Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Štát má platiť advokátovi desiatky miliónov za spor s Enelom, rozhodli o tom nominanti Smeru

Radomír Bžán po škandále tlačovku nezvolal, vyhlásenia posiela emailom. Toto je logo jeho kancelárie. Foto N – Tomáš Benedikovič
Radomír Bžán po škandále tlačovku nezvolal, vyhlásenia posiela emailom. Toto je logo jeho kancelárie. Foto N – Tomáš Benedikovič

Štát vyhral spor o gabčíkovské vodné dielo a nemusí platiť 588 miliónov eur. Nominant Smeru podpísal za zastupovanie Slovenska zmluvu, ktorá advokátovi s väzbami na Smer garantuje obrovskú odmenu.

Štátna akciovka MH Manažment, ktorá je nástupníckou organizáciou Fondu národného majetku, má platiť desiatky miliónov eur súkromnej advokátskej kancelárii Radomíra Bžána. Ten dostane odmenu za svoj servis pri spore o prevádzkovanie elektrárne na vodnom diele Gabčíkovo.

Súd rozhodoval o tom, či mohol od Slovenských elektrární (SE) ovládaných Enelom prevziať správu nad vodnou elektrárňou bez súhlasu talianskej spoločnosti. Medzinárodná arbitráž vo Viedni rozhodla v prospech Slovenska, ktoré tak nemusí SE zaplatiť zhruba 700 miliónov eur ako odškodné.

Šéf MH Manažmentu a vtedajší šéf FNM a bývalý poslanec Smeru Branislav Bačík podpísal v roku 2015 s Bžánovou kanceláriou zmluvu, podľa ktorej nedostane len hodinovú mzdu za právne služby, ale aj odmenu, ktorou je podiel na vyhraných sporoch. Ide o sumu, ktorá vyplýva z vyhlášky o advokátoch, a tá umožňuje vyplatiť až 20 percent z vysúdenej sumy.

Robert Fico v priestoroch Vodnej elektrárne Gabčíkovo pri oznamovaní víťazstva Slovenska v arbitráži. Foto – TASR

Na prípad upozornil týždenník Plus 7 dní, podľa ktorého sa Bžán a Bačík v prílohe zmluvy dohodol na znížení maximálnej odmeny o 45 percent, čo znamená 64 miliónov eur pre jeho spoločnosť. Týždenník vypočítal túto astronomickú odmenu zo sumy 588 miliónov, ktoré SE od štátu žiadali.

MH Manažment dokonca Denníku N napísal, že išlo o 700 miliónov. Odmena pre Bžána by tak mohla byť viac než 70 miliónov eur.

Pre porovnanie, najväčší škandál prvej Ficovej vlády – kauza Interblue Group – pripravila nevýhodným predajom emisií štát o 45 miliónov eur a premiér preto odvolal dvoch ministrov Slovenskej národnej strany.

Druhá Ficova vláda už obrovské čiastky za právne služby advokátskym kanceláriám vyplácala. V prípade sporu so zdravotnou poisťovňou Union, ktorej chcel Robert Fico zakázať si vyplácať zisk z podnikania, štát zaplatil postupne niekoľkým advokátskym kanceláriám zhruba 13 miliónov eur. Majitelia Unionu pôvodne od štátu žiadali viac ako 64-miliónové odškodné, Slovensko im nakoniec malo vyplatiť 22 miliónov.

Počiatek, Čižnár, Zmajkovičová, Michalovce

Bžán je právnik s väzbami na Smer a jeho nominantov. Plus 7 dní ho v roku 2010 odfotografoval v objatí s vtedajším exministrom financií Jánom Počiatkom, advokát sa ukázal v minulosti aj na oslave krajskej šéfky Smeru Renáty Zmajkovičovej.

Radomír Bžán sa novinárovi Tomovi Nicholsonovi priznal, že v dome, ktorý vlastní, niekoľko rokov býval v podnájme súčasný generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Milan Kaplan, poslanecký asistent Miroslava Sopka z OĽaNO, zasa na blogu upozornil, že Bžánova kancelária od mesta Michalovce dostala za zastupovanie pred súdom na miestne pomery obrovskú odmenu 480-tisíc eur. Mesto riadi primátor za Smer Viliam Zahorčák, zmluvu uzatvorili v roku 2014.

Advokát Bžán Denníku N vyplatenie sumy za spor s Enelom nepriamo potvrdil. „Odmena, ktorá má byť vyplatená advokátskej kancelárii, predstavuje približne polovičnú výšku odmeny, ktorá je prípustná podľa vyhlášky o odmenách advokátov, a preto ju nemožno považovať za neadekvátnu,“ odpísal.

Zmluvu s Bžánom podpísal Branislav Bačík. Foto – TASR

MH Manažment tvrdí, že údaj o vyplatení 64 miliónov správny nie je; koľko presne bude štát platiť, z ich odpovede nie je zrejmé.

„Finálnu odmenu advokátskej kancelárii nemožno potvrdiť, nakoľko v súčasnosti arbitrážny súd rozhoduje o výške trov konania,“ odpísala Scarlett Filipovičová z tejto štátnej firmy. S Bžánom chcú o odmene ešte diskutovať a zohľadnia, či budú musieť platiť trovy.

Kriminálna odmena?

Advokát Peter Kubina, ktorý je vedúcim partnerom slovenskej pobočky jednej z medzinárodných advokátskych kancelárií pôsobiacich v Bratislave, považuje odmenu pre Bžána za extrémne neadekvátnu.

„Výstižnejšie by bolo označiť ju ako kriminálnu, a to najmä z pohľadu toho, kto podmienky jej stanovenia v mene štátu dojednal.“ Vysvetľuje, že slovenské pobočky veľkých medzinárodných advokátskych kancelárií patriacich do svetovej špičky takúto veľkú sumu zarobia za osem až 12 rokov.

Ide o kancelárie, ktoré obvykle zamestnávajú 20 až 30 právnikov. „Takáto suma za zastupovanie v jednom spore trvajúcom asi dva až tri roky by bola kriminálna aj v prípade ďaleko väčšej a renomovanejšej globálnej právnickej firmy, o to viac v prípade malej slovenskej advokátskej kancelárie.“ Predpokladá, že vyplatenie takejto sumy už môže predstavovať aj problém z hľadiska štátneho rozpočtu.

„Rovnaký výsledok v tejto arbitráži mohol štát zastúpený renomovanou medzinárodnou kanceláriou dosiahnuť aj za náklady hlboko pod jeden milión eur,“ myslí si Kubina.

Advokát Peter Kubina. Foto – Tomáš Benedikovič

Odmena aj najelitnejších medzinárodných právnických firiem od Londýna cez New York až po Hongkong s nasadením najvýznamnejších svetových špecialistov na medzinárodné arbitráže v oblasti energetiky by bola pri takomto spore maximálne v jednotkách miliónov eur, a to aj bez akéhokoľvek výrazného šetrenia, usudzuje slovenský advokát, ktorý v medzinárodnej advokácii pôsobí viac než 15 rokov.

Bžána si vybral MH Manažment na základe súťaže v roku 2015. „Zmluva o poskytovaní právnych služieb s advokátskou kanceláriou bola uzatvorená v čase, keď naša spoločnosť nepredpokladala, že vôbec niekedy bude čeliť žalobe spoločnosti Slovenské elektrárne v celkovej výške cca 700 miliónov eur,“ tvrdí MH Manažment.

Nominanti Smeru o spore, ktorý skončí na arbitráži, vedieť museli. Fond národného majetku zmluvu s Bžánom uzavrel vo februári 2015, teda už po tom, čo štát vypovedal zmluvu s elektrárňami koncom decembra 2014. Už vtedy bolo zrejmé, že z toho bude súdny spor. Zmluva s Bžánom navyše nevylučuje, že si pre spor s elektrárňami mohli vybrať iného právnika, alebo sa s ním mohli dopredu dohodnúť, že jeho odmena za tento spor bude oveľa nižšia.

MH Manažment formálne podlieha ministrovi hospodárstva Petrovi Žigovi (Smer). Ficova strana vlani neumožnila po vzniku trojkoalície, aby sa do MH Manažmentu dostali nominanti SNS a Most -Híd. Konateľom je okrem Bačíka bývalý nominant Smeru vo FNM Rudolf Šamaj a niekdajší šéf mládežníckej organizácie Smeru Juraj Gedra.

Žiga: Odmena je neprimeraná

Minister hospodárstva Peter Žiga označil výšku odmeny právneho zástupcu za neprimeranú a MH Manažment podľa neho musí s jeho právnym zástupcom diskutovať o jej znížení. Či za zmluvu Bačíka odvolá, neodpovedal. „Ďalší postup závisí od týchto rokovaní a ďalšie otázky sú predčasné.“

Ministerstvo tvrdí, že odmena pre právneho zástupcu je výsledkom riadnej súťaže a verejného obstarávania na poskytovanie právnych služieb vyhlásenej v polovici roka 2014, keď bol FNM samostatným subjektom a ministerstvo hospodárstva s ním nemalo priamy vzťah.

Zníženie odmeny pripúšťa aj Bžán. „Napriek tomu (polovičnej odmene, ako určuje vyhláška) je naša advokátska kancelária pripravená rokovať o znížení odmeny tak, aby sa dosiahol prijateľný kompromis.“

MH Invest Denníku N odporučil, aby sa pri informovaní o tejto téme zameral na to, že Slovenská republika vyhrala na arbitrážnom súde závažný súdny spor, kde sa spoločnosť Slovenské elektrárne domáhala zaplatiť astronomickú sumu odškodnenia vo výške cca 700 miliónov eur. „Naša spoločnosť v tomto spore bola úspešná. Toto je téma, ktorá by mala dominovať vo vašom denníku.“

Na názor na odmenu Bžánovi sa Denník N pýtal aj premiéra Roberta Fica. Na otázky neodpovedal.

Budova, v ktorej sídli Bžánova kancelária. Foto N – Tomáš Benedikovič

 

Problém však nie je len výška odmeny. Bžánova advokátska kancelária je poistená na škody, ktoré by mohla spôsobiť klientovi, len do výšky troch miliónov eur.

To, že sa MH Manažment nechal zastupovať v takomto spore kanceláriou s trojmiliónovou poistkou, je podľa Kubinu prinajlepšom extrémne hrubá nedbanlivosť.

„Určite by ste si neodložili šperk v hodnote 700 eur do úschovne, ktorej prevádzkovateľ by vám zodpovedal za jeho stratu len do výšky troch eur.“ Keď si podľa neho súkromné spoločnosti robia tender na zastupovanie v takomto spore, jedným z najdôležitejších kritérií je výška poistky uchádzača o mandát.

„Renomované globálne advokátske kancelárie majú obvykle poistenie svojej zodpovednosti dojednané vo výške primeranej prípadom, ktorým sa vo svojej praxi venujú.“ Ak by v takomto prípade advokát spôsobil štátu škodu, štát by od neho nevymohol vôbec nič, myslí si Peter Kubina.

Bžán, či Bednárik?

Otázka je, či aj desiatky miliónov eur, ktoré má štát podľa zmluvy zaplatiť Bžánovi, budú jedinou cenou za vyhratý spor s elektrárňami. Okrem MH Manažmentu sa v spore angažovala aj advokátska kancelária Martina Bednárika. Tá má podpísané dve zmluvy s ministerstvom hospodárstva a tiež sa týkajú tohto sporu.

Bednárikova kancelária sídli na rovnakej adrese ako Bžánova – v historickej budove na bratislavskom Námestí Ľudovíta Štúra. Podľa webu Slovenskej advokátskej komory majú obe kancelárie rovnaké telefónne číslo. Ani jedna z nich nemá vlastnú webovú stránku. Keď sa Denník N pokúšal telefonicky spojiť s Bžánom, sekretárka odvetila, že nie je v kancelárii. Na otázku, či je v kancelárii Bednárik, odpovedala, že ani on.

Od Bžána k Bednárikovi nebude ďaleko. Foto N – Tomáš Benedikovič

 

Otázka je, či MH Manažment a ministerstvo hospodárstva potrebovali dvoch rôznych právnych zástupcov, keďže mali v spore totožné záujmy. Ide navyše o právnikov, ktorí sú zjavne prepojení a mohli pri spore spolupracovať.

Práve v súvislosti s Bednárikom by mohlo ísť o odmenu vo forme trov konania. O takejto forme odmeny sa píše v zmluve s Bednárikovou firmou. Koľko by mohol štát od elektrární dostať na trovách, nie je jasné. Ich výšku a adresáta určí opäť arbitráž vo Viedni.

Podľa informácií Denníka N štát od Slovenských elektrární žiada trovy vo výške niekoľkých miliónov eur. Bednárik odpísal, že ministerstvo hospodárstva jeho kancelárii na základe zmlúv zaplatilo 205 600 eur. A čo má advokát Bednárik s advokátom Bžánom? „Advokátska kancelária, rovnako ako advokát vykonávajúci slobodné povolanie podľa zákona nemôže byť v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu s iným advokátom,“ odpísal Bednárik.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Kmotrík chce za štadión viac, zvýšenie ceny štátu neprinesie úžitok
  • Vláda: Ministri dnes rozhodnú o zvýšení kúpnej ceny za Národný futbalový štadión
  • Firmy: Trnavská PSA tvrdí, že pre štrajk dopravcov hrozí zastavenie výroby
  • Doprava: SAD Zvolen prijala dohodu s Banskobystrickým krajom, od stredy má jazdiť podľa zmluvy
Zdieľať

Jaroslav Haščák by chcel vyzerať ako normálny podnikateľ, ale nie je

Jaroslav Haščák počas prestávky súdneho pojednávania. Foto N - Tomáš Benedikovič
Jaroslav Haščák počas prestávky súdneho pojednávania. Foto N – Tomáš Benedikovič

Jaroslav Haščák by chcel vyzerať ako normálny podnikateľ, ale nie je, píše Konštantín Čikovský v texte o kariére šéfa Penty. „Možno napokon vykľučkuje zo všetkého tak, že ostane na slobode. Nebude sa však môcť čudovať, že o jeho vine dnes už nepochybuje nikto.“

Minúta po minúte

Zdieľať

Ekonomický newsfilter: Kmotrík pýta od vlády za štadión znova viac, rozumné je trvať na starej cene +

  • Panika trhov z čínskeho vírusu sa zmenšila
  • Autobusári nezískali od Luntera novú zmluvu a ustúpili
  • Avast si poškodil meno, predával podrobné dáta o užívateľoch
Zdieľať

Trnavská automobilka PSA tvrdí, že pre štrajk autodopravcov hrozí zastavenie výroby. Dôvodom sú podľa hovorcu Petra Šveca blokované kamióny na hraniciach, predovšetkým z Poľska.

Zdieľať

Mesto Ružomberok zakázalo protest autodopravcov. Polícia tvrdí, že akcia sa koná na nebezpečnom mieste a v zlom počasí.

Celé stanovisko mesta:

Zástupcovia mesta Ružomberok v neskorých hodinách 28. 1. 2020 podpísali rozhodnutie, ktorým sa zakazuje zhromaždenie Únie autodopravcov Slovenska, ktoré sa koná 28. 1. 2020 v meste Ružomberok.

Mesto Ružomberok tak konalo na základe podnetu Okresného riaditeľstva policajného zboru v Ružomberku zo dňa 28. 1. 2020 s poukazom na ustanovenie o zhromažďovacom práve. Vzhľadom na nepriaznivé poveternostné podmienky OR PZ vyhodnotilo, že zhromaždenie sa koná na nebezpečnom mieste, kde účastníkom hrozí závažné nebezpečenstvo pre ich zdravie. So zreteľom k nedostatočnej viditeľnosti, hustému sneženiu vzniklo riziko ohrozenia zdravia účastníkov zhromaždenia, ale aj okolo jazdiacich vodičov vozidiel. Zhromaždenie sa vykonáva v mieste, kde vzhľadom ku klimatickým podmienkam dochádza k výraznému obmedzeniu dopravy, bezpečnému prejazdu vozidiel záchranných zložiek, prejazdnosti vozidiel údržby a situácia je momentálne v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva. Takéto zhromaždenie môže závažným spôsobom ohroziť život a zdravie obyvateľov.

Mesto Ružomberok sa vo svojom rozhodnutí opiera aj o niektoré závažné nedostatky oznámenia zo strany únie autodopravcov. Dňa 28. 1. 2020 bolo mestu v ranných hodinách doručené oznámenie o konaní zhromaždenia. Podľa zákona o zhromažďovacom práve je zvolávateľ povinný zhromaždenie písomne oznámiť obci tak, aby obec oznámenie dostala aspoň 5 dní pred dňom jeho konania. Zároveň v oznámení, ktoré mesto dostalo v ranných hodinách dňa zhromaždenia, neboli uvedené údaje o účele zhromaždenia a predpokladanom čase jeho ukončenia, údaje o predpokladanom počte účastníkov zhromaždenia a iné.

Uvedené dôvody sú právne relevantnými dôvodmi na zakázanie verejného zhromaždenia dňa 28. 1. 2020 v meste Ružomberok. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Zdieľať

Národná banka Slovenska tvrdí, že žiadne hromadné prepúšťanie nechystá, o prácu má prísť asi desať zamestnancov. „Začali sme proces reštrukturalizácie. Nie je to hromadné prepúšťanie.“

Informáciu o možnom hromadnom prepúšťaní, ktoré by sa mohlo dotknúť 79 ľudí, priniesol Index. Vychádzal z informácie ústredia práce, ktoré Indexu napísalo, že evidujú nahlášku od zamestnávateľa, ktorý vykonáva „činnosti centrálnej banky“.

Túto činnosť na Slovensku vykonáva iba Národná banka Slovenska.

„Národná banka Slovenska začala proces reštrukturalizácie. Nie je to hromadné prepúšťanie. Týka sa úseku obozretného dohľadu a úseku regulácie a ochrany finančných spotrebiteľov k 1.3. 2020. Predpokladáme, že sa reštrukturalizácia dotkne približne desiatich zamestnancov,“ uviedla NBS v stanovisku, ktoré poskytla Denníku E.

Podľa poslednej správy o výsledku hospodárenia NBS ku koncu roka 2018 zamestnávala 1110 ľudí.

Zdieľať

SAD Zvolen sa v stredu nezúčastní na rokovaní s vedením Banskobystrického kraja. Členovia predstavenstva firmy to oznámili v liste predsedovi kraja Jánovi Lunterovi. (tasr)

Zdieľať

Philips zvažuje predaj divízie domácich spotrebičov, ktorá vyrába napríklad kávovary, vysávače alebo čističky vzduchu. Po oddelení divízií na výrobu osvetlenia a spotrebnej elektroniky sa sústreďuje najmä na zdravotnícke technológie.

Tržby Philipsu z predaja domácich spotrebičov vlani dosiahli 2,3 miliardy eur. K predaju divízie by mohlo dôjsť do polovice roka 2021.

„Táto divízia nie je strategicky vhodná pre našu budúcnosť ako lídra v oblasti zdravotníckych technológií,“ cituje Reuters šéfa Philipsu Fransa van Houtena.

Celkové tržby Philipsu vlani poskočili o 4 % na 19,5 miliardy eur.

Zdieľať

Ryanair varoval pred prepúšťaním pilotov a palubného personálu a zatváraním ďalších základní. Dôvodom hroziacich reštrikcií je opätovný odklad dodávok uzemnených lietadiel Boeing 737 Max. Letecká spoločnosť očakáva prvé kusy na jeseň.

Dopravca v internom dokumente uvádza, že prvé stroje 737 Max by mohol prevziať najskôr v septembri alebo októbri, píše Reuters.

Ryanair sa spoliehal na to, že ich bude mať k dispozícii v júni a zaradí ich do letového plánu na letnú sezónu.

Lietadlá 737 Max boli najpredávanejším modelom z flotily Boeingu. Regulátori po celom svete ich odstavili vlani v marci po dvoch tragických nehodách zapríčinených softvérovou chybou stroja.

Ryanair disponuje viac ako 450 lietadlami. Od Boeingu má objednaných 210 strojov 737 Max.

Boeing očakáva, že regulátori povolia návrat problematického lietadla do prevádzky zhruba v polovici roka.

Zdieľať

Bankári v priemere odhadujú, že slovenská ekonomika v tomto roku porastie o 2,2 %. Nominálne mzdy by sa mali zvýšiť o 7,9 %, po zohľadnení inflácie o viac ako 5 %. Nezamestnanosť by na konci roka mala dosiahnuť 5,8 %.

Komerčné banky svoje odhady pravidelne zasielajú Národnej banke Slovenska (NBS), ktorá následne zverejňuje priemer a rozpätie ich odhadov.

Pokiaľ ide o tohtoročný rast nášho HDP, odhady bankárov sa pohybujú medzi 2,1 až 2,3 %. V rovnakom intervale sa pohybovali aj v decembri.

Bankoví analytici vo svojich prognózach rátajú s tým, že v roku 2021 sa rast ekonomiky mierne spomalí. V priemere odhadujú jej rast o 1,9 %.

Ku koncu budúceho roka by mala zamestnanosť dosiahnuť 0,3 %, miera nezamestnanosti by mala byť na úrovni 6 percent a nominálne mzdy by mali rásť päťpercentným tempom.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať