Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Advokát Bžán zarábal milióny na štáte aj pred odmenou za Gabčíkovo, Žigovi hrozia odvolávaním

O zrušení HM Manažmentu rozhodnú šéfovia Smeru. Foto – TASR
O zrušení HM Manažmentu rozhodnú šéfovia Smeru. Foto – TASR

Advokát s kontaktmi na ľudí zo Smeru Radomír Bžán zrejme dostával obrovské čiastky za spor o gabčíkovskú elektráreň aj okrem odmeny 64 miliónov eur, ktorú by mu mal vyplatiť štát.

Poslanec OĽaNO-Nova Gábor Grendel spočítal hodnotu faktúr, ktoré zverejnila štátna firma MH Manažment pod kontrolou nominantov Smeru za posledný rok a pol. Bžánovej kancelárii štátna firma údajne vyplatila takmer 3,8 milióna eur.

Či išlo len o peniaze za spor o Gabčíkovo, z údajov, ktoré firma zverejnila na webe, nie je jasné. Zo zmluvy medzi Bžánom a MH Manažmentom vyplýva, že mu firma mohla vyplácať peniaze aj pred ukončením sporu na základe hodinovej mzdy, cestovných nákladov, či iného typu odmien.

Obrat advokáta s Gabčíkovom výrazne stúpol

Z údajov o obrate eseročky Radomíra Bžána vyplýva, že zákazky na MH Manažmente zrejme tvorili zásadnú časť jej hospodárenia. Zmluvu s Fondom národného majetku a jeho nástupníkom MH Manažment podpísal vo februári 2015. Niekoľko rokov predtým sa podľa údajov webu finstat.sk jeho ročný obrat pohyboval medzi 780-tisíc a 1,5 milióna eurami. V roku 2015 to už bolo 4,9 milióna a v roku 2016 3,2 milióna eur.

Bžánova advokátska kancelária má podľa webu Slovenskej advokátskej komory len jedného koncipienta. Nemá ani vlastnú webovú stránku.

Právnika Bžána Plus 7 dní v roku 2010 odfotografoval v objatí s vtedajším exministrom financií Jánom Počiatkom, advokát sa ukázal v minulosti aj na oslave krajskej šéfky Smeru Renáty Zmajkovičovej. Advokát tiež novinárovi Tomovi Nicholsonovi povedal, že v dome, ktorý vlastní, niekoľko rokov býval v podnájme súčasný generálny prokurátor Jaromír Čižnár.

„Nie je mi zrejmé, aký súvis majú vaše otázky s predmetnou vecou, preto nevidím dôvod na ne odpovedať a prispievať tak k vašim schizofrenickým pokusom zaťahovať ma do predmetnej veci,“ odpísal Čižnár na otázky k Bžánovi.

Milan Kaplan, poslanecký asistent Miroslava Sopka z OĽaNO, zasa na blogu upozornil, že Bžánova kancelária od mesta Michalovce dostala za zastupovanie pred súdom na miestne pomery obrovskú odmenu, 480-tisíc eur. Mesto riadi primátor za Smer Viliam Zahorčák, zmluvu uzatvorili v roku 2014.

Štát sa teraz snaží s Bžánom dohodnúť na znížení podielovej odmeny, ktorá by mala byť podľa Plus 7 dní 64 miliónov eur. Denníku N približne takúto sumu potvrdil aj sám Bžán. „Odmena, ktorá má byť vyplatená advokátskej kancelárii, predstavuje približne polovičnú výšku odmeny, ktorá je prípustná podľa vyhlášky o odmenách advokátov, a preto ju nemožno považovať za neadekvátnu,“ odpísal Bžán. Presnú sumu tak zatiaľ nepotvrdil.

Zmluva s advokátom, ktorú podpísal šéf FNM a teraz aj MH Manažmentu Branislav Bačík, by mohla Bžánovi teoreticky zaistiť až 20 percent zo sumy, o ktorú sa štát súdil so Slovenskými elektrárňami za prevzatie správy elektrárne v Gabčíkove. Súdil sa o 588 miliónov eur, MH Manažment však Denníku N napísal, že spornou čiastkou bolo až 700-miliónov. Advokátska kancelária tak mohla žiadať ako odmenu až 140 miliónov.

Zmluvu s advokátom Bžánom podpísal Branislav Bačík. Foto – TASR

Žiga zodpovednosť necíti

„V žiadnom prípade necítim zodpovednosť za túto zmluvu, ktorá bola podpísaná v roku 2015, keď som pôsobil na úplne inom úrade,“ hovoril v stredu minister hospodárstva Peter Žiga (Smer). V roku 2015 bol Žiga ministrom životného prostredia a FNM bol formálne nezávislou inštitúciou, ktorú viedli nominanti Smeru. Dnes je však Žiga nad Bačíkom a jeho ministerstvo hospodárstva je 100-percentným majiteľom akciovky MH Manažment. Títo ľudia riadia aj MH Manažment.

„Vyzval som vedenie MH Manažmentu, bývalého FNM, aby rokovalo s právnou kanceláriou o znížení tejto sumy,“ tvrdil Žiga, ktorý sa na túto tému rozprával aj s premiérom Robertom Ficom.

Akú sumu by mali Bžánovi vyplatiť, sa Žiga neodvažuje odhadnúť. „Malo by dôjsť k výraznému zníženiu tejto sumy,“ vravel minister len.

Odvolajte Bačíka, alebo budeme odvolávať Žigu

Opozícia vyzýva Žigu na okamžité odvolanie Bačíka, a pokiaľ to neurobí do piatka, OĽaNO chce začať zbierať podpisy potrebné na odvolávanie ministra.

„Vláda stratila akékoľvek zábrany. Kde sa kradlo po miliónoch, teraz sa kradne po desiatkach miliónov eur,“ vravel poslanec OĽaNO Jozef Viskupič. Tvrdil, že si u renomovaných právnikov zistili, koľko hodín by potrebovali na spor podobný tomu o elektráreň v Gabčíkove. Zistil, že by išlo o nanajvýš 500 hodín právnických služieb a keby ich rozpočítal na Bžánovu 64-miliónovú odmenu, každá hodina by stála 128-tisíc eur.

SaS vyzvala generálnu prokuratúru, aby prípad posúdila z trestnoprávnej stránky. Mohla by napríklad preverovať, či štátny manažér Bačík neporušil povinnosti správcu cudzieho majetku vysokou odmenou. Povinnosti by mohol štátny manažér Bačík porušiť aj tým, že si vybral advokáta poisteného na trojmiliónovú možnú škodu v súdnom spore na arbitráž v hodnote 700 miliónov.

O príliš vysokej čiastke pre Bžána hovorila aj ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. „Áno, toto je prehnané, neviem, ako boli nastavené zmluvné podmienky, pravdepodobne veľmi veľkoryso.“

„Gabčíkovo je veľká vec, napriek tomu si myslím, že tá suma je gigantická, necháme pracovať ministra hospodárstva,“ vravel zasa minister vnútra Robert Kaliňák. S Bžánom sa vraj nepozná. Sám však ako advokát fakturoval v minulosti sumy, ktoré presahovali 20 percent z čiastky, ktorú pre nich vysúdil.

Advokáti by odmeny od štátu obmedzili

Denník N sa pýtal na názor na odmenu aj šéfa Slovenskej komory advokátov a bývalého ministra spravodlivosti za Smer Tomáša Boreca. Advokátska komora zaňho odpovedala, že sa už v minulosti viackrát témou tarifnej odmeny advokátov za služby poskytnuté štátu zaoberali.

„Naše návrhy už v minulosti smerovali ku konkrétnym podnetom na zmenu zákona o verejnom obstarávaní a určení výšky tarifnej odmeny tak, aby štát od začiatku vedel, koľko bude za služby advokáta platiť. Táto téma je natoľko vážna, že ju opätovne predkladáme na rokovanie Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory.“

Šéf SNS Andrej Danko, ktorý je tiež povolaním advokát, na otázky neodpovedal. Podpredseda SNS Anton Hrnko vraví, že si advokáti zvyčajne zvyknú pýtať tri či štyri percentá z vysúdenej čiastky, proti čomu vraj nič nemá. V prípade Bžána však by malo ísť o 11 percent. „Neviem, na aký to bolo zložitý spor,“ povedal.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Audítorka Renáta Blahová kritizuje postavenie Penty v zdravotníctve. „Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili,“ píše v Paneli expertov.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako by sa verejnosť, podnikatelia, politici a verejné inštitúcie mali správať k Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám po tom, čo je už preukázané, že v minulosti spoluorganizoval korupčné schémy v prostredí vrcholovej politiky?

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku:

Verejnosť by mala byť vo vlastnom záujme vnímavejšia už aj na potenciálny konflikt verejného záujmu (zdravie občanov) so súkromným (maximalizácia zisku finančnej skupiny). Napríklad hromadné výzvy občanov na bojkot ZP Dôvera sa začali až po zverejnení nahrávok. Dôležité je, že to je krok správnym smerom a verejnosť začína byť na korupciu citlivejšia.

Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili. V žiadnej z krajín EÚ sa do zdravotníctva takým dominantným a agresívnym spôsobom súkromný kapitál neinfikoval.

Rovnako platí, že by sa aj seriózne podnikateľské subjekty, najmä tie, ktoré kladú dôraz na corporate governance, mali voči subjektu, ktorý je zapojený do masívnej korupčnej schémy, jednoznačne vymedziť. Je to v konečnom dôsledku v ich podnikateľskom záujme, korupčné prostredie nie je dlhodobo udržateľné a ohrozuje aj ich existenciu.

Boj proti korupčným praktikám je, pravdaže, témou aj v iných krajinách. Na ilustráciu čitateľom pripomeniem najväčšie prípady u našich susedov: Pandur v ČR (2006) a Buwog v AT (2004).

V prvom bol napriek nejasnej dôkaznej situácii český lobista Dalík už po 8 rokoch od začiatku procesu právoplatne odsúdený za korupciu štátnych úradníkov.

V druhom rakúska verejnosť aj obžalovaní lobisti a poradcovia bývalého rakúskeho ministra financií Grassera už 10 rokov od spustenia vyšetrovania korupčnej aféry čakajú na ukončenie komplikovaného, ale dôkladného a verejnosti prístupného súdneho procesu. Z verejných inštitúcií sú, pravdaže, v oboch procesoch rozhodujúce súdy a prokuratúra.

Držme si palce, aby sme sa v boji proti korupcii posúvali správnym smerom; nadchádzajúce voľby sú dôležitým míľnikom. Správnou voľbou tak môže prispieť každý z nás. A nezabúdajme, že naša krajina sa vo vnímaní korupcie od svojich susedov až tak nelíši. Ak sa vám to nezdá, kliknite si na interaktívnu mapu.

Čítajte aj odpovede ostatných členov Panelu expertov

Zdieľať

Skupina CMI, ktorú spoluvlastní Daniel Křetínský, kúpila podiel 4,07 percenta v spoločnosti ProSiebenSat.1 Media. Nákup podielu v nemeckej televíznej a rozhlasovej spoločnosti označila CMI za súčasť novej stratégie.

Tá spočíva v nákupe minoritných akciových podielov v európskych mediálnych spoločnostiach.

„Táto investícia prináša pre CMI aj prvok diverzifikácie, kedy po výraznejších investíciách do oblasti tlače vrátane digitálnych aktív a vstupu na trh rádií investuje aj do oblasti celoplošnej televízie, ktorá je spoločne s internetom dominantným formátom na reklamnom trhu,“ uviedla skupina Czech Media Invest.

Křetínský vlastní v CMI polovičný podiel. Ďalšími spolumajiteľmi sú Patrik Tkáč (40 %) a Roman Korbačka (10 %).

CMI vydáva v Česku štyri denníky a niekoľko desiatok časopisov. Vlastní aj rozhlasové stanice v Česku a v Rumunsku, od minulého roku je majiteľom aj niekoľkých francúzskych tlačených periodík, kúpila aj podiel v denníku Le Monde. (čtk)

Zdieľať

Koncern Volkswagen v septembri predal klientom 904 200 vozidiel. To je medziročný nárast o viac než 9 percent. Dôvodom rastu sú slabé výkony v rovnakom období minulého roka.

Vtedy automobilka nepredávala niekoľko modelov v súvislosti s nábehom novej procedúry merania spotreby a emisií. V Európskej únii totiž začala platiť prísnejšia metodika merania spotreby (WLTP), ktorá bola reakciou na emisný škandál.

V letných mesiacoch zasa v predstihu ponúkali automobilky vysoké zľavy, aby predali autá, ktoré normy nespĺňali. V dôsledku toho prudko vzrástol predaj v auguste. (automobilwoche, tasr)

Zdieľať

Ako sa správať k Pente: Odpovedajú Mikloš, Blahová, Ovčarik, Molnárová, Hirman, Kovalčík, Vašáková, Svorenčík a Melioris

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ivan Mikloš o tom, ako sa správať k Pente po zverejnení nahrávok Gorily: „Keďže cítim politickú spoluzodpovednosť, myslím si, že mi neprislúcha dávať rady žiadnym ľuďom ani inštitúciám v tom, ako by sa mali správať voči Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám.“

Zdieľať

Silné overovanie klientov dostalo odklad

Banky v Európe dostali odklad povinnosti takzvaného silného overovania klienta. To malo prísť už od polovice septembra a týka sa napríklad platieb kartami na webe. Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) nastavil nový termín na koniec budúceho roka.

Centrálnym bankám odporučil, aby sa nezameriavali len na kontrolu toho, či banky vo svojej úlohe pri silnom overovaní klienta uspeli. Ale mali by  aktívne sledovať aj celú prípravu.

Posun termínu zo strany EBA sa očakával, predbežné posuny konečného termínu odobrovali centrálne banky komerčným bankám po celej Európe. Nevedeli sa totiž novým pravidlám prispôsobiť. Nie preto, že by sa nepripravovali. Zaskočila ich však pred letom samotná EBA. Vydala správu so súhrnom záverov, čo silnej autentifikácii vyhovuje a čo nie. Škrtla im viac možností, s ktorými počítali.

Silné overovanie klienta, takzvané SCA (strong customer authentication) hovorí o tom, že klient musí byť vždy overený aspoň dvomi z troch faktorov. Tieto tri faktory sú: niečo, čo klient vlastní, niečo, čo vie, a overenie, kým je.

Na Slovensku aj v mnohých iných štátoch je zaužívané, že pri platení kartou na webe človek zadá údaje z karty, cez systém 3D Secure je overený a na povolenie transakcie musí zadať SMS kód, ktorý príde na jeho telefón. V kartových schémach Visa aj MasterCard sa práve 3D Secure zavádzal preto, aby boli platby bezpečné. A postupne sa zavádza jeho vyšší štandard, 3D Secure 2.0.

Lenže podľa výkladu EBA údaje o karte nie sú niečo, čo klient „vie“. A 3D Secure nič nehovorí o tom, „kým je“, aj keď sa posudzujú jeho dáta. Z dvojfaktorovej autentifikácie tak banky pri kartách spĺňajú len jednu – overenie toho, čo klient má, teda zariadenia cez SMS.

Teraz dostali banky čas. Budú hľadať riešenia, aby pravidlám EBA vyhoveli.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať