Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Na opravy 3000 kilometrov ciest prvej triedy posiela štát toľko, čo na kilometer novej diaľnice

Foto - Tasr
Foto – Tasr

Keď v roku 2015 popraskal most v Podbieli na Orave, museli ho zatvoriť a domácim postavili provizórny oceľový priechod. Rok trvalo, kým dali most do poriadku a stálo to viac než 6 miliónov eur. Trpela tým doprava na celej Orave.

Stačilo by aj 500-tisíc eur, keby kompetentní zasiahli skôr, upozornil v rozhovore vládny splnomocnenec pre rýchlostné cesty Igor Janckulík.

O zlom stave mosta vedeli na ministerstve dopravy roky.

Takýchto havárií bude pribúdať, z viac než 8000 mostov na Slovensku ich je zanedbaných čoraz viac. Nielen na regionálnych cestách 2. či 3. triedy, ale aj na štátnych jednotkách.

Svedčia o tom každoročne aktualizované hodnotenia stavu mostov z obhliadok, ktoré musia robiť správcovia jednotlivých ciest.

„Ešte v roku 2010 bol v havarijnom stave jediný most (na cestách 1. triedy, pozn. red.), teraz ich je 24. Vo veľmi zlom stave je ďalších sto a v zlom ďalších dvesto len na cestách 1. triedy. Je to časovaná bomba,“ upozorňuje analytik inštitútu INEKO a bývalý šéf stratégie na ministerstve dopravy Ján Kovalčík.

Vinu za to pripisuje „totálnej nezodpovednosti vládnych politikov v prístupe k cestám prvej triedy“.

Ciest prvej triedy máme Slovensku viac než 3 300 kilometrov.

Aj keď celkový počet kilometrov ciest 1. triedy je menší než u miestnych ciest nižších kategórií spravovaných župami, na „jednotkách“ prebieha zhruba polovica cestnej premávky.

Zrejmé je to aj zo štatistík nehôd.

Vláda na opravy a údržbu ciest 1. triedy schválila na budúci rok 40,5 milióna eur. To je o čosi menej, ako je cena za jeden kilometer diaľničného obchvatu Čadce.

Bežne by sa za takúto sumu dali postaviť štyri kilometre diaľnice v menej náročnom teréne. Na prevádzku a správu „jednotiek“ pôjde ešte ďalších 7,57 milióna eur.

Ondrej Matej z Inštitútu dopravy a hospodárstva, bývalý poradca expremiérky Ivety Radičovej upozorňuje, že celkový budúcoročný rozpočet cestárov je ešte nižší ako tohtoročný.

Riadna údržba a opravy sú kľúčové. Cesty sa pri investovaní do nich napríklad môžu rozšíriť. Takouto investíciou sa dá pomôcť väčšiemu počtu ľudí rýchlejšie než dlhoročnou prípravou siete diaľnic.

Na ilustráciu: Z 300-kilometrového diaľničného plánu druhej vlády Roberta Fica sa stavajú načas 4 kilometre.

Príprava a stavba novej diaľnice trvá podľa Národnej diaľničnej spoločnosti v priemere 14,2 roka.

Érsek vraví, že peniaze pýtal

Prečo nie je na cesty 1. triedy v rozpočte viac peňazí?

„Ministerstvo dopravy rovnako ako po minulé roky žiadalo počas rokovaní o návrhu rozpočtu zvýšiť štátne zdroje na cesty prvej triedy, ale v rámci rokovaní sa nám nepodarilo vyrokovať zvýšenie tejto kapitoly,“ vysvetľuje hovorkyňa ministerstva Karolína Ducká.

Ministerstvo financií, ktoré vedie Peter Kažimír (Smer), zasa argumentuje, že na dopravu vyčlenili v rozpočte medziročne o 67 miliónov eur viac.

„Pre ministerstvo financií je dôležité, že predložený rozpočet napĺňa ciele programového vyhlásenia vlády a počíta aj s prioritami vlády, na ktorých sa dohodli koaliční partneri,“ odpísali z tlačového oddelenia ministerstva financií.

Rozpočet nie je definitívny, ešte pôjde na rokovanie do Národnej rady. Ak sa tam rozpočet neupraví, platí, že cesty prvej triedy medzi priority nepatria.

Česi investujú do ciest viac

Kovalčík si myslí, že výdavky na údržbu a opravy ciest 1. triedy treba aspoň zdvojnásobiť.
„Analytici z Útvaru Hodnota za peniaze urobili vlani porovnanie s Českou republikou. Vyšlo im, že Slovensko dáva na údržbu a opravy ciest prvej triedy v prepočte na meter štvorcový vozoviek iba 41 percent z toho, čo dávajú Česi,“ povedal Kovalčík.

„Preto máme 40 % vozoviek v nevyhovujúcom stave a stav mostov sa rapídne zhoršuje,“ vysvetľuje.

Rozdiel vidia v regiónoch aj voľným okom. „My sme hraničná obec, a keď prejdeme na druhú stranu, to je neskutočný rozdiel,“ opisuje starosta obce Makov (okres Čadca) Martin Pavlík.

Vraví, že práce na ceste u susedov vidno častejšie. Má pocit, že sa o cesty celkovo viac starajú a v starostlivosti neuprednostňujú hlavné ťahy na úkor iných.

Primátor Turčianskych Teplíc Igor Hus si spomína, ako desať rokov upozorňoval kompetentných na zlý stav tamojšej cesty I/65 prezývanej tankodróm. „Ľady sa pohli až minulý rok. Pritom ide o súčasť medzinárodného tranzitného koridoru spájajúceho Poľsko s Maďarskom,“ vraví.

Érsek kreslí diaľnice na juhu

Verejná debata sa medzitým zameriava na diaľnice. Tie sa nedarí stavať.

Nervozitu v regiónoch tak vyvolávajú nielen župné a budúcoročné komunálne voľby, ale aj nahromadené a nesplnené diaľničné sľuby vládnych špičiek, ktoré voliči zosobňujú starostom. Tým sa ťažko vysvetľuje, keď sa v regióne nepresadí rovno diaľnica, hoci by významne a rýchlejšie pomohla aj cesta prvej triedy.

Pre diaľnice predstavil minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd) nový plán výstavby. Zameral sa v ňom na stavbu rýchlostných ciest na juhu. Vraví, že sa sústreďuje na projekty, ktoré sú najlepšie pripravené.

Oficiálne štatistiky hovoria, že v iných regiónoch je potreba odľahčenia existujúcich ciest naliehavejšia, než za Rimavskou Sobotou (6-tisíc áut denne). Inde sú aj úseky s násobne vyšším zaťažením a napríklad medzi Trenčínom a Prievidzou sú úseky R2 už v rovnakej fáze prípravy.

Ministerstvo dopravy už mesiace sľubuje, že začne rozhodovať o výstavbe čisto podľa faktov. Má k tomu pomôcť národný generel dopravy. Prinesie informácie, kde je aký dopravný problém, koľko áut tadiaľ jazdí, aké sú možné riešenia a vzájomné dopravné vzťahy.

Kovalčík odporúča, aby sa kompetentní ešte raz zamysleli nad rozpočtom na zanedbané cesty prvej triedy.
„Ak s tým poslanci nič neurobia, tak je to totálna rezignácia na elementárnu údržbu kľúčovej časti cestnej siete,“ povedal Kovalčík.

„Ja som to pánovi ministrovi Érsekovi aj hovoril, že je najlepšie naliať peniaze do ciest prvej triedy, porobiť koberce, ľudia budú spokojní. Takto sa buď stavia diaľnica, alebo sa nestavia diaľnica,“ povedal v rozhovore pre Denník N vládny splnomocnenec pre rýchlostné cesty Janckulík.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

VW odložil rozhodnutie o fabrike v Turecku. Dôvodom je ofenzíva v Sýrii

Andreas Tostmann. Foto - TASR
Andreas Tostmann. Foto – TASR

Volkswagen odložil konečné rozhodnutie o výstavbe novej továrne na výrobu áut v Turecku. Dôvodom je politické napätie vyplývajúce z tureckej vojenskej ofenzívy na severe Sýrie.

„Pozorne sledujeme situáciu a sme znepokojení súčasným vývojom,“ cituje Bloomberg vyjadrenie Volkswagenu (VW).

Vo fabrike v Turecku (investícia 1,3 miliardy eur) sa má ročne vyrábať 300-tisíc vozidiel VW Passat a Škoda Superb. Automobilka ich chce exportovať do východnej Európy a na Blízky východ.

V poradí 123. závod VW má zlepšiť konkurencieschopnosť firmy na týchto trhoch, najmä vo vzťahu k ázijským značkám.

Ako ďaleko je VW v Turecku:

  • Člen predstavenstva Andreas Tostmann koncom septembra tvrdil, že firma je blízko rozhodnutiu o výstavbe továrne v Turecku. Rozhovory mali byť dokončené do dvoch týždňov;
  • Spoločnosť zaregistrovala svoju dcérsku spoločnosť v západnej provincii Manisa. Podľa zápisu v obchodnom registri sa sústredí na projektovanie, výrobu a montáž osobných a nákladných áut.

V tureckej fabrike by mohlo pracovať približne 4-tisíc ľudí. Podľa skorších informácií sa výroba mala rozbehnúť v roku 2022.

Kontroverzný plán

Investícia VW v Turecku by mohla byť kontroverzná aj vzhľadom na obavy EÚ, že v krajine je obmedzovaná sloboda prejavu a právo na demonštrácie.

VW odbíja kritiku tým, že Turecko je naďalej kandidátom na členstvo v Únii.

Minúta po minúte

Zdieľať

Hyundai plánuje do roku 2025 vložiť zhruba 35 miliárd dolárov do technológií mobility a strategických investícií. Cieľom je dohnať konkurenciu vo vývoji samojazdiacich vozidiel.

Plán spoločnosti Hyundai zahŕňa vývoj autonómnych a elektrických áut i vozidiel prepojených s internetom, uvádza Reuters.

Automobilka dostane finančnú podporu od kórejskej vlády, ktorá v rokoch 2021 až 2027 podporí technológiu autonómnych vozidiel sumou 1,3 miliardy dolárov.

Koncom septembra Hyundai oznámil investíciu 1,6 miliardy dolárov do spoločného podniku na vývoj technológií pre samojazdiace autá s firmou Aptiv.

Zdieľať

V parlamente zasadá koaličná rada, hovoriť by mali aj o reforme nemocníc. Premiér na koaličnej rade nie je, je v Košiciach.

Zdieľať

RegioJet chystá druhú emisiu dlhopisov. Chce si požičať 500 miliónov korún

RegioJet pripravuje na prvý polrok 2020 ďalšiu emisiu dlhopisov, tentoraz vo výške zhruba 19 miliónov eur. Zo získaných zdrojov plánuje financovať ďalšiu expanziu na železničnom trhu.

V poradí druhú emisiu dlhopisov avizuje RegioJet v tlačovej správe.

Prvý raz si týmto spôsobom požičal od investorov tento rok v júni 921 miliónov korún (v prepočte okolo 36 miliónov eur).

Splatnosť druhej emisie dlhopisov bude znovu päťročná. RegioJet ponúkne držiteľom výnos 4 percentá nad sadzbou PRIBOR, ktorú zverejňuje Česká národná banka.

Podľa Petra Kohoutka, finančného riaditeľa holdingu Student Agency, do ktorého RegioJet patrí, chcú osloviť najmä finančné inštitúcie.

Časť dlhopisov by firma rada ponúkla drobným investorom, napríklad klientom privátneho bankovníctva.

Aké plány má RegioJet:

  • chce byť najsilnejším súkromným dopravcom na železnici v strednej a východnej Európe. V súčasnosti podniká v Česku, Rakúsku, na Slovensku, chystá sa do Maďarska;
  • plánuje si posilniť pozíciu na nových aj existujúcich trasách;
  • za peniaze z predaja dlhopisov nakúpi lokomotívy a vagóny.

Tržby RegioJetu v 1. polroku dosiahli 905 miliónov korún (35 miliónov eur), zisk 102 miliónov korún (zhruba 4 milióny eur).

Zdieľať

Palubný personál Lufthansy plánuje na nedeľu päťhodinový štrajk, dôvodom je spor s vedením v súvislosti so mzdami. Aerolinky označili protest za nezákonný a uviedli, že sa budú snažiť zabezpečiť všetky plánované lety.

Štrajk vyhlásil odborový zväz UFO. Má sa konať v nedeľu od 6.00 do 11.00 h, píše Reuters.

Do protestnej akcie by sa mal zapojiť palubný personál vo Frankfurte a v Mníchove, čo sú dve najväčšie centrá Lufthansy.

Najväčšia nemecká letecká spoločnosť sa snaží znižovať náklady, pretože čelí ostrej konkurencii a vysokým cenám palív.

Lufthanse v 2. štvrťroku klesol zisk pred úrokmi a zdanením na 754 miliónov eur z 1 miliardy eur pred rokom. V lete predpokladala, že podmienky na európskom trhu leteckej prepravy zostanú náročné až do konca roka.

Zdieľať

Rozmeňte problém na drobné, odskúšajte riešenie, a až potom pomáhajte, radia noví nositelia Nobelovej ceny za ekonómiu

Esther Duflo Foto Kris Krüg / Flickr
Esther Duflo Foto Kris Krüg / Flickr

Nobelovu cenu za ekonómiu získala len druhá žena v histórii. Esther Duflo z MIT je zároveň druhým najmladším laureátom tejto ceny. S dvoma kolegami ju získala za experimentálne výskumné metódy, ktoré už v praxi pomohli boju proti chudobe.

Zdieľať

Minister Kamenický priznal, že zostavovanie rozpočtu na roky 2020 až 2022 nebolo jednoduché. Na rozdiel od rozpočtu v roku 2016 bude na jeho schválenie potrebná dohoda troch koaličných strán, koalícia však v parlamente už nemá väčšinu.

„Víťazmi rozpočtu sú zdravotníctvo a sociálne veci,“ povedal Kamenický.

Video: Premiér Pellegrini a minister Kamenický o schválenom rozpočte a o komunikácii Kočnera a Trnku

Viac k téme: Vláda schválila návrh rozpočtu, deficit má byť pol percenta. Rozpočet už dostal prívlastok „kreatívny“

Zdieľať

Pellegrini o rozpočte na rok 2020: Ide o kompromisný rozpočet, stále však so silným sociálnym akcentom. „Kompromis vychádza z toho, že napriek spomaleniu ekonomiky nemienime šetriť na našich občanoch, rezervy hľadáme v úsporách v spravovaní štátu.“

„Čelíme spomaleniu ekonomiky, ale zatiaľ by som nehovoril o kríze.“

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať