Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Štát má platiť advokátovi desiatky miliónov za spor s Enelom, rozhodli o tom nominanti Smeru

Radomír Bžán po škandále tlačovku nezvolal, vyhlásenia posiela emailom. Toto je logo jeho kancelárie. Foto N – Tomáš Benedikovič
Radomír Bžán po škandále tlačovku nezvolal, vyhlásenia posiela emailom. Toto je logo jeho kancelárie. Foto N – Tomáš Benedikovič

Štátna akciovka MH Manažment, ktorá je nástupníckou organizáciou Fondu národného majetku, má platiť desiatky miliónov eur súkromnej advokátskej kancelárii Radomíra Bžána. Ten dostane odmenu za svoj servis pri spore o prevádzkovanie elektrárne na vodnom diele Gabčíkovo.

Súd rozhodoval o tom, či mohol od Slovenských elektrární (SE) ovládaných Enelom prevziať správu nad vodnou elektrárňou bez súhlasu talianskej spoločnosti. Medzinárodná arbitráž vo Viedni rozhodla v prospech Slovenska, ktoré tak nemusí SE zaplatiť zhruba 700 miliónov eur ako odškodné.

Šéf MH Manažmentu a vtedajší šéf FNM a bývalý poslanec Smeru Branislav Bačík podpísal v roku 2015 s Bžánovou kanceláriou zmluvu, podľa ktorej nedostane len hodinovú mzdu za právne služby, ale aj odmenu, ktorou je podiel na vyhraných sporoch. Ide o sumu, ktorá vyplýva z vyhlášky o advokátoch, a tá umožňuje vyplatiť až 20 percent z vysúdenej sumy.

Robert Fico v priestoroch Vodnej elektrárne Gabčíkovo pri oznamovaní víťazstva Slovenska v arbitráži. Foto – TASR

Na prípad upozornil týždenník Plus 7 dní, podľa ktorého sa Bžán a Bačík v prílohe zmluvy dohodol na znížení maximálnej odmeny o 45 percent, čo znamená 64 miliónov eur pre jeho spoločnosť. Týždenník vypočítal túto astronomickú odmenu zo sumy 588 miliónov, ktoré SE od štátu žiadali.

MH Manažment dokonca Denníku N napísal, že išlo o 700 miliónov. Odmena pre Bžána by tak mohla byť viac než 70 miliónov eur.

Pre porovnanie, najväčší škandál prvej Ficovej vlády – kauza Interblue Group – pripravila nevýhodným predajom emisií štát o 45 miliónov eur a premiér preto odvolal dvoch ministrov Slovenskej národnej strany.

Druhá Ficova vláda už obrovské čiastky za právne služby advokátskym kanceláriám vyplácala. V prípade sporu so zdravotnou poisťovňou Union, ktorej chcel Robert Fico zakázať si vyplácať zisk z podnikania, štát zaplatil postupne niekoľkým advokátskym kanceláriám zhruba 13 miliónov eur. Majitelia Unionu pôvodne od štátu žiadali viac ako 64-miliónové odškodné, Slovensko im nakoniec malo vyplatiť 22 miliónov.

Počiatek, Čižnár, Zmajkovičová, Michalovce

Bžán je právnik s väzbami na Smer a jeho nominantov. Plus 7 dní ho v roku 2010 odfotografoval v objatí s vtedajším exministrom financií Jánom Počiatkom, advokát sa ukázal v minulosti aj na oslave krajskej šéfky Smeru Renáty Zmajkovičovej.

Radomír Bžán sa novinárovi Tomovi Nicholsonovi priznal, že v dome, ktorý vlastní, niekoľko rokov býval v podnájme súčasný generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Milan Kaplan, poslanecký asistent Miroslava Sopka z OĽaNO, zasa na blogu upozornil, že Bžánova kancelária od mesta Michalovce dostala za zastupovanie pred súdom na miestne pomery obrovskú odmenu 480-tisíc eur. Mesto riadi primátor za Smer Viliam Zahorčák, zmluvu uzatvorili v roku 2014.

Advokát Bžán Denníku N vyplatenie sumy za spor s Enelom nepriamo potvrdil. „Odmena, ktorá má byť vyplatená advokátskej kancelárii, predstavuje približne polovičnú výšku odmeny, ktorá je prípustná podľa vyhlášky o odmenách advokátov, a preto ju nemožno považovať za neadekvátnu,“ odpísal.

Zmluvu s Bžánom podpísal Branislav Bačík. Foto – TASR

MH Manažment tvrdí, že údaj o vyplatení 64 miliónov správny nie je; koľko presne bude štát platiť, z ich odpovede nie je zrejmé.

„Finálnu odmenu advokátskej kancelárii nemožno potvrdiť, nakoľko v súčasnosti arbitrážny súd rozhoduje o výške trov konania,“ odpísala Scarlett Filipovičová z tejto štátnej firmy. S Bžánom chcú o odmene ešte diskutovať a zohľadnia, či budú musieť platiť trovy.

Kriminálna odmena?

Advokát Peter Kubina, ktorý je vedúcim partnerom slovenskej pobočky jednej z medzinárodných advokátskych kancelárií pôsobiacich v Bratislave, považuje odmenu pre Bžána za extrémne neadekvátnu.

„Výstižnejšie by bolo označiť ju ako kriminálnu, a to najmä z pohľadu toho, kto podmienky jej stanovenia v mene štátu dojednal.“ Vysvetľuje, že slovenské pobočky veľkých medzinárodných advokátskych kancelárií patriacich do svetovej špičky takúto veľkú sumu zarobia za osem až 12 rokov.

Ide o kancelárie, ktoré obvykle zamestnávajú 20 až 30 právnikov. „Takáto suma za zastupovanie v jednom spore trvajúcom asi dva až tri roky by bola kriminálna aj v prípade ďaleko väčšej a renomovanejšej globálnej právnickej firmy, o to viac v prípade malej slovenskej advokátskej kancelárie.“ Predpokladá, že vyplatenie takejto sumy už môže predstavovať aj problém z hľadiska štátneho rozpočtu.

„Rovnaký výsledok v tejto arbitráži mohol štát zastúpený renomovanou medzinárodnou kanceláriou dosiahnuť aj za náklady hlboko pod jeden milión eur,“ myslí si Kubina.

Advokát Peter Kubina. Foto – Tomáš Benedikovič

Odmena aj najelitnejších medzinárodných právnických firiem od Londýna cez New York až po Hongkong s nasadením najvýznamnejších svetových špecialistov na medzinárodné arbitráže v oblasti energetiky by bola pri takomto spore maximálne v jednotkách miliónov eur, a to aj bez akéhokoľvek výrazného šetrenia, usudzuje slovenský advokát, ktorý v medzinárodnej advokácii pôsobí viac než 15 rokov.

Bžána si vybral MH Manažment na základe súťaže v roku 2015. „Zmluva o poskytovaní právnych služieb s advokátskou kanceláriou bola uzatvorená v čase, keď naša spoločnosť nepredpokladala, že vôbec niekedy bude čeliť žalobe spoločnosti Slovenské elektrárne v celkovej výške cca 700 miliónov eur,“ tvrdí MH Manažment.

Nominanti Smeru o spore, ktorý skončí na arbitráži, vedieť museli. Fond národného majetku zmluvu s Bžánom uzavrel vo februári 2015, teda už po tom, čo štát vypovedal zmluvu s elektrárňami koncom decembra 2014. Už vtedy bolo zrejmé, že z toho bude súdny spor. Zmluva s Bžánom navyše nevylučuje, že si pre spor s elektrárňami mohli vybrať iného právnika, alebo sa s ním mohli dopredu dohodnúť, že jeho odmena za tento spor bude oveľa nižšia.

MH Manažment formálne podlieha ministrovi hospodárstva Petrovi Žigovi (Smer). Ficova strana vlani neumožnila po vzniku trojkoalície, aby sa do MH Manažmentu dostali nominanti SNS a Most -Híd. Konateľom je okrem Bačíka bývalý nominant Smeru vo FNM Rudolf Šamaj a niekdajší šéf mládežníckej organizácie Smeru Juraj Gedra.

Žiga: Odmena je neprimeraná

Minister hospodárstva Peter Žiga označil výšku odmeny právneho zástupcu za neprimeranú a MH Manažment podľa neho musí s jeho právnym zástupcom diskutovať o jej znížení. Či za zmluvu Bačíka odvolá, neodpovedal. „Ďalší postup závisí od týchto rokovaní a ďalšie otázky sú predčasné.“

Ministerstvo tvrdí, že odmena pre právneho zástupcu je výsledkom riadnej súťaže a verejného obstarávania na poskytovanie právnych služieb vyhlásenej v polovici roka 2014, keď bol FNM samostatným subjektom a ministerstvo hospodárstva s ním nemalo priamy vzťah.

Zníženie odmeny pripúšťa aj Bžán. „Napriek tomu (polovičnej odmene, ako určuje vyhláška) je naša advokátska kancelária pripravená rokovať o znížení odmeny tak, aby sa dosiahol prijateľný kompromis.“

MH Invest Denníku N odporučil, aby sa pri informovaní o tejto téme zameral na to, že Slovenská republika vyhrala na arbitrážnom súde závažný súdny spor, kde sa spoločnosť Slovenské elektrárne domáhala zaplatiť astronomickú sumu odškodnenia vo výške cca 700 miliónov eur. „Naša spoločnosť v tomto spore bola úspešná. Toto je téma, ktorá by mala dominovať vo vašom denníku.“

Na názor na odmenu Bžánovi sa Denník N pýtal aj premiéra Roberta Fica. Na otázky neodpovedal.

Budova, v ktorej sídli Bžánova kancelária. Foto N – Tomáš Benedikovič

 

Problém však nie je len výška odmeny. Bžánova advokátska kancelária je poistená na škody, ktoré by mohla spôsobiť klientovi, len do výšky troch miliónov eur.

To, že sa MH Manažment nechal zastupovať v takomto spore kanceláriou s trojmiliónovou poistkou, je podľa Kubinu prinajlepšom extrémne hrubá nedbanlivosť.

„Určite by ste si neodložili šperk v hodnote 700 eur do úschovne, ktorej prevádzkovateľ by vám zodpovedal za jeho stratu len do výšky troch eur.“ Keď si podľa neho súkromné spoločnosti robia tender na zastupovanie v takomto spore, jedným z najdôležitejších kritérií je výška poistky uchádzača o mandát.

„Renomované globálne advokátske kancelárie majú obvykle poistenie svojej zodpovednosti dojednané vo výške primeranej prípadom, ktorým sa vo svojej praxi venujú.“ Ak by v takomto prípade advokát spôsobil štátu škodu, štát by od neho nevymohol vôbec nič, myslí si Peter Kubina.

Bžán, či Bednárik?

Otázka je, či aj desiatky miliónov eur, ktoré má štát podľa zmluvy zaplatiť Bžánovi, budú jedinou cenou za vyhratý spor s elektrárňami. Okrem MH Manažmentu sa v spore angažovala aj advokátska kancelária Martina Bednárika. Tá má podpísané dve zmluvy s ministerstvom hospodárstva a tiež sa týkajú tohto sporu.

Bednárikova kancelária sídli na rovnakej adrese ako Bžánova – v historickej budove na bratislavskom Námestí Ľudovíta Štúra. Podľa webu Slovenskej advokátskej komory majú obe kancelárie rovnaké telefónne číslo. Ani jedna z nich nemá vlastnú webovú stránku. Keď sa Denník N pokúšal telefonicky spojiť s Bžánom, sekretárka odvetila, že nie je v kancelárii. Na otázku, či je v kancelárii Bednárik, odpovedala, že ani on.

Od Bžána k Bednárikovi nebude ďaleko. Foto N – Tomáš Benedikovič

 

Otázka je, či MH Manažment a ministerstvo hospodárstva potrebovali dvoch rôznych právnych zástupcov, keďže mali v spore totožné záujmy. Ide navyše o právnikov, ktorí sú zjavne prepojení a mohli pri spore spolupracovať.

Práve v súvislosti s Bednárikom by mohlo ísť o odmenu vo forme trov konania. O takejto forme odmeny sa píše v zmluve s Bednárikovou firmou. Koľko by mohol štát od elektrární dostať na trovách, nie je jasné. Ich výšku a adresáta určí opäť arbitráž vo Viedni.

Podľa informácií Denníka N štát od Slovenských elektrární žiada trovy vo výške niekoľkých miliónov eur. Bednárik odpísal, že ministerstvo hospodárstva jeho kancelárii na základe zmlúv zaplatilo 205 600 eur. A čo má advokát Bednárik s advokátom Bžánom? „Advokátska kancelária, rovnako ako advokát vykonávajúci slobodné povolanie podľa zákona nemôže byť v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu s iným advokátom,“ odpísal Bednárik.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Pri prechode na nízkouhlíkovú ekonomiku sa netreba báť straty pracovných miest, hovorí ekonóm Martin Kahanec. „Nemecké skúsenosti ukazujú, že pozitívne a negatívne dopady na zamestnanosť sú približne rovnako veľké a výsledný efekt je preto malý až zanedbateľný.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

 
Martin Kahanec, ekonóm, špecialista na trh práce 
Základným problémom je, že ľudia pri rozhodovaní o spotrebe, investíciách a ďalších ekonomických aktivitách primárne berú do úvahy svoje vlastné benefity a náklady, ale už nie takzvané externality, ako napríklad dopady na životné prostredie. Podobne, firmy sa rozhodujú s ohľadom na vlastný zisk a náklady, nie ďalšie dopady produkcie tovarov a služieb na spoločnosť, ako sú napríklad emisie látok spôsobujúcich klimatickú zmenu.

Kľúčová je otázka ako tieto negatívne efekty dostať pod kontrolu a zabezpečit udržatelný rozvoj ekonomiky pri zachovaní vysokej kvality životného prostredia.

V princípe má vláda niekoľko možností: regulácia, kvóty, dane, alebo úprava vlastníckych vzťahov a práv. Fabriky znečisťujúcu obzdušie môžeme donútiť inštalovať filtračné zariadenia, môžeme zdaniť ich výrobky alebo zaviesť kvóty na ich produkciu, alebo môžeme uzákoniť povinnosť fabrík pokryť náklady na liečbu pacientov s respiračnými chorobami v ich okolí.

Analýzy potvrdzujú, že prísnejšia regulácia znečisťovateľov ovzdušia zvyšuje jeho kvalitu, a tým zlepšuje zdravotný stav obyvateľstva a potenciálne spomaľuje klimatickú zmenu. Môže tiež zvýšiť produktivitu v ekonomike tým, že motivuje firmy optimalizovať výrobné procesy.

Negatívom je, že regulácia zvyšuje náklady firiem a tým znižuje ich konkurencieschopnosť. Tie, ktoré nedokážu dostatočne zefektívniť výrobu, sú z trhu vytláčané a znižujú zamestnanosť. Investície a výroba sa tiež môžu presunúť do krajín s menej prísnou reguláciou.

Pri chýbajúcej medzinárodnej koordinácii výsledkom môže byť zníženie výroby a zamestnamosti v danej krajine bez zníženia celkových emisií, ktoré sa len presunú do krajiny s benevolentnejšou reguláciou.

Vlády preto musia na riešení tohto problému spolupracovať. Klimatická zmena je globálnym verejným statkom, ovplyvňujúcim kvalitu života na celom svete.

Pre slovenskú vládu je preto kľúčové riešiť tento problém na úrovni Európskej únie, ktorá zase naše záujmy reprezentuje na globálnej úrovni. Základným princípom musí byť medzinárodná spolupráca a dodržiavanie dohodnutých plánov znižovania emisií na národnej úrovni.

Samozrejme, musíme si urobiť aj svoju domácu úlohu. Jednou z priorít musí byť ochrana lesov, ktoré účinne absorbujú sklenníkove plyny. Ďalšou je prechod na nízko-uhlíkovú, tzv. “zelenú” energiu.

Takáto transformácia ekonomiky môže, aspoň dočasne, zvýšit náklady na energie a znížiť zamestnanosť najmä v energeticky náročných sektoroch. Vytvára však aj  nové pracovné miesta v odvetviach naviazaných na produkciu takejto zelenej energie. Dáva tiež predpoklad zaradiť sa v tejto oblasti medzi technologických lídrov a tieto technológie následne vyvážať.

Analýzy nemeckej skúsenosti s takouto transformáciou ukazujú, že pozitívne a negatívne dopady na zamestnanosť sú približne rovnako veľké a výsledný efekt je preto malý až zanedbateľný. Dopady na zamestnanosť by preto nemali byť v debate o transformácii na zelenú ekonomiku smerodajné.

Kľúčové sú jej pozitívne dopady na životné prostredie a nádej, že nám pomôže zachrániť našu planétu pre ďalšie generácie.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Londýnsky exodus sa nekoná, zatiaľ odišla len tisícka bankárov

Londýn zostal centrom finančného diania, odišla z neho doteraz len asi tisícka finančníkov.  Podľa štúdie EY sa tak nič dramatické nestalo napriek hrozivým predpovediam o tom, ako pre brexit ubudnú tisíce finančníkov.

Prešli už tri roky od hlasovania o brexite, dôsledkom ktorého mal nastať veľký presun bankárov na kontinent. Londýn mal stratiť postavenie finančného centra a jeho pozíciu mali prevziať Paríž alebo Frankfurt.

No Londýn si svoje meno zatiaľ ochránil. Podľa think-tanku Z/yen Grup zostal druhým finančným hubom hneď po New Yorku, za ním je Hongkong a Singapur.

Kam pôjdu: Tí investiční bankári a iní finančníci, čo doteraz z Londýna odišli, smerovali najmä do Dublinu, Luxemburgu a Frankfurtu. “Posledné tri mesiace zostali finančné domy pri svojich brexit plánoch relatívne pokojné,” zhrnul Omar Ali z EY.

EY sleduje možné pohyby ľudí pre brexit pravidelne, oslovuje pri tom 222 londýnskych finančných domov. Zistil, že tak, ako sa rokovania okolo brexitu zamotávajú, tak sa nič zásadné nedeje ani s presunmi ľudí a aktivít. Nespomalili sa ani nezrýchlili, hoci sa zvýšila pravdepodobnosť neriadeného brexitu.

Koľko ich môže byť: EY tvrdí, že doterajšie odchody stále môžu byť len špičkou ľadovca. Z krajiny môže odísť ďalších sedemtisíc bankárov v “blízkej budúcnosti”. Aj to je však výrazne menej ako desiatky tisícov odhadovaných v minulosti.

Až kým naozaj nepríde k brexitu, najväčšou úlohou finančníkov zostáva upokojovať svojich zákazníkov a akcionárov, že sú na túto udalosť pripravení. Či už to bude posledný októbrový deň alebo neskôr. Či po dohode alebo natvrdo.

Foto - JumpStory
Foto – JumpStory
Zdieľať

Hlavným problémom elektronickej komunikácie v mestách a obciach je nezáujem či nedôvera ľudí, tvrdí Najvyšší kontrolný úrad. Rezervy vidí v nedostatku peňazí a malej prívetivosti systémov.

Kontrolóri preverili plnenie 428 opatrení, ktoré prijali obce a mestá na základe záverov kontrolnej akcie, ktorá bola vykonaná v roku 2017. Zameraná bola na e-Government a informačné systémy obcí a miest.

Takmer 80 % opatrení bolo účinných, ale naďalej pretrvávajú problémy pri zverejňovaní informácií. Pozitívne možno podľa NKÚ hodnotiť bezmála trojnásobný nárast elektronickej komunikácie medzi obecným úradom a verejnou či privátnou inštitúciou.

Od začiatku novembra 2016 platí povinnosť všetkých orgánov verejnej moci vrátane subjektov územnej samosprávy vykonávať verejnú moc elektronicky.

„Elektronická komunikácia posúva vzťahy medzi samosprávou a obyvateľmi mesta či obce na kvalitatívne vyššiu úroveň. Kľúčovým faktorom je však dôvera ľudí v systém, presvedčenie, že tradičný papier už nepotrebujem na to, aby som správne vybavil úradné povinnosti v akejkoľvek verejnej inštitúcii,“ skonštatoval predseda NKÚ Karol Mitrík.

Poznamenal, že opatrenia, ktoré realizovali v posledných dvoch rokoch miestne samosprávy po kontrolnej akcii NKÚ z roku 2017, prispeli k ich vyššej pripravenosti.

Pretrvávajúcim nedostatkom je však podľa kontrolórov nedodržiavanie povinností vyplývajúcich zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Ostatná kontrolná akcia odhalila, že viac ako polovica zistených nedostatkov súvisí práve s agendou sprístupňovania, respektíve nesprístupňovania oficiálnych materiálov, dokumentov zo strany vedenia obce či mesta.

Tento nedostatok sa tak podľa úradu premieta do nedôvery občanov voči verejným inštitúciám a môže taktiež viesť k obmedzovaniu priamej kontroly samosprávy zo strany jej obyvateľov. Menšiu frekvenciu nedostatkov než v roku 2017 zaznamenali kontrolóri v oblasti informačnej bezpečnosti.

Zlepšenie úrad zaznamenal v schopnosti samospráv podpisovať vydané úradné rozhodnutia v elektronickej forme prostredníctvom zaručenej elektronickej pečate. Pozitívne boli kontrolórmi hodnotené aktivity samospráv v oblasti propagácie eGovernmentu. Tie však podľa NKÚ svojou silou nemôžu nahradiť edukačné, komunikačné projekty na národnej úrovni.

NKÚ poukázal na to, že obce a mestá čelia problémom so stúpajúcimi nákladmi na informačné technológie, nárastom predpisov v danej oblasti a potrebe častých aktualizácií či so zvyšujúcimi sa nárokmi na ich zamestnancov.

Negatívne hodnotenie rozvoja eGovernmentu však bolo zaznamenané len v 4 % prípadov. Pri porovnaní rokov 2017 a 2018 považuje 47 % samospráv úroveň celého systému za zlepšenú, 45 % za nezmenenú a 4 % za nezmenenú až zlepšenú, pričom časť by privítala inováciu elektronických služieb.

Za významnú bariéru rozvoja elektronického výkonu verejnej moci považuje úrad finančné zdroje obcí. Hlavnou externou prekážkou je podľa samospráv malý počet občanov s aktivovanou e-schránkou. Podľa analýzy NKÚ malo z celkového počtu 148.493 obyvateľov, ktorí mali k 31. decembru 2018 trvalý pobyt v kontrolovaných obciach, aktívnu elektronickú schránku 0,45 % obyvateľov.

Úrad zároveň priblížil, že sa nepotvrdila odlišnosť v pripravenosti mesta či obce na základe geografickej polohy, veľkosti obce či mesta alebo veľkosti rozpočtu. Prvoradým v pripravenosti na kvalitné poskytovanie elektronických služieb a elektronickú komunikáciu celkovo bol prístup jednotlivca či konkrétnej samosprávy, nie vzdialenosť od hlavného či krajského mesta.

„Informatizácia v samospráve je jedným z mála úspešných IT projektov s pozitívnym celoslovenským vplyvom na napĺňanie potrieb každého občana. Na rozvoj eGovernmentu je však potrebná výraznejšia aktivita na celoštátnej úrovni. Tak v oblasti zlepšovania systému, v tvorbe užívateľsky prívetivých e-služieb, ako aj v budovaní dôvery občanov v systém,“ podotkol Mitrík s tým, že odporúčania preto zaslali priamo Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu aj Združeniu miest a obcí Slovenska a Únii miest Slovenska. (tasr)

Zdieľať

Robert Fico na tlačovke ďakuje Andrejovi Dankovi a Bélovi Bugárovi, že sa koalícii darí presadzovať sociálne zákony. „Sme svedkami sociálnej žne,“ vyhlásil Fico a chváli zníženie dane z príjmu pre malé firmy, zrušenie koncesií pre seniorov či návrhy Smeru na zvýšenie rodičovského príspevku či o vymáhaní výživného.

Zdieľať

Energetický analytik Karel Hirman o tom, prečo brať vážne problémy s klímou: „Zmeny musíme bezpodmiečne robiť nielen kvôli klíme, ale aj kvôli bezpečnostným a geopolitickým dôvodom, keďže naša krajina, ale aj celá Európa, je odkázaná na dovoz fosilných palív.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Karel Hirman, energetický analytik 

Vždy platí, že praktické a konkrétne kroky sú najúčinnejšie. Zmeny musíme bezpodmienečne robiť nielen kvôli klíme, ale aj kvôli bezpečnostným a geopolitickým dôvodom, keďže naša krajina, ale aj celá Európa, je odkázaná na dovoz fosílnych palív. Slovensko a náš okolitý región objektívne disponuje pri súčasnej vyspelosti technologických riešení obmedzenými kapacitami na ekonomicky a energeticky efektívnu výrobu energií z obnoviteľných zdrojov. Ale máme možnosti, ktoré už teraz sú zaujímavé a zmysluplné bez ďalšieho tlaku na zvyšovanie cien energií.

Medzi ne patrí nesporne využitie geotermálnej energie napr. na vykurovanie Košíc a ďalších miest. Efektívne je ešte využitie slnečnej energie priamo na miestach spotreby zvlášť v kombinácii s komplexnými opatreniami na zlepšenie energetickej efektívnosti v priemysle alebo v budovách. A v súvislosti s elektromobilitou musíme naplánovať zapojenie fotovoltaiky v rámci cestnej siete a výstavby nabíjacích staníc.

To všetko si súčasne vyžaduje rozumnú podporu súbežnej výstavby akumulačných kapacít na „skladovanie“ elektriny a rozvoj tzv. inteligentných sietí, čo bez modernej a premyslenej energetickej a regulačnej politiky nebude možné. A v celom tomto postupnom eliminovani fosílnych zdrojov si práve aj kvôli prírodným podmienkam nášho regiónu a našim klimatickým pomerom zachová svoju dôležitosť jadrová energetika s perspektívou využitia tiež nových inovačných riešení.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Francúzske aerolinky XL Airways zastavili predaj leteniek pre vážne finančné ťažkosti. Deje sa to len dva týždne po tom, ako existenčné problémy skolili druhú najväčšiu francúzsku leteckú spoločnosť Aigle Azur.

XL Airways sa zameriavajú na diaľkové lety, najmä do Karibiku či do Severnej Ameriky, píše portál Zdopravy.cz. Vo flotile majú štyri airbusy A330.

„Niektoré naše lety môžu byť zrušené. Za komplikácie sa veľmi ospravedlňujeme,“ uviedla firma na svojich webových stránkach.

XL Airways sú v problémoch už dlhší čas, viac ako rok hľadajú investora. Ak sa im to nepodarí do konca budúceho týždňa, pravdepodobne skončia.

Aerolinky zamestnávajú zhruba 600 ľudí.

Foto - Facebook/XL Airways France
Foto – Facebook/XL Airways France
Zdieľať

Viceguvernér NBS Ľudovít Ódor nesúhlasí s názorom, že ak USA a Čína emisie neznižujú, je úplne jedno, čo urobíme. „Naopak, Európska únia nie je zanedbateľným hráčom, a preto treba tlačiť na rýchlejšiu realizáciu opatrení na národnej úrovni.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mali podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie, alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Ľudovít Ódor, viceguvernér NBS: 

„Netváriť sa, že téma klímy sa nás netýka, nespochybňovať ju a nebagatelizovať.

Tiež nesúhlasím s názorom, že ak USA a Čína emisie neznižujú, tak vzhľadom na našu veľkosť, je úplne jedno, čo urobíme. Naopak, každý príspevok v tomto smere sa počíta. Európska únia ako celok, nie je zanedbateľným hráčom,a preto treba tlačiť na rýchlejšiu realizáciu opatrení aj na národnej aj na európskej úrovni.

Je celkom prirodzené, že krajiny, ktoré dobiehajú, zväčša nemajú ekologické následky na prvom mieste. Už sme však dosiahli úroveň ekonomickej vyspelosti, kde treba intenzívnejšie diskutovať aj o ekologickej vyspelosti.

Je ťažké meniť spotrebiteľské návyky, a preto treba podchytiť problematiku v pomerne mladom veku. Informačná kampaň alebo špeciálne školenia môžu byť užitočné už na nižších stupňoch vzdelávania. Našťastie, mladá generácia sa mi javí ako citlivá na túto tému.

V oblasti hospodárskej politiky som zástancom trhovo orientovaných riešení. Čím viac negatívnych vedľajších účinkov zahrnúť do cien (internalizovať externality) formou daní alebo prostredníctvom kvót obmedzovať produkciu škodlivých látok.  Filozofiou by malo byť to, aby bolo zanechávanie uhlíkovej stopy čoraz drahšie.“

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Ivan Mikloš o riešeniach pre klimatickú zmenu: „Problém človekom spôsobených klimatických zmien a globálneho otepľovania je reálny a vážny, avšak škodlivé je nielen popieranie existencie tohto problému, ale aj dnes veľmi populárny alarmizmus a hystéria.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mali podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie, alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií 

„Myslím, že práve na oblasť politiky klimatických zmien sa veľmi hodí princíp „mysli globálne, konaj lokálne“. Bez globálnej koordinácie a globálneho úsilia je problém neriešiteľný, rovnako však aj bez lokálnych politík a aktivít.

Problém človekom spôsobených klimatických zmien a globálneho otepľovania je reálny a vážny, avšak škodlivé je nielen popieranie existencie tohto problému, ale aj dnes veľmi populárny alarmizmus a hystéria.

Vedú totiž často k nepremysleným a niekedy aj škodlivým a kontraproduktívnym návrhom. Aj v ochrane životného prostredia totiž často platí, že veci sa majú inak, ako na prvý pohľad vyzerajú. Platí to o solárnej a veternej energii, elektrických autách, ale aj plastoch. Len na ilustráciu pár faktov – uhlíková stopa nerecyklovanej papierovej tašky je štvornásobne vyššia ako pri igelitke, tašku z bavlny je treba použiť 131 krát, aby bolo množstvo emisií pri jej výrobe a doprave nižšie ako pri igelitke a používanie vákuových obalov z plastov znížilo odpad mäsa v britskom reťazci Salisbury v roku 2015 o 50% (zdroj The Economicst).

Ako píše môj obľúbený autor pre túto problematiku Bjorn Lomborg, “ak chceme s otepľovaním niečo urobiť, schlaďme najskôr hlavy”.

Čo sa týka nášho, slovenského prístupu, mali by sme mať na jednej strane ambíciu ovplyvňovať európsku politiku v tejto oblasti tak, aby bola zodpovedná, ale aj realistická a zároveň by sme mali prijaté záväzky plniť. Dnes nerobíme ani jedno ani druhé.

Za najsľubnejšiu cestu k zníženiu ohrozenia globálneho otepľovania považujem z globálneho hľadiska podporu vedy a výskumu s cieľom vývoja ekonomicky konkurencieschopnejších ekologických zdrojov energie a z hľadiska lokálneho to, na čo by sme sa mali najviac zamerať aj u nás doma – zníženie, triedenie a recykláciu odpadov, podpora ekologicky úsporných zdrojov vykurovania, podpora elektromobility, ochrana existujúcich a výsadba nových lesov.“

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Potravinárska komora Slovenska je sklamaná z výberu potravín do zníženej sadzby DPH. Parlamentom schválený výber podľa nej podporí spracovateľský potravinársky priemysel len minimálne, ale výpadok financií v štátnom rozpočte môže mať dopad na ďalší rozvoj odvetvia.

Potravinárske samosprávy dlhodobo upozorňujú na nepriaznivú situáciu v potravinárskom odvetví: pokles potravinárskej produkcie, zvyšujúce sa negatívne saldo zahraničného obchodu s potravinami, znižovanie potravinovej sebestačnosti či podfinancovanie celého sektora.

„Potravinári združení v Potravinárskej komore Slovenska podporujú zníženie sadzby DPH na potraviny, nakoľko je jedna z najvyšších v rámci EÚ. Je však potrebné pamätať, že pri selektívnom výbere potravín spotrebiteľ zníženie sadzby výrazne nepocíti a rovnako sme nespokojní s výberom potravín pre zníženú DPH, pretože tento výber podporí potravinársku výrobu len v minimálnom rozsahu,“ uvádza Daniel Poturnay, prezident PKS.

PKS upozorňuje, že súčasný stav v potravinárskom priemysle je dôsledkom dlhodobého zanedbávania odvetvia. Opatrenia na nápravu treba podľa komory robiť systematickými opatreniami a nielen jednorazovými investíciami.

Aj zníženie DPH na potraviny musí mať podľa PKS systémový charakter a musí pomôcť celému spracovateľskému potravinárskemu odvetviu. Pokiaľ bude výpadok vo verejných financiách v dôsledku zníženej DPH znamenať nižšiu podporu pre potravinárov v budúcich rokoch, PKS takýto krok neschvaľuje.

Viac k téme nájdete tu.