Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Štát má platiť advokátovi desiatky miliónov za spor s Enelom, rozhodli o tom nominanti Smeru

Radomír Bžán po škandále tlačovku nezvolal, vyhlásenia posiela emailom. Toto je logo jeho kancelárie. Foto N – Tomáš Benedikovič
Radomír Bžán po škandále tlačovku nezvolal, vyhlásenia posiela emailom. Toto je logo jeho kancelárie. Foto N – Tomáš Benedikovič

Štát vyhral spor o gabčíkovské vodné dielo a nemusí platiť 588 miliónov eur. Nominant Smeru podpísal za zastupovanie Slovenska zmluvu, ktorá advokátovi s väzbami na Smer garantuje obrovskú odmenu.

Štátna akciovka MH Manažment, ktorá je nástupníckou organizáciou Fondu národného majetku, má platiť desiatky miliónov eur súkromnej advokátskej kancelárii Radomíra Bžána. Ten dostane odmenu za svoj servis pri spore o prevádzkovanie elektrárne na vodnom diele Gabčíkovo.

Súd rozhodoval o tom, či mohol od Slovenských elektrární (SE) ovládaných Enelom prevziať správu nad vodnou elektrárňou bez súhlasu talianskej spoločnosti. Medzinárodná arbitráž vo Viedni rozhodla v prospech Slovenska, ktoré tak nemusí SE zaplatiť zhruba 700 miliónov eur ako odškodné.

Šéf MH Manažmentu a vtedajší šéf FNM a bývalý poslanec Smeru Branislav Bačík podpísal v roku 2015 s Bžánovou kanceláriou zmluvu, podľa ktorej nedostane len hodinovú mzdu za právne služby, ale aj odmenu, ktorou je podiel na vyhraných sporoch. Ide o sumu, ktorá vyplýva z vyhlášky o advokátoch, a tá umožňuje vyplatiť až 20 percent z vysúdenej sumy.

Robert Fico v priestoroch Vodnej elektrárne Gabčíkovo pri oznamovaní víťazstva Slovenska v arbitráži. Foto – TASR

Na prípad upozornil týždenník Plus 7 dní, podľa ktorého sa Bžán a Bačík v prílohe zmluvy dohodol na znížení maximálnej odmeny o 45 percent, čo znamená 64 miliónov eur pre jeho spoločnosť. Týždenník vypočítal túto astronomickú odmenu zo sumy 588 miliónov, ktoré SE od štátu žiadali.

MH Manažment dokonca Denníku N napísal, že išlo o 700 miliónov. Odmena pre Bžána by tak mohla byť viac než 70 miliónov eur.

Pre porovnanie, najväčší škandál prvej Ficovej vlády – kauza Interblue Group – pripravila nevýhodným predajom emisií štát o 45 miliónov eur a premiér preto odvolal dvoch ministrov Slovenskej národnej strany.

Druhá Ficova vláda už obrovské čiastky za právne služby advokátskym kanceláriám vyplácala. V prípade sporu so zdravotnou poisťovňou Union, ktorej chcel Robert Fico zakázať si vyplácať zisk z podnikania, štát zaplatil postupne niekoľkým advokátskym kanceláriám zhruba 13 miliónov eur. Majitelia Unionu pôvodne od štátu žiadali viac ako 64-miliónové odškodné, Slovensko im nakoniec malo vyplatiť 22 miliónov.

Počiatek, Čižnár, Zmajkovičová, Michalovce

Bžán je právnik s väzbami na Smer a jeho nominantov. Plus 7 dní ho v roku 2010 odfotografoval v objatí s vtedajším exministrom financií Jánom Počiatkom, advokát sa ukázal v minulosti aj na oslave krajskej šéfky Smeru Renáty Zmajkovičovej.

Radomír Bžán sa novinárovi Tomovi Nicholsonovi priznal, že v dome, ktorý vlastní, niekoľko rokov býval v podnájme súčasný generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Milan Kaplan, poslanecký asistent Miroslava Sopka z OĽaNO, zasa na blogu upozornil, že Bžánova kancelária od mesta Michalovce dostala za zastupovanie pred súdom na miestne pomery obrovskú odmenu 480-tisíc eur. Mesto riadi primátor za Smer Viliam Zahorčák, zmluvu uzatvorili v roku 2014.

Advokát Bžán Denníku N vyplatenie sumy za spor s Enelom nepriamo potvrdil. „Odmena, ktorá má byť vyplatená advokátskej kancelárii, predstavuje približne polovičnú výšku odmeny, ktorá je prípustná podľa vyhlášky o odmenách advokátov, a preto ju nemožno považovať za neadekvátnu,“ odpísal.

Zmluvu s Bžánom podpísal Branislav Bačík. Foto – TASR

MH Manažment tvrdí, že údaj o vyplatení 64 miliónov správny nie je; koľko presne bude štát platiť, z ich odpovede nie je zrejmé.

„Finálnu odmenu advokátskej kancelárii nemožno potvrdiť, nakoľko v súčasnosti arbitrážny súd rozhoduje o výške trov konania,“ odpísala Scarlett Filipovičová z tejto štátnej firmy. S Bžánom chcú o odmene ešte diskutovať a zohľadnia, či budú musieť platiť trovy.

Kriminálna odmena?

Advokát Peter Kubina, ktorý je vedúcim partnerom slovenskej pobočky jednej z medzinárodných advokátskych kancelárií pôsobiacich v Bratislave, považuje odmenu pre Bžána za extrémne neadekvátnu.

„Výstižnejšie by bolo označiť ju ako kriminálnu, a to najmä z pohľadu toho, kto podmienky jej stanovenia v mene štátu dojednal.“ Vysvetľuje, že slovenské pobočky veľkých medzinárodných advokátskych kancelárií patriacich do svetovej špičky takúto veľkú sumu zarobia za osem až 12 rokov.

Ide o kancelárie, ktoré obvykle zamestnávajú 20 až 30 právnikov. „Takáto suma za zastupovanie v jednom spore trvajúcom asi dva až tri roky by bola kriminálna aj v prípade ďaleko väčšej a renomovanejšej globálnej právnickej firmy, o to viac v prípade malej slovenskej advokátskej kancelárie.“ Predpokladá, že vyplatenie takejto sumy už môže predstavovať aj problém z hľadiska štátneho rozpočtu.

„Rovnaký výsledok v tejto arbitráži mohol štát zastúpený renomovanou medzinárodnou kanceláriou dosiahnuť aj za náklady hlboko pod jeden milión eur,“ myslí si Kubina.

Advokát Peter Kubina. Foto – Tomáš Benedikovič

Odmena aj najelitnejších medzinárodných právnických firiem od Londýna cez New York až po Hongkong s nasadením najvýznamnejších svetových špecialistov na medzinárodné arbitráže v oblasti energetiky by bola pri takomto spore maximálne v jednotkách miliónov eur, a to aj bez akéhokoľvek výrazného šetrenia, usudzuje slovenský advokát, ktorý v medzinárodnej advokácii pôsobí viac než 15 rokov.

Bžána si vybral MH Manažment na základe súťaže v roku 2015. „Zmluva o poskytovaní právnych služieb s advokátskou kanceláriou bola uzatvorená v čase, keď naša spoločnosť nepredpokladala, že vôbec niekedy bude čeliť žalobe spoločnosti Slovenské elektrárne v celkovej výške cca 700 miliónov eur,“ tvrdí MH Manažment.

Nominanti Smeru o spore, ktorý skončí na arbitráži, vedieť museli. Fond národného majetku zmluvu s Bžánom uzavrel vo februári 2015, teda už po tom, čo štát vypovedal zmluvu s elektrárňami koncom decembra 2014. Už vtedy bolo zrejmé, že z toho bude súdny spor. Zmluva s Bžánom navyše nevylučuje, že si pre spor s elektrárňami mohli vybrať iného právnika, alebo sa s ním mohli dopredu dohodnúť, že jeho odmena za tento spor bude oveľa nižšia.

MH Manažment formálne podlieha ministrovi hospodárstva Petrovi Žigovi (Smer). Ficova strana vlani neumožnila po vzniku trojkoalície, aby sa do MH Manažmentu dostali nominanti SNS a Most -Híd. Konateľom je okrem Bačíka bývalý nominant Smeru vo FNM Rudolf Šamaj a niekdajší šéf mládežníckej organizácie Smeru Juraj Gedra.

Žiga: Odmena je neprimeraná

Minister hospodárstva Peter Žiga označil výšku odmeny právneho zástupcu za neprimeranú a MH Manažment podľa neho musí s jeho právnym zástupcom diskutovať o jej znížení. Či za zmluvu Bačíka odvolá, neodpovedal. „Ďalší postup závisí od týchto rokovaní a ďalšie otázky sú predčasné.“

Ministerstvo tvrdí, že odmena pre právneho zástupcu je výsledkom riadnej súťaže a verejného obstarávania na poskytovanie právnych služieb vyhlásenej v polovici roka 2014, keď bol FNM samostatným subjektom a ministerstvo hospodárstva s ním nemalo priamy vzťah.

Zníženie odmeny pripúšťa aj Bžán. „Napriek tomu (polovičnej odmene, ako určuje vyhláška) je naša advokátska kancelária pripravená rokovať o znížení odmeny tak, aby sa dosiahol prijateľný kompromis.“

MH Invest Denníku N odporučil, aby sa pri informovaní o tejto téme zameral na to, že Slovenská republika vyhrala na arbitrážnom súde závažný súdny spor, kde sa spoločnosť Slovenské elektrárne domáhala zaplatiť astronomickú sumu odškodnenia vo výške cca 700 miliónov eur. „Naša spoločnosť v tomto spore bola úspešná. Toto je téma, ktorá by mala dominovať vo vašom denníku.“

Na názor na odmenu Bžánovi sa Denník N pýtal aj premiéra Roberta Fica. Na otázky neodpovedal.

Budova, v ktorej sídli Bžánova kancelária. Foto N – Tomáš Benedikovič

 

Problém však nie je len výška odmeny. Bžánova advokátska kancelária je poistená na škody, ktoré by mohla spôsobiť klientovi, len do výšky troch miliónov eur.

To, že sa MH Manažment nechal zastupovať v takomto spore kanceláriou s trojmiliónovou poistkou, je podľa Kubinu prinajlepšom extrémne hrubá nedbanlivosť.

„Určite by ste si neodložili šperk v hodnote 700 eur do úschovne, ktorej prevádzkovateľ by vám zodpovedal za jeho stratu len do výšky troch eur.“ Keď si podľa neho súkromné spoločnosti robia tender na zastupovanie v takomto spore, jedným z najdôležitejších kritérií je výška poistky uchádzača o mandát.

„Renomované globálne advokátske kancelárie majú obvykle poistenie svojej zodpovednosti dojednané vo výške primeranej prípadom, ktorým sa vo svojej praxi venujú.“ Ak by v takomto prípade advokát spôsobil štátu škodu, štát by od neho nevymohol vôbec nič, myslí si Peter Kubina.

Bžán, či Bednárik?

Otázka je, či aj desiatky miliónov eur, ktoré má štát podľa zmluvy zaplatiť Bžánovi, budú jedinou cenou za vyhratý spor s elektrárňami. Okrem MH Manažmentu sa v spore angažovala aj advokátska kancelária Martina Bednárika. Tá má podpísané dve zmluvy s ministerstvom hospodárstva a tiež sa týkajú tohto sporu.

Bednárikova kancelária sídli na rovnakej adrese ako Bžánova – v historickej budove na bratislavskom Námestí Ľudovíta Štúra. Podľa webu Slovenskej advokátskej komory majú obe kancelárie rovnaké telefónne číslo. Ani jedna z nich nemá vlastnú webovú stránku. Keď sa Denník N pokúšal telefonicky spojiť s Bžánom, sekretárka odvetila, že nie je v kancelárii. Na otázku, či je v kancelárii Bednárik, odpovedala, že ani on.

Od Bžána k Bednárikovi nebude ďaleko. Foto N – Tomáš Benedikovič

 

Otázka je, či MH Manažment a ministerstvo hospodárstva potrebovali dvoch rôznych právnych zástupcov, keďže mali v spore totožné záujmy. Ide navyše o právnikov, ktorí sú zjavne prepojení a mohli pri spore spolupracovať.

Práve v súvislosti s Bednárikom by mohlo ísť o odmenu vo forme trov konania. O takejto forme odmeny sa píše v zmluve s Bednárikovou firmou. Koľko by mohol štát od elektrární dostať na trovách, nie je jasné. Ich výšku a adresáta určí opäť arbitráž vo Viedni.

Podľa informácií Denníka N štát od Slovenských elektrární žiada trovy vo výške niekoľkých miliónov eur. Bednárik odpísal, že ministerstvo hospodárstva jeho kancelárii na základe zmlúv zaplatilo 205 600 eur. A čo má advokát Bednárik s advokátom Bžánom? „Advokátska kancelária, rovnako ako advokát vykonávajúci slobodné povolanie podľa zákona nemôže byť v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu s iným advokátom,“ odpísal Bednárik.

Dnes na DennikE.sk

  • Parlament: Schôdzu o sociálnych novelách z dielne Smeru a SNS opäť prerušili do štvrtka 9.00 h
  • Vláda: VW dostane na závod v Martine daňovú úľavu vyše 5 miliónov eur
  • Podcast z diskusie: Ako pomôcť slovenskej ekonomike
  • Firmy: Boeing má nový problém, v palivových nádržiach niekoľkých nových lietadiel 737 MAX našiel zbytky cudzích predmetov
  • Firmy: Airbus prepustí takmer 2400 ľudí v európskej zbrojárskej a kozmickej divízii
Zdieľať

Štadióny v okolí Slovenska sa stavajú takmer o polovicu lacnejšie ako Kmotríkov

Robert Fico s majiteľom Slovana Ivanom Kmotríkom v októbri 2017. Foto N – Vladimír Šimíček
Robert Fico s majiteľom Slovana Ivanom Kmotríkom v októbri 2017. Foto N – Vladimír Šimíček

Kmotríkov štadión je výrazne predražený aj podľa štúdie, ktorú si od KPMG objednal štát. Analytici odporučili štátu, aby za štadión s kapacitou 22-tisíc divákov zaplatil najviac 70 miliónov eur. Aktuálne štát sľubuje Kmotríkovi zaplatiť takmer sto miliónov.

Minúta po minúte

Zdieľať

Airbus plánuje vo svojej zbrojárskej a kozmickej divízii zrušiť 2400 pracovných miest. Európsky výrobca leteckej techniky tak reaguje okrem iného na odklady zbrojných kontraktov. Divízia v súčasnosti zamestnáva 34-tisíc ľudí.

Firma dodala, že divízia už o plánovanom znížení počtu zamestnancov začala rokovať s európskou podnikovou radou.

Divízia vznikla pri reštrukturalizácii podniku v roku 2014 a na celkových tržbách firmy sa podieľa zhruba pätinou.

Plán predpokladá, že do konca budúceho roka bude zrušených 829 pracovných miest v Nemecku, 630 miest v Španielsku, 404 miest vo Francúzsku, 357 miest v Británii a 142 miest v ďalších krajinách.

Airbus zápasí s problémami okolo vojenského dopravného lietadla A400M. Nemecká armáda na jeseň odmietla prevziať dva tieto stroje pre opakujúce sa technické nedostatky. (čtk)

Airbus A400M. Foto - TASR/AP
Airbus A400M. Foto – TASR/AP
Zdieľať

Týždeň v európskej ekonomike: Európe uteká vlak dátovej ekonomiky

Týždeň v európskej ekonomike:

  • Európska únia je dátový trpaslík, Komisia to chce zmeniť vytvorením jednotného dátového priestoru a investíciami.
  • Vo štvrtok budú lídri EÚ hovoriť o spoločnom rozpočte, dohodu asi ešte nenájdu.
  • Rast cien nehnuteľností neohrozuje finančnú stabilitu eurozóny, Slovensko si však má dať pozor.
Zdieľať

Približne dve tretiny centrálnych bánk a regulačných úradov z 33 oslovených vo svete považujú klimatickú zmenu za „významnú hrozbu“ pre finančnú stabilitu. Vyplýva to zo zverejnenej správy poradenskej spoločnosti Mazars a think tanku OMFIF.

Len niečo vyše polovice centrálnych bánk uvádza, že monitoruje klimatické riziká.

Pokiaľ ide o prevzatie zodpovednosti, 12 % uvádza, že hoci klimatické zmeny považuje za významné riziko, konkrétne kroky by mali prichádzať z iných inštitúcií, napríklad vládnych orgánov.

Do prieskumu sa zapojilo 33 centrálnych bánk zo šiestich regiónov predstavujúcich 77 % celosvetového HDP. Prieskum uskutočnil OMFIF od augusta do decembra 2019.

Centrálne banky a regulačné orgány čoraz viac zahŕňajú klimatické riziká do svojich aktivít. Do budúcnosti sa očakáva, že najčastejšími opatreniami budú:

1. Vyhodnotenie klimatického rizika ako súčasť finančného rizika v záťažových testoch.

2. Podpora alebo zabezpečenie finančných informácií súvisiacich s klímou.

3. Nastavenie noriem kritérií udržateľnosti pre zelené financovanie/pôžičky zo strany regulovaných bánk.

Hoci iniciatívy na „korekciu trhových odchýlok“, ktoré zahŕňajú nápravu trhových chýb na finančných trhoch, naberajú na sile, centrálne banky sú opatrné pri používaní intervenčných prudenciálnych a menových nástrojov na „formovanie trhu“ na klimatické účely.

Takmer všetci respondenti ako hlavné problémy zdôraznili nedostatok vhodných analytických nástrojov, metodík a údajov. Dostupnosť a kvalita údajov sú významnými obavami až pre 84 % respondentov.

Za kľúčovú výzvu považujú aj fragmentáciu klimatických rámcov, pričom 31 % respondentov má obavy o porovnateľnosť a konzistentnosť rámcov pre dohľad.

Začlenenie klimatických aspektov do záťažových testov je stále v ranom štádiu a len málo (15 %) respondentov ich aktuálne začleňuje do pravidelných záťažových testov finančných inštitúcií. No toto číslo bude zrejme narastať, pretože takmer štyri pätiny (79 %) uviedli, že to plánujú v budúcnosti zmeniť.

Zdieľať

Volkswagen dostane na rozšírenie prevádzky v Martine 5 miliónov eur ako úľavu na dani. Plán schválila vláda. Firma chce rozšíriť kapacitu existujúcej prevádzkarne na výrobu diferenciálov na podporu výroby nových modelov elektromobilov.

Volkswagen tento mesiac oznámil, že na rozšírenie produkcie v závode v Martine, kde zamestnáva vo výrobe komponentov na prevodovky a podvozky vyše 800 ľudí, vynaloží zhruba 35 miliónov eur.

Vládou schválené stimuly pre Volkswagen Slovakia, ktorá sa zaraďuje k najziskovejším firmám na Slovensku, sa týkajú úľav na dani z príjmu.

Automobilka podľa ministerstva hospodárstva presunie do továrne v Martine do novej výroby 162 súčasných pracovníkov a vytvorí ďalších 18 nových pracovných miest. Miera nezamestnanosti v regióne sa pohybuje pod celoštátnym priemerom.

Vo svojej ďalšej továrni v Bratislave Volkswagen vyrába športovo-úžitkové vozidlá (SUV) a taktiež malé mestské autá vrátane elektrického vozidla Škoda Citigo iV. Ešte tento rok začne montovať SUV model Karoq.

Automobilový priemysel je jedným z hlavných ťahúňov ekonomiky Slovenska, ktoré je v prepočte na obyvateľa najväčším výrobcom áut na svete. (tasr, čtk)

Zdieľať

Únia autodopravcov Slovenska hrozí blokádami ciest, ak parlament schváli zrušenie diaľničných známok. Zároveň naďalej trvá na svojich požiadavkách a na zverejnení všetkých dodatkov zmluvy s firmou SkyToll.

Uviedol to v stredu Stanislav Skala z únie.

„V prípade zrušenia diaľničných známok parlamentom UNAS ihneď vyzve svojich členov na blokovanie ciest a diaľnic na miestach, v ktorých sa aktuálne nachádzajú,“ zdôraznil Skala. (tasr)

Zdieľať

Banskobystrický kraj pripravuje trestné oznámenie na SAD Zvolen pre januárové pozastavenie dopravy a podozrenie z vyhrážania sa a zneužívania monopolného postavenia. Župan Ján Lunter vyzýva spoločnosť, aby začala rokovať.

SAD Zvolen sa podľa neho vyhýba stretnutiu s vedením kraja a pokračuje v neštandardných praktikách a poslal list s ultimátom.

„Dopravca v ňom žiada uvoľnenie finančných prostriedkov z notárskej úschovy vo výške takmer 1,6 milióna eur, napriek tomu, že na ich vyplatenie v tejto chvíli neexistuje žiadny právny dôvod. V liste z 13. februára nás žiada, aby sme peniaze uvoľnili do siedmich dní, čo citujem, ‚vytvorí vhodnejší predpoklad pre nekonfliktnú spoluprácu‘. Také formulácie opäť silno evokujú situáciu z konca januára a obávam sa, že ide znovu o akýsi druh nátlaku, ak nie vydierania,“ vysvetlil šéf kraja. Ultimátum vyprší vo štvrtok.

Ide o peniaze, ktoré SAD Zvolen žiada doplatiť za rok 2018. Tie však podľa kraja majú byť dopravcovi uvoľnené z notárskej úschovy až po predložení právoplatného rozsudku, ktorý potvrdzuje jeho nárok na uvedenú sumu. Zatiaľ však právoplatný rozsudok nie je.

Ako poznamenal podpredseda župy Ondrej Lunter, na to, aby predišli ďalšiemu svojvoľnému pozastaveniu prímestskej dopravy, aktivovali všetky existujúce zákonné nástroje.

„Do právoplatnosti rozsudku o platnosti dodatku je účinné neodkladné opatrenie súdu, ktoré dopravcovi prikazuje jazdiť. Rovnako je tu nariadenie kraja ako dopravného správneho orgánu, ktoré dopravcovi prikazuje vykonávať dopravu vo verejnom záujme v súlade s platnými licenciami a schválenými cestovnými poriadkami,“ zdôraznil.

Neskrýva však obavy z toho, ako situácia dopadne, keďže reakcia SAD Zvolen je nevyspytateľná.

Zároveň dodal, že sankcie, ktoré hrozia druhej strane za porušenie neodkladného opatrenia súdu, sa pohybujú vo výške okolo 30.000 eur, čo je pre spoločnosť, ktorá má zhruba 20-miliónový ročný obrat nič.

Ondrej Lunter tiež informoval, že kraj pripravuje trestné oznámenie v súvislosti s januárovým pozastavením dopravy a podozrením z vyhrážania a zneužívania monopolného postavenia SAD-kou Zvolen. Podľa neho by súd mal vyslať jasný signál do budúcnosti aj pre iných prepravcov, čo možné je a čo nie. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať