Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Miliónový advokát Bžán pozná veľa ľudí v Smere aj Ficovho bývalého šéfa SIS

Branislav Bačík, ktorý podpísal zmluvu s advokátom Radomírom Bžánom. Foto – TASR
Branislav Bačík, ktorý podpísal zmluvu s advokátom Radomírom Bžánom. Foto – TASR

Advokát Radomír Bžán, ktorý má od štátu dostať za advokátsku prácu v spore o gabčíkovskú elektráreň odmenu v desiatkach miliónov eur, sa k štátnym zákazkám dostával už počas prvej vlády Roberta Fica (2006-2010). Výška odmeny, ktorú si môže nárokovať, sa pohybuje v rozmedzí 64 až 70 miliónov eur.

Honoráre od štátu Bžánova právnická kancelária zbierala už v štátnej akciovke Javys, ktorú medzi rokmi 2007 a 2010 viedol nominant Smeru a neskorší riaditeľ Slovenskej informačnej služby (SIS) Ján Valko. Ten je považovaný za človeka blízkeho Robertovi Ficovi.

Podpredsedom predstavenstva Javysu bol v tom čase ďalší nominant Smeru a brat generálneho prokurátora Peter Čižnár, ktorý vedie Javys ako nominant Smeru aj teraz. Do roku 2010 sa zmluvy na internete nezverejňovali, takže nie je jasné, čo a za koľko robil Bžán pre Javys.

Týždenník Plus 7 dní už pripomenul, že Bžána v roku 2010 odfotografovali, ako sa objíma s vtedajším ministrom financií a dopravy Jánom Počiatkom. Syn Radomíra Bžána v čase, keď bol Počiatek ministrom dopravy, pracoval ako šéf odboru programovania a monitorovania programov dopravnej infraštruktúry a na ministerstve pracuje aj teraz.

Advokáta Bžána týždenník Plus 7 dní videl aj na oslave krajskej šéfky Smeru v Trnave Renáty Zmajkovičovej a generálny prokurátor Jaromír Čižnár si niekoľko rokov prenajímal byt v dome, ktorý Bžán vlastní. Čižnár spájanie s Bžánom označil za „schizofrenický pokus zaťahovať ho do predmetnej veci.“

O sume pre Bžána vedeli dopredu

Okrem prepojení na Smer je zaujímavé, ako sa advokát k možnosti získať od štátu desiatky miliónov dostal. Štátny Fond národného majetku (FNM) a jeho nástupnícka organizácia MH Manažment totiž vedeli, že advokátska kancelária Radomíra Bžána dostane za víťazstvo miliónovú odmenu, a predsa s ním do prípadu išli.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Slovenská pobočka Transparency International upozornila, že Bžánovu kanceláriu vybrali v súťaži so zle nastavenými pravidlami.

Nominanti Smeru okolo bývalého poslanca tejto strany Branislava Bačíka vedeli, koľko si Bžán vypýta od septembra 2014, keď sa jeho kancelária zúčastnila na tendri na poskytovatenie právnych služieb pre FNM.

V súťaži ponúkol len 45-percentnú zľavu z podielovej odmeny, ktorú určuje vyhláška o advokácii na 20 percent. V praxi to znamenalo 11 percent z vysúdenej sumy. V súťaži boli ďalšie tri právnické firmy a tie ponúkli väčšiu zľavu, teda menšiu podielovú odmenu – išlo o 49 až 51 percent.

Prípad dali najdrahšiemu

Za kritériá výberu FNM určil zo 70 percent možných bodov celkovú cenu. Iba päť percent z bodov získal uchádzač za veľkosť podielovej odmeny. Bžánova kancelária teda z celkového hodnotenia najvyššou podielovou odmenou spomedzi štyroch uchádzačov veľa nestratila.

Fond nakoniec podpísal rámcové zmluvy s tromi zo štyroch uchádzačov vrátane Bžána. Keď sa rozbehol spor so Slovenskými elektrárňami – od začiatku bolo zrejmé, že pôjde o milióny eur – vybral si dnes už neexistujúci Fond z trojice kancelárií tú s najvyššou podielovou odmenou.

MH Manažment, ktorý má teraz za fond platiť advokátovi odmenu vo výške desiatok miliónov, tvrdí, že zmluvu s Bžánom uzatvorili v čase, „kedy naša spoločnosť nepredpokladala, že vôbec niekedy bude čeliť žalobe spoločnosti Slovenské elektrárne v celkovej výške cca 700-miliónov eur“.

Takto premiér Robert Fico preberal pod kontrolu štátu turbíny vodnej elektrárne Gabčíkovo. Foto – Tasr

Zmluvu s Bžánom pritom uzavreli až v marci 2015 a štát vypovedal zmluvu elektrárňam v decembri 2014. Už vtedy bolo jasné, že vec mieri na arbitráž.

Čo je morálne v poriadku?

Čo na odmenu 64 miliónov eur hovorí Bžán? „Predstavuje približne polovičnú výšku odmeny, ktorá je prípustná podľa vyhlášky o odmenách advokátov, a preto ju nemožno považovať za neadekvátnu. Napriek tomu je naša advokátska kancelária pripravená rokovať o znížení odmeny tak, aby sa dosiahol prijateľný kompromis,“ odpísal právnik.

Na otázku, či je táto suma morálne v poriadku, odvetil: „Áno, je to v poriadku, pretože je to v súlade s advokátskou tarifou, ktorá takúto odmenu dovoľuje. Naopak, ja sa Vás pýtam, či je morálne v poriadku, že spoločnosť Slovenské elektrárne zažalovala spoločnosť MH Manažment a Slovenskú republiku o odškodnenie v takej astronomickej výške? Ak by spor spoločnosť MH Manažment alebo štát prehral, bolo by to morálne v poriadku?“

Za zníženie odmeny sa prvýkrát vo štvrtok vyslovil aj premiér Robert Fico, ktorého nominant Bačík zmluvu s Bžánom podpísal. „Je to vec zodpovedných inštitúcií. Chcem tiež pripomenúť, že my sme viedli súboj na život a na smrť, pokiaľ išlo o Gabčíkovo, a my sme ho vyhrali.“

Podľa predsedu SNS Andreja Danka odmena za záchranu hodnoty majetku má byť adekvátna. „Ak sa bavíme o záchrane zhruba 800 miliónov a o vyhratí sporu, treba nastaviť odmenu pomerne k tomu. O týchto veciach bežia rokovania.“

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Štefanec: Pomaly budeme tipovať, či bude skôr diaľnica do Košíc alebo vyrovnaný rozpočet

Od roku 2006, keď sa Smer dostal do vlády, sa výdavky verejných financií viac ako zdvojnásobili, ale nemáme lepšie nemocnice, školy ani diaľnice. Pomaly budeme tipovať, či bude skôr diaľnica z Bratislavy do Košíc alebo vyrovnaný rozpočet. Dôvodom je, že Smer nevie hospodáriť, hovorí v seriáli predvolebných rozhovorov ekonomický expert KDH Ivan Štefanec.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Minúta po minúte

Zdieľať

Béla Bugár nechce rekreačné poukazy pre malé firmy. „Neviem si predstaviť, že by sme hlasovali za to, že by bol povinný rekreačný poukaz aj pre firmy s počtom zamestnancov menej ako 50,“ povedal v relácii RTVS Sobotné dialógy.

Diskutuje s Richardom Sulíkom, ktorý kritizuje ministra financií. Ladislav Kamenický je podľa neho slabý minister a ostatní ministri ho až tak neberú. „Fajn, že chce šetriť, ale to sú len reči. Pár mesiacov pred voľbami je to nemožné. Rozpočet vyrovnaný nebude,“ hovorí Sulík.

Zdieľať

Ekonóm Melioris z prezidentskej kancelárie o klimariešeniach: „Musíme zaviesť daň z uhlíka aj na dovoze tovarov do EÚ. Inak sa „špinavá“ výroba presťahuje do Užhorodu. „

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Libor Melioris, ekonóm, prezidentská kancelária 

Americká ekonomická elita má v tomto jasno. Dvadsaťsedem laureátov Nobelovej ceny za ekonómiu, štyria bývalí prezidenti amerického FED-u, pätnásť bývalých predsedov zboru ekonomických poradcov a dvaja bývalí ministri financií hovoria: „Globálne otepľovanie predstavuje seriózny problém, ktorý si vyžaduje okamžitú akciu.

Uhlíková daň je efektívny nástroj, ktorý je schopný priniesť požadované zníženie emisií. Uhlíková daň vyšle jasný cenový signál, ktorý pritlačí na trhových aktérov a prinúti ich inovovať a realizovať nízkouhlíkové riešenia.“

Úloha Slovenska je až groteskne banálna. Musíme tlačiť na spoločné európske riešenie vo forme plného sfunkčnenia systému obchodovania s emisnými povolenkami. Iba tak vieme vytvoriť impulzy, ktoré budú penalizovať „špinavú“ výrobu a odmeňovať „zelené“ postupy.

Aby táto aktivita mala význam, musíme zaviesť daň z uhlíka aj na dovoze tovarov do EÚ. Inak sa „špinavá“ výroba presťahuje do Užhorodu. Bude nám dymiť hneď za hranicou a naše domáce úsilie bude mať nulový efekt.

Úlohou Európy je vyladiť systém stojaci na týchto dvoch pilieroch a potom ho vyvážať do sveta. Ďalej nám ostáva už len dúfať, že najväčšia svetová mocnosť prejde mentálnym zmŕtvychvstaním a pochopí naliehavosť situácie.

Končíme optimisticky s citátom Winstona Churchilla: Americans will always do the right thing, only after they have tried everything else.

Link na manifest amerických ekonómov: https://www.econstatement.org/

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Pri zmene ekonomiky na nízkouhlíkovú nezabúdajme na najviac postihnutých, radí ekonómka zastúpenia Európskej Komisie Lívia Vašáková. „Podporné schémy pre „porazených“, napríklad pre baníkov na Hornej Nitre alebo pomoc pre nízkopríjmové skupiny pri zatepľovaní či výmene kotlov môžu znížiť odpor voči zmenám.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Lívia Vašáková, vedúca sekcie ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku 

Klimatická zmena je asi najväčšou hrozbou súčasnosti. Mimoriadne potrebná je akcia na globálnej úrovni, ale každý štát a jednotlivec môže prispieť.

Čo by mohlo spraviť Slovensko?

  • Správne transponovať už prijatú európsku legislatívu

Na európskej úrovni bol nedávno schválený obrovský balíček legislatívy v oblasti energetiky, ochrany klímy a dopravy, ktorý by mali členské štáty implementovať. Ten obsahuje konkrétne ciele na znižovanie emisií, zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov a zvýšenie energetickej efektívnosti, ako aj opatrenia na zlepšenie regulačného prostredia, podporu inovácií či financovania nízkouhlíkovej ekonomiky. Novozvolená prezidentka Európskej komisie U. von der Leyenová si ochranu klímy dala ako svoju hlavnú prioritu a počas prvých 100 dní chce predložiť Európsky ekologický dohovor,  tzv. Green Deal, kde už avizovala navýšenie ambicióznosti cieľa znižovania emisií zo súčasných 40 % na minimálne 50. Ambicióznosť zo strany EÚ bude narastať.

  • Podporiť väčšinové hlasovanie v Rade ministrov v otázke daní

Táto téma je na Slovensku prezentovaná hlavne cez zosúladenie daňových sadzieb, čo rozhodne nie je na programe dňa. Naopak, medzi aktuálne témy patrí práve cezhraničná daň z uhlíka, ktorá by zaťažila tovary a služby, čo nespĺňajú európske klimatické štandardy, ale aj digitálna daň. Tieto dane pri súčasnom spôsobe hlasovania – jednomyseľne – majú len minimálnu šancu prejsť radou. Práve jasné cenové signály vo forme daní však dokážu výrazne zmeniť správanie spotrebiteľov či firiem. Zaviesť takéto dane na národnej úrovni, ako sa už ukázalo, má oveľa menší efekt a význam.

  • Zmena rétoriky – Slovensko v boji proti klimatickým zmenám môže patriť k lídrom!

Slovensko už teraz dosahuje v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov veľmi dobré výsledky. Výrazne prekročilo svoj cieľ na zníženie emisií skleníkových plynov mimo ETS do roku 2020 (namiesto povoleného zvýšenia o 13 % sa emisie znížili o 14 % v porovnaní s rokom 1990); je pravda, že aj v dôsledku transformácie slovenského hospodárstva v 90. rokoch. O toto historické zníženie sa však v ďalšom období Slovensko už nebude môcť oprieť, napriek tomu v nedávno schválenej Envirostratégii Slovensko veľmi výrazne zvyšuje svoj záväzok znížiť emisie skleníkových plynov z -12 % na -20 % v porovnaní s rokom 2005, čím sa približuje k ambícii oveľa bohatších krajín EÚ. Ďalej podiel nízkouhlíkových zdrojov v elektroenergetike je okolo 80 %, čím sa výrazne odlišujeme od ostatných krajín V4, ale napríklad aj Nemecka. Po náhrade uhlia sa naša pozícia ešte zlepší. Slovensko už je a naďalej môže byť v mnohých oblastiach nízkouhlíkovej ekonomiky lídrom a rozhodne by sme nemali preberať rétoriku našich tradičných spojencov z V4, pre ktorých bude znižovanie emisií či dosiahnutie uhlíkovej neutrality oveľa ťažším orieškom.

  • Zabezpečiť predvídateľné a stabilné financovanie nízkouhlíkovej ekonomiky

Transformácia si bude vyžadovať nemalé financie. Transparentný a predvídateľný prístup k financiám uľahčujú firmám plánovanie a spolu so stanovenými cieľmi znižujú politické a regulačné riziko a znižuje finančné náklady. Nedávno schválených 30 % z príjmov z obchodovania s emisiami, ktoré by mali ísť naspäť do sektora, je krokom vpred, ale európska legislatíva hovorí o minimálne 50 % a niektoré štáty dávajú dokonca 100 %. Ďalšie možnosti financovania pre podniky budú k dispozícii z Inovačného a Modernizačného fondu. Spolu s fondmi EÚ by mohli predstavovať až 4,5 mld. eur. Dôležité preto bude správne nastavenie podmienok na využitie týchto prostriedkov a dostatok kvalitných projektov zo strany podnikov.

  • Nezabúdajme na najviac postihnutých

Tak ako pri každej transformácii, aj v prípade nízkouhlíkovej ekonomiky sú/budú víťazi a porazení. Podporné schémy pre „porazených“, napr. pre baníkov na Hornej Nitre alebo pomoc pre nízkopríjmové skupiny pri zatepľovaní či výmene kotlov môžu znížiť odpor voči zmenám a zrýchliť transformáciu. Aj tu sa dajú čerpať európske prostriedky. Celkovo EÚ vyčlenila 25 % z nového rozpočtu práve na nízkouhlíkovú ekonomiku.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Eduard Heger z OĽaNO: Kamenického sme pozvali na výbor, aby predstavil skutočné opatrenia

Ekonomický expert OĽaNO radí ministrovi financií, čo robiť, ak mu Smer nepomáha v tlaku na kolegov vo vláde. „Keď sa nevie oprieť o politické krytie lídrov koalície, mal by vyťažiť zo svojej funkcie. Tá má veľkú politickú váhu,“ hovorí Eduard Heger.

Eduard Heger. Foto N - Tomáš Benedikovič
Eduard Heger. Foto N – Tomáš Benedikovič
Zdieľať

Priorita pre Slovensko by mali byť lesy a jadrová energetika, komentuje klimatickú krízu ekonóm INESS Radovan Ďurana.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Radovan Ďurana, INESS 

V prvom rade si nesmieme nič nahovárať. Vplyv Slovenska na dianie EÚ (náš podiel je 1 %) a klimatickú zmenu je minimálny (náš podiel na emisiách je 0,1 %). Predovšetkým by sa vláda mala vyvarovať priamych dotácií a to sa týka investičných stimulov, ťažby uhlia, ako aj podpory elektromobilov.

Na politiku EK sa nedá spoľahnúť, aj ona podlieha lobistickým tlakom, ale Slovensko sa jej proste nevyhne. Pre malú, stále zaostávajúcu ekonomiku je efektívne a zmysluplné počkať na overené riešenia. Už raz slovenský daňový poplatník, ale aj priemysel doplatili na neefektívnu a unáhlenú podporu solárnych zariadení. Lesy zase doplatili na sfušovanú politiku podpory biomasy.

Najväčší potenciál Slovenska v kontexte klimatickej zmeny je rozvoj lesov, ktoré sú významným faktorom v sťahovaní uhlíka z atmosféry, a politická podpora jadrovej energetiky. Aj tých pár talentov, ktoré svojimi mozgami dokážu prispieť k snahe hľadania efektívnejších technológií, by vláda mohla podporiť.

Treba si priznať, že Slovensko má problémy s investíciami a dotačnými schémami do životného prostredia, pozri zostatok na účte Environmentálneho fondu takmer 0,5 miliardy eur. Je veľké riziko, že masívne rozpúšťanie týchto zdrojov by bolo dnes neefektívne. Najlepší spôsob, ako sa zbaviť starých neefektívnych budov verejnej správy, je jej zoštíhlenie.

Z ekonomického hľadiska by sa EK mala snažiť eliminovať vplyv štátnych autorít, ktoré často nezmyselnými regulačnými požiadavkami predražujú výstavbu jadrových elektrární. Uhlíková daň sa v tomto kontexte javí ako nevyhnutná, zvyšuje atraktivitu výstavby týchto zdrojov.

Nezabúdajme tiež, že dnes už uhlíkovú daň na palivá máme, a vysokú – volá sa daň z minerálnych olejov. Len polovica výnosov sa pritom používa na cesty. Vláda tak už dnes reguluje spotrebu a má zdroje na zvyšovanie energetickej efektívnosti. Len ich využíva iným spôsobom.

Je zaujímavé, že súčasná politika označovaná slovami „hodnota za peniaze“ nachádza širokú podporu, pokiaľ ide o investície štátu do IT, čiastočne do zdravotníctva. Oblasť klímy však získala osobitné postavenie a namiesto hľadania efektívnych riešení sa začínajú presadzovať politiky typu „niečo musíme urobiť za každú cenu“. Tento prístup je z ekonomického pohľadu zvrátený, čo tuší väčšina daňových poplatníkov pri pohľade na slovenské solárne elektrárne. Jednou z úloh vlády by malo byť zachovať chladnú hlavu a nepodliehať emóciám vystrašeného davu.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Peter Kažimír o tom, ako reagovať na klimatické zmeny: „Na začiatok postačí prestať sa tváriť, že je to výmysel a že sa nás to netýka.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Peter Kažimír, guvernér NBS, bývalý minister financií:  

Na začiatok postačí prestať sa tváriť, že je to výmysel a že sa nás to netýka.

Vplyv klimatických zmien na spoločnosť a ekonomiku je už dnes viditeľný a bude rásť. Potrebujeme postupovať koordinovane, na globálnej aj európskej úrovni.

To ale neznamená, že nemôžeme robiť veci sami doma proaktívne a znižovať našu uhlíkovú stopu. Je tu silnejúci tlak na vlády, medzinárodné inštitúcie, ale aj centrálne banky, aby konali, a ja vítam tento tlak.

Za svet centrálnych bánk môžem povedať, že sa touto témou čoraz intenzívnejšie zaoberáme. Špecificky sa pozeráme na riziká pre stabilitu ekonomiky a finančného sektora. Mojou ambíciou je pridať sa k skupine NGFS – Network for Greening the Financial System.

Je to skupina združujúca centrálne banky spolupracujúce pri identifikácii a nastavovaní nástrojov a politík, ktoré nám pomôžu sa pripraviť a zvládnuť dosahy klimatických zmien. Dnes má tento formát už 42 členov a z toho je 13 centrálnych bánk členských krajín eurozóny.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Vplyv poľnohospodárstva je v debate o klíme nespravodlivo v závetrí, hovorí ekonóm Andrej Svorenčík.  „Tvorí iba 3,4 % svetového hospodárstva, ale na globálnom otepľovaní sa podieľa priamo až 17 % a nepriamo ďalšími 7 až 14 percentami.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Andrej Svorenčík, ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime, šéf analytických inštitútov na ministerstve pôdohospodárstva a kultúry: 

Globálny pohľad

Poľnohospodárstvo síce tvorí iba 3,4 % svetového hospodárstva, ale na globálnom otepľovaní sa podieľa priamo až 17 % a nepriamo ďalšími 7 až 14 percentami. Napriek tomu je akosi v závetrí, veď ani najnovšia otázka pre panelistov nespomína explicitne poľnohospodárstvo, ale len priemysel a dopravu.

Globálne otepľovanie má negatívny spätný vplyv na poľnohospodárstvo, ktoré tak musí okrem iného zápasiť s častejším výskytom extrémnych udalostí, výkyvmi počasia a problémami spojenými so znečistením pôdy a ovzdušia.

Poľnohospodárstvo prispieva ku globálnemu otepľovaniu emisiami skleníkových plynov aj premenou lesov na poľnohospodársku pôdu. Najväčší negatívny príspevok ku klimatickej kríze majú odlesňovanie, pestovanie ryže, chov hovädzieho dobytka a využívanie hnojív.

Samotná živočíšna výroba je zodpovedná najmä za produkciu oxidu uhličitého a metánu, znižovanie úrodnosti pôdy, stratu miesta na život pre rastliny a živočíchy a následný pokles ich rôznorodosti. Rastlinná výroba má výrazne nižšie externality, aj keď problematické sú rozsiahle monokultúry.

Sen a skutočnosť

V zelenej politike sú plány často na míle vzdialené od reality. Koniec fosílnych palív je stále v nedohľadne. Z globálneho pohľadu sa o osude planéty nerozhodne u nás na Slovensku. O jej osude sa predovšetkým rozhodne v nenasýtených, populačne obrovských hospodárstvach (India a Čína) a v plytvajúcich USA.

Napriek tomu je značný priestor na osobnej úrovni, ale aj na našej národnej.

Menej mäsa

Priemerná ročná CO2 bilancia ľudí na Zemi je v súčasnosti takmer 5 ton. Hodnoty sa značne líšia od toho, kde človek žije. Kým na Slovensku je to 5,7 tony a priemer EÚ je 6,4 tony, tak v USA je to až 16,5 t, v Číne 7,5 t. V najchudobnejších krajinách, ktoré sú často najohrozenejšie a najmenej pripravené na dôsledky klimatickej krízy, je to len 0,3 t.

Na dosiahnutie dvojstupňového cieľa Parížskej dohody je potrebné znížiť tento priemer na nie viac ako 2,1 tony ročne a trvalo neprekročiť túto úroveň do roku 2050. Jonathan Safran Foer, autor knihy We are the Climate: Saving the Planet Begins at Breakfast (2019)a Eating Animals (2010), tvrdí v tohtotýždňovom rozhovore v časopise Stern, že už prechod na vegánsku stravu na raňajky a na obed (večera môže byť mäsitá), ročne ušetrí až 1,3 tony CO2 ročne, čo je viac ako 40 percent toho, čo je potrebné v globále na jednu osobu ušetriť.

Carbon tax

Osobné stravovacie rozhodnutia sa dajú podporiť cez postihovanie producentov negatívnych klimatických externalít. Medzi ekonómami je široký konsenzus, že cenový signál prostredníctvom zdaňovania CO2 producentov je najefektívnejší spôsob, ako ľudí motivovať ku klímu menej zaťažujúcej spotrebe.

Okrem efektívnosti netreba zabúdať aj na distribučné efekty. V štúdii z roku 2017 v prestížnom časopise Environmental Research Letters sa autori pozreli na dosah uhlíkovej dane na ceny potravín a potravinovú infláciu. Z komodít by si to neprekvapivo najviac odniesli hovädzie mäso, ryža a mlieko. Oveľa vážnejším záverom je, ktoré krajiny by zažili najväčší nárast cien — krajiny Oceánie, južnej a juhovýhodnej Ázie a subsaharskej Afriky.

To by so sebou nieslo pravdepodobne značné politické a migračné riziká. A ukazuje tiež, že riešenie klimatickej krízy musí byť nielen globálne, ale aj spravodlivé.

Zdroj: https://iopscience.iop.org/article/10.1088/1748-9326/aa8c83

Slovenský kontext

Slovenské poľnohospodárstvo má nižší negatívny vplyv na životné prostredie ako poľnohospodárstvo väčšiny krajín EÚ. Na globálne otepľovanie vplývame menšou mierou ako priemer EÚ. Navyše Slovensko zaznamenalo jeden z najmenších poklesov biodiverzity v EÚ. Napriek tomu má slovenské pôdohospodárstvo mnohé problémy.

Čelíme vysokému ohrozeniu pôdy eróziou, nedostatočnému zalesňovaniu a zatrávňovaniu, nízkou informovanosťou medzi poľnohospodármi o postupoch znižujúcich únik skleníkových plynov z pôdy a veľmi nízkou kvalitou a finančnou poddimenzovanosťou slovenského poľnohospodárskeho výskumu.

Čo plánuje robiť EÚ?

Poľnohospodárska politika v EÚ sa riadi spoločnými pravidlami, ktoré sa v sedemročných cykloch vždy pripravujú nanovo. Návrh Európskej komisie týkajúci sa novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky zvyšuje od roku 2021 ambície v oblasti životného prostredia a tlak na dosahovanie merateľných výsledkov.

Zároveň bude poskytovať väčšiu voľnosť pre členské štáty, čo sa týka jej implementácie. Slovensko bude mať možnosť do väčšej miery zohľadniť environmentálny aspekt, nemusí sa spoliehať len na minimálne nároky EÚ. Na environmentálnu oblasť by členské štáty mali vyčleniť aspoň 40 % zdrojov.

Jedným z hlavných prvkov budú nové podmienky vyplácania (na Slovensku neslávne známych) priamych platieb, ktoré majú byť podmienené prísnejším uplatňovaním postupov šetrných k životnému prostrediu a klíme. Ďalším systémovým krokom majú byť agro-environmentálne klimatické opatrenia. Ich cieľom je obnova, ochrana a podpora ekosystémov, efektívne využívanie vstupov a prechod na nízko uhlíkovú produkciu.

Revízia výdavkov na pôdohospodárstvo

Počas posledného roka a pol sme sa v Inštitúte pôdohospodárskej politiky spolu s kolegami z Útvaru hodnoty za peniaze venovali revízii výdavkov na pôdohospodárstvo vrátane súčasnej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) na Slovensku a odporúčaní pre budúcu SPP.

Revízia identifikovala viacero opatrení s vplyvom na životné prostredie a klimatickú krízu. Rozvediem len dve.

Odporúčame napríklad zaviesť schémy, v ktorých beneficienti prijmú sériu záväzkov s vopred stanovenými cieľovými hodnotami environmentálnych indikátorov. Uvedený prístup implementujú už viaceré členské štáty v súčasnej SPP.

V jednej schéme sa tak budú spájať viaceré prvky, ako napríklad obmedzenie použitia priemyselných hnojív, obmedzenie použitia rizikových prípravkov na ochranu rastlín alebo vykonávanie protieróznych opatrení. Subjekty by mali voľnosť pri výbere jednotlivých záväzkov. Poskytnutá flexibilita by však ovplyvňovala výšku kompenzačnej platby.

Revízia tiež odporúča zaviesť cieľovo orientovanú podporu na ochranu a zlepšenie kvality pôdy, vody a biotopov. Z hľadiska kvality pôdy na Slovensku prevládajú problémy ohrozenia veľkej časti pôdneho fondu vodnou a veternou eróziou (43 % pôdy), zvýšenou acidifikáciou (47 %), zhutnením (33 %) a zníženým obsahom humusu v pôde (30 % deficit). Deficit organického uhlíka je problémom najmä v podnikoch bez živočíšnej výroby a s nízkou diverzifikáciou plodín.

Na záver len dodám, že sme len na začiatku komplexného chápania a prepojenia do verejných politík vzájomných a početných vplyvov klimatickej krízy, poľnohospodárstva, lesníctva, znečisťovanie vody, ovzdušia a pôdy, poklesu biodiverzity, kvality potravín, ľudského zdravia, ale aj zdravia zvierat.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Pri prechode na nízkouhlíkovú ekonomiku sa netreba báť straty pracovných miest, hovorí ekonóm Martin Kahanec. „Nemecké skúsenosti ukazujú, že pozitívne a negatívne dosahy na zamestnanosť sú približne rovnako veľké a výsledný efekt je preto malý, až zanedbateľný.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Martin Kahanec, ekonóm, špecialista na trh práce 
Základným problémom je, že ľudia pri rozhodovaní o spotrebe, investíciách a ďalších ekonomických aktivitách primárne berú do úvahy svoje vlastné benefity a náklady, ale už nie takzvané externality, ako napríklad dosahy na životné prostredie. Podobne, firmy sa rozhodujú s ohľadom na vlastný zisk a náklady, nie ďalšie dosahy produkcie tovarov a služieb na spoločnosť, ako sú napríklad emisie látok spôsobujúcich klimatickú zmenu.

Kľúčová je otázka, ako tieto negatívne efekty dostať pod kontrolu a zabezpečiť udržateľný rozvoj ekonomiky pri zachovaní vysokej kvality životného prostredia.

V princípe má vláda niekoľko možností: regulácia, kvóty, dane, alebo úprava vlastníckych vzťahov a práv. Fabriky znečisťujúcu ovzdušie môžeme donútiť inštalovať filtračné zariadenia, môžeme zdaniť ich výrobky alebo zaviesť kvóty na ich produkciu, alebo môžeme uzákoniť povinnosť fabrík pokryť náklady na liečbu pacientov s respiračnými chorobami v ich okolí.

Analýzy potvrdzujú, že prísnejšia regulácia znečisťovateľov ovzdušia zvyšuje jeho kvalitu, a tým zlepšuje zdravotný stav obyvateľstva a potenciálne spomaľuje klimatickú zmenu. Môže tiež zvýšiť produktivitu v ekonomike tým, že motivuje firmy optimalizovať výrobné procesy.

Negatívom je, že regulácia zvyšuje náklady firiem a tým znižuje ich konkurencieschopnosť. Tie, ktoré nedokážu dostatočne zefektívniť výrobu, sú z trhu vytláčané a znižujú zamestnanosť. Investície a výroba sa tiež môžu presunúť do krajín s menej prísnou reguláciou.

Pri chýbajúcej medzinárodnej koordinácii výsledkom môže byť zníženie výroby a zamestnanosti v danej krajine bez zníženia celkových emisií, ktoré sa len presunú do krajiny s benevolentnejšou reguláciou.

Vlády preto musia na riešení tohto problému spolupracovať. Klimatická zmena je globálnym verejným statkom, ovplyvňujúcim kvalitu života na celom svete.

Pre slovenskú vládu je preto kľúčové riešiť tento problém na úrovni Európskej únie, ktorá zase naše záujmy reprezentuje na globálnej úrovni. Základným princípom musí byť medzinárodná spolupráca a dodržiavanie dohodnutých plánov znižovania emisií na národnej úrovni.

Samozrejme, musíme si urobiť aj svoju domácu úlohu. Jednou z priorít musí byť ochrana lesov, ktoré účinne absorbujú skleníkové plyny. Ďalšou je prechod na nízko-uhlíkovú, tzv. „zelenú“ energiu.

Takáto transformácia ekonomiky môže, aspoň dočasne, zvýšiť náklady na energie a znížiť zamestnanosť najmä v energeticky náročných sektoroch. Vytvára však aj  nové pracovné miesta v odvetviach naviazaných na produkciu takejto zelenej energie. Dáva tiež predpoklad zaradiť sa v tejto oblasti medzi technologických lídrov a tieto technológie následne vyvážať.

Analýzy nemeckej skúsenosti s takouto transformáciou ukazujú, že pozitívne a negatívne dosahy na zamestnanosť sú približne rovnako veľké a výsledný efekt je preto malý, až zanedbateľný. Dosahy na zamestnanosť by preto nemali byť v debate o transformácii na zelenú ekonomiku smerodajné.

Kľúčové sú jej pozitívne dosahy na životné prostredie a nádej, že nám pomôže zachrániť našu planétu pre ďalšie generácie.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Londýnsky exodus sa nekoná, zatiaľ odišla len tisícka bankárov

Londýn zostal centrom finančného diania, odišla z neho doteraz asi len tisícka finančníkov.  Podľa štúdie EY sa tak nič dramatické nestalo napriek hrozivým predpovediam o tom, ako pre brexit ubudnú tisíce finančníkov.

Prešli už tri roky od hlasovania o brexite, dôsledkom ktorého mal nastať veľký presun bankárov na kontinent. Londýn mal stratiť postavenie finančného centra a jeho pozíciu mali prevziať Paríž alebo Frankfurt.

No Londýn si svoje meno zatiaľ ochránil. Podľa think-tanku Z/yen Grup zostal druhým finančným hubom hneď po New Yorku, za ním je Hongkong a Singapur.

Kam pôjdu: Tí investiční bankári a iní finančníci, čo doteraz z Londýna odišli, smerovali najmä do Dublinu, Luxemburgu a Frankfurtu. „Posledné tri mesiace zostali finančné domy pri svojich brexit plánoch relatívne pokojné,“ zhrnul Omar Ali z EY.

EY sleduje možné pohyby ľudí pre brexit pravidelne, oslovuje pri tom 222 londýnskych finančných domov. Zistil, že tak, ako sa rokovania okolo brexitu zamotávajú, tak sa nič zásadné nedeje ani s presunmi ľudí a aktivít. Nespomalili sa ani nezrýchlili, hoci sa zvýšila pravdepodobnosť neriadeného brexitu.

Koľko ich môže byť: EY tvrdí, že doterajšie odchody stále môžu byť len špičkou ľadovca. Z krajiny môže odísť ďalších sedemtisíc bankárov v „blízkej budúcnosti“. Aj to je však výrazne menej ako desiatky tisícov odhadovaných v minulosti.

Až kým naozaj nepríde k brexitu, najväčšou úlohou finančníkov zostáva upokojovať svojich zákazníkov a akcionárov, že sú na túto udalosť pripravení. Či už to bude posledný októbrový deň alebo neskôr, či po dohode alebo natvrdo.

Foto - JumpStory
Foto – JumpStory