Denník N

Mimovládky tlačia na Žitňanskú, aby jej novela infozákona odkryla aj obchody s pôdou pod obchvatmi

Béla Bugár, Viktor Stromček a Árpád Érsek na poklopaní základného kameňa D4/R7. Foto N – Tomáš Benedikovič
Béla Bugár, Viktor Stromček a Árpád Érsek na poklopaní základného kameňa D4/R7. Foto N – Tomáš Benedikovič

Infozákon hovorí, na ktoré informácie o hospodárení štátu majú občania nárok. Teraz sa mení a politicky najcitlivejšie môžu byť v novele zmluvy Národnej diaľničnej spoločnosti.

Z kľúčovej novely infozákona, ktorú predložila ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd), môže byť výkladná skriňa tejto koalície, alebo aj dokument, ktorý definitívne utají najväčšie štátne obchody s pôdou.

Záleží to od toho, ako sa ministerka vysporiada s hromadnou pripomienkou, ktorú dostala k novele zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Pripomienku s 5451 podpismi organizovali mimovládky. Prerokovať by ju ministerka ako predkladateľka zákona musela, aj keby na nej bolo len 500 podpisov.
„Okrem nás tam boli zapojení Via Iuris, Nadácia Zastavme korupciu, Aliancia Fair-play a Centrum pre filantropiu,“ povedal analytik a právnik Transparency International Matej Šimalčík.

Biznis za pol miliardy eur má byť tajný

Novela infozákona sľubuje ešte viac transparentnosti ako doteraz, no mimovládky žiadajú niekoľko úprav. Politicky najcitlivejšou bude zrejme práve tá, aby Žitňanská prikázala v zákone Národnej diaľničnej spoločnosti zverejniť v centrálnom registri zmlúv detaily obchodov s pôdou pod diaľnice.

V navrhnutej novele sa s tým už počíta, ale pravidlo má platiť iba do budúcnosti. Mimovládky žiadajú, aby pravidlo v istej forme platilo aj do minulosti.

Žitňanskej hovorca Peter Bubla hovorí, že je priskoro komentovať pripomienky. „Aktuálne sumarizujeme, usporadúvame pripomienky, ktoré k návrhu novely infozákona v rámci pripomienkového konania prišli. S jednotlivými pripomienkujúcimi subjektmi budeme viesť ďalej diskusie. Po vyhodnotení pripomienok budeme určite podrobne informovať,“ povedal Bubla.

Ak zostane novela tak, ako je napísaná dnes, zmluvy uzatvorené do septembra 2018 by zostali v starom režime. Tajné by tak mohli zostať nielen uzatvorené zmluvy za viac než 300 miliónov eur na pôdu pod obchvat v Bratislave.

Štát vykupuje ornú pôdu pod diaľnicu za ceny stavebných parciel, tie sú logicky najdrahšie v hlavnom meste.

O vysoké sumy tak pôjde pri pôde pri Košiciach a Prešove. Všetky kľúčové diaľničné stavby v druhom a treťom najväčšom meste v krajine plánuje Národná diaľničná spustiť do súťaže najneskôr v druhej polovici budúceho roka. Kým štát začne stavať, mal by mať pôdu na svojich listoch vlastníctva.

Érsek: Všetko ukážem po Žitňanskej novele

Minister dopravy Árpád Érsek v minulosti hovoril, že zmluvy ukáže, čaká len na Žitňanskej novelu. Inak je zverejnenie zmlúv problematické, pretože ak zmluva nie je automaticky povinne zverejňovanou, musí chrániť osobné údaje predávajúcich.

„Po zmene zákona zverejním všetky zmluvy, ani deň nebudú stáť u mňa,“ sľúbil Érsek v minulosti v rozhovore pre Denník N.

Po informáciách, že novela zatiaľ myslí iba na budúcnosť, povedal, že je možné, že si nechá urobiť od kompetentných inštitúcií výklad aktuálneho zákona.

„Ja zvažujem, že buď požiadam ministerstvo spravodlivosti, nech spraví výklad k zákonu, čo platil doteraz, alebo požiadam prokuratúru alebo súd,“ povedal Érsek. Uvažuje, že sa ich spýta, či podľa ich názoru poruší zákon, ak zmluvy predsa len zverejní aj teraz.

Ministerka Žitňanská viackrát zopakovala, že podľa jej názoru je štát na vyžiadanie povinný zverejniť zmluvy už aj dnes.

Spýtali sme sa ministerstva spravodlivosti, či podľa dnes platnej legislatívy má štát na vyžiadanie zverejniť zmluvy s menami aj adresami či ďalšími osobnými dátami.

„To, čo sme tvrdili a tvrdíme, je, že aj keď sa dnes zmluvy Národnej diaľničnej spoločnosti povinne nezverejňujú, podľa súčasne platnej úpravy platí, že Národná diaľničná je povinná ich sprístupniť na základe žiadosti podľa infozákona. A áno, pri sprístupňovaní informácií existuje okruh údajov, ktoré podliehajú ochrane v zmysle zákona,“ povedal Žitňanskej hovorca Peter Bubla.

Ministerstvo tiež píše, že nie je jeho prácou zákon vykladať. „Pri všetkej úcte si nemyslíme, že by sme pre potreby NDS alebo ministerstva dopravy mali poskytovať záväzný výklad zákona. V prípade, ak niekto nie je spokojný s rozsahom sprístupnených informácií na jeho žiadosť, má možnosť obrátiť sa na súd,“ dodal Bubla.

V Transparency International si myslia, že štát musí celé zmluvy na vyžiadanie poskytnúť už dnes – veď mená predávajúcich už boli zverejnené v katastri. Keďže sa tak nedeje, mimovládka sa s ministerstvom dopravy súdi.

Keby boli zmluvy zo zákona povinne zverejňované, debata by o osobných údajov by vôbec nebola namieste, pretože by sa zverejňovali v osobitnom režime.

Žitňanská tiež naznačila, že zákony sa menia spravidla do budúcnosti, a preto novela nie je navrhnutá tak, aby platila spätne.

Transparency International si myslí, že sa dá spätnú platnosť zabezpečiť bez toho, aby bola retroaktívna.

„Rozlišuje sa medzi tým, čomu sa hovorí pravá a nepravá retroaktivita, tá nepravá je prípustná, pravá je prípustná len výnimočne,“ vysvetľuje Šimalčík z Transparency. Podľa jeho slov treba ošetriť, aby bola spätná platnosť zmlúv chápaná ako byrokratická povinnosť.

„V prípade zverejňovania zmlúv by išlo o pravú retroaktivitu iba vtedy, keby sa pri tých zmluvách, ktoré neboli povinne zverejňované zmluvy, a teraz by mali byť povinne zverejňované, by sa s ich dodatočným nezverejnením spojoval následok toho, že ak by neboli zverejnené, tak by sa stali neplatnými,“ vraví Šimalčík.

Toto by sa podľa jeho slov dalo upraviť prechodnými ustanoveniami. Napríklad by sa nová povinnosť ukázať údaje o zmluvách mohla zabezpečiť tak, že by sa teoreticky nezverejňovali celé zmluvy samotné, ale napríklad v tabuľkách informácie o tom, kto, kedy akú pôdu Národnej diaľničnej a za koľko predával.

Čo žiadajú v pripomienke

  • aby informácie poskytovali štátom a samosprávami ovládané firmy a neziskové organizácie poskytujúce verejnoprospešné služby, a aby informácie o poskytnutých dotáciách boli k dispozícii u poskytovateľov dotácie, a aby neboli súkromné firmy a občianske združenia zbytočne zaťažované povinnosťou vydávať úradné rozhodnutia o nesprístupnosti informácií,
  • aby verejnosť mohla skontrolovať, či si polícia a prokuratúra naozaj plnia svoje úlohy a či stíhajú trestné činy, aby polícia a prokuratúra nemohli utajovať svoje rozhodnutia o vyšetrovaní závažných káuz a aby boli verejne prístupné rozhodnutia o trestnom stíhaní verejných funkcionárov,
  • aby boli všetky zmluvy zverejňované na jednom mieste v Centrálnom registri zmlúv, kde ich bude možné ľahko vyhľadávať,
  • aby boli verejne dostupné aj informácie o predchádzajúcich pracovných skúsenostiach verejných činiteľov, vedúcich zamestnancov a nominantov do orgánov štátnych a samosprávnych firiem,
  • aby boli k dispozícii informácie o tom, od koho Národná diaľničná spoločnosť kúpila pozemky na stavbu diaľnic a kto na predaji týchto pozemkov zarobil.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Obchvat Bratislavy

Ekonomika

Teraz najčítanejšie