Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Daniari spustili nový systém a znova im funguje zle

František Imrecze a Robert Fico. Foto – TASR
František Imrecze a Robert Fico. Foto – TASR

Mesiac po zavedení nového informačného systému na finančnej správe sa kopia problémy. Podnikatelia sa sťažujú, že daniari majú pomalé alebo žiadne reakcie, ktoré vysvetľujú novým systémom. Anonymné emaily hovoria o kolapse daňovej správy.

Ich informácie preberá aj šéf opozičnej SaS Richard Sulík, podľa ktorého je situácia podobná začiatku roku 2012, keď nový systém zavádzali nominanti SDKÚ.

Jeden zo začínajúcich podnikateľov sa napríklad sťažuje, že namiesto toho, aby sa venoval rozbehu firmy, sa doťahuje s daniarmi, kedy mu už vydajú potvrdenie, že nemá voči nim žiadne podlžnosti.

Ďalší na svojom blogu píše, že mešká napojenie na európsky systém pre overovanie IČ DPH (systém VIES). Jeho klient má tak problém, lebo mu rakúsky dodávateľ nechce uhradiť faktúru.

Partnerka daňovej poradenskej firmy BMB Leitner Renáta Bláhová hovorí, že nový systém sprevádza malá efektivita práce daňových úradov a veľa vecí sa z jej skúseností robí za pochodu. Tvrdí však, že to nemá rozmery úplného kolapsu ako v roku 2012.

Na čo upozornil Sulík

Najostrejší je v kritike nového systému predseda SaS Sulík, ktorý tvrdí, že začiatkom apríla nastal na daňových úradoch chaos. Odvoláva sa na listy a emaily, ktoré dostáva. Problém sa podľa neho môže naplno prejaviť pri preplatkoch na daniach, ktoré majú daňové úrady vrátiť do 30. apríla.

„Situácia je však tá, že zamestnanci majú hlavy v smútku, lebo nevedia preplatky overiť, nevedia dohľadať elektronické podania, nefunguje vydávanie registračných čísel na DPH, nevedia vyrátať vratky DPH – tí chytrejší správcovia to spravili v starom systéme, nevedia spracovať licencie. K tomu nový systém pravidelne padá,“ píše opozičný politik.

Sulík sa teraz pýta, prečo premiér Robert Fico teraz mlčí, keď pred tromi rokmi vedel v prípade systému KONS tak nahlas kričať.

Poriadok sľubujú do dvoch týždňov

Šéf finančnej správy František Imrecze priznáva problémy nového informačného systému. Pripisuje to tomu, že stále prebieha integrácia niektorých systémov na nový informačný systém. Hovorí, že to neskrývajú a je to normálna súčasť prechodu na nový systém. Informačný systém by mal v štandardnej dennej prevádzke podľa Imreczeho fungovať okolo 15. apríla.

Finančná správa nabehla na nový informačný systém od 2. marca, pretože pôvodný januárový termín nasadenia museli posunúť. Systém nahradil asi 20 rokov starý informačný systém RDS od spoločnosti Novitech.

Zmluva s IBM

Príbeh výmeny informačného systému daniarov sa začína v roku 2009, keď ministerstvo financií, vtedy pod vedením Jána Počiatka (Smer), vypísalo dva tendre na dodávku informačných systémov.

Jeden z nich, do ktorého sa prihlásilo asi desať záujemcov, ministerstvo neskôr zrušilo. Dobehnúť nechalo iba výberové konanie na takzvanú technickú asistenciu. Do tendra sa prihlásil iba jediný uchádzač – IBM. Vo februári 2010 s ňou Počiatkovo ministerstvo financií uzavrelo zmluvu na zhruba 78 miliónov eur bez DPH (je v tom už aj opcia za asi 21 miliónov na možnú ďalšiu integráciu informačných systémov daniarov a colníkov). Platiť sa to malo aj z eurofondov.

Po voľbách v júni 2010 začala Radičovej vláda prehodnocovať IT kontrakty. Vtedajší šéf Daňového riaditeľstva Miroslav Mikulčík podpísal k zmluve dodatok, ktorým sa objem kontraktu obmedzil na zhruba 23 miliónov eur bez DPH. V rámci tejto sumy sa financoval aj informačný systém KONS (od slova konsolidácia).

V lete roku 2010 skúmal Počiatkovu zmluvu IBM s ministerstvom aj protikorupčný úrad Európskej únie OLAF. Výsledkom bolo, že zmluva sa už nemala financovať z eurofondov, ale priamo zo štátneho rozpočtu.

V roku 2012, keď sa KONS zavádzal, vznikli rozsiahle problémy. Najväčšie riziko mali byť vratky DPH, ktorých opodstatnenosť sa nedala dostatočne overiť a štát tak mohol prísť zbytočne o peniaze.

Rovnako ako vtedy aj teraz sa to dáva za vinu sčasti aj zamestnancom, ktorí len ťažšie prijímajú zásadnejšie zmeny v informačných technológiách. V marci 2012 boli navyše predčasné voľby.

Ficova vláda v systéme KONS už nepokračovala. „KONS malo byt prechodné riešenie do vybudovania štandardného systému. Nasadené riešenie nebolo dostatočné na zabezpečenie fungovania finančnej správy, nakoľko v riešení absentovala kritická funkcionalita,“ uviedlo nedávno pre Denník N ministerstvo financií.

V máji 2012 sa šéfom finančnej správy stal František Imrecze, ktorý dovtedy šéfoval SAP Slovensko.

O Brhelových firmách hovoriť nechcú

Ministerstvo financií tvrdí, že nový informačný systém finančnej správy na báze SAP, ktorý dodávalo IBM, stál doteraz 67 miliónov eur bez DPH. Tento kontrakt je vraj už uzavretý. Je v tom zahrnutá aj suma 6,4 milióna eur za KONS.

Štát naúčtoval dodávateľovi v súvislosti s KONSom sankcie za 1,6 milióna eur bez DPH.

Ktoré firmy sú subdodávateľmi IBM, Imrecze nepovedal s tým, že dodávateľom je IBM. IBM od štvrtka na túto otázku neodpovedala.

Sulík na Facebooku spomína ako jednu z firiem spoločnosť DWC, ktorá patrí k IT podnikom Jozefa Brhela.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Vláda schválila návrh rozpočtu, deficit má byť pol percenta. Rozpočet už dostal prívlastok „kreatívny“

Peter Kažimír a Ladislav Kamenický ešte v čase, keď bol Kamenický poslancom a Kažimír ministrom. Foto – TASR
Peter Kažimír a Ladislav Kamenický ešte v čase, keď bol Kamenický poslancom a Kažimír ministrom. Foto – TASR

Vláda zverejnila návrh rozpočtu na budúci rok:

  • Plán deficitu na budúci rok je hlboko pod odhadom ostatných analytikov.
  • Tento rok plánuje vláda deficit 0,7 % HDP, plán bol 0 %. Ani týmto číslam ministerstva financií iní analytici neveria.
  • Zlé sú aj spresnené čísla za rok 2018. Slovensko podľa nich zostalo v sankčných pásmach dlhovej brzdy.
Zdieľať

Telefóny vymeníte a internet sa zrýchli. Kedy a za koľko ovplyvní aj štátny úrad cez aukciu, hovorí jeho bývalý šéf

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

5G prinesie rýchlejší internet a nové telefóny. „Ak si dnes dokážete stiahnuť nejaký film v HD za niekoľko minút, tak pri 5G si ho stiahnete za niekoľko sekúnd,“ opisuje bývalý šéf telekomunikačného úradu Branislav Máčaj. Kedy to bude a koľko budú nové technológie stáť, ovplyvnia aj detaily štátnej aukcie.

Minúta po minúte

Zdieľať

Minister financií Kamenický priznal, že zostavovanie rozpočtu na roky 2020 až 2022 nebolo jednoduché. Na rozdiel od rozpočtu v roku 2016 bude na jeho schválenie potrebná dohoda troch koaličných strán, koalícia však v parlamente už nemá väčšinu.

„Víťazmi rozpočtu sú zdravotníctvo a sociálne veci,“ povedal Kamenický.

Video: Premiér Pellegrini a minister Kamenický o schválenom rozpočte a o komunikácii Kočnera a Trnku

Zdieľať

Pellegrini o rozpočte na rok 2020: Ide o kompromisný rozpočet, stále však so silným sociálnym akcentom. „Kompromis vychádza z toho, že napriek spomaleniu ekonomiky nemienime šetriť na našich občanoch, rezervy hľadáme v úsporách v spravovaní štátu.“

„Čelíme spomaleniu ekonomiky, ale zatiaľ by som nehovoril o kríze.“

Zdieľať

UniCredit bude pýtať úroky za vklady nad 1 milión eur

Talianska banka UniCredit zavedie negatívne úrokové sadzby pre klientov s vkladmi vyššími ako 1 milión eur. Znamená to, že za úložky nad touto hranicou budú musieť klienti banke platiť namiesto toho, aby im nabiehali úroky v ich prospech.

Negatívne úroky zavedie UniCredit od budúceho roka, informuje Reuters. Stane sa tak zrejme prvou veľkou bankou v eurozóne, ktorá týmto spôsobom „spoplatní“ vklady.

Podľa skoršieho vyjadrenia šéfa UniCredit Jean-Pierra Mustiera sa mali negatívne úroky týkať vkladov už od 100-tisíc eur.

Záporné sadzby na vkladoch sa dotknú zhruba 0,1 percenta zákazníkov UniCredit. Banka im zároveň ponúkne alternatívne spôsoby investovania.

Prečo sa to deje:

  • ECB v septembri ponorila depozitnú sadzbu hlbšie do záporného pásma:  z −0,4 % na −0,5 %. To znamená, že komerčné banky jej budú platiť ešte viac za držanie svojich vkladov;
  • centrálna banka chce podporiť ekonomiku a primäť banky k tomu, aby nedržali peniaze na účtoch, ale ich dávali do obehu;
  • negatívne úrokové sadzby znižujú ziskovosť bánk. Napriek tomu sa zatiaľ len niekoľko menších bánk v eurozóne rozhodlo presunúť súvisiace náklady na klientov.

UniCredit je najväčšia talianska banka, zároveň je najväčšou bankou v Rakúsku a kontroluje aj výrazné podiely na trhu viacerých krajín východnej Európy.

Takmer 50 percent tržieb UniCredit pochádza z Talianska, zhruba 20 percent generuje v Nemecku, 9 percent v Rakúsku a približne 22 percent v ďalších európskych krajinách.

Kto zavádza záporné úroky:

Od novembra chce spoplatniť vklady bohatých klientov švajčiarska banka UBS. Tým, ktorí si u nej vo Švajčiarsku uložia viac ako 2 milióny frankov, plánuje zaviesť úrok 0,75 percenta.

Jednou z prvých krajín, ktoré zaviedli negatívne úroky, je Dánsko. Naposledy ich avizovala Spar Nord ako tretia miestna banka v poradí.

Podobné opatrenia prijali aj dánska Jyske Bank a nemecká Berliner Volksbank.

Zdieľať

Návrh rozpočtu opäť obsahuje daňové príjmy nesystémovo navýšené o vplyv zavedenia e-kasy a tzv. nanomarkerov, teda identifikačnej látky na označovanie minerálnych olejov. Upozornila na to rozpočtová rada, ktorá sa chce na to pýtať ministerstva financií.

Zdieľať

OĽaNO chce iniciovať mimoriadny finančný výbor k návrhu rozpočtu na budúci rok, podľa nich je návrh „klamstvom“. Opozičná strana pripomína, že Kažimír už ako guvernér NBS odhadol, že deficit rozpočtu v budúcom roku bude vo výške 1,5 %, no jeho nástupca – minister financií Kamenický predložil návrh rozpočtu s deficitom 0,5 %.

Zdieľať

Typická slovenská domácnosť disponovala v roku 2017 o 40 % vyšším čistým bohatstvom ako v roku 2014, no takmer celá táto zmena bola spôsobená rastom cien nehnuteľností. Vyplýva to v poradí z tretieho zisťovanie finančnej situácie domácností, ktoré urobila Národná banka Slovenska.

Zisťovanie finančnej situácie domácností sa uskutočnilo v roku 2017. Z neho vyplýva, že drvivá väčšina rastu aktív bola spôsobená zvýšením celkovej hodnoty hlavného bývania. Navyše, hodnota ďalších nehnuteľností (pozemkov, chát, druhých nehnuteľností a pod.) tiež stúpla.

Zvyšok nového čistého bohatstva pripadá najmä na iné reálne aktíva ako napríklad autá, podnikanie či cennosti a v menšej miere na finančné aktíva.

„Na druhej strane, optimizmus slovenských domácností sa prejavil výrazným zvýšením zadlženia. Zdrojom nových investícií do nehnuteľností boli najmä úvery na bývanie, ktoré u typickej domácnosti s dlhom vzrástli o vyše 10-tisíc eur,“ uviedla Národná banka.

Čo ešte vyplýva zo zisťovania NBS:

  • Čisté bohatstvo je mierne vyššie vo všetkých vrstvách domácností.
  • Dlhodobo ostávame spoločnosťou s veľmi rovnomerným rozdelením bohatstva aj
    príjmov. Rovnako ako v iných krajinách je čisté bohatstvo o niečo menej rovnomerne rozdelené ako príjmy alebo spotreba potravín.
  • Domácnosti preferovali investície do reálnych aktív pred rozširovaním svojho portfólia finančných aktív. Vo vlastnom bývalo 88,8 % domácností (jeden z najvyšších podielov v Európe), čo tvorilo 70 % ich celkových aktív.
  • Finančné aktíva sú koncentrované v bankových vkladoch (70%). Štruktúra finančných aktív zostáva silne konzervatívna, aj keď zvyšných 30% finančných aktív je rovnomernejšie rozdelených medzi ďalšie produkty ako napríklad dlhopisy a podielové fondy. Stále však ide o zanedbateľný podiel na celkovom bohatstve.
  • Najvyššie príjmy majú podľa predpokladu domácnosti reprezentované osobou
    v strednom veku (45-54 rokov). Ak je zdrojom príjmov podnikanie a/alebo finančné investície, je veľká pravdepodobnosť, že sa domácnosť nachádza v najvyššej príjmovej kategórii.
  • Podiel zadlžených domácností ostáva stabilný (37 %), no výška dlhu zadlžených domácnosti vzrástla dvojnásobne. Zadlžené domácnosti sú však spravidla tie, ktoré majú vyšší príjem a vyššie čisté bohatstvo.
Zdieľať

Tripartita sa na príplatkoch nedohodla

Zamestnávatelia a odbory sa na dnešnej tripartite nedohodli na zmene príplatkov za prácu v noci a cez víkend od januára.

Minister práce Ján Richter sľúbil po schválení minimálnej mzdy, že príplatky sa v budúcom roku nezvýšia alebo porastú len mierne napriek tomu, že minimálna mzda sa zdvihne o vyše 11 % na sumu 580 eur.

Zamestnávatelia presadzovali, aby sa príplatky už od budúceho roku neodvíjali od minimálnej mzdy, ale od priemernej. Ďalší návrh hovoril o tom, že sa budú vypočítavať z priemernej mzdy, ale až od roku 2021. Treťou možnosťou bolo, že na príplatkoch sa nebude nič meniť.

Keďže sa odborári a zamestnávatelia nedohodli, parlament bude schvaľovať na októbrovej schôdzi novelu zákona o minimálnej mzde. Podľa nej sa bude minimálna mzda v roku 2021 vypočítavať ako 60 % priemernej. Či takto budú rásť od roku 2021 aj príplatky, o tom budú tiež rozhodovať poslanci.

Zdieľať

Rozpočet eurozóny sa podobá na eurofondy. Ministri financií eurozóny dospeli k dohode o detailoch „rozpočtového nástroja“ pre 19 členských štátov. Jej súčasťou sú aj silnejšie opatrenia na podporu krajín zasiahnutých náhlym ekonomickým šokom. (euractiv)

Zdieľať

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení a Republiková únia zamestnávateľov označili návrh rozpočtu na rok 2020 za predvolebný, pretože sa neprijímali konsolidačné opatrenia. Kritizujú výšku deficitu a to, že výdavky rastú rýchlejšie ako príjmy.

K návrhu rozpočtu malo na pondelkovej tripartite výhrady aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Samosprávy sa napríklad obávajú zhoršenia stability hospodárenia.

Výška deficitu v tomto roku má byť 0,68 % HDP a v budúcom roku má byť na úrovni 0,49 %.

Odborári a Asociácia priemyselných zväzov návrh rozpočtu odsúhlasili. (tasr)

Viac o návrhu rozpočtu čítajte tu.

Zdieľať

Vyrovnanému rozpočtu nikto neverí, je len marketingom tejto vlády a zahmlievaním skutkovej podstaty, hovorí bývalý ekonóm Inštitútu finančnej politiky a expert PS/Spolu na financie Ján Remeta.

„V rokoch 2021 a 2022 si ministerstvo stanovilo cieľ vyrovnaného rozpočtu, ale samo priznáva, že nevie, ako ho dosiahnuť. Preto pre budúcu vládu necháva v rozpočte odkaz, že na to, aby bolo hospodárenie vlády vyrovnané, predsa len bude potrebné zrealizovať ďalšie dodatočné opatrenia vo výške 0,75 %, resp. 1,15 % HDP pre roky 2021 a 2022. A to nehovoriac o ďalších rizikách,“ povedal Remeta o návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022.

Viac o rozpočte čítajte tu.

Zdieľať

Nemecké aerolinky Condor získajú štátnu pôžičku 380 mil. eur. Pomoc odobril Brusel

EK schválila preklenovací úver 380 miliónov eur pre nemecké aerolinky Condor, ktoré sú dcérou skrachovanej britskej cestovky Thomas Cook. Letecká spoločnosť chce zrušiť väzby na materskú spoločnosť a hľadá si kupca.

Brusel odobril pôžičku po tom, ako zistil, že neposkytne Condoru nespravodlivú výhodu.

„Opatrenie prispeje k zabezpečeniu riadneho pokračovania služieb leteckej dopravy a zabráni narušeniam pre cestujúcich,“ uvádza Európska komisia.

Vďaka finančnej injekcii môže Condor pokračovať v prevádzke. Zachovaných zostane zhruba 5-tisíc pracovných miest.

Aké sú podmienky pomoci:

  • úver so 6-mesačnou splatnosťou je rozdelený medzi spolkovú vládu a nemecký štát Hesensko;
  • Condor ho bude čerpať postupne na základe skutočnej potreby hotovosti, ktorej stav bude hlásiť každý týždeň. Ďalšiu časť pôžičky dostane až vtedy, keď mu budú chýbať peniaze;
  • Nemecko má zabezpečiť splatenie úveru po 6 mesiacoch, inak bude firma musieť podstúpiť komplexnú reštrukturalizáciu tak, aby sa vrátila k dlhodobej životaschopnosti.

Condor je na rozdiel od skrachovanej matky Thomas Cook zisková spoločnosť. Prevádzkuje približne 40 lietadiel.

Ako sa rozoberá cestovka Thomas Cook:

  • viac ako 500 kamenných pobočiek cestovnej kancelárie v Británii prevezme konkurent Hays Travel, zachráni 2500 pracovných miest;
  • ponuka prišla na škandinávske aktíva, ktoré zahŕňajú aj aerolinky Ving Group.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať