Za rastúce ceny masla môže aj Brusel, počasie či nákupy do mrazničky, vraví manažér Tatranskej mliekarne

Ján Husák šéfuje obchodu Tatranskej mliekarne (TAMI). Vie, prečo je v Únii zrazu menej mlieka aj prečo to najviac vidno na cenách masla. V rozhovore vysvetľuje aj:

• prečo zákazníci začínajú preferovať tučnejšie mliečne produkty, 
• koľko bude stáť maslo pred Vianocami,
• čo s tým má Brusel, zahraniční dovozcovia masla alebo počasie,
• či je pravda, že u nás maslo zdraželo viac než v susedných krajinách,
• a aj či už dopyt po masle klesá.

Maslo dlhšie zdražuje. Aký ďalší vývoj ceny očakávate?

Obchodníci už intervenujú, vidia, že nemôžu robiť s prehnanou maržou. Ale myslím si, že pokojne sa môžeme baviť o cene, ktorá bude na úrovni okolo 12 eur za kilo masla tesne pred Vianocami. To vychádza približne na 3 eurá za 250-gramovú kocku masla. O všetkom však nakoniec rozhodne zákazník a povestná „neviditeľná ruka trhu“. Ten povie: buď si ho kúpim, alebo si ho vyčiarknem z jedálneho lístka.

Ešte sa po ňom neznižuje dopyt?

Keď sa niekoľkokrát do týždňa objaví v médiách informácia o zdražujúcom masle, tak ľudia začínajú mať paniku a robia si zásoby do mrazničky. Nevedia, čo bude, preto dopyt neklesá. Navyše o chvíľu pôjdeme do obdobia sviatkov, keď ľudia spotrebovávajú viac tohto produktu. Dokonca nás kontaktuje stále viac odberateľov, s ktorými sme neobchodovali a žiadajú od nás tento produkt, a nie v malých objemoch. Aj maslo má svoje kulminačné obdobia.

Spotrebiteľovi napadne, že spracovateľom, ako je aj vaša firma, či prvovýrobcom takáto panika vyhovuje. Čo odpoviete?

Myslím si, že takáto situácia nevyhovuje asi nikomu. My by sme boli radi, keby aj táto komodita bola v ekvilibriu ponuky a dopytu. Naša spoločnosť z tejto situácie určite neťaží a aj príkupom smotany sa snažíme do určitej miery sanovať trh a hlavne nedodávky spôsobené zahraničnými dodávateľmi, ktorí nechali časť obchodníkov v „štichu“.

Čo odštartovalo zdražovanie masla?

Už to trvá dlhšie obdobie. Má na to vplyv hlavne zníženie produkcie surového kravského mlieka. To po intervenciách Európskej únie už pretrváva nejaký čas.

Aké intervencie?

Pri prebytkoch mlieka sa družstvám dávali dotácie, aby mlieko nevyrábali. Znížila sa tým produkcia surového kravského mlieka ako taká. Je to ochranný prvok, aby sa nehromadilo mlieko a nedegradovala jeho cena. Ak sa raz mlieko nadojí, musí sa spracovať. V situáciách, keď je ho nadbytok, a nie je možné ho doma predať, sa potom stáva, že sa predá aj do zahraničia za nižšiu cenu. Je to lepšie ako mať 100-percentnú škodu z mlieka, ktoré sa vyrobí, ale nespracuje.

Takže sa neoplatí voziť mlieko v rámci Únie.

Hranica, pokiaľ sa mlieko ešte oplatí voziť, je okolo 200 – 300 kilometrov.

Maslo zdraželo oveľa výraznejšie ako mlieko. Prečo?

Maslo je v podstate prebytočný produkt bežnej mliekarenskej produkcie. To znamená, že sa vyrába z tuku, ktorý zostane po výrobe ostatných mliečnych produktov. Vzhľadom na to, že sa vyrába stále viac výrobkov s vyšším obsahom mliečneho tuku, je jeho produkcia do určitej miery limitovaná.

Ján Husák

• V spoločnosti Tatranská mliekareň pôsobí už 18 rokov.
• Prepracoval sa z pozície obchodného zástupcu cez regionálneho manažéra a ďalšie funkcie na post obchodného riaditeľa a člena predstavenstva.
• V minulosti pôsobil a aj súkromne podnikal v oblasti gastronómie a služieb na Slovensku a v Nemecku.   

O koľko medziročne vzrástla cena mlieka na spracovanie a o koľko finálneho masla?

Nákupná cena surového kravského mlieka medziročne vzrástla možno o nejakých 20 percent, ale výraznejšie vzrástli ceny takzvanej spotovej smotany.

To je aká?

Keď niekto potrebuje tuk, nemá mlieko samotné a snaží sa vyrobiť maslo, znamená to, že si nakúpi na trhu čisto iba smotanu. Začiatkom tohto roka stál kilogram 40-percentnej spotovej smotany 1,6 eura, teraz je to viac ako 3 eurá za kilogram. Maslo obsahuje 82 percent tuku. To znamená, že potrebujete viac než 2 kilogramy smotany na výrobu jedného kilogramu masla. Samozrejme, ak sa zvyšuje dopyt, tak sa zvyšuje spotreba a ceny idú hore.

Existujú aj maslá, ktoré majú nižší obsah tuku než predpísaných 82 percent. V ponuke je napríklad maslo s názvom trojštvrťové, s obsahom tuku najmenej 60 percent. Prečo alternatívy nekorigujú ceny masla?

Aj produkty ako trojštvrťové maslo postupne v posledných rokoch zmizli z trhu. Bolo aj maslo s polovičným obsahom tuku a iné alternatívy, ktoré boli zmesou emulgovaných tukov a masla. Postupne pre preferencie zákazníkov zmizli z trhu, aj keď teraz sa tieto produkty v istej miere vracajú.

Ľudia začali vo väčšom konzumovať tučnejšie mlieko a mliečne výrobky?

Napríklad nízkotučné mlieko už vyrábame len ako doplnok do sortimentu. Naopak, konzumácia plnotučného mlieka rapídne stúpa. Ešte pred 15 rokmi bolo najpredávanejším trhovým druhom 0,5-percentné mlieko, potom ho postupne niekoľko rokov nahradzovalo 1,5-percentné mlieko. Teraz ho v predaji dobehlo plnotučné 3,5-percentné mlieko. To všetko berie z mliečnej produkcie tie tuky, ktoré sa niekedy umiestňovali do toho masla. Okrem toho sa však stalo to, že aj maslo ako komodita je oveľa viac žiadané.

Prečo?

Znížila sa konzumácia emulgovaných rastlinných tukov, ukázalo sa, že v rámci racionálnej výživy nie sú asi dobrou voľbou. Ďalšia vec je, že v dôsledku toho sa niektoré svetové pečivárske giganty vyjadrili, že do svojich produktov, ako sú keksy alebo sušienky, budú dávať namiesto rastlinných tukov maslo. Taktiež kauzy okolo palmových olejov (debaty o tom, či je škodlivý, a aj etický problém v súvislosti s úbytkom dažďových pralesov pre palmové plantáže a pod., pozn. red.) spôsobili, že ľudia sa vracajú k tradičným tukom, a tým je maslo. Kedysi boli trendom nízkotučné mlieka, ale ľudia prišli na to, že tuk v produktoch nie je až taký škodlivý a navyše je nosičom chuti, takže je chutnejší. Preto ľudia začínajú konzumovať tučnejšie produkty.

Návrat od margarínov k maslu však nie je nový trend.

Nie je, ale postupne tento trend graduje. Dokonca som počul informácie, že v Spojených štátoch zvažujú niektoré spoločnosti dávať na obaly aj varovanie, že rastlinné tuky spôsobujú niektoré ochorenia. V dôsledku toho všetkého sú intervenčné zásoby (núdzové zásoby strategických surovín v EÚ) na nule, rovnako aj skladové zásoby všetkých výrobcov.

Niektorí odborníci tučné mliečne produkty neodporúčajú. Vy ste predajca a logicky môžete uprednostňovať názor o tom, že tuk je zdravší. Z čoho presne vychádzate?

Ja osobne zastávam názor – všetko s mierou. Mliečny tuk je jeden z mála tukov, na ktoré sa viažu pre organizmus veľmi prospešné vitamíny radu A, D, E, K, a jeho rozložením si organizmus vyrába kyselinu linolovú a omega-3 mastné kyseliny, ktoré si telo nevie produkovať samo. Samozrejme, sú medzi nami aj ľudia, ktorí majú intoleranciu na laktózu, tak tí môžu siahnuť aj po produktoch, ktoré sú bezlaktózové. Tento segment na trhu rastie a mliekarenské spoločnosti sa snažia túto sortimentnú kategóriu stále rozširovať.

Databáza Slovstat nášho štatistického úradu vykazuje, že maslo zdraželo výrazne rýchlejšie nielen oproti mlieku, ale aj jogurtom.

To je opäť o tom, ako zareaguje trh a koľko percent tuku konkrétny jogurt obsahuje. Ak by bolo tých jogurtov nedostatok, tak by cena išla hore oveľa rapídnejšie. Ja si skôr myslím, že toto nás ešte len čaká pri smotanách – na šľahanie či na varenie. Smotana je produkt, ktorý je výrazne náročný na tuky, smotana na šľahanie má 30 percent. Keď si zoberiete, niektorý jogurt je smotanový, ale má 10 percent tuku.

Stalo sa ešte niečo netradičné, čo vysvetľuje pohyby cien mlieka a mliečnych výrobkov?

K tomu, čo sme spomínali, sa pridali výkyvy počasia, v dôsledku čoho kravské mlieko neobsahovalo požadované hodnoty. Prirodzená tučnosť surového kravského mlieka spadla a tuk je hlavný vstup do masla. Kým tu bude panika okolo cien a s tým súvisiace predzásobenie v kontexte s Vianocami, jeho cena nebude klesať. Ak si všimnete, keď niektorý reťazec spustí akciu na maslo, je okamžite vypredané. To má za následok, že maslo mizne z pultov. Treba dodať, že na Slovensku je situácia ešte o trochu horšia, pretože sme boli vždy odkázaní na dodávky masla aj zo zahraničia.

Dovoz tvoril vždy vysoké percento.

Áno, ale keďže sa v aktuálnej situácii každý snaží uchovať maslo v krajine pôvodu, tak sú obmedzované dodávky masla zo zahraničia. Väčšina výrobcov má veľké problémy suplovať nedostatok zo zahraničia, ktorý nastal.

České portály píšu, že na Slovensku rástli ceny výraznejšie než v Česku alebo v Poľsku. To pre tie dovozy?

Ťažko povedať. Podľa mojich informácií sú tie ceny približne rovnaké. Pri porovnaniach treba brať do úvahy, že nie je kocka masla ako kocka masla. V Poľsku sa prevažne predáva kocka, ktorá má 200 gramov, u nás 125 alebo 250 gramov. Potom môže dôjsť k dezinformácii pri porovnávaní.

Prečo je bryndza miestami lacnejšia ako maslo?

Bryndza nie je strategická komodita, a hlavne nie je komoditou, s ktorou sa obchoduje v rámci celého sveta, zatiaľ čo maslo je univerzálny produkt. Pri masle sa nerozprávame o slovenskom probléme, pretože mizne z pultov na celom svete.