Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Štát má platiť advokátovi desiatky miliónov za spor s Enelom, rozhodli o tom nominanti Smeru

Radomír Bžán po škandále tlačovku nezvolal, vyhlásenia posiela emailom. Toto je logo jeho kancelárie. Foto N – Tomáš Benedikovič
Radomír Bžán po škandále tlačovku nezvolal, vyhlásenia posiela emailom. Toto je logo jeho kancelárie. Foto N – Tomáš Benedikovič

Štát vyhral spor o gabčíkovské vodné dielo a nemusí platiť 588 miliónov eur. Nominant Smeru podpísal za zastupovanie Slovenska zmluvu, ktorá advokátovi s väzbami na Smer garantuje obrovskú odmenu.

Štátna akciovka MH Manažment, ktorá je nástupníckou organizáciou Fondu národného majetku, má platiť desiatky miliónov eur súkromnej advokátskej kancelárii Radomíra Bžána. Ten dostane odmenu za svoj servis pri spore o prevádzkovanie elektrárne na vodnom diele Gabčíkovo.

Súd rozhodoval o tom, či mohol od Slovenských elektrární (SE) ovládaných Enelom prevziať správu nad vodnou elektrárňou bez súhlasu talianskej spoločnosti. Medzinárodná arbitráž vo Viedni rozhodla v prospech Slovenska, ktoré tak nemusí SE zaplatiť zhruba 700 miliónov eur ako odškodné.

Šéf MH Manažmentu a vtedajší šéf FNM a bývalý poslanec Smeru Branislav Bačík podpísal v roku 2015 s Bžánovou kanceláriou zmluvu, podľa ktorej nedostane len hodinovú mzdu za právne služby, ale aj odmenu, ktorou je podiel na vyhraných sporoch. Ide o sumu, ktorá vyplýva z vyhlášky o advokátoch, a tá umožňuje vyplatiť až 20 percent z vysúdenej sumy.

Robert Fico v priestoroch Vodnej elektrárne Gabčíkovo pri oznamovaní víťazstva Slovenska v arbitráži. Foto – TASR

Na prípad upozornil týždenník Plus 7 dní, podľa ktorého sa Bžán a Bačík v prílohe zmluvy dohodol na znížení maximálnej odmeny o 45 percent, čo znamená 64 miliónov eur pre jeho spoločnosť. Týždenník vypočítal túto astronomickú odmenu zo sumy 588 miliónov, ktoré SE od štátu žiadali.

MH Manažment dokonca Denníku N napísal, že išlo o 700 miliónov. Odmena pre Bžána by tak mohla byť viac než 70 miliónov eur.

Pre porovnanie, najväčší škandál prvej Ficovej vlády – kauza Interblue Group – pripravila nevýhodným predajom emisií štát o 45 miliónov eur a premiér preto odvolal dvoch ministrov Slovenskej národnej strany.

Druhá Ficova vláda už obrovské čiastky za právne služby advokátskym kanceláriám vyplácala. V prípade sporu so zdravotnou poisťovňou Union, ktorej chcel Robert Fico zakázať si vyplácať zisk z podnikania, štát zaplatil postupne niekoľkým advokátskym kanceláriám zhruba 13 miliónov eur. Majitelia Unionu pôvodne od štátu žiadali viac ako 64-miliónové odškodné, Slovensko im nakoniec malo vyplatiť 22 miliónov.

Počiatek, Čižnár, Zmajkovičová, Michalovce

Bžán je právnik s väzbami na Smer a jeho nominantov. Plus 7 dní ho v roku 2010 odfotografoval v objatí s vtedajším exministrom financií Jánom Počiatkom, advokát sa ukázal v minulosti aj na oslave krajskej šéfky Smeru Renáty Zmajkovičovej.

Radomír Bžán sa novinárovi Tomovi Nicholsonovi priznal, že v dome, ktorý vlastní, niekoľko rokov býval v podnájme súčasný generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Milan Kaplan, poslanecký asistent Miroslava Sopka z OĽaNO, zasa na blogu upozornil, že Bžánova kancelária od mesta Michalovce dostala za zastupovanie pred súdom na miestne pomery obrovskú odmenu 480-tisíc eur. Mesto riadi primátor za Smer Viliam Zahorčák, zmluvu uzatvorili v roku 2014.

Advokát Bžán Denníku N vyplatenie sumy za spor s Enelom nepriamo potvrdil. „Odmena, ktorá má byť vyplatená advokátskej kancelárii, predstavuje približne polovičnú výšku odmeny, ktorá je prípustná podľa vyhlášky o odmenách advokátov, a preto ju nemožno považovať za neadekvátnu,“ odpísal.

Zmluvu s Bžánom podpísal Branislav Bačík. Foto – TASR

MH Manažment tvrdí, že údaj o vyplatení 64 miliónov správny nie je; koľko presne bude štát platiť, z ich odpovede nie je zrejmé.

„Finálnu odmenu advokátskej kancelárii nemožno potvrdiť, nakoľko v súčasnosti arbitrážny súd rozhoduje o výške trov konania,“ odpísala Scarlett Filipovičová z tejto štátnej firmy. S Bžánom chcú o odmene ešte diskutovať a zohľadnia, či budú musieť platiť trovy.

Kriminálna odmena?

Advokát Peter Kubina, ktorý je vedúcim partnerom slovenskej pobočky jednej z medzinárodných advokátskych kancelárií pôsobiacich v Bratislave, považuje odmenu pre Bžána za extrémne neadekvátnu.

„Výstižnejšie by bolo označiť ju ako kriminálnu, a to najmä z pohľadu toho, kto podmienky jej stanovenia v mene štátu dojednal.“ Vysvetľuje, že slovenské pobočky veľkých medzinárodných advokátskych kancelárií patriacich do svetovej špičky takúto veľkú sumu zarobia za osem až 12 rokov.

Ide o kancelárie, ktoré obvykle zamestnávajú 20 až 30 právnikov. „Takáto suma za zastupovanie v jednom spore trvajúcom asi dva až tri roky by bola kriminálna aj v prípade ďaleko väčšej a renomovanejšej globálnej právnickej firmy, o to viac v prípade malej slovenskej advokátskej kancelárie.“ Predpokladá, že vyplatenie takejto sumy už môže predstavovať aj problém z hľadiska štátneho rozpočtu.

„Rovnaký výsledok v tejto arbitráži mohol štát zastúpený renomovanou medzinárodnou kanceláriou dosiahnuť aj za náklady hlboko pod jeden milión eur,“ myslí si Kubina.

Advokát Peter Kubina. Foto – Tomáš Benedikovič

Odmena aj najelitnejších medzinárodných právnických firiem od Londýna cez New York až po Hongkong s nasadením najvýznamnejších svetových špecialistov na medzinárodné arbitráže v oblasti energetiky by bola pri takomto spore maximálne v jednotkách miliónov eur, a to aj bez akéhokoľvek výrazného šetrenia, usudzuje slovenský advokát, ktorý v medzinárodnej advokácii pôsobí viac než 15 rokov.

Bžána si vybral MH Manažment na základe súťaže v roku 2015. „Zmluva o poskytovaní právnych služieb s advokátskou kanceláriou bola uzatvorená v čase, keď naša spoločnosť nepredpokladala, že vôbec niekedy bude čeliť žalobe spoločnosti Slovenské elektrárne v celkovej výške cca 700 miliónov eur,“ tvrdí MH Manažment.

Nominanti Smeru o spore, ktorý skončí na arbitráži, vedieť museli. Fond národného majetku zmluvu s Bžánom uzavrel vo februári 2015, teda už po tom, čo štát vypovedal zmluvu s elektrárňami koncom decembra 2014. Už vtedy bolo zrejmé, že z toho bude súdny spor. Zmluva s Bžánom navyše nevylučuje, že si pre spor s elektrárňami mohli vybrať iného právnika, alebo sa s ním mohli dopredu dohodnúť, že jeho odmena za tento spor bude oveľa nižšia.

MH Manažment formálne podlieha ministrovi hospodárstva Petrovi Žigovi (Smer). Ficova strana vlani neumožnila po vzniku trojkoalície, aby sa do MH Manažmentu dostali nominanti SNS a Most -Híd. Konateľom je okrem Bačíka bývalý nominant Smeru vo FNM Rudolf Šamaj a niekdajší šéf mládežníckej organizácie Smeru Juraj Gedra.

Žiga: Odmena je neprimeraná

Minister hospodárstva Peter Žiga označil výšku odmeny právneho zástupcu za neprimeranú a MH Manažment podľa neho musí s jeho právnym zástupcom diskutovať o jej znížení. Či za zmluvu Bačíka odvolá, neodpovedal. „Ďalší postup závisí od týchto rokovaní a ďalšie otázky sú predčasné.“

Ministerstvo tvrdí, že odmena pre právneho zástupcu je výsledkom riadnej súťaže a verejného obstarávania na poskytovanie právnych služieb vyhlásenej v polovici roka 2014, keď bol FNM samostatným subjektom a ministerstvo hospodárstva s ním nemalo priamy vzťah.

Zníženie odmeny pripúšťa aj Bžán. „Napriek tomu (polovičnej odmene, ako určuje vyhláška) je naša advokátska kancelária pripravená rokovať o znížení odmeny tak, aby sa dosiahol prijateľný kompromis.“

MH Invest Denníku N odporučil, aby sa pri informovaní o tejto téme zameral na to, že Slovenská republika vyhrala na arbitrážnom súde závažný súdny spor, kde sa spoločnosť Slovenské elektrárne domáhala zaplatiť astronomickú sumu odškodnenia vo výške cca 700 miliónov eur. „Naša spoločnosť v tomto spore bola úspešná. Toto je téma, ktorá by mala dominovať vo vašom denníku.“

Na názor na odmenu Bžánovi sa Denník N pýtal aj premiéra Roberta Fica. Na otázky neodpovedal.

Budova, v ktorej sídli Bžánova kancelária. Foto N – Tomáš Benedikovič

 

Problém však nie je len výška odmeny. Bžánova advokátska kancelária je poistená na škody, ktoré by mohla spôsobiť klientovi, len do výšky troch miliónov eur.

To, že sa MH Manažment nechal zastupovať v takomto spore kanceláriou s trojmiliónovou poistkou, je podľa Kubinu prinajlepšom extrémne hrubá nedbanlivosť.

„Určite by ste si neodložili šperk v hodnote 700 eur do úschovne, ktorej prevádzkovateľ by vám zodpovedal za jeho stratu len do výšky troch eur.“ Keď si podľa neho súkromné spoločnosti robia tender na zastupovanie v takomto spore, jedným z najdôležitejších kritérií je výška poistky uchádzača o mandát.

„Renomované globálne advokátske kancelárie majú obvykle poistenie svojej zodpovednosti dojednané vo výške primeranej prípadom, ktorým sa vo svojej praxi venujú.“ Ak by v takomto prípade advokát spôsobil štátu škodu, štát by od neho nevymohol vôbec nič, myslí si Peter Kubina.

Bžán, či Bednárik?

Otázka je, či aj desiatky miliónov eur, ktoré má štát podľa zmluvy zaplatiť Bžánovi, budú jedinou cenou za vyhratý spor s elektrárňami. Okrem MH Manažmentu sa v spore angažovala aj advokátska kancelária Martina Bednárika. Tá má podpísané dve zmluvy s ministerstvom hospodárstva a tiež sa týkajú tohto sporu.

Bednárikova kancelária sídli na rovnakej adrese ako Bžánova – v historickej budove na bratislavskom Námestí Ľudovíta Štúra. Podľa webu Slovenskej advokátskej komory majú obe kancelárie rovnaké telefónne číslo. Ani jedna z nich nemá vlastnú webovú stránku. Keď sa Denník N pokúšal telefonicky spojiť s Bžánom, sekretárka odvetila, že nie je v kancelárii. Na otázku, či je v kancelárii Bednárik, odpovedala, že ani on.

Od Bžána k Bednárikovi nebude ďaleko. Foto N – Tomáš Benedikovič

 

Otázka je, či MH Manažment a ministerstvo hospodárstva potrebovali dvoch rôznych právnych zástupcov, keďže mali v spore totožné záujmy. Ide navyše o právnikov, ktorí sú zjavne prepojení a mohli pri spore spolupracovať.

Práve v súvislosti s Bednárikom by mohlo ísť o odmenu vo forme trov konania. O takejto forme odmeny sa píše v zmluve s Bednárikovou firmou. Koľko by mohol štát od elektrární dostať na trovách, nie je jasné. Ich výšku a adresáta určí opäť arbitráž vo Viedni.

Podľa informácií Denníka N štát od Slovenských elektrární žiada trovy vo výške niekoľkých miliónov eur. Bednárik odpísal, že ministerstvo hospodárstva jeho kancelárii na základe zmlúv zaplatilo 205 600 eur. A čo má advokát Bednárik s advokátom Bžánom? „Advokátska kancelária, rovnako ako advokát vykonávajúci slobodné povolanie podľa zákona nemôže byť v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu s iným advokátom,“ odpísal Bednárik.

Dnes na DennikE.sk

Bratislava o čokoládovne nepríde. Nadnárodný vlastník ich perspektívu potvrdzuje veľkou investíciou

Bratislavská továreň na výrobu čokolády Mondelez International. Foto – Mondelez International
Bratislavská továreň na výrobu čokolády Mondelez International. Foto – Mondelez International

Bývalé bratislavské čokoládovne Figaro potvrdzujú svoju perspektívu v koncerne Mondelez novou investíciou do modernizácie a rozšírenia svojej výroby základných čokoládových hmôt. Ich produkcia v hlavnom meste vzrastie o pätinu na takmer 27-tisíc ton ročne.

Minúta po minúte

Austrálska vláda zrušila dve dohody, ktoré podpísal s Čínou štát Viktória. Zmluvy o spolupráci, ktoré sú súčasťou iniciatívy novej Hodvábnej cesty, podpísal austrálsky štát v rokoch 2018 a 2019.

Podľa čínskeho veľvyslanectva ide o ďalší provokatívny krok, ktorý uškodí vzťahom medzi Canberrou a Pekingom. Vzťahy medzi oboma krajinami sú v posledných rokoch napäté. (reuters, čtk)

Grécko sa turistom otvorí od 15. mája, oznámil premiér Kyriakos Mitsotakis pri predstavovaní plánu na uvoľnenie opatrení. Varoval však, že počet nakazených je stále vysoký, a ľudia by preto počas pravoslávnych veľkonočných sviatkov, ktoré pripadajú na začiatok mája, nemali cestovať. (ekathimerini)

Letecká doprava sa bude podľa združenia IATA oživovať z pandémie pomalšie, než sa čakalo. Otváranie trhu brzdí pomalšie očkovanie a nechuť vlád vytvoriť plány na uvoľnenie cestovania a otváranie hraníc, hovorí asociácia aeroliniek.

Čo očakáva IATA

  • Koncom vlaňajška predpokladala, že letecká doprava bude na základe počtu cestujúcich a preletenej vzdialenosti na 51 % predkrízovej úrovne. Teraz očakáva len 43 %.
  • IATA ďalej predpokladá, že straty odvetvia za tento rok dosiahnu 47,7 miliardy dolárov. Oproti vlaňajšej strate 126,4 miliardy dolárov by to bolo zlepšenie, no aerolínie budú podľa IATA ďalej potrebovať podporu štátov na vyplácanie miezd.
  • Oživenie je nerovnomerné, rastú najmä domáce trhy v USA a v Číne, kým Európa bude tento rok len na tretine prevádzky z roku 2019.
  • Tržby tento rok pravdepodobne stúpnu o 23 % na 231 miliárd dolárov. Ďalej však budú hlboko pod tržbami z roku 2019, keď predstavovali 607 miliárd dolárov.
  • Zvýšenie sa očakáva pri nákladnej doprave, tento rok by mohla rásť o 13,1 % a prekonať úroveň z roku 2019.

„Táto kríza je dlhšia a hlbšia, než ktokoľvek mohol očakávať,“ povedal generálny riaditeľ IATA Willie Walsh. (čtk, reuters)

Prezidentka Zuzana Čaputová vetovala novelu zákona, ktorá by umožnila vytvoriť úrad pre vicepremiéra Štefana Holého. Zdôvodnila to použitím takzvaného „prílepku“, teda zmeny nesúvisiacej s pôvodným zákonom.

Poslanci novelizovali zákon o ochrane hospodárskej súťaže, odhlasovali však aj pozmeňovací návrh od Miloša Svrčeka zo Sme rodina, ktorý vznik úradu podpredsedu vlády predpokladal.

Holý je vo vláde zástupcom strany Sme rodina, má na starosti legislatívu, no nevedie žiadne ministerstvo.

Prezidentka argumentovala rizikom, že by sa kompetenčný zákon menil bez riadneho legislatívneho procesu, novele vyčítala aj ďalšie nedostatky.

Prílepky sú spolu so skrátenými konaniami častým terčom kritiky práce slovenských poslancov. Zuzana Čaputová tento rok už vetovala zákon aj pre neoprávnené skrátené konanie. Týkalo sa to opravy lehôt na pokutovanie za chýbajúce diaľničné známky a poslanci už novelu nanovo neschválili.

Poslanci môžu prezidentkino veto prelomiť väčšinou, čiže minimálne 76 hlasmi.

Odborníci sa podľa Jána Mikasa zhodli, že pri súčasnom uvoľňovaní treba s rušením seniorských hodín počkať. Do úvahy prichádza aj skrátenie času na jednu hodinu. „Diskutujeme o tom, nevylučujeme, že dôjde k zmene,“ povedal hlavný hygienik.

Testovacia stratégia by sa mala zjednodušiť a zefektívniť, povedal hlavný hygienik Ján Mikas. Stále sa rokuje o zmenách. Testovanie by sa malo zamerať na ľudí v najväčšom riziku – v práci či školách.

Daimler pre globálny nedostatok polovodičov dočasne zastaví prevádzku v dvoch nemeckých závodoch. Výrobca mercedesov skráti pracovný čas 18 500 zamestnancom, ktorí sa budú venovať mimoriadnym projektom.

V továrňach v Brémach a Rastatte sa zastaví prevádzka od 23. apríla predbežne na týždeň. Automobilka upozornila, že situácia sa neustále mení.

Globálny nedostatok čipov si v poslednom čase vynútil obmedzenie produkcie v General Motors, Ford Motor či Volkswagene (čo sa zrejme dotkne aj Slovenska).

Skupina Stellantis oznámila, že pre nedostatok čipov bude do vozidiel Peugeot 308 namiesto digitálnych tachometrov montovať analógové. (čtk, e)

V piatok hygiena vydá vyhlášku k otvoreniu terás a fitnes centier. V prípade zastrešenia terás budú musieť byť dve steny voľné, stoly musia byť dva metre od seba. Počet osôb zrejme nebude limitovaný. „Prax ukázala, že veľmi ťažko nejako limitovať členov domácnosti,“ povedal Ján Mikas. Vo štvrtok ešte zasadne konzílium odborníkov a preberie túto tému.

Úvery môžu do dvoch rokov zdražieť aj o percento, nebude to však skokom, hovorí šéfka rizika v Poštovej banke

Foto: Poštová banka
Foto: Poštová banka

Úvery môžu do dvoch rokov zdražieť aj o percento, hovorí šéfka rizika v Poštovej banke. „Banka je povinná rizikovosť prenášať do ceny. To je v zákone. Do situácie, že rizikové prirážky zvýšia ceny úverov, sa dostaneme o rok, o dva,“ hovorí Zuzana Žemlová.

Slovenskí piloti tento týždeň na Sliači skúšali cvičné lietadlo L-39NG od Aero Vodochody, česká firma ich ponúka osem kusov. Prezentácia súvisí so snahou ministerstva obrany a armády obmeniť cvičné lietadlá, záujem mali aj britskí a talianski výrobcovia.

Aero Vodochody informovalo o ukážke v tlačovej správe. Hovorí, že ponúka aj „strategickú spoluprácu pri výcviku vojenských pilotov“ a priemyselnú spoluprácu na výrobe lietadla.

Českého výrobcu v minulosti vlastnila skupina Penta, vlani český protimonopolný úrad schválil jej predaj spoločnosti Aero. Tú zas vlastní maďarský podnikateľ András Tombor a skupina Omnipol.

Podľa Vladimira Putina by emisie skleníkových plynov v Rusku mali byť v nasledujúcich 30 rokoch nižšie než v EÚ. Rusko je významným producentom skleníkových plynov, v krajine pravidelne dochádza k ekologickým katastrofám.

„V dvanástich najväčších industriálnych centrách musia byť emisie v ovzduší znížené o 20 % do roku 2024 prostredníctvom komplexnej modernizácie priemyslu, bývania, komunálnych služieb, dopravy a energetiky,“ uviedol ruský prezident v prejave k federálnemu zhromaždeniu.

Ruská ekonomika je do veľkej miery závislá od vývozu ropy, plynu a nerastných surovín. Tlak na boj s klimatickými zmenami je pre Kremeľ vážnou výzvou.

Rusko sa pred dvoma rokmi pridalo k parížskej klimatickej dohode a Putin vlani nariadil vláde, aby našla spôsob, ako znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 30 % oproti stavu z roku 1990. (čtk, reuters)

Úrady vlani zaznamenali najmenej nelegálne zamestnaných za štyri roky, oproti roku 2019 ich počet klesol o 8,4 % na 1641 ľudí. Klesli aj uložené pokuty. Ministerstvo práce hovorí, že na kontroly mala vplyv pandémia.

Údaje sú zo správy, ktorú dnes vzala na vedomie vláda.

  • Kontroly vlani zistili 567 zamestnávateľov, ktorí porušili zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že takto zamestnávali 1641 osôb. Z toho 30 bolo mladistvých.
  • Zhruba tretina (557) nelegálne zamestnaných bola z iných krajín, najmä z Ukrajiny.
  • Najviac sa nelegálne zamestnávanie týkalo stavebníctva (28,9 %).
  • Vlani orgány inšpekcie práce, ústredia práce a úradov práce uložili 737 pokút za necelých 3,4 milióna eur. Oproti roku 2019 je to 7,7-percentný pokles v sume pokút a 9,8-percentný pokles v ich počte. (tasr, e)

Minister Ján Mičovský prevzal petíciu Za živú krajinu, ktorú podpísalo 20-tisíc ľudí, a podporil návrhy ochranárov. Tí žiadajú ozelenenie poľnohospodárstva a zásadné zmeny v podpore farmárov v prospech udržateľnejšieho využívania polí, lúk i lesov, napríklad rozčlenenie lánov biopásmi na menšie s maximálnou rozlohou 20 hektárov.

Apelujú aj na podporu farmárov, ktorí chcú obnoviť lúky a vrátiť zvieratá do krajiny. Rovnako žiadajú zvýšenú podporu ekologickým formám poľnohospodárstva a zníženie používania agrochemikálií.

„Nezmeníme minulosť, no dokážeme ovplyvniť budúcnosť a na tej by malo záležať v tejto krajine každému jednému z nás. Ja môžem z tohto miesta sľúbiť, že s mojimi kolegami urobím všetko preto, aby sa vrátila do našej krajiny pestrosť,“ uviedol Mičovský. Zároveň ho teší, že v prípade zlepšovania vidieka sa ozýva čoraz viac hlasov.

Ministerstvo pôdohospodárstva poukazuje, že do nového strategického plánu na roky 2023 – 2027 budú preto v rámci ekoschém priamych platieb navrhované viaceré typy intervencií podporujúce biodiverzitu, prírodné zdroje a klímu. Pôjde napríklad o diverzifikáciu plodín a tvorbu ochranného pásu s povinnosťou zabezpečiť maximálnu súvislú výmeru jednej plodiny.

Navrhované sú aj ochranné plochy pre opeľovače vysiatím zmesí plodín. Agrorezort plánuje v rámci rozvoja vidieka ochranu biotopov sústavy Natura 2000 aj mimo nej.

„Napĺňanie týchto ambicióznych myšlienok pre lepšiu budúcnosť poľnohospodárskej krajiny spočíva aj v oblasti komplexných pozemkových úprav a budovaní spoločných zariadení i opatrení,“ uviedlo ministerstvo. Na ich realizáciu využije financie z programu rozvoja vidieka. Deklaruje, že uprednostní investície do budovania zelených krajinných prvkov pred samotným sceľovaním pozemkov.

V prechodnom období bude z programu vyčlenených na komplexné pozemkové úpravy na roky 2021 – 2022 celkovo 55 miliónov eur. V budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike je na pozemkové úpravy vyčlenených 30 miliónov ročne, teda na roky 2023 – 2027 celkovo 150 miliónov eur.

Agrorezort kladie podľa vlastných slov dôraz aj na používanie chemikálií a vzdelávanie poľnohospodárov, ktorí tieto prípravky používajú. K zlepšeniu a napĺňaniu cieľov by mali prispieť aj aktivity poľovníkov.

„Zvyšovanie úživnosti poľovného revíru napríklad vysádzaním remízok či ohryzových drevín prispeje k zníženiu poškodzovania rozsiahlych poľnohospodárskych monokultúr zverou,“ tvrdí ministerstvo.

Iniciátormi petície sú združenia Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, Bratislavské regionálne ochranárske združenie, Ochrana dravcov na Slovensku a iniciatíva My sme les. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať