Bývalý šéf daniarov o kolapse v roku 2012: Mikloš si myslí, že som ho oklamal

Miroslava Mikulčíka odvolal minister financií Ivan Mikloš z funkcie generálneho riaditeľa Daňového riaditeľstva pre prenájom košickej budovy firme blízkej SDKÚ. Druhú šancu dostal v štátnej správe krátko nato, keď riadil zavádzanie nového informačného systému daniarov. Tesne pred voľbami v roku 2012 sa systém spustiť nepodarilo, nezdar sa stal politickou témou, jeho príčinu teraz vyšetruje polícia. Mikulčíka sme požiadali o rozhovor v čase, keď už boli viditeľné problémy nového informačného systému, ktoré nasadzujú na daňových úradoch nominanti Smeru.

Koľko času vám podľa vášho odhadu chýbalo v roku 2011, aby ste opravili a dostali do rutiny informačný systém, pre ktorý vás odvolali a teraz vyšetrujú?

Asi tri mesiace. Hovorím to podľa skúseností z iných projektov, kde boli na začiatku tiež problémy. Nikdy nejde len o komplikácie so softvérom, hardvérom, s migráciou dát, ale treba aj preškoliť a presvedčiť ľudí, aby nový systém nebojkotovali. Všetko, čo nie je ideálne, pri takej zmene ľudí rozčuľuje, a to kopí ďalšie problémy. Pracoval som napríklad aj na štarte mýta. Prvé dni boli hrozné, ale po troch mesiacoch si nikto nespomenul, že nejaký systém bol spustený.

Ak je to bežné, prečo ste sa na to pri daňovom systéme nenachystali? Mysleli ste si, že máte kopu času a nad vami je silný minister, nerátali ste s možnosťou, že padne vláda?

Jednoducho sme sa sústredili na termín 1. január 2012, kedy nám zákon prikazoval veľkú zmenu daňových úradov. Mali sme zmeniť stav, v ktorom boli daňovníci porozhadzovaní po 102 databázach, neexistovala žiadna centralizácia. Zmluva s Novitechom ako hlavným dodávateľom starého systému už bola vypovedaná. Povedali sme si, že určite urobíme aspoň to, aby každý daňovník bol všade jednoznačne identifikovateľný a aby sme v spolupráci so Štátnou pokladnicou mali prehľad o každom eure, ktoré daňovníci zaplatia. To sa stalo a fungovalo to. Samozrejme, rátal som s tým, že mám podporu ministra [ministra financií Ivana Mikloša, pozn. redakcie]. Vedel som, že nejaké komplikácie budú, ale že to jednoducho ustojíme a pôjde sa ďalej. O tom, že to bude v poriadku, som presvedčil v tom čase aj ministra. Nemal som politickú skúsenosť, prišiel som z privátneho sektora a bral som to ako každý iný projekt.

Prečítajte si

Daniari spustili nový systém a znova im funguje zle

Naivita bola aj to, že ste si „na drzovku“ zobrali ako dodávateľov svojich známych?

Narážate na to, že sme do toho zatiahli firmy, s ktorými som v minulosti spolupracoval. To je pravda, ale neboli v tom žiadne obchodné vzťahy alebo môj osobný profit. Boli to odborníci, ľudia s ktorými som v minulosti spolupracoval v Sociálnej poisťovni, v zdravotnej poisťovni Apollo a s niektorými dokonca v Rakúsku pri podobných projektoch, veril som im. Zmluva s IBM umožňovala, aby nám boli poskytnutí experti na takéto systémy, tak sme si ich nechali dodať.

Prečo vlastne bolo potrebné IBM? Tí mali vysúťaženú zmluvu ešte z čias Počiatka a tým, že potom za Radičovej vlády všade lobovali, aby sa nezrušila, dávali najavo, že ju tiež vlastne nepovažujú za úplne férovo získanú.

Áno, spočiatku sa zvažovalo aj podanie trestného oznámenia pre podozrenia z manipulácie pri tendri, ktorý vyhralo IBM. Napokon prevládol názor, že bude lepšie dohodnúť kompromis.

Hovoríme o výberovom konaní, kde boli v rovnakom čase vypísané dva takmer identické tendre. Ten, kde sa prihlásili všetky relevantné firmy, Počiatek zrušil. Druhý, kde napadlo ísť len IBM, nechal dobehnúť.

Áno, jeden tender bol na konzultačné služby a jeden na systém ako taký, čiže na dielo. Na ten o dielo sa prihlásilo asi 10 uchádzačov, lebo si zjavne mysleli, že to je hlavný tender. No túto súťaž potom zrušili. Zostala zmluva na technickú asistenciu a konzultácie, teda na podporu pri implementovaní takéhoto projektu, a pod túto technickú asistenciu potom schovali aj samotnú tvorbu diela. Preto zmluva s IBM sama osebe pôsobila a stále pôsobí veľmi nedôveryhodne.

Zvonku to vyzerá absurdne. Minister financií Počiatek vypísal lukratívny, veľmi prestížny tender za veľa peňazí. Prihlásila sa celá IT špička a len IBM to všetko pochopilo úplne inak, prihlásilo sa do iného tendra, a tak sa k tomu kontraktu dostalo. Všetci v kuloároch hovorili o drzosti Počiatka a IBM, ale zvykli si. Vymenilo sa vedenie ministerstva financií a zmluva s IBM ide ďalej, lebo treba robiť kompromisy. Ako sa vám s nimi rokovalo, keď ste museli vedieť, že ku kontraktu prišli pokútne?

Nerokoval som s nimi sám, rokovala celá ministerská komisia pre informatizáciu, aj samotný minister. Trvalo to hádam pol roka. Nervozita bola neskutočná, lebo na jednej strane sme chceli niečo robiť a na druhej strane sme boli blokovaní. Vedúca úradu ministerstva Jana Červenáková navrhla, aby sme to skúsili s Novitechom, no to by bolo podľa mňa ešte horšie.

A prečo sa vlastne zmluva s IBM nezrušila?

Hrozila arbitráž a to si nechcel nikto zobrať na krk. Možno by sme napokon zaplatili pokutu desať miliónov, možno menej. Z právneho hľadiska bola tá zmluva platná a nevypovedateľná. Arbitráž by sme prehrali.

Druhá pre laika ťažko pochopiteľná vec je, prečo štát stále nakupuje IT od značkových firiem, za ktoré to v skutočnosti napokon dodajú aj tak lokálni hráči.

Korporácia má meno, dodá do tendra referencie, tak to beží už 15 rokov. Jej podmienky pre subdodávateľov sú síce veľmi tvrdé, akoby ste stavali atómovú elektráreň, hoci dodávate bežný informačný systém. Korporácie musia mať istotu, že všetko dobre dopadne, no celý proces sa neskutočne predražuje. Len zakrytie značkou korporácie zvýši cenu dodávky o 30 percent. To sú korporátne pravidlá, ktoré nepustia.

Pre pochopenie. Predstavte si, že by ste si vy pre potreby vlastnej firmy kupovali taký systém, ako ste potrebovali na daňovú správu. Kúpili by ste si ho od IBM, Oracle a podobne, alebo od slovenských dodávateľov?

Ak chcem systém typu daňová správa, ktorý nie je bežne opakovateľný, pravdepodobne by som sa sústredil na rozdelenie zodpovednosti medzi dodávateľa a odberateľa. Riskoval by som tak možno, že budem mať komplikácie a zodpovednosť pri integrácii, ale asi by som to nakúpil podstatne lacnejšie od menších firiem.

Stalo sa niekedy dodávateľovi IT, že by doplatil na to, že obchoduje so štátom?

V konečnom dôsledku nie. Ale riziko vždy existuje. Korporácie sa na to nepozerajú tak, že štát to tak či tak vždy zaplatí, ale uvažujú, že čo ak to nezaplatí z dôvodu nedodržania termínov alebo neposkytnutia dostatočnej súčinnosti, čo je prípad aj tohoto projektu.

A aj preto systematicky klesá dôvera v zahraničné značky v IT na Slovensku.

Trh je malý a zahraničné značky si nevychovávajú vlastných ľudí. Vedia, že aj tak budú musieť do kontraktu zahrnúť lokálnych subdodávateľov, lebo inak biznis od štátu nedostanú.

Ale napokon ste si aj vy systém Kons objednali cez IBM.

IBM sme povedali: Pozrite sa, zmluva s vami nie je krytá peniazmi, lebo nám ju vyhodili z Národného rámca financovania z európskych fondov a v tom čase ju začal šetriť OLAF. Preto musela byť krytá štátnym rozpočtom a minister prikázal výrazne znížiť objem. Po polroku naťahovania sme sa tak dohodli, že pre nás nakúpia expertov na konsolidáciu, čiže systém KONS za približne 7 miliónov eur a za zvyšok do 26 miliónov eur, ktoré boli v rozpočte, mala IBM dodať pilotné riešenie na báze softvéru SAP.

KONS podľa vás napokon narazil najmä preto, lebo Novitech odignoroval migráciu dát a nahnevali ste aj stredný manažment daniarov?

Potrebovali sme súčinnosť od Novitechu aj od daňového výpočtového centra v Banskej Bystrici – a oboje dopadlo katastrofálne. Novitech, prirodzene, nemal záujem, aby sa to podarilo, a my sme na nich nemali nejaké páky. Oni uzavreté dohody a zmluvy jednoducho ignorovali.

A prečo by mali byť proti daniari v Banskej Bystrici?

V Bystrici bol špeciálny útvar – odvolačky, metodika, informatika – celé spracovanie. Tí ľudia tam mali svoj vlastný svet a vplyv aj na to, čo sa dialo na daňových úradoch. Medzi Bystricou a daňovými úradmi nikdy nebol súlad. Na druhej strane, hoci v Bystrici bola relatívne veľká skupina odborných ľudí, a aj napriek tomu sa každá požiadavka na nákup alebo riešenie niečoho posúvala do nejakej konkrétnej firmy, aby pripravili návrh na riešenie a, samozrejme, aj ponuku. Nech išlo o čokoľvek. Tí ľudia tam na to boli zvyknutí. V korunách šlo o rozpočet okolo 600 miliónov korún ročne a to sa mi zdalo dosť. Akákoľvek zmena daňového priznania pre ďalšie zdaňovacie obdobie tak stála minimálne 200-tisíc eur. Možno mi to nikto dnes už neuverí, ale ja som vtedy ctil snahu ministra, ktorý sa naozaj snažil všetko finančne osekať. Tlačil nás do dosť dramatických úspor, kde sa dalo. A tí ľudia sa tomu bránili.

Stretli ste sa niekedy s terajším šéfom daniarov Františkom Imreczem a vydiskutovali ste si, prečo nenechal Kons dokončiť a prečo išiel kompletne do riešení na báze SAPu?

S prezidentom finančnej správy Imreczem som sa nikdy nestretol, aspoň pokiaľ je vo funkcii. No je jasné, že odborne máme rozdielne názory. Ja som vždy hovoril, že SAP riešenia nie sú okrem systému účtovníctva pre štátnu správu vhodné, a on je bývalý generálny riaditeľ SAP Slovensko, ktorý predával štátu SAP licencie. Môj názor, že pre štátnu správu nie je SAP dosť flexibilný a neustále zmeny ho výrazne predražia, potvrdila aj analýza akademikov okolo Daniela Olejára z Univerzity Komenského.

Ak sa teraz pozriete na situáciu v daňovej správe, vedeli by ste Imreczeho obhajovať?

Áno, pretože to, čo sa teraz deje na daňovej správe, som si zažil na vlastnej koži. Hoci podľa mojich informácií je to teraz ešte horšie, tvrdím, že cesta späť neexistuje. Musí sa v tom pokračovať, to som tvrdil aj v prípade KONSu. Druhá vec je, že teraz to stojí zbytočne veľa peňazí. To súvisí aj s tým, čo som už povedal, že SAP nie je okrem účtovania štátnych príjmov vhodný pre štátnu správu.

Zvonku vidno, že všetko dlho trvá, úradníci sa hromadne vyhovárajú na nefungujúci informačný systém. Hrozia znova aj problémy s riskantnými výplatami vratiek DPH?

Podrobnosti súčasného stavu nepoznám, nezisťujem, čo sa tam deje. Ale je pravda, že za môjho vedenia v podobnej situácii boli komplikácie so spracovaním daňových deklarácií. No nemal som pocit, žeby preto došlo k nejakej defraudácii alebo úniku peňazí. Lebo, opakujem, mali sme každú finančnú transakciu evidovanú už cez účty Štátnej pokladnice. To je prvok, ktorý v daňovej správe nikdy predtým nebol. Okrem toho, daňová správa má stále možnosť procesne otvoriť aj staré prípady, ak sa objaví nejaké podozrenie.

Nebolo to tak, že daňová správa sa dostala pod taký tlak, že už nemohla donekonečna držať otvorené daňové kontroly pri DPH-čkároch a vyplatila na vratkách nakoniec aj peniaze, ktoré by inak nevyplatila a ktoré potom zmizli v karuseloch?

Je to prehnané tvrdenie. Hovorí sa, že sme vyplatili o nejakých  10, 20, 50 miliónov viac, ako sme mali. Ale nie je to pravda, dokonca sme zastavili aj niektoré platby, ktoré chceli daňové úrady vyplatiť. Keďže sme chystali zmenu v informačných systémoch, mali sme vytypované rizikové subjekty a v nich sme preventívne začali otvárať kontroly. Potom sme časť overených vratiek vyplatili, ale prípady s komoditami, kde naozaj utekajú peniaze, tie ostali v kontrole.

So škodami pri vratkách súvisí aj vaše obvinenie?

Nie, nie je to tak. Podľa vyjadrenia prokuratúry som obvinený z toho, že som znevýhodnil štát v kontrakte s IBM s tým, že v dodatku číslo dva bola odsúhlasená formulácia, že experti, ktorí sú najatí na konsolidáciu, nie sú zodpovední za prevádzku systémov. Tým som mal znevýhodniť štát a znížiť zodpovednosť IBM pri dodávke expertov pre KONS, čo malo mať za dôsledok, že ten systém nefungoval. Stotožňujem sa s tým názorom, že expert, ktorý navrhne, ako robiť napríklad bezplatnú elektronickú komunikáciu, nemôže byť zodpovedný za to, v akom prevádzkovom stave je pôvodný existujúci systém, pretože ho ani netvoril, ani sa na jeho tvorbe nepodieľal. V tomto prípade si IBM v zmysle dodatku č. 2. vynútila súčinnosť – hoci za expertov je plne zodpovedná. Odborné aj právne útvary taký postup na finančnej správe odobrili.

Kde teraz pracujete?

Robím na živnosť pre malú konzultačnú firmu, ktorá poskytuje konzultačné a účtovné služby.

Ste teraz v biznise outsider, keďže ste obvinený?

Tam, kde sa to hodí, ma berú ako outsidera. V odbornej verejnosti ma berú tak ako predtým. No stalo sa mi napríklad, že Raiffeisen Bank mi dokonca na papier napísala, že keďže som medializovaný, nemôže so mnou na projekte počítať.

Bojíte sa, že budete odsúdený?

Podľa toho, ako prebieha vyšetrovanie, to môžu pokojne dotiahnuť, aby dokázali, že sme to robili zle. Som z toho sklamaný, otrávený a rezignovaný.

Ivan Mikloš sa postavil na vašu stranu v kauze prenájmu budovy košickému daňovému úradu. Čo sa stalo, že po dvoch rokoch sa pri informačnom systéme daniarov postavil proti vám?

Politicky ho problém s daňovými úradmi ohrozoval a myslel si, že som naozaj pochybil.

Čo vám povedal medzi štyrmi očami?

Nebolo to medzi štyrmi očami alebo medzi dvoma telefónmi. Keď som ho požiadal, aby sme si to vydiskutovali, povedal, že niet čo. Bral to tak, že som ho oklamal. V celej kauze ma toto štve najviac.

Čo ste vlastne Miklošovi povedali, keď sa prevalili problémy s informačným systémom?

Že treba pokračovať. Po troch mesiacoch by nik nevedel, že sa niečo dialo. Mikloš mi vyčítal, že som mal prísť a povedať, že budú komplikácie, a keďže sa blížili voľby, môže to byť problém. Mohla sa posunúť účinnosť zákona o rok a žiadna kauza by nebola. Ale opakujem, ja som vôbec nerátal s tým, že príde taká vlna, ktorá to celé zmetie.

Prípad Nitra Invest a jej prenájom budovy košického daňového úradu sa s odstupom času javí ako typický štýl SDKÚ: Urobia to pre štát lepšie, ako to bolo doteraz, ale dodajú to cez svojich ľudí.

Hlavne to bolo celé moja naivita. O Ščurkovi [spolumajiteľ Nitra Invest] som nič nevedel. Dal som porovnať dve alternatívy, pretože za minulej vlády bola naozaj prenajatá drahá sklenená budova. Podriadení mi povedali, ktorá ponuka na budovu je výhodnejšia a že je to mimo verejného obstarávania. Plus som dostal informáciu, že pôvodný prenajímateľ je ochotný rokovať o odstúpení od zmluvy. Celé som to takto doniesol na ministerstvo, Mikloš povedal, že ak je to ekonomicky výhodné, tak je to v poriadku, a že preto nie je dôležité, že Ščurka je politicky aktívny. Bol som naivný, vôbec mi nedochádzalo, ako verejnosť prijme, že za Nitra Invest bola nejaká neprehľadná štruktúra so schránkovými firmami.

Ako by ste dnes postupovali v Košiciach, keby ste to všetko vedeli?

Zmluva so Ščurkom bola ekonomicky výhodnejšia, a preto by som ju, samozrejme, podporil. Ale s dnešnými informáciami by som to už nepodpísal. Nechal by som to na vedúcu úradu ministerstva financií alebo niekoho iného. Dal by som od toho ruky preč.

Veríte, že Nitra Invest mala najlepšiu ponuku, že vaši podriadení urobili veci formálne správne, no pretože tam bola schránková firma, nechceli by ste byť zodpovedný za zmluvu s takou firmou ?

Áno, lebo dnes už viem, že som sa jedným naivným podpisom úplne zlikvidoval. Nedošlo mi, že obchod s firmou, kde je politický nominant a ešte má za sebou aj schránkovú štruktúru, je pre verejnosť neprijateľný.

Keď vás po odvolaní z funkcie šéfa finančnej správy urobil Mikloš poradcom a potom vám dal na starosť Kompetenčné centrum daniarov, vyzeralo to ako trucpodnik.

Na vytvorení Kompetenčného centra som v spolupráci najmä s odborníkmi zo Štátnej pokladnice a ministerstva mal hlavný podiel. Bral som to niečo ako „moje dieťa“. Mali sa tam centrálne spracovávať príjmy štátu. Preto som požiadal pána Mikloša, aby ma to nechal dokončiť. Nebol to trucpodnik.