Denník N

Mladá módna návrhárka: Aj ja som bola nákupná maniačka, dnes idem radšej do secondhandu

Veronika Kopálová (druhá zľava) s modelkami. Zdroj – archív V. K.
Veronika Kopálová (druhá zľava) s modelkami. Zdroj – archív V. K.

Veronika Kopálová predstaví na Fashion Show recyklovaného oblečenia svoje šaty z gumenej bužírky. Akcia má upozorniť na to, že odevný priemysel je druhý najšpinavší na svete.

Veronika Kopálová (24) je začínajúca módna návrhárka. Vyštudovala odbor módne návrhárstvo na Strednej umeleckej škole v Trenčíne a pokračovala v štúdiu na Západočeskej univerzite v Plzni. Vlani vyhrala projekt Hľadáme nové tváre módnej scény a prezentovala svoje modely na Couture Fashion Week v New Yorku.

Vyhrali ste projekt Hľadáme nové tváre módnej scény, išli ste do New Yorku predvádzať svoje modely. Je náš dizajn iný ako svetový?

V New Yorku sú ľudia zvyknutí na inú módu. Skôr na odviazanejšiu, extravagantnejšiu. Ja som priniesla na newyorské mólo mladistvé, nežné a jemné modely. Nič šokujúce, skôr štýlové a nápadité. Moja kolekcia sa ľuďom páčila, stretla som sa iba s pozitívnymi ohlasmi. Dokonca mám o moje modely aj pár zahraničných záujemcov.

Sme konzervatívnejší?

V porovnaní s ľuďmi v New Yorku určite áno. Ľudia sú tam uvoľnenejší, pôsobia slobodnejšie. Obliekajú sa podľa vlastného vkusu a netrápia sa tým, čo na to povedia druhí, pretože každý má svoj svet a nerieši toho druhého.

Predstavíte svoje modely aj na Resonance Fashion Show recyklovanej módy 29. septembra. Pripravili ste dvoje šiat z gumenej bužírky, ktorá tvorí izoláciu elektrických káblov. Prečo práve z tohto materiálu?

Šaty vznikli už pred tromi rokmi. Bola to moja školská práca na vysokej škole. Snažila som sa nájsť inovatívny materiál, z ktorého by som zhotovila šaty. Náhodou som natrafila na bužírku a prišlo mi to ako dobrý nápad. A keďže ma bavia ručné práce, šaty som z nej uplietla, preto majú pridanú hodnotu a sú vytvorené ručne.

Ako dlho vám to trvalo?

Z tohto materiálu mám dva modely a robila som ich dva týždne. Takže jedny asi týždeň.

Sú bežne nositeľné?

Sú nositeľné, avšak sú omnoho ťažšie ako bežné šaty a na dotyk sú zvláštne, ale napriek tomu zaujímavé. Technika pletenia spôsobuje, že šaty sú extrémne elastické a prispôsobivé. Pokryjú veľkosti od XS až po L. Ja sama som si šaty vyskúšala, dala som ich vyskúšať viacerým ženám a povedali, že by nemali problém bežne ich nosiť.

Šaty z bužírky. Foto – archív V. K.

Koľko by také šaty stáli?

Ak by boli na predaj, neváhala by som povedať aj niekoľko tisíc eur. Sú unikátne.

Fashion Show recyklovanej módy má upozorniť na to, že módny biznis znečisťuje po ropnom priemysle planétu najviac – prečo ste sa do toho zapojili?

Čoraz viac sa stretávam s informáciami, aký je odevný priemysel škodlivý. Najskôr som sa o túto tému veľmi nezaujímala, ale zmenila som názor. Chcela by som, aby sa táto problematika rozšírila a aby ľudia vedeli, ako veľmi textilný priemysel znečisťuje.

Okrem šiat z bužírky máte aj iné modely, ktoré sú z inovatívneho alebo recyklovaného materiálu?

Keď som začínala a učila som sa tvoriť veci, tak som recyklovala viac ako v súčasnosti – zo starých látok a oblečenia som vyrábala nové. Teraz tvorím skôr na zákazku, takže nevyužívam recyklovanie. Ale ak by som dostala špeciálnu zákazku na recyklovaný model, s radosťou by som sa s tým popasovala.

Skončili ste bakalárske štúdium a dnes pracujete. Ako vyzerá práca začínajúceho módneho návrhára na Slovensku?

Pracujem ako návrhárka pre slovenskú značku detského oblečenia EVEN. Popritom vytváram aj svoje vlastné veci na zákazku. Nie je jednoduché sa u nás presadiť ako módny návrhár, ja sa však nevzdávam.

Je viacero slovenských značiek, ktoré sa zameriavajú na detskú módu – čím to je?

V súčasnosti môžeme hovoriť o takzvanom baby boome, mamičky chcú, aby sa ich deti obliekali štýlovo, preto neprestávajú nakupovať. Na slovenskom trhu je veľa detských značiek, nie je však jednoduché dostať sa medzi tých najlepších a žiadaných. My sa však snažíme robiť originálnu a odlišnú módu, ktorá na prvý pohľad zaujme.

Šaty z bužírky. Foto – archív V. K.

Koľko u vás stojí oblečenie na zákazku?

Ceny sú rôzne, závisia od toho, čo zákazníčka chce. Ale mám hranicu, pod ktorú nejdem. Ak chcem tvoriť peknú módu, musím tvoriť aj z kvalitných látok. Dôležité je, že moje veci sú ohodnotené férovo a sú cenovo dostupné. U mňa je tá hranica 150 eur.

Čo si ľudia od vás najčastejšie žiadajú? 

Najčastejšie šijem spoločenské šaty, na plesy a stužkové alebo na svadbu. Svoje prvé svadobné šaty som šila prednedávnom.

Za znečisťovaním je do veľkej miery vysoká spotreba – ľudia nakupujú veľmi veľa lacného oblečenia. Prepadli ste tomu aj vy?

Keď som bola mladšia, nesledovala som tento trend a nevedela som, čo nakupovanie lacného oblečenia spôsobuje. Nakupovala som vo väčších množstvách. Keď dnes viem, ako vyzerá odevný priemysel a čo spôsobuje, snažím sa nakupovať menej. Vyberám si najmä menej známe značky a snažím sa obchádzať komerčné reťazce. Veľmi často nakupujem v secondhandoch.

Šaty z bužírky. Foto – archív V. K.

Prečo v nich?

Pretože sa tam dajú nájsť zaujímavé kúsky, niekedy aj kvalitnejšie, za neprehnané ceny.

Dá sa vo veľkých reťazcoch, ako je H&M, C&A či Zara, kúpiť kvalitné oblečenie?

Tieto reťazce bijú do očí skôr kvantitou, nie kvalitou.

Prečo tam potom toľko ľudí nakupuje?

Tu funguje nastavenie obchodov a výkladov tak, aby pritiahli oko zákazníka a prinútili ho nakupovať. Ale koľkých zákazníkov zaujíma pri nakupovaní, kto v skutočnosti vyrobil to oblečenie a v akých podmienkach?

Vy ste v nich v minulosti nakupovali?

Áno, asi ako každý. Kým som sa nezačala viac zaujímať o túto problematiku. Dnes si radšej niečo sama pre seba ušijem, keď mám čas.

Čo vás presvedčilo, aby ste to zmenili?

Začala som vnímať informácie, ktoré sa ku mne postupne dostali, či už na internete, alebo prostredníctvom dokumentov a filmov. Myslím si, že je to téma, o ktorej treba hovoriť.

Ceny u návrhárov a na zákazku sú omnoho vyššie ako v reťazcoch. Kedy budú ľudia ochotní platiť si viac peňazí za oblečenie?

Keď uvidia tú veľkú kopu nepotrebného oblečenia, ktoré majú doma, a prídu na to, že väčšinu z tých vecí ani nemali na sebe. Vtedy si možno uvedomia, že je zbytočné nakupovať toľko oblečenia.

Šaty z bužírky. Foto – archív V. K.

Vy ste mali tento problém, že ste mali tak veľa oblečenia, že ste nevedeli, čo s ním?

Ešte v školských časoch, keď som chodila na strednú, som patrila medzi nákupné maniačky. Potom prišlo obdobie, keď som zistila, že väčšinu svojho oblečenia ani nenosím.

Čo ste s tým oblečením potom robili?

Veľkú časť vecí som darovala do zbierky pre detské domovy.

Ako vyzerali vaše nákupy v tom období?

Často som chodila do reťazcov s oblečením, chcela som sa pekne obliekať. A keď už som nakupovala, nevzala som len to, čo som práve potrebovala, ale aj ďalšie veci navyše.

Mali ste cenu, napríklad za tričko, keď ste si povedali, že aj keď sa mi úplne nepáči, tak si ho kúpim, lebo je to lacné?

Nie, tomuto extrému som neprepadla.

Prečo ľudia podľa vás nakupujú toľko nekvalitného oblečenia?

Nie všetci ľudia vedia rozlíšiť kvalitné a nekvalitné oblečenie. Lákavá je pre nich nízka cena. Životnosť produktu neriešia.

Je bežné medzi stredoškolákmi, že nakupovanie nahrádza záujmové krúžky či šport?

U mňa to zas až tak do života nezasiahlo.

Môže dnes mladý návrhár na Slovensku vyžiť len z módy?

Na Slovensku je to veľmi ťažké. Ľudia často nevedia oceniť, že móda, ktorú tvoríte, je jedinečná. Je to jediný kus, nik iný nebude mať také šaty ako vy. Preto je tam taká cena, aká tam je. Niektorí ľudia to však nechápu a nevedia to oceniť. Ale sú aj prípady, že ľudia chcú mladých dizajnérov podporiť a obrátia sa na nich.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Odpad

Ekonomika

Teraz najčítanejšie