Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Štát má platiť advokátovi desiatky miliónov za spor s Enelom, rozhodli o tom nominanti Smeru

Radomír Bžán po škandále tlačovku nezvolal, vyhlásenia posiela emailom. Toto je logo jeho kancelárie. Foto N – Tomáš Benedikovič
Radomír Bžán po škandále tlačovku nezvolal, vyhlásenia posiela emailom. Toto je logo jeho kancelárie. Foto N – Tomáš Benedikovič

Štát vyhral spor o gabčíkovské vodné dielo a nemusí platiť 588 miliónov eur. Nominant Smeru podpísal za zastupovanie Slovenska zmluvu, ktorá advokátovi s väzbami na Smer garantuje obrovskú odmenu.

Štátna akciovka MH Manažment, ktorá je nástupníckou organizáciou Fondu národného majetku, má platiť desiatky miliónov eur súkromnej advokátskej kancelárii Radomíra Bžána. Ten dostane odmenu za svoj servis pri spore o prevádzkovanie elektrárne na vodnom diele Gabčíkovo.

Súd rozhodoval o tom, či mohol od Slovenských elektrární (SE) ovládaných Enelom prevziať správu nad vodnou elektrárňou bez súhlasu talianskej spoločnosti. Medzinárodná arbitráž vo Viedni rozhodla v prospech Slovenska, ktoré tak nemusí SE zaplatiť zhruba 700 miliónov eur ako odškodné.

Šéf MH Manažmentu a vtedajší šéf FNM a bývalý poslanec Smeru Branislav Bačík podpísal v roku 2015 s Bžánovou kanceláriou zmluvu, podľa ktorej nedostane len hodinovú mzdu za právne služby, ale aj odmenu, ktorou je podiel na vyhraných sporoch. Ide o sumu, ktorá vyplýva z vyhlášky o advokátoch, a tá umožňuje vyplatiť až 20 percent z vysúdenej sumy.

Robert Fico v priestoroch Vodnej elektrárne Gabčíkovo pri oznamovaní víťazstva Slovenska v arbitráži. Foto – TASR

Na prípad upozornil týždenník Plus 7 dní, podľa ktorého sa Bžán a Bačík v prílohe zmluvy dohodol na znížení maximálnej odmeny o 45 percent, čo znamená 64 miliónov eur pre jeho spoločnosť. Týždenník vypočítal túto astronomickú odmenu zo sumy 588 miliónov, ktoré SE od štátu žiadali.

MH Manažment dokonca Denníku N napísal, že išlo o 700 miliónov. Odmena pre Bžána by tak mohla byť viac než 70 miliónov eur.

Pre porovnanie, najväčší škandál prvej Ficovej vlády – kauza Interblue Group – pripravila nevýhodným predajom emisií štát o 45 miliónov eur a premiér preto odvolal dvoch ministrov Slovenskej národnej strany.

Druhá Ficova vláda už obrovské čiastky za právne služby advokátskym kanceláriám vyplácala. V prípade sporu so zdravotnou poisťovňou Union, ktorej chcel Robert Fico zakázať si vyplácať zisk z podnikania, štát zaplatil postupne niekoľkým advokátskym kanceláriám zhruba 13 miliónov eur. Majitelia Unionu pôvodne od štátu žiadali viac ako 64-miliónové odškodné, Slovensko im nakoniec malo vyplatiť 22 miliónov.

Počiatek, Čižnár, Zmajkovičová, Michalovce

Bžán je právnik s väzbami na Smer a jeho nominantov. Plus 7 dní ho v roku 2010 odfotografoval v objatí s vtedajším exministrom financií Jánom Počiatkom, advokát sa ukázal v minulosti aj na oslave krajskej šéfky Smeru Renáty Zmajkovičovej.

Radomír Bžán sa novinárovi Tomovi Nicholsonovi priznal, že v dome, ktorý vlastní, niekoľko rokov býval v podnájme súčasný generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Milan Kaplan, poslanecký asistent Miroslava Sopka z OĽaNO, zasa na blogu upozornil, že Bžánova kancelária od mesta Michalovce dostala za zastupovanie pred súdom na miestne pomery obrovskú odmenu 480-tisíc eur. Mesto riadi primátor za Smer Viliam Zahorčák, zmluvu uzatvorili v roku 2014.

Advokát Bžán Denníku N vyplatenie sumy za spor s Enelom nepriamo potvrdil. „Odmena, ktorá má byť vyplatená advokátskej kancelárii, predstavuje približne polovičnú výšku odmeny, ktorá je prípustná podľa vyhlášky o odmenách advokátov, a preto ju nemožno považovať za neadekvátnu,“ odpísal.

Zmluvu s Bžánom podpísal Branislav Bačík. Foto – TASR

MH Manažment tvrdí, že údaj o vyplatení 64 miliónov správny nie je; koľko presne bude štát platiť, z ich odpovede nie je zrejmé.

„Finálnu odmenu advokátskej kancelárii nemožno potvrdiť, nakoľko v súčasnosti arbitrážny súd rozhoduje o výške trov konania,“ odpísala Scarlett Filipovičová z tejto štátnej firmy. S Bžánom chcú o odmene ešte diskutovať a zohľadnia, či budú musieť platiť trovy.

Kriminálna odmena?

Advokát Peter Kubina, ktorý je vedúcim partnerom slovenskej pobočky jednej z medzinárodných advokátskych kancelárií pôsobiacich v Bratislave, považuje odmenu pre Bžána za extrémne neadekvátnu.

„Výstižnejšie by bolo označiť ju ako kriminálnu, a to najmä z pohľadu toho, kto podmienky jej stanovenia v mene štátu dojednal.“ Vysvetľuje, že slovenské pobočky veľkých medzinárodných advokátskych kancelárií patriacich do svetovej špičky takúto veľkú sumu zarobia za osem až 12 rokov.

Ide o kancelárie, ktoré obvykle zamestnávajú 20 až 30 právnikov. „Takáto suma za zastupovanie v jednom spore trvajúcom asi dva až tri roky by bola kriminálna aj v prípade ďaleko väčšej a renomovanejšej globálnej právnickej firmy, o to viac v prípade malej slovenskej advokátskej kancelárie.“ Predpokladá, že vyplatenie takejto sumy už môže predstavovať aj problém z hľadiska štátneho rozpočtu.

„Rovnaký výsledok v tejto arbitráži mohol štát zastúpený renomovanou medzinárodnou kanceláriou dosiahnuť aj za náklady hlboko pod jeden milión eur,“ myslí si Kubina.

Advokát Peter Kubina. Foto – Tomáš Benedikovič

Odmena aj najelitnejších medzinárodných právnických firiem od Londýna cez New York až po Hongkong s nasadením najvýznamnejších svetových špecialistov na medzinárodné arbitráže v oblasti energetiky by bola pri takomto spore maximálne v jednotkách miliónov eur, a to aj bez akéhokoľvek výrazného šetrenia, usudzuje slovenský advokát, ktorý v medzinárodnej advokácii pôsobí viac než 15 rokov.

Bžána si vybral MH Manažment na základe súťaže v roku 2015. „Zmluva o poskytovaní právnych služieb s advokátskou kanceláriou bola uzatvorená v čase, keď naša spoločnosť nepredpokladala, že vôbec niekedy bude čeliť žalobe spoločnosti Slovenské elektrárne v celkovej výške cca 700 miliónov eur,“ tvrdí MH Manažment.

Nominanti Smeru o spore, ktorý skončí na arbitráži, vedieť museli. Fond národného majetku zmluvu s Bžánom uzavrel vo februári 2015, teda už po tom, čo štát vypovedal zmluvu s elektrárňami koncom decembra 2014. Už vtedy bolo zrejmé, že z toho bude súdny spor. Zmluva s Bžánom navyše nevylučuje, že si pre spor s elektrárňami mohli vybrať iného právnika, alebo sa s ním mohli dopredu dohodnúť, že jeho odmena za tento spor bude oveľa nižšia.

MH Manažment formálne podlieha ministrovi hospodárstva Petrovi Žigovi (Smer). Ficova strana vlani neumožnila po vzniku trojkoalície, aby sa do MH Manažmentu dostali nominanti SNS a Most -Híd. Konateľom je okrem Bačíka bývalý nominant Smeru vo FNM Rudolf Šamaj a niekdajší šéf mládežníckej organizácie Smeru Juraj Gedra.

Žiga: Odmena je neprimeraná

Minister hospodárstva Peter Žiga označil výšku odmeny právneho zástupcu za neprimeranú a MH Manažment podľa neho musí s jeho právnym zástupcom diskutovať o jej znížení. Či za zmluvu Bačíka odvolá, neodpovedal. „Ďalší postup závisí od týchto rokovaní a ďalšie otázky sú predčasné.“

Ministerstvo tvrdí, že odmena pre právneho zástupcu je výsledkom riadnej súťaže a verejného obstarávania na poskytovanie právnych služieb vyhlásenej v polovici roka 2014, keď bol FNM samostatným subjektom a ministerstvo hospodárstva s ním nemalo priamy vzťah.

Zníženie odmeny pripúšťa aj Bžán. „Napriek tomu (polovičnej odmene, ako určuje vyhláška) je naša advokátska kancelária pripravená rokovať o znížení odmeny tak, aby sa dosiahol prijateľný kompromis.“

MH Invest Denníku N odporučil, aby sa pri informovaní o tejto téme zameral na to, že Slovenská republika vyhrala na arbitrážnom súde závažný súdny spor, kde sa spoločnosť Slovenské elektrárne domáhala zaplatiť astronomickú sumu odškodnenia vo výške cca 700 miliónov eur. „Naša spoločnosť v tomto spore bola úspešná. Toto je téma, ktorá by mala dominovať vo vašom denníku.“

Na názor na odmenu Bžánovi sa Denník N pýtal aj premiéra Roberta Fica. Na otázky neodpovedal.

Budova, v ktorej sídli Bžánova kancelária. Foto N – Tomáš Benedikovič

 

Problém však nie je len výška odmeny. Bžánova advokátska kancelária je poistená na škody, ktoré by mohla spôsobiť klientovi, len do výšky troch miliónov eur.

To, že sa MH Manažment nechal zastupovať v takomto spore kanceláriou s trojmiliónovou poistkou, je podľa Kubinu prinajlepšom extrémne hrubá nedbanlivosť.

„Určite by ste si neodložili šperk v hodnote 700 eur do úschovne, ktorej prevádzkovateľ by vám zodpovedal za jeho stratu len do výšky troch eur.“ Keď si podľa neho súkromné spoločnosti robia tender na zastupovanie v takomto spore, jedným z najdôležitejších kritérií je výška poistky uchádzača o mandát.

„Renomované globálne advokátske kancelárie majú obvykle poistenie svojej zodpovednosti dojednané vo výške primeranej prípadom, ktorým sa vo svojej praxi venujú.“ Ak by v takomto prípade advokát spôsobil štátu škodu, štát by od neho nevymohol vôbec nič, myslí si Peter Kubina.

Bžán, či Bednárik?

Otázka je, či aj desiatky miliónov eur, ktoré má štát podľa zmluvy zaplatiť Bžánovi, budú jedinou cenou za vyhratý spor s elektrárňami. Okrem MH Manažmentu sa v spore angažovala aj advokátska kancelária Martina Bednárika. Tá má podpísané dve zmluvy s ministerstvom hospodárstva a tiež sa týkajú tohto sporu.

Bednárikova kancelária sídli na rovnakej adrese ako Bžánova – v historickej budove na bratislavskom Námestí Ľudovíta Štúra. Podľa webu Slovenskej advokátskej komory majú obe kancelárie rovnaké telefónne číslo. Ani jedna z nich nemá vlastnú webovú stránku. Keď sa Denník N pokúšal telefonicky spojiť s Bžánom, sekretárka odvetila, že nie je v kancelárii. Na otázku, či je v kancelárii Bednárik, odpovedala, že ani on.

Od Bžána k Bednárikovi nebude ďaleko. Foto N – Tomáš Benedikovič

 

Otázka je, či MH Manažment a ministerstvo hospodárstva potrebovali dvoch rôznych právnych zástupcov, keďže mali v spore totožné záujmy. Ide navyše o právnikov, ktorí sú zjavne prepojení a mohli pri spore spolupracovať.

Práve v súvislosti s Bednárikom by mohlo ísť o odmenu vo forme trov konania. O takejto forme odmeny sa píše v zmluve s Bednárikovou firmou. Koľko by mohol štát od elektrární dostať na trovách, nie je jasné. Ich výšku a adresáta určí opäť arbitráž vo Viedni.

Podľa informácií Denníka N štát od Slovenských elektrární žiada trovy vo výške niekoľkých miliónov eur. Bednárik odpísal, že ministerstvo hospodárstva jeho kancelárii na základe zmlúv zaplatilo 205 600 eur. A čo má advokát Bednárik s advokátom Bžánom? „Advokátska kancelária, rovnako ako advokát vykonávajúci slobodné povolanie podľa zákona nemôže byť v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu s iným advokátom,“ odpísal Bednárik.

Dnes na DennikE.sk

  • Odvody: Firmám, ktoré boli povinne zatvorené, štát odpustí odvody za apríl
  • Doprava: Česmad varuje pred dôsledkami ťažko prejazdných ciest
  • Výmena: Minister dopravy Andrej Doležal vymenoval nového riaditeľa ŽSR Miloslava Havrilu, ktorý je dlhoročným zamestnancom a manažérom podniku
  • EÚ: Ministri financií sa nedohodli na záchrannom pláne, ktorý má pomôcť ťažko zasiahnutým štátom čeliť pandémii  koronavírusu
  • Ekonomický newsfilter: Na pomoc veľkým firmám predsa dôjde
  • Napíšte nám: Pomôže vám vládny balík na pomoc ekonomike?
Zdieľať

Vláda ukázala nové opatrenia: zatvorené firmy nemusia za apríl platiť odvody, o peniaze môžu žiadať aj veľké firmy

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

Štát spustí pomoc pre zamestnávateľov – podniky aj SZČO so zamestnancami – začiatkom budúceho týždňa. O príspevky na mzdy môžu žiadať bez ohľadu na počet zamestnancov, doterajší limit sa zruší.

Zdieľať

Keď Kia štartovala výrobu, Volkswagen začal ľuďom platiť za hodiny, ktoré si ešte len odrobia

Výroba Porsche Cayenne v bratislavskom závode VW. Foto - TASR
Výroba Porsche Cayenne v bratislavskom závode VW. Foto – TASR

Automobilky siahajú v kríze po kontách pracovného času, až keď vyčerpajú iné nástroje, napríklad dovolenky. V nitrianskom Jaguari napríklad podľa dohody odborárov s manažérmi každému zostane po kríze najviac 18 dní dovolenky.

Zdieľať

Odborník na investovanie: Stále sa oplatí aj jednorazová investícia, s cenami akcií ešte nie sme na vrchole

Foto - archív Ivana Znášika
Foto – archív Ivana Znášika

Odborník na investovanie Ivan Znášik vysvetľuje, ako sa dnes oplatí investovať, a prečo si myslí, že akciové trhy dosiahli svoje dno zrejme už pred dvoma týždňami. „Ten, kto stihol investovať na tom dne, a takých je vcelku dosť, bude mať v priebehu dvoch alebo dva a pol roka výnos zhruba 50 %.“

Minúta po minúte

Zdieľať

Eurokomisia sa s krajinami EÚ nezhodla na spoločnom pláne, ktorý by koordinoval rušenie opatrení zavedených v súvislosti s koronavírusom. Komisia chcela pôvodne prezentovať návrh stratégie ich uvoľňovania, po negatívnych reakciách časti krajín ho však najmenej o týždeň odložila.

K schváleniu pripravovaných odporúčaní sa Brusel plánuje vrátiť  „v blízkej budúcnosti“ po Veľkej noci.

Čo má eurokomisia v úmysle:

Šéfka EK Ursula von der Leyenová chcela dnes prezentovať návrh „cestovnej mapy“ so všeobecnými odporúčaniami pre ústup od jednotlivých koronavírusových obmedzení.

„Členské krajiny sú v rôznych štádiách boja s koronavírusom… Po kontaktoch so štátmi a ďalšou reflexiou sme dospeli k záveru, že potrebujeme trochu viac času,“ vyhlásil hovorca EK Eric Mamer.

Prečo treba viac času:

Podľa eurokomisie je dôležité poskytnúť krajinám návod na koordinované uvoľňovanie reštrikcií, no nechce naznačovať, že opatrenia by mali v nasledujúcich dňoch začať rušiť ťažko zasiahnuté štáty.

Česko, Rakúsko či Dánsko už oznámili, že začnú postupne upúšťať od niektorých čiastkových obmedzení, krajiny ako Taliansko, Španielsko či Francúzsko zatiaľ akékoľvek úľavy vylučujú.

EK zobrala na vedomie, že pripravovaný plán musí brať do úvahy rôznu situáciu v jednotlivých krajinách a rozdielne kapacity ich zdravotníckych systémov. (čtk)

Zdieľať

Hospodárstvo Spojených štátov by sa mohlo v 2. štvrťroku prepadnúť o vyše 30 %, predpovedá bývalý šéf Fedu Ben Bernanke. Podľa neho môže najväčšej ekonomike na svete zotavenie zo súčasného šoku trvať aj niekoľko rokov.

Bernanke vníma menovú a rozpočtovú reakciu USA na ekonomické dosahy koronavírusu ako dobrú, no podľa neho budú potrebné ďalšie opatrenia, píše Reuters.

„Bude to veľmi dlhé a desivé obdobie. Keď pôjde všetko dobre, môžeme sa za jeden či dva roky nachádzať vo výrazne lepšej pozícii,“ myslí si Bernanke, ktorý šéfoval americkej centrálnej banke od februára 2006 do januára 2014.

Čo hovorí bývalý šéf Fedu:

  • zotavenie americkej ekonomiky potrvá kratšie než po finančnej kríze 2007 – 2009,
  • pravdepodobné je postupné obnovovanie ekonomickej aktivity, no vylúčené nie je ani opätovné utlmenie, ak by šírenie koronavírusu znovu nabralo na intenzite,
  • medzi dlhodobé negatívne dosahy koronavírusu môžu patriť zmeny v odvetví turizmu či trvalé obavy spotrebiteľov z ďalšej krízy.
Zdieľať

ČESMAD Slovakia sa obracia na ministerstvo vnútra a políciu, aby riešili krízovú situáciu na cestách a zabezpečili plynulý prechod úžitkových vozidiel, na ktoré sa obmedzenia nevzťahujú a ktoré zásobujú obyvateľstvo. Situáciu hodnotí ako vážnu, keďže plynulosť premávky je výrazne obmedzená.

„Podľa nám dostupných informácií nie je možné vylúčiť stav, kedy bude v dôsledku komplikácií podstatne limitované zásobovanie obyvateľstva, maloobchodu, vrátane potravín, predmetov dennej spotreby, ako aj liekov a zdravotníckeho materiálu. Uvedené riziká sa okrem iného týkajú aj plynulosti prepravy živých zvierat, krmovín, ako aj pohonných látok,“ povedal prvý viceprezident združenia Pavol Piešťanský.

Česmad združuje podnikateľov v cestnej doprave a hovorí o nových vládnych opatreniami a na základe „kontinuálneho monitorovania“.

Združenie žiada bezpečnostné orgány, prijali „efektívne riešenia krízovej situácie na cestách, aby sa zabezpečil plynulý prechod úžitkových vozidiel, na ktoré sa obmedzenia nevzťahujú“.

Zdieľať

Štáty EÚ podporili ďalšie využitie peňazí z kohéznej politiky na boj s koronavírusom. Veľvyslanci krajín schválili návrh eurokomisie, ktorý umožní čerpať financie zo štrukturálnych fondov na podporu zdravotníctva či zasiahnutých odvetví.

Komisia minulý týždeň navrhla k doterajším 37 miliardám eur z kohéznej politiky vyhradeným na núdzové použitie uvoľniť ďalšie financie pôvodne určené na rozvojové projekty.

Ako to má fungovať:

  • štáty budú môcť prevádzať financie slúžiace na pokrytie potrieb spojených s pandémiou medzi jednotlivými fondmi (fond pre regionálny rozvoj, sociálny a kohézny fond);
  • peniaze budú môcť pružne prúdiť medzi jednotlivými regionálnymi úrovňami či tematickými oblasťami, aby ich bolo možné presmerovať do najviac zasiahnutých oblastí;
  • štáty sa nebudú musieť v niektorých prípadoch podieľať na projektoch vlastným spolufinancovaním.

Na čerpanie peňazí podľa nových pravidiel je potrebný ešte súhlas Európskeho parlamentu. (čtk)

Zdieľať

Vy máte ich firemné dlhopisy, oni dobrých právnikov a ochotu zahojiť sa na váš úkor

Medzi prvými porazenými v tejto kríze bude veľa majiteľov dlhopisov slovenských podnikov, predpovedá Filip Glasa z Finstat.sk. „Emitenti slovenských junk dlhopisov sú práve tí draví podnikatelia a žraločikovia, ktorí neváhajú potopiť svojich veriteľov a zahojiť sa na ich úkor.“

Zdieľať

Minister dopravy Andrej Doležal vymenoval nového riaditeľa ŽSR Miloslava Havrilu, ktorý je dlhoročným zamestnancom a manažérom podniku. Od októbra 2019 bol námestníkom pre prevádzku. Doterajšieho šéfa Igora Poláka odvolala správna rada ŽSR.

Zdieľať

Nemecký HDP klesne v 2. štvrťroku medzikvartálne o rekordných 9,8 %, odhadujú popredné hospodárske inštitúty. Išlo by o najhlbší prepad od začiatku zverejňovania dát v roku 1970 a dvojnásobný oproti roku 2009, keď udrela finančná kríza.

Inštitúty očakávajú, že v 1. kvartáli nemecká ekonomika v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom klesne o 1,9 %, píše Reuters.

V ďalšom období sa prepad výraznejšie prehĺbi v dôsledku ďalekosiahleho utlmenia hospodárskych aktivít. Za celý rok môže ekonomika klesnúť o 4,2 %.

Pandémia zanechá stopu aj na trhu práce. Na vrchole krízy by sa nezamestnanosť mohla zvýšiť na 5,9 %, bez práce by zostalo 2,4 milióna ľudí. V marci dosiahla bez úpravy o sezónu 5,1 %.

Podľa inštitútov by sa situácia mohla zlepšiť už v druhej polovici tohto roka. Na 3. štvrťrok odhadujú rast o 8,5 %, v 4. kvartáli o 3,1 %. Na budúci rok už počítajú s oživením a rastom HDP o 5,8 percenta.

Zdieľať

Poľnohospodárska a potravinárska komora žiada vládu, aby ešte dnes umožnila plynulý prechod kamiónov s potravinami naprieč celým Slovenskom. Zásobovanie podľa nej nesmie podliehať kontrolám policajných zložiek na hraniciach okresov.

Poľnohospodári, potravinári a obchodníci vyzvali kompetentných, hlavne ministrov pôdohospodárstva a vnútra, aby urýchlene riešili vzniknutú situáciu. Tvrdia, že ak sa riešiť nebude, môže skončiť kolapsom v zásobovaní obyvateľstva.

Rozvozy niektorých potravín a vstupov do rastlinnej a živočíšnej výroby meškajú podľa SPPK od skorých ranných hodín pre vyhlásenie zákazu vychádzania a policajné kontroly áut medzi okresnými mestami. Na neúnosnú situáciu upozorňujú mnohí výrobcovia potravín, obchodníci, dodávatelia, poľnohospodári, ktorí sa nemôžu dostať so svojím tovarom na miesto určenia.

Niektoré zásobovacie vozidlá podľa SPPK dokonca prechádzajú viacerými kontrolami, keďže výrobky prevážajú cez viaceré mestá. Obchodníci upozorňujú, až pri neriešení situácie si ľudia zajtra v obchodoch nekúpia to, čo potrebujú.

„Pokiaľ by mal tento stav trvať aj v ďalších dňoch, prísun potravín a drogérie by skolaboval úplne,“ vraví predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.

Zdieľať

Šéf Útvaru hodnoty za peniaze Štefan Kišš k opatreniam: „Ukazuje sa, že vďaka opatreniam nám taliansky scenár nehrozí. Teraz potrebujeme aj dobrú ekonomickú odpoveď na krízu.“ Po Veľkej noci podľa neho musíme konať. „Lebo potenciálne škody môžu byť brutálne.“

Čo radí: 
• zabezpečiť, aby peniaze z „prvej pomoci“ čo najskôr dotiekli k ľuďom;
• pripraviť „druhú pomoc“ (veľké firmy a nepokryté skupiny obyvateľstva);
• postupne uvoľňovať zdravotné opatrenia a pružne manažovať prípadné ohniská nákazy.

Zdieľať

Dnešný kolaps na cestách ohrozil dodávku čerstvých pekárenských výrobkov do obchodov. Zväz pekárov žiada, aby sa čím skôr uvoľnili aspoň jazdné pruhy pre potravinárske zásobovacie autá, inak spotrebitelia môžu nájsť prázdne pulty.

Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov eviduje sťažnosti pekární, pretože vodiči zásobovacích áut majú problém dostať sa načas s tovarom do predajní.

„Množstvo spoločností zásobuje obchody vo viacerých okresoch, avšak kontroly na ich hraniciach spôsobujú, že vodiči aj viac ako hodinu čakajú v kolónach. Zákon nám však nariaďuje, v akých časových intervaloch od upečenia musíme tovar do predajní doviezť, a opatrenia nám to výrazne komplikujú,“ upozorňuje Tatiana Lopúchová, predsedkyňa Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov.

Obdobie Veľkej noci je spojené so zvýšeným dopytom po pekárenských výrobkoch. V tomto čase sa zväčša predá o pätinu viac výrobkov ako štandardne.

Spotrebitelia však môžu nájsť prázdne pulty, nakoľko dodávky výrazne meškajú. Pri porušení časového reťazca dodávok čerstvého pekárskeho sortimentu do predajní nastáva ďalší problém: ak príde tovar na pulty oneskorene, nenájde si svojho zákazníka, zväz tvrdí, že aj z dôvodu obmedzení predajného času vyhradeného výlučne pre seniorov.

„Obchodník má právo podľa zmluvy nepredané výrobky vrátiť, ktoré sa logicky musia následne znehodnotiť. Myslím si, že v čase, keď sa má šetriť na všetkých úrovniach v spoločnosti, je toto nezmyselné hazardovanie s potravinami alarmujúce,“ dodáva Lopúchová. Verí, že vláda tento problém čoskoro vyrieši.

Zdieľať

Ak situáciu cez Veľkú noc Slovensko zvládne, po nej sa môže vláda baviť o postupnom otváraní ekonomiky, povedal minister práce Krajniak. „Ak zvládneme Veľkú noc, o to skôr môžeme opatrenia uvoľňovať.“ Krajniak tak reagoval na otázku, čo hovorí na kolóny a zápchy spôsobené obmedzeniami v súvislosti s epidémiou.

Zdieľať

Objem priamych investícií čínskych firiem v krajinách EÚ vlani klesol o tretinu na 12 miliárd eur, znížil sa tretí rok za sebou. Ich záujem o fúzie a akvizície v regióne opadne zrejme aj v tomto roku, prispeje k tomu okrem iného pandémia.

Údaje o čínskych investíciách vychádzajú z prieskumu nemeckého inštitútu pre čínske štúdie Merics a newyorskej výskumnej firmy Rhodium Group.

Číňania mali vlani najväčší záujem o európske technologické firmy, ktoré tvorili s 2,4 miliardy eur väčšinu všetkých transakcií.

Nákupná horúčka čínskych firiem v Európe, ktorá prišla po finančnej kríze 2009 a kríze eura 2013, je menej pravdepodobná.

„Dá sa predpokladať, že čínski podnikatelia prejavia záujem v jednotlivých prípadoch, napríklad v Británii v čipovom priemysle alebo v Nemecku v automobilovom sektore,“ uviedol šéf Merics Mikko Huotari. (čtk, dpa)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať