý by postihol najmä oligarchov, polepšiť najmenej o desiatky miliónov eur ročne.

Na športovcov si trúfnu…

Pred troma rokmi bola v Česku verejná debata o tom, či je v poriadku, že dvojnásobná wimbledonská víťazka Petra Kvitová presunula svoje bydlisko z Česka do Monaka. Kritici tohto kroku jej vyčítali, že sa obrátila chrbtom ku krajine, ktorá ju tenisovo vychovala. Tí, ktorí ju bránili, pripomínali, že turnajové peniaze sa aj tak zdaňujú v krajine, kde turnaj prebieha. Iná vec sú však zárobky z marketingových aktivít.

Monako úspešných športovcov láka, lebo klasická daň z príjmu sa tam neplatí. Monacké kniežatstvo ju zrušilo pre všetkých rezidentov ešte v roku 1869. Na Slovensku je v prípade fyzických osôb vo výške 19 a 25 percent, v Českej republike je to 15 percent.

V Monaku má trvalý pobyt aj tenistka Daniela Hantuchová a v minulosti aj Dominik Hrbatý, no po ukončení športovej kariéry ho tam zrušil. Médiami prebehlo, že pre vysoké odvody to zvažovala aj Dominika Cibulková. Pred troma rokmi sa do Monaka presťahoval aj Peter Sagan.

Čo sa teda zmení? Podľa dnešných pravidiel je pre platenie daní dôležité, koľko dní v roku sa športovec, alebo podnikateľ, na Slovensku zdržiava. Buď tu trávi viac ako 183 dní v roku, alebo tu má prihlásený trvalý pobyt a vtedy musí na Slovensku aj platiť dane.

Ak tu nie je 183 dní v roku, stačí, ak si pobyt na Slovensku odhlási a prihlási ho napríklad v Monaku. A potom na Slovensku nemusí platiť dane. Samozrejme, musí ešte dodržať podmienky platné v Monaku.

„Dá sa povedať, že o dane často cestujúcich športovcov, umelcov alebo obchodníkov, ktorí na Slovensku nemali formálne registrovaný trvalý pobyt a trávili u nás menej než 183 dní, náš štát jednoducho nemal záujem,“ hovorí Blahová. Nikto teda neskúma, či Monako nie je iba zásterkou pre to, aby sa niekto vyhol daňovej povinnosti.

To sa má však od januára zmeniť. Podľa nových pravidiel bude kritériom na určenie daňovej rezidencie fyzickej osoby jej bydlisko. Ministerstvo financií v dôvodovej správe napísalo, že sa tým nemyslí príležitostné ubytovanie z dôvodu krátkodobých návštev, napríklad pracovná cesta, turizmus alebo rekreácia.

Bydliskom sa podľa návrhu zákona rozumie „možnosť ubytovania, ktoré neslúži len na príležitostné ubytovanie a možno predpokladať zámer fyzickej osoby sa v tomto bydlisku trvale zdržiavať“.

„V zákone uvedená terminológia pritom vyplýva z kontextu zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Ten vyžaduje v prípade konfliktu primárne skúmať, kde má osoba bydlisko,“ hovorí Blahová.

S Monakom Slovensko nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Podľa Blahovej tak bude stačiť, ak trebárs športovec bude pri návštevách Slovenska používať na prenocovanie byt svojich rodičov. V takom prípade bude musieť zdaniť svoje celosvetové príjmy na Slovensku.

„Bez ohľadu na to, v ktorej krajine bude deklarovať stredisko životných záujmov, bez ohľadu na to, kde sa narodí jeho dieťa alebo bude chodiť do školy,“ hovorí Blahová.

Malta je zase príkladom krajiny, s ktorou má Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. V takom prípade bude o daňovej rezidencii zrejme rozhodovať stredisko životných záujmov, napríklad kam chodia deti do školy.

Samozrejme, až prax ukáže, čo budú daňoví kontrolóri reálne skúmať a či pôjdu do takých detailov, ako sú zubné kefky alebo šatník v byte príbuzných.

A čo schránkové firmy?

Kažimírov návrh nesprísňuje len pohľad na to, kedy by mali úspešní ľudia s bydliskom v daňových rajoch zdaňovať celosvetové príjmy určite na Slovensku. Návrh hovorí aj o zdaňovaní schránkových firiem.

Daňový úrad bude najprv pri vybraných zahraničných firmách testovať, či je daň vykázaná v zahraničí menšia ako polovica dane, ktorú by zaplatil podľa našich predpisov. Ak je menšia ako polovica, zisk musí na Slovensku dodaniť.

Schránková firma nemôže zaplatiť nižšiu daň, ako by zaplatila na Slovensku. Zmena má v tomto prípade platiť od januára 2019, daňová povinnosť bude automatická.

Návrh nie je v tomto prípade zďaleka taký odvážny, ako sa môže zdať, pretože nové pravidlá sa nemajú týkať schránkových firiem, ktoré sú ovládané fyzickými osobami. „Návrh, ktorý prešiel prvým čítaním, sa na prekvapenie mnohých týka len právnických osôb,“ hovorí Blahová.

V krajinách OECD je bežné, že to platí aj pre fyzické osoby (40 krajín má tzv. CFC pravidlá, teda pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti). Tak je to aj v Nemecku. Ak je daň zaplatená v zahraničí menšia ako polovica, príjem sa zdaní v Nemecku.

Ak by to platilo pre fyzické osoby aj na Slovensku, rozpočet by si mohol polepšiť naozaj o zaujímavú sumu.

Napríklad Penta Investments (so sídlom v Jersey, Channel Islands) mala podľa výročnej správy za rok 2015 deklarovaný príjem 320 miliónov. Z tohto príjmu a výdavkov vykázali zisk 200 miliónov a zaplatili daň 232-tisíc, čiže menej než jedno promile. Ak by neexistovala možnosť obísť nové zdanenie cez fyzické osoby, mali by podľa nových pravidiel v takom prípade zaplatiť minimálne 40 miliónov eur.

Analogické schémy pre nízke zdanenie pritom používajú prakticky všetky slovenské finančné skupiny a väčší developeri.

Slovenské ministerstvo financií vysvetľuje vynechanie fyzických osôb z novej povinnosti európskou smernicou, ktorá hovorí len o právnických osobách. „Ustanovenie ohľadne zdanenia kontrolovaných zahraničných spoločností bolo do zákona o dani z príjmov doplnené v súvislosti s transpozíciou smernice Európskej únie (tzv. ATAD smernica), ktorá neupravuje zdanenie fyzických osôb,“ uviedlo.

Príslušná smernica naozaj vznikla v kontexte problémov s globálnymi firmami ako Facebook, Google či Apple, ktoré neplatili dane v mieste ich skutočného pôsobiska, ale v daňových rajoch.

Slovensko však rovnako ako iné krajiny má možnosť cezhranične zdaniť aj fyzické osoby.

Pre tunajší biznis je navyše typické, že zahraničné spoločnosti kontrolujú fyzické osoby, resp. oligarchovia, nie iné firmy. Zdanenie fyzických osôb by navyše šlo ruka v ruke so Žitňanskej registrom partnerov verejného sektora a evidenciou konečných užívateľov výhod.

[Pridajte sa do facebookovej skupiny, v ktorej môžete debatovať o profesionálnom športe, prinášať námety redakcii alebo jej klásť otázky.]

Dnes na DennikE.sk

Humenskú bitku politici neukončili. Chemes mal Nexisu povoliť vlastnú výrobu energií v októbri, dodnes sa nedohodli

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Spor medzi humenskými firmami Nexis a Chemes dodnes sčasti pretrváva. Dohoda, ktorú pomohol vyrokovať šéf parlamentného výboru pre hospodárstvo Peter Kremský, nie je ani po takmer roku celkom naplnená, Nexis si zatiaľ nemôže vyrábať vlastné energie.

Minúta po minúte

Francúzsky parlament chce zakázať krátke vnútroštátne lety nahraditeľné vlakom a táto súčasť klimatického zákona už prešla prvých čítaním. Dotkne sa najmä spojov medzi Parížom a Nantes či Lyonom a Bordeaux. Výnimku by mali lety, na ktoré nadväzuje ďalší spoj.

Dohovor pre klímu pôvodne navrhoval štvorhodinovú hranicu pre alternatívne vlakové spojenie, minister dopravy nakoniec zvolil hranicu dvoch a pol hodín. Proti zákonu sa postavilo niekoľko zákonodarcov zvolených za regióny v okolí mesta Toulouse, kde sídli výrobca lietadiel Airbus. (čtk)

Saudi Aramco predá za 12,4 miliardy dolárov podiel vo svojej firme pre správu ropovodov investorskej skupine vedenej EIG. Ide o jednu z najväčších svetových transakcií v oblasti energetickej infraštruktúry.

Podľa agentúry Bloomberg je dohoda súčasťou snahy Saudskej Arábie otvoriť sa zahraničným investíciám a použiť peniaze na diverzifikáciu svojej ekonomiky.

Podrobnosti o transakcii

  • Skupina na čele s EIG v novovytvorenej firme Aramco Oil Pipelines Company získa 49-percentný podiel a právo vyberať 25 rokov poplatky za ropu.
  • Saudi Aramco bude potrubie aj naďalej vlastniť.
  • Celková hodnota Aramco Oil Pipelines Company predstavuje 25,3 miliardy dolárov.

Úbytok aktív obriej štátnej energetickej spoločnosti, ktorá je najväčšou ropnou firmou na svete, jej pomáha udržiavať výplatu akcionárom a poskytuje prostriedky na investície do ropných polí a rafinérskych projektov.

Vlani Saudi Aramco vyplatila dividendu 75 miliárd dolárov, najväčšiu akú kedy akcionárom odovzdala firma obchodovaná na burze. Väčšina sumy odišla štátu.

Saudi Aramco získala v roku 2019 vstupom na burzu za menej než dve percentá svojich akcií 25,6 miliardy dolárov. Trhovou hodnotou sa stala treťou najväčšou firmou na svete za Applom a Microsoftom. Najziskovejší podnik na svete zabezpečuje zhruba 12 % svetovej produkcie ropy.

EIG sídli vo Washingtone a na celom svete vlastní energetické aktíva za 22 miliárd dolárov. (čtk)

Chorvátsko chce ešte pred letnou sezónou urýchlene zaočkovať zamestnancov v oblasti cestovného ruchu. V polovici apríla sa začína očkovanie zamestnancov, ktorí prichádzajú do priameho kontaktu s hosťami.

Uviedol to chorvátsky denník Jutarnji List s odvolaním sa na plány vlády. Podľa správy denníka má očkovanie zamestnancov v oblasti cestovného ruchu absolútnu prioritu, ktorá má umožniť štart turistickej sezóny.

Po tom, čo boli zaočkovaní ľudia nad 65 rokov a chronicky chorí, prídu na rad zamestnanci v cestovnom ruchu, uviedol denník.

Najprv by sa mali zaočkovať zamestnanci hotelov a kempov, prevádzkovatelia súkromného ubytovania, rovnako ako zamestnanci barov a reštaurácií, potom by mal prísť na rad administratívny personál.

Podľa ministerky cestového ruchu Nikoliny Brnjacovej by sa malo zaočkovať okolo 68-tisíc zamestnancov v cestovnom ruchu. V tom však nie sú započítaní sezónni zamestnanci.

Ministerka je podľa predchádzajúcich vyjadrení optimistická, pokiaľ ide o blížiacu sa letnú sezónu. V prípade dobrej epidemiologickej situácie počíta s lepšími číslami ako vlani, pričom uviedla, že s rokom 2020 bola „relatívne spokojná“.

V minulom roku klesol počet návštevníkov Chorvátska v porovnaní s rekordným rokom 2019 o 64 %. Príjmy odvetvia generované zahraničnými turistami medziročne padli o 54 % na 4,8 miliardy eur. (tasr)

Britská verejnosť môže začať uvažovať o rezervácii letných dovoleniek v zahraničí. Vyhlásil to minister dopravy Grant Shapps po tom, ako vláda odhalila niektoré detaily svojho nového globálneho cestovného semaforu.

„Nevravím ľuďom, že by si nemali rezervovať dovolenky,“ povedal Shapps v piatok pre Sky News s tým, že prvýkrát po mesiacoch to nemusí hovoriť. Zároveň pripomenul, že stále existujú riziká spojené s novým koronavírusom.

„Prvýkrát môžu ľudia začať uvažovať o návšteve blízkych v zahraničí alebo možno o letných dovolenkách, ale robme to veľmi, veľmi opatrne, pretože nechceme návrat koronavírusu,“ povedal.

Letecké spoločnosti nový systém semaforov kritizujú. Nepáčia sa im platené PCR testy pre tých, ktorí prilietajú z krajín s nízkym rizikom. Obávajú sa, že mnohých cestujúcich odradia.

Británia začiatkom budúceho mesiaca potvrdí, či umožní obnovenie ciest do zahraničia od 17. mája. A uverejní aj zoznam krajín s červeným, oranžovým alebo zeleným svetlom na cestovnom semafore. (tasr)

Ľudia na Slovensku zrejme počas tohtoročnej Veľkej noci necestovali viac než vlani. Výdavky na pohonné látky podľa Poštovej banky klesli o 3 %, menej než minulý rok minuli aj na potraviny. Banka vychádzala z dát o svojich klientoch.

Cena benzínu bola tento rok oproti vlaňajšku pritom vyššia, ako ukazujú dáta štatistického úradu. Benzín natural 95 stál v týždni končiacom sa Veľkou nocou vlani 1,12 eura za liter, tento rok 1,35 eura.

Banka hovorí, že oproti predpandemickému roku 2019 boli vlani výdavky na pohonné látky nižšie o 30 %, tento rok sa ešte znížili o 3 %. Na potraviny, naopak, stúpli v minulom roku medziročne o 25 %, tento rok však už klesli (oproti roku 2019 boli vyššie len o 14 %). (tasr, e)

Čínsky štátny regulačný úrad udelil internetovému predajcovi Alibaba pokutu v prepočte 2,3 miliardy eur za zneužívanie dominantného postavenia. Suma predstavuje zhruba 4 % tržieb za rok 2019. Alibaba je v hľadáčiku pekinských úradov od konca vlaňajška.

O pokute informovala agentúra Reuters s odvolaním na čínske médiá. Alibaba vo vyhlásení na sociálnej sieti Weibo uviedla, že rozhodnutie úradu „akceptovala“ a podriadi sa mu.

Na Alibabu a jej finančnú dcérsku spoločnosť Ant Group sa úrady zameriavajú po tom, čo zakladateľ Jack Ma v prejave ostro kritizoval čínsky regulačný systém. Regulátori už výrazne zakročili proti Ant a prinútili firmu podniknúť zmeny, ktoré vážne ohrozujú jej výhľad.

Čo teraz tvrdia regulátori o Alibabe

  • Štátny úrad konštatoval, že vyšetrovanie spustené v decembri prišlo k záveru, že spoločnosť Alibaba „zneužívala svoje dominantné postavenie na trhu“ od roku 2015.
  • Firmám, ktoré prostredníctvom nej predávali tovar, bránila v používaní iných platforiem.
  • Úrad tiež uviedol, že internetový predajca porušuje protimonopolný zákon tým, že bráni voľnému obehu tovarov a porušuje obchodné záujmy predajcov. (čtk)

Maltská vláda chce prilákať v lete turistov na vreckové. Najväčší príspevok, 200 eur na osobu, dostanú turisti, ktorí si objednajú aspoň trojdenný pobyt v 5-hviezdičkovom hoteli. Cestovný ruch tvoril 27 % výkonu maltskej ekonomiky.

Rozpočet programu je obmedzený. Hotely sa musia do vládneho programu prihlásiť a vreckové budú spolufinancovať. Vláda na program vyhradila zatiaľ 3,5 milióna eur a nie je jasné, či rozpočet po vyčerpaní peňazí zvýši.

  • Program počíta aj s príspevkom 150 eur pre turistov ubytovaných v 4-hviezdičkovom hoteli a 100 eur v 3-hviezdičkovom.
  • Podporu dostanú len návštevníci, ktorí si naplánujú pobyt od 1. júna.
  • 10-percentný bonus vyplatia turistom, ktorí sa rozhodnú ubytovať mimo hlavného ostrova.

V roku 2019 navštívilo súostrovie 2,7 milióna cestujúcich, vlani sa však turizmus prepadol o 80 %. Vláda podobne ako dalšie štáty na juhu Európy podporuje zavedenie očkovacích certifikátov EÚ. Nalákať chce však aj turistov z Británie, ktorí tvoria tretiu najväčšiu skupinu zahraničných návštevníkov.

Úrady poukazujú na to, že vyše 40 % obyvateľov Malty dostalo aspoň jednu dávku vakcíny proti covidu-19, čo je jeden z najvyšších údajov v EÚ. (čtk)

Primátor Matúš Vallo sa pre neochotu štátu finančne pomôcť bratislavskej MHD obráti na Európsku komisiu. Podľa primátora štát diskriminuje dopravný podnik mesta oproti iným dopravcom, ktorým výpadky pre pandémiu vykryje.

Vallo verí, že EÚ potvrdí, že postup vlády je v rozpore so schválenými schémami pomoci.

K plánovanému štrajku odborov dopravného podniku tvrdí, že „nemôže prijať argumentáciu ministerstva financií, že Bratislava je bohaté mesto a tento výpadok zvládne sanovať z vlastného rozpočtu.“

„Odborárov som opakovane informoval, že mesto bude aj naďalej sanovať výpadky príjmov v takej miere, aby sa predišlo hromadnému prepúšťaniu,“ dodal primátor.

Celé stanovisko primátora Bratislava Matúša Valla k ohlásenému štrajku:

„Odborové organizácie Dopravného podniku Bratislava (DPB) dnes ohlásili štrajk na pondelok 12.4., ktorý na hodinu medzi 8 a 9 hodinou ráno môže de facto vypnúť MHD pre tisíce obyvateľov hlavného mesta. Dôvodom štrajku je, že Vláda SR aj naďalej odmieta poskytnúť bratislavskému DPB finančnú kompenzáciu za výpadky kvôli korone a zamestnanci DPB sa obávajú hromadného prepúšťania. Deje sa tak napriek tomu, že aj podľa schémy schválenej Európskou komisiou by DPB mohol túto pomoc čerpať rovnako, ako ju dnes môžu čerpať súkromní poskytovatelia verejnej dopravy.

Od apríla 2020, kedy sa schválila prvá schéma štátnej pomoci, rokujeme s vládou, aby táto finančná pomoc bola dostupná aj pre bratislavský DPB, ktorý za normálnych okolností denne prepraví 300 tisíc obyvateľov a návštevníkov mesta. Výpadky tržieb v dôsledku krízy sú už pre DPB aj pre mesto Bratislava neúnosné, keďže od marca 2020 dodnes dosahujú sumu 25 miliónov eur. Je mi veľmi ľúto, že napriek doterajšej veľmi korektnej komunikácii s premiérom a bývalým ministrom financií Eduardom Hegerom, ani po dnešných rokovaniach vláda nezmenila postoj. Nemôžem prijať argumentáciu ministerstva financií, že Bratislava je bohaté mesto a tento výpadok zvládne sanovať z vlastného rozpočtu. Mohlo by sa to diať len na úkor iných funkcií a služieb mesta, ktoré poskytuje svojim obyvateľom. Považujeme za nespravodlivé a diskriminačné, že súkromné dopravné firmy v 54 mestách po celom Slovensku túto kompenzáciu čerpať môžu a 4 samosprávne dopravné podniky (v Bratislave, Košiciach, Prešove a Žiline) ju čerpať nemôžu. V tejto situácii považujem obavy zamestnancov DPB z hromadného prepúšťania za oprávnené, i keď sme ich opakovane uistili, že hromadné prepúšťanie nateraz nepripravujeme a stratu ešte stále sanujeme z vlastného rozpočtu mesta.

DPB aj mesto Bratislava sa snažili výpadky kvôli protiepidemiologickým opatreniam a znižovaniu mobility sanovať vo vlastnej réžii. Racionalizačnými opatreniami, vrátane zníženiu počtu administratívnych pracovníkov o 20%, redukciou prevádzkového režimu a úsporami cez verejné obstarávanie znížil DPB svoje náklady o 11 miliónov eur od začiatku pandémie. To na pokrytie výpadkov ale nestačí. Rozumiem, že pracovníci združení v odboroch sa boja o svoje pracovné miesta, a preto po skoro roku rokovaní s vládou teraz pristúpili k štrajku, aby vyvinuli na vládu tlak. V konečnom dôsledku však dopady štrajku najviac pocítia tisíce obyvateľov, pre ktorých počas jednej hodiny v rannej špičke nebude dostupná MHD a to ma veľmi mrzí.

Urobíme všetko preto, aby dôsledky nekonania vlády obyvatelia nášho mesta pocítili čo najmenej. Odborárov som opakovane informoval, že mesto bude aj naďalej sanovať výpadky príjmov v takej miere, aby sa predišlo hromadnému prepúšťaniu. V konečnom dôsledku to síce bude znamenať upustenie od niektorých iných projektov v meste, ale kvalitná a spoľahlivá verejná doprava je pre nás absolútnou prioritou. S odbormi rokujeme a dúfam, že uistenie, ktoré som im aj dnes dal presvedčí vodičov MHD, aby svojim, i keď oprávneným postojom, nespôsobili komplikácie pre tisícky cestujúcich v pondelok ráno.

Zároveň sa v krátkom čase obrátime na Európsku komisiu aby potvrdila, že postup vlády, kedy diskriminuje dopravný podnik mesta oproti iným dopravcom, je v rozpore so schválenými schémami pomoci. Verím, že nakoniec sa dopracujeme k spravodlivému prístupu vlády k hlavnému mestu našej krajiny.“

Problém s chýbajúcou pomocou pre mestské dopravné podniky bude zrejme riešiť ministerstvo financií. Naznačuje to ministerstvo dopravy, podľa ktorého si ministerstvo financií „po vzájomnej dohode“ vezme problematiku pomoci samosprávam, pod ktoré patria dopravné podniky.

V Bratislave a v Košiciach chystajú zamestnanci dopravných podnikov v pondelok 12. apríla výstražný hodinový štrajk. Sťažujú sa, že počas pandémie dopravným podnikom padli tržby, nezmestili sa však do žiadnej zo štátnych schém pomoci.

Ministrom financií je Igor Matovič (OĽaNO), dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina). (tasr, e)

Zamestnanci prešovského dopravného podniku v pondelok nezastavia dopravu, štrajkovať sa bude len v Bratislave a v Košiciach. Autobusy a trolejbusy v Prešove však podľa hovorcu mesta označia stuhami a štrajk kolegov podporia.

V Bratislave a Košiciach štrajk potrvá od 8.00 do 9.00 h. V Prešove budú na vozidlách stuhy a oznamy s vysvetlením.

„Dopravný podnik mesta Prešov a mesto Prešov rešpektujú právo zamestnancov na štrajk. Podľa nášho názoru je však potrebné zvoliť adekvátnu formu štrajku vzhľadom na to, že DPMP nežiadal v súvislosti s pandémiou o žiadnu finančnú kompenzáciu za obdobie roka 2020,“ uviedol hovorca prešovskej radnice Vladimír Tomek.

Dopravné podniky sa sťažujú na pokles tržieb v čase koronkrízy a chýbajúce kompenzácie od štátu. (tasr, e)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať