Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Mladá módna návrhárka: Aj ja som bola nákupná maniačka, dnes idem radšej do secondhandu

Veronika Kopálová (druhá zľava) s modelkami. Zdroj – archív V. K.
Veronika Kopálová (druhá zľava) s modelkami. Zdroj – archív V. K.

Veronika Kopálová predstaví na Fashion Show recyklovaného oblečenia svoje šaty z gumenej bužírky. Akcia má upozorniť na to, že odevný priemysel je druhý najšpinavší na svete.

Veronika Kopálová (24) je začínajúca módna návrhárka. Vyštudovala odbor módne návrhárstvo na Strednej umeleckej škole v Trenčíne a pokračovala v štúdiu na Západočeskej univerzite v Plzni. Vlani vyhrala projekt Hľadáme nové tváre módnej scény a prezentovala svoje modely na Couture Fashion Week v New Yorku.

Vyhrali ste projekt Hľadáme nové tváre módnej scény, išli ste do New Yorku predvádzať svoje modely. Je náš dizajn iný ako svetový?

V New Yorku sú ľudia zvyknutí na inú módu. Skôr na odviazanejšiu, extravagantnejšiu. Ja som priniesla na newyorské mólo mladistvé, nežné a jemné modely. Nič šokujúce, skôr štýlové a nápadité. Moja kolekcia sa ľuďom páčila, stretla som sa iba s pozitívnymi ohlasmi. Dokonca mám o moje modely aj pár zahraničných záujemcov.

Sme konzervatívnejší?

V porovnaní s ľuďmi v New Yorku určite áno. Ľudia sú tam uvoľnenejší, pôsobia slobodnejšie. Obliekajú sa podľa vlastného vkusu a netrápia sa tým, čo na to povedia druhí, pretože každý má svoj svet a nerieši toho druhého.

Predstavíte svoje modely aj na Resonance Fashion Show recyklovanej módy 29. septembra. Pripravili ste dvoje šiat z gumenej bužírky, ktorá tvorí izoláciu elektrických káblov. Prečo práve z tohto materiálu?

Šaty vznikli už pred tromi rokmi. Bola to moja školská práca na vysokej škole. Snažila som sa nájsť inovatívny materiál, z ktorého by som zhotovila šaty. Náhodou som natrafila na bužírku a prišlo mi to ako dobrý nápad. A keďže ma bavia ručné práce, šaty som z nej uplietla, preto majú pridanú hodnotu a sú vytvorené ručne.

Ako dlho vám to trvalo?

Z tohto materiálu mám dva modely a robila som ich dva týždne. Takže jedny asi týždeň.

Sú bežne nositeľné?

Sú nositeľné, avšak sú omnoho ťažšie ako bežné šaty a na dotyk sú zvláštne, ale napriek tomu zaujímavé. Technika pletenia spôsobuje, že šaty sú extrémne elastické a prispôsobivé. Pokryjú veľkosti od XS až po L. Ja sama som si šaty vyskúšala, dala som ich vyskúšať viacerým ženám a povedali, že by nemali problém bežne ich nosiť.

Šaty z bužírky. Foto – archív V. K.

Koľko by také šaty stáli?

Ak by boli na predaj, neváhala by som povedať aj niekoľko tisíc eur. Sú unikátne.

Fashion Show recyklovanej módy má upozorniť na to, že módny biznis znečisťuje po ropnom priemysle planétu najviac – prečo ste sa do toho zapojili?

Čoraz viac sa stretávam s informáciami, aký je odevný priemysel škodlivý. Najskôr som sa o túto tému veľmi nezaujímala, ale zmenila som názor. Chcela by som, aby sa táto problematika rozšírila a aby ľudia vedeli, ako veľmi textilný priemysel znečisťuje.

Okrem šiat z bužírky máte aj iné modely, ktoré sú z inovatívneho alebo recyklovaného materiálu?

Keď som začínala a učila som sa tvoriť veci, tak som recyklovala viac ako v súčasnosti – zo starých látok a oblečenia som vyrábala nové. Teraz tvorím skôr na zákazku, takže nevyužívam recyklovanie. Ale ak by som dostala špeciálnu zákazku na recyklovaný model, s radosťou by som sa s tým popasovala.

Skončili ste bakalárske štúdium a dnes pracujete. Ako vyzerá práca začínajúceho módneho návrhára na Slovensku?

Pracujem ako návrhárka pre slovenskú značku detského oblečenia EVEN. Popritom vytváram aj svoje vlastné veci na zákazku. Nie je jednoduché sa u nás presadiť ako módny návrhár, ja sa však nevzdávam.

Je viacero slovenských značiek, ktoré sa zameriavajú na detskú módu – čím to je?

V súčasnosti môžeme hovoriť o takzvanom baby boome, mamičky chcú, aby sa ich deti obliekali štýlovo, preto neprestávajú nakupovať. Na slovenskom trhu je veľa detských značiek, nie je však jednoduché dostať sa medzi tých najlepších a žiadaných. My sa však snažíme robiť originálnu a odlišnú módu, ktorá na prvý pohľad zaujme.

Šaty z bužírky. Foto – archív V. K.

Koľko u vás stojí oblečenie na zákazku?

Ceny sú rôzne, závisia od toho, čo zákazníčka chce. Ale mám hranicu, pod ktorú nejdem. Ak chcem tvoriť peknú módu, musím tvoriť aj z kvalitných látok. Dôležité je, že moje veci sú ohodnotené férovo a sú cenovo dostupné. U mňa je tá hranica 150 eur.

Čo si ľudia od vás najčastejšie žiadajú? 

Najčastejšie šijem spoločenské šaty, na plesy a stužkové alebo na svadbu. Svoje prvé svadobné šaty som šila prednedávnom.

Za znečisťovaním je do veľkej miery vysoká spotreba – ľudia nakupujú veľmi veľa lacného oblečenia. Prepadli ste tomu aj vy?

Keď som bola mladšia, nesledovala som tento trend a nevedela som, čo nakupovanie lacného oblečenia spôsobuje. Nakupovala som vo väčších množstvách. Keď dnes viem, ako vyzerá odevný priemysel a čo spôsobuje, snažím sa nakupovať menej. Vyberám si najmä menej známe značky a snažím sa obchádzať komerčné reťazce. Veľmi často nakupujem v secondhandoch.

Šaty z bužírky. Foto – archív V. K.

Prečo v nich?

Pretože sa tam dajú nájsť zaujímavé kúsky, niekedy aj kvalitnejšie, za neprehnané ceny.

Dá sa vo veľkých reťazcoch, ako je H&M, C&A či Zara, kúpiť kvalitné oblečenie?

Tieto reťazce bijú do očí skôr kvantitou, nie kvalitou.

Prečo tam potom toľko ľudí nakupuje?

Tu funguje nastavenie obchodov a výkladov tak, aby pritiahli oko zákazníka a prinútili ho nakupovať. Ale koľkých zákazníkov zaujíma pri nakupovaní, kto v skutočnosti vyrobil to oblečenie a v akých podmienkach?

Vy ste v nich v minulosti nakupovali?

Áno, asi ako každý. Kým som sa nezačala viac zaujímať o túto problematiku. Dnes si radšej niečo sama pre seba ušijem, keď mám čas.

Čo vás presvedčilo, aby ste to zmenili?

Začala som vnímať informácie, ktoré sa ku mne postupne dostali, či už na internete, alebo prostredníctvom dokumentov a filmov. Myslím si, že je to téma, o ktorej treba hovoriť.

Ceny u návrhárov a na zákazku sú omnoho vyššie ako v reťazcoch. Kedy budú ľudia ochotní platiť si viac peňazí za oblečenie?

Keď uvidia tú veľkú kopu nepotrebného oblečenia, ktoré majú doma, a prídu na to, že väčšinu z tých vecí ani nemali na sebe. Vtedy si možno uvedomia, že je zbytočné nakupovať toľko oblečenia.

Šaty z bužírky. Foto – archív V. K.

Vy ste mali tento problém, že ste mali tak veľa oblečenia, že ste nevedeli, čo s ním?

Ešte v školských časoch, keď som chodila na strednú, som patrila medzi nákupné maniačky. Potom prišlo obdobie, keď som zistila, že väčšinu svojho oblečenia ani nenosím.

Čo ste s tým oblečením potom robili?

Veľkú časť vecí som darovala do zbierky pre detské domovy.

Ako vyzerali vaše nákupy v tom období?

Často som chodila do reťazcov s oblečením, chcela som sa pekne obliekať. A keď už som nakupovala, nevzala som len to, čo som práve potrebovala, ale aj ďalšie veci navyše.

Mali ste cenu, napríklad za tričko, keď ste si povedali, že aj keď sa mi úplne nepáči, tak si ho kúpim, lebo je to lacné?

Nie, tomuto extrému som neprepadla.

Prečo ľudia podľa vás nakupujú toľko nekvalitného oblečenia?

Nie všetci ľudia vedia rozlíšiť kvalitné a nekvalitné oblečenie. Lákavá je pre nich nízka cena. Životnosť produktu neriešia.

Je bežné medzi stredoškolákmi, že nakupovanie nahrádza záujmové krúžky či šport?

U mňa to zas až tak do života nezasiahlo.

Môže dnes mladý návrhár na Slovensku vyžiť len z módy?

Na Slovensku je to veľmi ťažké. Ľudia často nevedia oceniť, že móda, ktorú tvoríte, je jedinečná. Je to jediný kus, nik iný nebude mať také šaty ako vy. Preto je tam taká cena, aká tam je. Niektorí ľudia to však nechápu a nevedia to oceniť. Ale sú aj prípady, že ľudia chcú mladých dizajnérov podporiť a obrátia sa na nich.

Dnes na DennikE.sk

Šéf Lidla: Nesmieme sa pýtať zamestnancov, či sú očkovaní

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Lidl nebol prvý reťazec na Slovensku, ktorý uvoľnil predaj spotrebného tovaru, hovorí jeho riaditeľ Matúš Gála. „Pravdou je to, že niektorí naši veľkí konkurenti ho ani nezablokovali. Vo viacerých reťazcoch ste si mohli 23. decembra kúpiť hračky. U nás to nebolo možné.“

Najlepšie pozemky v Bratislave sú dávno predané, s nájomnými bytmi sme na začiatku, vraví bývalá viceprimátorka

Lucia Štasselová. Foto N - Tomáš Benedikovič
Lucia Štasselová. Foto N – Tomáš Benedikovič

Bratislava chce získať nájomné byty spoluprácou s bankou a poisťovňou, stavať na vlastných pozemkoch alebo prerábať budovy, hovorí bývalá viceprimátorka Lucia Štasselová. Menší počet bytov môže priniesť aj spolupráca s developermi. „Nájomné bývanie v Bratislave nebolo prioritou mesta, na magistráte nebol človek, ktorý by sa téme venoval. Sme teda na začiatku.“

Minúta po minúte

Bitcoin obnovil silný rast a po niekoľkých dňoch sa vrátil nad 50-tisíc dolárov. Predpoludním si najznámejšia kryptomena pridávala 5 % a od tohtoročného minima vzrástla jej cena zhruba o 85 %.

Ukazujú to záznamy na špecializovanom webe CoinDesk.

  • Tohtoročné minimum bolo 4. januára (27 734 dolárov).
  • Maximum je z 21. februára, keď sa cena vyšplhala nad 58-tisíc dolárov.
  • Vlani sa cena bitcoinu zhruba zoštvornásobila. (čtk)

Na cestujúceho v bratislavskej MHD bez respirátora môžu upozorniť ostatní cestujúci vodiča. Ten vyzve cestujúceho, aby si nasadil respirátor správne, ak ho má pod nosom či na brade, alebo aby vystúpil z vozidla. Ak neposlúchne, vodič kontaktuje dopravný dispečing, ktorý bude situáciu riešiť priamo na mieste s políciou.

Od pondelka bude vo vozidlách verejnej dopravy povinné nosenie respirátorov bez výdychového ventilu s klasifikáciou najmenej FFP2.

Dopravný podnik deklaruje, že aj naďalej dôsledne dezinfikuje všetky vozidlá MHD, a to aj cez deň počas zastávok v obratiskách, následne každý večer a raz za dva týždne špeciálnou polymérovou dezinfekciou, ktorá má dlhotrvajúci účinok. Minimálne raz za mesiac prejdú všetky vozidlá veľkým hĺbkovým čistením. (tasr)

Koaliční poslanci chcú v parlamente meniť právomoci objednávateľov verejnej dopravy, akými sú štát, kraje či mestá. S dopravcom by počas mimoriadnej situácie mohli uzavrieť priamo novú zmluvu na dva roky alebo mu nariadiť prevádzkovanie dopravy.

Novelu zákona o cestnej doprave predložili zástupcovia všetkých štyroch koaličných strán. Pribudli by aj nové dôvody na odobratie licencie dopravcovi, ak neuspel v súťaži alebo pri snahe zamedziť prerušeniu poskytovania služieb.

Štát si na Slovensku objednáva a platí železničnú dopravu, samosprávne kraje prímestské autobusy a mestá zas MHD. (tasr, e)

Vývoz z Číny sa vo februári medziročne zvýšil o rekordných 154,9 %, dovoz vykázal rast o 17,3 %. Druhá najväčšia ekonomika sa tak spamätáva z dôsledkov epidémie covid-19.

Údaje zverejnila čínska colná správa. K silnému rastu vývozu podľa nej prispelo aj zlepšenie v spracovateľskom priemysle v EÚ a v USA.

„Navyše, väčšina zamestnancov spracovateľského sektora (v Číne) sa rozhodla oslavy lunárneho Nového roka stráviť doma,“ stojí v správe colného úradu. „Náš prieskum ukázal, že mnoho firiem v exportne orientovaných provinciách zostalo otvorených, a teda aj zákazky, ktoré sa obvykle vybavujú po čínskom novom roku, boli tentoraz vybavené hneď.“

Podrobnejšie:

  • Za január a februára tohto roka spolu vývoz narástol o 60,6 % na 468,9 miliardy dolárov. Dovoz bol vyšší o 22,2 % a predstavoval 365,6 miliardy dolárov.
  • Výsledok výrazne prekonal odhady analytikov, ktorí podľa agentúry Reuters čakali za január a február spolu medziročný vzostup o 38,9 % pri vývoze a o 15 % pri dovoze.
  • Obchodný prebytok Číny za január a február dosiahol 103,3 miliardy dolárov, zatiaľ čo pred rokom predstavoval 7,1 miliardy dolárov.
  • Vývoz do krajín EÚ Čína za január a február zvýšila medziročne o 62,6 % na 73,7 miliardy dolárov, dovoz stúpol o 32,5 % na 45,9 miliardy dolárov. (čtk)

Americký senát schválil súbor opatrení za 1,9 bilióna dolárov na podporu ekonomiky zasiahnutej pandémiou. Návrh prešiel v pomere 50 k 49 hlasom po dlhých debatách a pozmeňovacích návrhoch. Ide o jeden z najväčších legislatívnych balíkov v histórii USA.

Návrh prezidenta Joea Bidena sa teraz vráti do Snemovne reprezentantov, kde majú väčšinu demokrati. Senát je rozdelený medzi demokratov a republikánov, na dnešnom hlasovaní sa podľa agentúry AP nezúčastnil republikánsky senátor z Aljašky Dan Sullivan.

Definitívne prijatie sa podľa agentúry AP očakáva na budúci týždeň. Snemovňa reprezentantov už raz koncom februára balík opatrení schválila. Balíček vtedy prešiel v pomere hlasov 219 k 212.

Čo obsahuje balíček

  • Priamy jednorazový príspevok 1400 dolárov pre väčšinu Američanov,
  • rozšírenie týždennej pomoci pre 9,5 milióna nezamestnaných,
  • výdavky na vakcíny proti covid-19 a testovanie pre štáty, mestá, školy a priemyselné podniky,
  • počíta sa aj s daňovými úľavami pre obyvateľov s nízkymi príjmami, rodiny s deťmi a platiteľov zdravotného poistenia.

Čo sa upravilo

  • Schválený kompromis počíta podľa AP s predĺžením výplat federálnych dávok pomoci pre nezamestnaných 300 dolárov týždenne, ktoré sa vyplácajú k podpore od jednotlivých štátov. Snemovňa pôvodne počítala so 400 dolármi týždenne, ale demokrati nakoniec súhlasili s 300 dolármi, ktoré sa budú vyplácať do 6. septembra. Keby balíček nebol prijatý, 14. marca by súčasné 300-dolárové platby skončili.
  • Senát už v piatok zamietol zvýšenie minimálnej mzdy na 15 dolárov za hodinu do roku 2025, s ktorými počítal návrh snemovne.

Demokrati tvrdia, že balíček je nevyhnutný. Republikáni, ktorí za Donalda Trumpa široko podporovali predchádzajúce výdavky na pomoc v boji s covidovou krízou, považujú väčšinu navrhovaného súboru opatrení za zbytočnú. Na boj s koronavírusom je podľa nich priamo určených len deväť percent balíčka.

Pre Bidena je schválenie podporných opatrení prvým veľkým legislatívnym víťazstvom v Kongrese. (čtk)

Výber dane z ubytovania na Liptove vlani klesol o takmer 20 %, uvádza oblastná organizácia cestovného ruchu. Žilinský kraj bol podľa údajov štatistického úradu vlani najmenej postihnutým regiónom, hoci aj tam sa znížil počet návštevníkov a klesli tržby.

„Napriek pandémii nového koronavírusu čísla nie sú najhoršie. Môže za to minuloročná zima, ktorá do marca 2020 bežala v normálnom režime, a tiež relatívne úspešné leto,“ uviedla manažérka Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Liptov Katarína Šarafínová.

Vyhliadky na rok 2021 sú však podľa nej oveľa horšie.

Návštevníci na poplatkoch pre samosprávy vlani podľa organizácie zaplatili necelých 1,2 milióna eur, v priemere na jednu noc sa vyberalo 91 centov. Viac než štvrtina celkovej sumy pripadala na Demänovskú dolinu (360-tisíc eur), kým najväčšie mesto Liptovský Mikuláš získalo 217-tisíc eur.

Štatistický úrad vyčíslil, že tržby ubytovacích zariadení vlani na celom Slovensku padli o 46 % a počet návštevníkov o 50 %. V Žilinskom kraji, pod ktorý Liptov spadá, bol však prepad počtu návštevníkov miernejší (-38 %) a tržby klesli približne o štvrtinu. (tasr, e)

Venezuelská centrálna banka začne vydávať bankovky s nominálnou hodnotou milión bolívarov. Dôvodom je hyperinflácia, od pondelka zavedie aj 200-tisícové a 500-tisícové bankovky. Doteraz najvyššia hodnota bola 50-tisíc bolívarov.

Kedysi prosperujúca krajina vyvážajúca ropu zažíva veľmi rýchly rast cien štvrtý rok. Vlani miera inflácie vystúpila na 3 000 %, v januári zbrzdila na 2 665 %.

Za jeden milión bolívarov (zhruba 50 centov) sa dá podľa agentúry AFP kúpiť zhruba kilogram paradajok alebo „250 mililitrov málo kvalitného tekutého mydla“.

Obyvatelia Venezuely bežne používajú americké doláre. Bolívarmi platia najmä cestovné v hromadnej doprave. (čtk)

V roku 2027 sa podľa CNN plánuje otvorenie prvého vesmírneho hotela. Rotujúce koleso obiehajúce okolo Zeme bude zložené z 24 modulov spojených výťahovými šachtami, postaviť sa ho chystá firma Orbital Assembly Corporation bývalého pilota Johna Blincowa.

Ako bude hotel vyzerať

  • Nákresy naznačujú, že interiér sa nebude líšiť od luxusného hotela na Zemi, ale bude mať pekné nepozemské výhľady.
  • Keď mali pôvodné návrhy pred pár rokmi premiéru, hlavný dizajnér Orbital Assembly Corporation Tim Alatorre povedal, že estetika hotela bola priamou reakciou na film Stanleyho Kubricka „2001: Vesmírna odysea“. Snímku však označil za „takmer plán, čo nerobiť“.
  • Kým klasický film podľa Alatorreho zdôrazňoval rozdiel medzi technikou a ľudstvom, a stanice či lode vytvoril ako sterilné a mimozemské, hotel chce preniesť zo Zeme atmosféru príjemných apartmánov, elegantných barov a reštaurácií. Hostia si majú užívať normálne postele a sprchy.
  • V hotelovej reštaurácii sa však plánuje servírovať tradičné „vesmírne jedlo“ ako napríklad zmrzlina pre astronautov. V ponuke budú rekreačné aktivity umožnené zníženou gravitáciou či stavom beztiaže. Rotujúce koleso vytvorí simulovanú gravitáciu – čím bližšie k vonkajšej strane, tým vyššiu.
  • Pôvodný názov hotela Stanica Von Braun zmenili, keďže raketový konštruktér Wernher von Braun bol zapojený aj do nacistického raketového programu. Nový názov je Stanica Voyager.
  • Cena pobytu zatiaľ nie je známa, no dá sa očakávať, že bude pomerne vysoká. Napríklad Virgin Galactic plánuje cestujúcim za suborbitálny let účtovať 250-tisíc dolárov.

Vesmírna turistika sa stáva čoraz atraktívnejšou témou a existuje niekoľko spoločností, ktoré sa o ňu snažia – od Virgin Galactic po SpaceX Elona Muska. (čtk, cnn)

Vizualizácia - Orbital Assembly Corporation / FB
Vizualizácia – Orbital Assembly Corporation / FB

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať