Denník N

Jahnátka čaká politicky citlivé rozhodnutie, či zdražie elektrinu o štyri percentá

Foto - Slovakia Energy
Foto – Slovakia Energy

V tomto roku platí bežná domácnosť za elektrinu približne 350 eur ročne, keby sa mala sadzba zvýšiť tak, ako to ukazuje burza, v budúcom roku by platila 362 eur za rok, vraví obchodný riaditeľ Slovakia Energy Jiří Koudela.

Jiří Koudela vie, ako sa na burze vyvíjajú ceny plynu či elektriny, šéfuje totiž dodávateľovi energií Slovakia Energy. Aj táto firma, podobne ako ďalší dodávatelia, pripravuje návrh na budúcoročné ceny energií. Rozhoduje o nich Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) spravidla do konca novembra, má sa pritom pozerať na burzu a ignorovať politické priania. Keďže úradu šéfuje dvojnásobný exminister Smeru Ľubomír Jahnátek, Jiřího Koudelu sme sa pýtali: 

  • ako vníma následníka Jozefa Holjenčíka, ktorý musel z ÚRSO odísť po kauze s cenami energií,
  • čo ukazujú údaje z burzy o elektrine a plyne,
  • prečo to pre niekoho môže znamenať zdraženie elektriny ročne aj o 70 eur a pre niekoho 10 eur, 
  • prečo majú plyn v Česku lacnejší, a ako to, že ho k nám posielajú zo západu,
  • či a ako sa dá ustrážiť podomových predajcov v teréne. 
  • či ľudia prestali platiť faktúry, keď premiér ukázal, ako ich treba trhať, a či ich potom odpájali,
  • prečo Česi platia na faktúre menej za zelené energie, aj keď mali podobný solárny boom ako my.

Keď musel odísť nominant Smeru Jozef Holjenčík z regulačného úradu, bola to dobrá správa?

Predpokladám, že ÚRSO bude po zmene oveľa transparentnejší, a že vznikne nejaká reflexia medzi tým, čo sa odohráva na trhu s energiami a komunikáciou úradu smerom k verejnosti.

Dumpoval či dezinterpretoval Holjenčík ceny energií v prospech politických vyhlásení?

My môžeme rozporovať to, ako je nastavená regulácia ako taká. Dnes platí, že úrad stanoví strop pre ceny energií pre všetkých odberateľov tak, že zráta oprávnené náklady dodávateľov a pridá k tomu nejaký primeraný zisk. Tieto pravidlá platia pre všetkých dodávateľov a ťažko sa proti tomu brániť, ak nie sme subjekt prizvaný na verejné pripomienkovanie týchto vyhlášok.

Inak povedané: neboli ste v centre debaty o cenách energií, aj keď ich dodávate domácnostiam. Nevychádzali ste s pánom Holjenčíkom?

V tomto ohľade nebol pán Holjenčík aktívny a tak verím, že komunikácia s ÚRSO sa teraz zlepší.

Ostatní na trhu na tom boli rovnako?

Neviem. Keď sme my niečo riešili, riešili sme to na úrovni riaditeľov odborov alebo s úradníkmi, ktorí mali na starosti samotnú cenovú reguláciu.

Zostal dobrý pocit zo zmeny na úrade, keď sa rozhodlo, že Holjenčíka nahradí Ľubomír Jahnátek, exminister Smeru?

Pán Jahnátek povedal pri nástupe do funkcie, že chce viac komunikovať s verejnosťou. To samo osebe znie ako dobrá správa. Čas ukáže, či to bude naplnené.

Ešte ste sa nestretli?

Ešte nie, ani na to nebol dôvod.

Onedlho možno bude. Do konca októbra majú dodávatelia energií poslať ÚRSO svoje predstavy o budúcoročných cenách energií…

Návrh dáme a uvidíme, ako na to bude úrad reagovať.

Politicky citlivé vyzerajú ceny elektriny. O koľko sa zdražuje na burze?

Do vzorca pre budúcoročné ceny elektriny vstupujú ceny na burze z prvého polroka predchádzajúceho roku. Pre tento rok to bolo za prvý polrok 2016, keď boli ceny extrémne nízke a priemer vstupujúci do vzorca bol tesne pod 27 eur/MWh. Odvtedy ceny rastú. Pre budúci rok je to 31,77 EUR/MWh. Tento nárast je medziročne okolo 15 percent. Od mája tohto roka potom ceny elektriny na veľkoobchodnom trhu trvale rastú, v tomto okamihu sú nad 41 eur/MWh.

Ak úrad premietne vývoj cien na burze do cien pre spotrebiteľov, koľko si priplatí bežná domácnosť?

Pri domácnostiach tvorí komodita iba asi tretinu celkovej ceny. Zvyšok sú distribučné poplatky za prenos v sieti, náklady na stabilitu siete, zelené energie a iné.

Ak sa zmení iba cena na burze, tak bežná domácnosť v paneláku so spotrebou 2,5 MWh ročne zaplatí koľko?

V roku 2017 platí takáto domácnosť ročne približne 350 eur za elektrinu. Keby sa mala sadzba zvýšiť o 5 eur na MWh, ako to ukazuje burza, potom by to bolo 362 eur ročne v budúcom roku.

Jiří Koudela

Vyštudoval odbor Ekonomika a manažment na Mendelovej univerzite v Brne. V energetike pôsobí od roku 1994, pracoval napríklad ako vedúci útvaru predaja energií spoločnosti E.ON Energia. V roku 2009 začal spolupracovať s firmou Slovakia Energy ako riaditeľ obchodnej skupiny zameranej na predaj energie firemnej klientele. Zodpovednosť za riadenie predaja energií v Slovakia Energy prevzal v polovici roku 2010.

Mesačne si takúto zmenu bežná domácnosť veľmi nevšimne.

Vychádza to na 1,2 eura mesačne navyše. Celkovo sú to približne štyri percentá nahor z celkovej platby.

Štyri percentá nepôsobia dramaticky. Ak regulátor dovolí mierny nárast, môže to podať ako dôkaz o nestrannosti a väčšine odberateľov zásadne neublíži. Čo by to však znamenalo pre firmy alebo domácnosti, ktoré elektrinou aj kúria?

Samozrejme, je to závislé od ročnej spotreby. Pri ročnej spotrebe okolo 12 MWh to bude nárast zhruba o 70 eur, čiže o necelých 6 % na celkovej platbe. Mesačne je to potom okolo 6 eur.

Pri zmene ceny sa domácnostiam preddavky nemenia automaticky, takže si zmenu všimnú až na ročnom zúčtovaní, ale pre väčšinu to nemusí byť zásadne dramatické. To nevyzerá na veľkú výzvu pre úrad.

Horší bude zrejme rok 2019.

Prečo?

Ako som povedal, ceny pre každý nasledujúci rok sa určujú podľa vývoja na burze za prvý polrok predchádzajúceho roka. Pre rok 2018 sa tak berú do úvahy aj nižšie ceny zo začiatku roka 2017. Koncom tohto roka však rastú ceny významnejšie.

Aká je prognóza?

Ak sa ten vývoj zastabilizuje a ceny na burze zostanú niekde na úrovni okolo 40 eur za MWh, kde sú dnes, tak ten nárast na komodite by bol medziročne okolo 20 percent. Ale nikto nemá krištáľovú guľu, to je skôr môj osobný názor podľa tohtoročného vývoja na burze.

Naspäť k budúcoročným cenám. ÚRSO na webe píše, že robí všetko preto, aby ceny zostali optimálne. Zvonku to vyzerá ako panická reakcia.

Tomu nie celkom rozumiem. Vyhláška, podľa ktorej sa tvoria ceny elektriny, je daná a platí už roky. Do vzorca vstupuje už len cena komodity. Obchodníci s tým počítajú, nakupujú elektrinu podľa týchto pravidiel. Úprava vzorca by bola proti pravidlám.

Ale cenový návrh pre budúci rok ste ešte nepodali (v čase autorizácie 30. 10, pozn. red.). Prečo?

Čakáme na posledné podklady od ÚRSO, sú to niektoré technické údaje, ktoré vstupujú do kalkulačky pre výpočet cien. Cena z burzy je zvýšená koeficientom podľa plánovaného diagramu dodávky, to preto, že produkt na burze predpokladá nepretržitú dodávku elektriny v rovnakej výške v priebehu dňa po celý rok. Takto však elektrinu žiadna domácnosť nespotrebováva.  Aj toto by ešte malo prísť v posledných podkladoch.

Viete poslať návrh za pár minút odkedy ÚRSO dodá posledné vstupné dáta?

Je to samozrejme problém. Uvidíme, či sa to dá zvládnuť.

To je bežný stav?

Bežný stav je, že 14 dní pred koncom októbra dostaneme od úradu posledné údaje do kalkulačky.

Holjenčíka stáli ceny elektriny kariéru na regulačnom úrade. Keď sa ukázalo, že jeho regulácia skokovo zvýšila ceny viacerým odberateľom, premiér Robert Fico názorne ukazoval ľuďom, ako majú roztrhať faktúry. Boli takí, ktorí odmietali zaplatiť, lebo premiér povedal?

Boli. Všetkým sme sa snažili vzniknutú situáciu vysvetliť.

A odpájali ste ich?

Zákazníci sa neodpájali, pokiaľ od nich chýbali platby týkajúce sa roku 2017. Tie boli problematické pre vyššie platby za predimenzované ističe.  Ale ak  zákazník odmietal zaplatiť faktúru, ktorá sa týkala roku 2016, tak tam sme trvali na úhrade. Ak neuhradil dlžnú sumu ani po opakovanej výzve, pristúpili sme k odpojeniu. Výrazne nám stúpli v tom období pohľadávky.

Bežnému klientovi sa ťažko vysvetľuje, že toto je iná faktúra, než ukazoval v televízii premiér. Mohlo sa stať, že bol odpojený zákazník, ktorý do poslednej chvíle veril, že nemusí faktúru zaplatiť?

Teoreticky sa to mohlo stať, ale nevieme o takýchto prípadoch. Vysvetľovali sme, čoho sa problém týka a čoho nie. Pre nás to bolo celé nepríjemné už preto, že celý politický problém sa týkal poplatkov za distribúciu elektriny, s ktorými my ako dodávateľ komodity nemáme nič spoločné. My distribúciu elektriny fakturujeme zákazníkovi, ale tieto peniaze posielame distribučnej spoločnosti. Distribútor od nás tie peniaze dostane bez ohľadu na to, či nám zákazník zaplatí, alebo nie.

Nápad Holjenčíkovho úradu, že faktúra má odrážať veľkosť ističa, bol dobrý, iba zle vysvetlený, alebo to bolo prehnané?

Oboje. Jednak ten nárast v cenách bol skokový, a jednak to nebolo dostatočne vysvetlené. Regulátor oznámil, že ceny v roku 2017 pôjdu dole, a len medzi riadkami poznamenal, že zákazníci by sa mali pozrieť, aký majú istič. Podľa mňa sa k tomu nápadu naviazať ceny na veľkosť ističa neskôr vrátime. Odráža to požiadavku na zabezpečenie kapacity siete.

Prečo?

Distribútor musí zabezpečiť takú sieť, aby zvládala zaťaženie pre prípad, že sa spustia všetky spotrebiče v domácnosti naplno. Táto maximálna spotreba sa projektuje podľa veľkosti ističa. Reálna spotreba však často nezodpovedá veľkosti ističa. Distribútor chce, aby náklady, ktoré má s prevádzkou a zabezpečením rozvodnej siete, zodpovedali potrebám tej siete. Okrem toho, že istič a reálna spotreba sú od seba ďaleko, si tiež domácnosti nakupujú čoraz úspornejšie spotrebiče. Dá sa očakávať, že spotreba sa bude znižovať, ale distribútor bude mať náklady na zabezpečenie siete stále rovnaké.

Ak distribútor ušetrí, kedy to pocítia ľudia v domácnostiach?

Úspory z optimalizácie siete prichádzajú v dlhšom časovom horizonte. Sieť sa odpisuje 30 rokov.

V Česku sú platby viazané na istič?

Tam je to od začiatku viazané na hodnotu ističa. Teraz sa mala cena ešte viac naviazať na túto fixnú zložku, regulačný úrad k tomu pripravil osvetu. Zákazníci si mohli porovnávať, ako by ich to ovplyvnilo. Ukázalo sa, že niektorým by to znížilo účty a iným zasa zvýšilo. Nakoniec sa celá zmena zmietla zo stola a ide sa ďalej po starom.

Aj v Česku sú ceny energií takým lákadlo pre politikov?

Tam hlavne dávno nie je regulovaná cena komodity. Regulátor reguluje iba cenu distribúcie. S týmto prístupom sa stotožňujeme, pretože regulovať by sa mal monopol, a ten je v oblasti distribúcie. Tam treba dohliadať napríklad na to, aby sa tie isté oprávnené náklady neuznávali v cenových návrhoch dupľovane. Dodávateľov komodity je naopak na trhu veľa a konkurujú si.

Čakáte, že ak bude premiérom Andrej Babiš, tlak vzrastie? Ak už pre nič iné, potom preto, že jeho firmy sú veľkí odberatelia energií.

Neviem, ako sa bude pán Babiš stavať k cenám energií. Zatiaľ som na túto tému nič nepočul. Na českom regulačnom úrade došlo k zmenám, už tam nie je pani Alena Vitásková (dlhoročná šéfka českej regulácie, pozn. red.). Chcela sa inšpirovať slovenským modelom a regulovať aj ceny komodity, ale napokon z toho nič nebolo.

Ako sa v Česku volí šéf regulácie?

Pokiaľ si správne pamätám, tak jedine prezident mal právo odvolať šéfa ERÚ (česká obdoba ÚRSO), ale neurobil to, takže pani Vitásková dovládla uplynutím funkčného obdobia. (aj na Slovensku to tak bolo, pred vymenovaním Jahnátka do funkcie prijali novelu, podľa ktorej vláda vymenuje aj navrhuje šéfa ÚRSO, pozn. red.) Podľa novely energetického zákona v ČR riadi Energetický úrad päťčlenná rada a na jej čele je predseda. Členov rady vymenuje a odvoláva vláda na dobu 5 rokov, každý rok je vymenovaný jeden člen rady.

Koľko platia české domácnosti na faktúre za elektrinu za podporu obnoviteľných zdrojov?

V Česku je to okolo 23 eur za 1 MWh vrátane DPH, ročne pre bežnú domácnosť necelých 57,6 eura.

Tu je to 31,44 eura na 1 MWh vrátane DPH, teda 78,6 eura ročne pre domácnosť žijúcu v paneláku. V tom je už podpora baniam v hodnote 5,23 eura za MWh, teda 13 eur ročne. V Česku už ďalšia dotačná schéma nie je?

Nie. Keď bol u nás solárny boom a začal zvyšovať platbu za obnoviteľné zdroje, tak to došlo do stavu, keď regulátor vyhlásil stop stav. Do faktúry sa môže zarátať najviac 599 českých korún za MWh s DPH, zvyšok sa ale dopláca zo štátneho rozpočtu.

Očakávate, že Jahnátek dvihne na budúci rok aj poplatky za zelené energie?

To je veľmi ťažko povedať. Približne dva roky dozadu sa táto tarifa zvýšila úplne v tichosti zo dňa na deň uprostred augusta, aj keď spravidla sa mení od nového roka. Dozvedeli sme sa to až vtedy, keď nás na to upozornili novinári a my sme museli rýchlo prepisovať cenníky a faktúry.

Za to, že sa začiatkom tohto roka zhruba trikrát menili ceny elektriny po škandále okolo pána Holjenčíka, si budete pýtať odškodné?

To sme zatiaľ neriešili, museli by sme zažalovať Slovenskú republiku pretože ÚRSO, ktorý pripravuje cenové vyhlášky, je štátny orgán.

Koľko vás to stálo?

Smeruje to niekde k úrovni 100-tisíc eur, museli sme meniť informačný systém, druhá vec bola úprava webu, šablón, letáčikov, dodatočné náklady na call centrum, museli sme dočasne prijať novú pracovnú silu.

Koľko máte klientov?

Na Slovensku je 2,2 milióna domácností pripojených na elektrinu a približne 1,3 milióna prípojok na plyn. My máme približne 220-tisíc klientov, väčšia časť sú domácnosti.

Predávate elektrinu u nás lacnejšie než v Česku?

Pri elektrine to závisí od sadzby, niekde je to menej, niekde viac, rozdiely nie sú veľké.

Pri plyne to vyzerá ako výzva pre nové vedenie ÚRSO?

Tam posun nie je taký významný ako pri elektrine. Pri tých, ktorí používajú plyn iba na varenie, tvorí plyn ako komodita okolo 30 percent z celkovej ceny (zvyšok sú náklady na prepravu plynu až do domácnosti, pozn. red.), pri vykurovaní plynom je to okolo 60 percent. Ak by sa nemenila cena distribúcie, tak celkový nárast ceny by mohol byť podľa burzy najviac o 1 až 1,5 percenta.

Predávate plyn u nás lacnejšie ako v Česku?

Plyn je na rozdiel od elektriny lacnejší v Česku. Je to preto, že sa vo všeobecnosti fyzicky otočili toky zemného plynu. Dovážame ho cez Baumgarten alebo Lanžhot a nie z východu. Keď ho posielame ďalej na Slovensko, platíme cezhraničné poplatky na ďalšiu cestu plynu. Preto je drahší na Slovensku.

Dlhšia trasa sa oplatí stále viac ako kratšia cez Ukrajinu a Slovensko?

Áno, ale je to dané skôr usporiadaním trhu. Kým plyn nakupujete na pražskej alebo lipskej burze, logicky ho dovážate na Slovensko zo západu.

Koľko stojí dopraviť plyn na Slovensko zo západnej trasy?

Niekde na úrovni okolo 2 eur za MWh.

Na Slovensku ste prevzali v roku 2013 firmu Energetické centrum, to bola firma známa prípadmi oklamaných klientov. Už ste to vyriešili?

Áno, vyriešili a väčšina týchto klientov aj zostala s nami. U nás oceňujú, že sa majú kam obrátiť s otázkami, ich požiadavky sa aktívne riešia a dostávajú výbornú zákaznícku starostlivosť.

Koľko máte teraz sťažností?

Cez ÚRSO ich chodí 5 až 6 mesačne. Väčšinou klienti reklamujú spotrebu, zle naúčtované platby alebo sankcie, ktoré sme zákazníkovi vystavili za porušenie zmluvy. Vzhľadom k tomu, že máme 220-tisíc zákazníkov, tak by som nepovedal, že je to veľa.

Energetické centrum sa preslávilo historicky najvyššou pokutou 1 milión eur, dostalo ju aj za to, že účtovalo viac než umožňujú regulované ceny. Slovakia Energy po nej pokutu prevzala. Kedy naposledy ste dostali pokutu od ÚRSO?

V roku 2014 sme dostali pokutu na úrovni do 25-tisíc eur a potom v roku 2016 v hodnote 100-tisíc eur.

Za čo?

Keď ÚRSO robil v roku 2014 hĺbkovú kontrolu, preverovali, či sme všetkým zákazníkom vystavili vyúčtovanie aspoň raz za rok, či sme vyplatili preplatky do 14 dní do splatnosti, či sme odpovedali na reklamácie do 30 dní, či sme pustili klienta, ktorý chcel odísť v čase, keď o to žiadal. Vtedy, v roku 2014, to boli veci, ktoré sa týkali stoviek alebo tisícok zákazníkov, bolo to ešte dedičstvo z predchádzajúcej firmy.

Prečo ste o dva roky neskôr dostali ešte vyššiu pokutu?

Teraz to kleslo na niekoľko ojedinelých prípadov, pretože sme urobili veľa opatrení. Stalo sa napríklad, že zákazník odchádzal a zároveň mu končila fakturácia. Vtedy je jasné, že by sme mu pre odchod posielali v jednom týždni dve namiesto jednej súhrnnej. V tomto prípade sme poslali len jednu súhrnnú faktúru. Úrad našiel takéto obdobné prípady v roku 2016. Napriek tomu, že išlo o jednotlivosti, rozhodol, že sme sa deliktov z roku 2014 dopustili opakovane. Bez ohľadu na to, že to boli jednotlivé prípady, a mali aj racionálne vysvetlenie.

Robíte podomový predaj, tam sa pritom nečestné praktiky spomínajú najčastejšie.

Dodávateľov, ktorí robia podomový predaj, je viac. Paradoxne, aj pôvodní dodávatelia ako SPP, ZSE alebo VSE robili podomový predaj cez agentúrnych sprostredkovateľov. Aj ďalší naši konkurenti tak robia. My sme dnes jediná firma, ktorá je schopná aj priamo dohliadať na prácu obchodníkov v teréne.

To je odvážne tvrdenie.

Podomový predaj sme mali medzi prvými. Mali sme niekoľko desiatok obchodníkov, neskôr sme ich počet zredukovali, až sme prakticky ukončili spoluprácu s externými spoločnosťami. Teraz máme vlastnú obchodnú sieť, zamestnávame priamo ľudí, ktorí chodia do domácností s tabletmi. Zmluvy sa podpisujú na tablet, aj s elektronickým biometrickým podpisom. Tam sa zaznamená prítlak, priebeh podpisu, čas a miesto, kde bol podpis urobený. Keby došlo k rozporu, či zmluvu podpísal daný človek, alebo nie, tak to vieme dokázať.

Čo robíte, ak vám zákazník nahlási, že sa váš predajca vydával za zástupcu SPP alebo iného dodávateľa?

Každá jedna zmluva sa na druhý deň verifikuje. To znamená, že zákazníkovi telefonujeme z call centra a pýtame sa ho, či je to naozaj on, kontrolujeme, či vie, že podpísal zmluvu na dodávku plynu alebo elektriny, či vie, čo tým získava, či vie, že sa tým mení jeho dodávateľ a prechádza k lacnejšiemu. Pýtame sa ho aj na to, či mu bolo všetko vysvetlené a ako bol spokojný s predajcom. Ak zákazník povie, že predajca mu nepovedal, že je zo Slovakia Energy, alebo že dôjde k zmene dodávateľa, tak zmluva sa stornuje. Samozrejme sa takého zákazníka pýtame, či by za týchto podmienok chcel využiť naše služby a ak povie, že nie, že sa cíti oklamaný, tak sa zmluva automaticky ruší.

Čo ak sa ukáže, že váš obchodník nebol celkom úprimný?

Akékoľvek podozrenie, že zástupca urobil niečo chybne sa zaznamená a rieši sa to s ním. Prvé upozornenie je s pokutou, ak to nepomôže, ukončujeme spoluprácu. Ak je porušenie vážne, napríklad, že sa vydáva za zástupcu iného dodávateľa, tak ukončujeme spoluprácu hneď.

Máte súdne spory?

Žiadne. Za posledného pol roka sme nemali ani jednu oprávnenú sťažnosť či už cez call centrum, alebo ÚRSO na obchodného zástupcu. Toto úplne vymizlo.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Rozhovory

ÚRSO

Ekonomika

Teraz najčítanejšie