Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Väčšina pokusov okolo blockchainu skončí v slepých uličkách, ale čo ostane, bude motorom novej revolúcie

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Ak niektorá korporácia ešte neohlásila prípravu vlastnej blockchain technológie, bude čoskoro za spiatočníckeho čudáka. Vymyslieť blockchain je jedna vec, aplikovať však druhá.

Bitcoin rozpútal hneď dve mánie. Jednou je cenová – v histórii mi nenapadá iné aktívum, na ktorom bolo možné zarobiť tak veľa za tak málo s minimálnym vstupným vkladom. Táto sa týka skôr jednotlivcov. Tá druhá je skôr firemná. Mať svoj blockchain je trendy.

„Myslím, že by sme mali vo firme vytvoriť blockchain!“

„Aha… A akej farby?“

„Hm. Purpurový bude parádny!“

Rozhovor šéfa s cynickým IT-čkárom Dilbertom v komiksovom stripe Scotta Adamsa dobre navodzuje niekedy až pomýlené nadšenie z technológie blockchain. To by však nemalo odvádzať pozornosť od faktu, že blockchain je zobúdzajúcou sa technologickou revolúciou.

Ako to funguje

V texte venovanom kryptomenám spomínam kamenné peniaze rai z tichomorského ostrova Yap. Rozprávanie o blockchaine môžeme neintuitívne začať práve tu.

Kde bolo, tam bolo, pred nejakým tisícročím si domorodci z tohto ostrova zamilovali biely až hnedastý vápenec s kryštálmi aragonitu, ktorý sa vyskytoval na ostrove Palau, vzdialenom takmer päťsto kilometrov. Muži z ostrova podnikali na vratkom kanoe odvážne výpravy, aby doviezli populárny kameň. Yaponci ich postupne začali pretvárať do podoby kruhov rôznych veľkostí. Spočiatku išlo o malé krúžky. No odvážni ostrovania dokázali narúbať a prepraviť čoraz väčšie kusy kameňa. Najväčšie rai tak postupne dosiahli hmotnosť niekoľkých ton. Také niečo vám potrhá peňaženku.

Ostrovania tak začali meniť rai bez toho, aby nimi fyzicky pohli. Kameň ležal pred chatrčou a ostal tam, aj keď ho pôvodný majiteľ vymenil za nové kanoe. Zmena majiteľa toho či onoho rai sa jednoducho oznámila spoločenstvu, ktoré túto zmenu akceptovalo a uznalo nového vlastníka. Situácia dospela dokonca do takého stavu, že keď sa niekoľko obzvlášť pekných kúskov počas prepravy potopilo do oceánu, obyvatelia ostrova ich uznali a v obehu sa tak ocitli akési virtuálne rai. V ostrovnej pamäti vznikol pomyselný zápisník, do ktorého obchodujúci ostrovania hlásili zmenu majiteľa rai, a spoločenstvo tieto zmeny bralo na vedomie.

No a presne toto je technológia blockchain. Miesto hláv domorodcov sa transakcie zapisujú na disky počítačov. Transakcie sa nehlásia ústne, ani dymovými signálmi, ale cez rôzne aplikácie. Treba na to spojiť privátny a verejný kľúč, aby bolo jasné, že pán Špekulant nechce minúť kryptopeniaz pána Sporivého. Kryptostarešinovia (správne sa nazývajú „miners“) transakcie nepotvrdzujú pokývaním hlavou, ani zatrasením šamanskou palicou, ale vyriešením matematickej úlohy. Tu sa skrýva príčina toho slovíčka „krypto“. Ak panuje nezhoda o tom, kto vlastne posunul kryptokameň komu, rozhoduje nadpolovičná väčšina výpočtovej sily o tom, ktorá transakcia je „správna“. Niekedy je takáto nezhoda cielená. Deje sa tak, keď sa časť spoločenstva chce oddeliť a vytvoriť vlastnú verziu blockchainu. Takéto oddelenie sa nazýva fork.

Blockchain obsahuje zápis všetkých transakcií svojej histórie. Je tým kompletne transparentný. Nemusí byť však anonymný – sú v ňom zapísané aj všetky adresy účastníkov. Samozrejme, nie váš trvalý pobyt, ale elektronické. Tie môžu byť jednorazovo generované, teda plne anonymné (tak to má Monero). Ale nemusia a adresa sa dá spojiť s reálnou osobou, napríklad keď kryptomenou zaplatí za bagetu.

V druhej generácii blockchainu sa zjavila technológia smart contracts, teda „chytrých dohôd“. Kým v prvej generácii zápisy v blockchaine predstavovali iba jednoduché zápisy adries (majiteľov), v druhej generácii sa nad blockchainom vytvorila vrstva, ktorá umožňuje vytvárať akési „miniprogramy“. Môžete tak robiť nielen jednoduché databázové záznamy „Jano presunul 10 kusov X k Petre“, ale rôzne podmienené kontrakty v štýle „Ak Myjava vyhrá nad Brezovou, presuň 5 kusov X k Jožovi, ale ak bude v stredu pršať, tak presuň 2 kusy X k Tomášovi“.

Čo s tým

Blockchain je databáza, ktorá je transparentná, anonymizovateľná a decentralizovaná, teda bez potreby dôvery v centrálnu inštitúciu, ktorá by ju spravovala, a zároveň bez možnosti zaútočiť na takúto inštitúciu zvonka. Je možné do nej vkladať jednoduché transakcie, ale aj zložitejšie kontrakty, ktorých uskutočnenie sa potvrdzuje masovým vykonaním matematického úkonu. Blockchain dosahuje takmer neobmedzenú a pri správnom nastavení motivácie automatickú škálovateľnosť, keďže výpočtová kapacita (mineri) priskakuje alebo odskakuje v malých jednotkách.

Už z tejto definície vám asi napadnú možné aplikácie blockchainu do firemných procesov. Podľa prieskumu firmy Juniper Research až 57 % svetových korporácií (firiem s viac ako 20 000 zamestnancami) aktívne zvažuje využitie technológie blockchain vo svojich procesoch. Blockchain sa niekedy nazýva aj „distributed ledger“, teda niečo ako „distribuovaná účtovná kniha“. Finančné aplikácie ako Bitcoin boli prvým masovým využitím blockchainu a, prirodzene, finančné inštitúcie sú medzi lídrami v experimentovaní s blockchainom. V časoch, keď štandardný medzinárodný prevod ešte stále môže trvať aj niekoľko dní, je schopnosť blockchainu robiť takmer okamžité transakcie veľmi lákavá.

Ale to je len špička povestného ľadovca. Intenzívne sa blockchainom zaoberajú aj energetické firmy. Trendom posledných dvoch dekád je oddelené obchodovanie komodity (plynu, elektriny) a fyzickej distribúcie tejto komodity. To vytvára komplexnú sieť vzťahov, kde sa párujú naraz predávajúci a kupujúci komoditu s predajcami distribučných kapacít. Obzvlášť pri elektrine je to delikátny proces, keďže možnosti skladovať komoditu sú minimálne a elektrina musí byť spotrebovávaná priebežne so svojou výrobou. Do toho si prirátajme ďalší trend, ktorým je rastúca rozdrobenosť výroby elektriny, vďaka nárastu malých zdrojov obnoviteľnej energie, a máte pred sebou zložitú maticu fyzických aj finančných tokov. Blockchain ponúka riešenie.

Ďalšou kategóriou, už dnes veľmi populárnou najmä medzi startupmi, je využitie Initial Coin Offering – ICO. Podobnosť s IPO, teda Initial Public Offering, nie je náhodná. Účelom je získanie kapitálu, pričom „akcionári“ nedostanú podiel v podobe akcií, ale v podobe tokenov (mincí) novej meny.

Ako však naznačil vtip s Dilbertom z úvodu článku, módnym trendom podlieha aj vysoký manažment. Dovolím si predpovedať, že väčšina vývojových aktivít okolo blockchainu skončí v slepých uličkách. Ale to, čo ostane, má potenciál byť motorom novej revolúcie v spracovávaní dát a manažmente vlastníckych práv.

Mimochodom, aj Scott Adams už pripravuje ICO…

Block.chain bude aj témou konferencie Fin.TechSummit


TechSummit Events. 
TechSummit vytvára inovatívny eventový ekosystém so zameraním na špecifické témy. V stredoeurópskom regióne ide o unikátnu platformu inovatívnych konferencií, o ktorých sa môžete dozvedieť viac tu.

Dnes na DennikE.sk

Mali by mať ľudia zaočkovaní proti covidu-19 nejaké výhody? Áno, ale nie exkluzivitu (9 odborníkov)

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Mali by mať zaočkovaní ľudia nejaké výhody aj na Slovensku? Oslovení odborníci sa v zásade zhodujú, že očkovací preukaz by mohol byť pre nich vstupenkou na využívanie určitých služieb. „Zvýhodnenie áno, ale exkluzivita nie,“ vraví bývalý premiérov poradca Peter Škodný.

Chcem hypotéku: Akú šancu mám získať ju, keď som živnostník, mám s. r. o., chcem zmeniť prácu alebo čakáme dieťa?

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Akú šancu mám získať hypotéku, keď som živnostník, mám s. r. o., chcem zmeniť prácu alebo čakáme dieťa? Štyria odborníci na hypotéky hovoria tiež, ako si viete zväčšiť hypotéku jej správnym načasovaním podľa toho, aké máte príjmy.

Minúta po minúte

Minister práce Milan Krajniak potvrdil, že v hre je aj zákaz vychádzania v nočných hodinách. Zmena by mohla nastať aj v prechode zo všeobecných na konkrétnejšie potvrdenia pre ľudí, ktorí chodia do práce či školy.

„Asi sa budeme snažiť zaviesť nejaký limit vo večernej hodine, pretože na debate s odborníkmi padlo, že jedno z najväčších ohrození je, že najmä vo večerných hodinách v spojitosti s konzumáciou alkoholu je jedno z najväčších epidemiologických rizík,“ povedal minister v relácii RTVS O 5 minút 12.

„Rovnako asi môžeme očakávať, že tí ľudia, ktorí chodia do školy a do práce, budú potrebovať nie všeobecné potvrdenie… ale malo by tam byť uvedené, kde je výkon práce a v akom čase, aby sa to dalo skontrolovať,“ dodal.

Karanténne príspevky by mohli kompenzovať celú čistú mzdu, povedal Milan Krajniak v RTVS. „Dúfam, že to bude na úrovni prakticky vykrytia čistej mzdy,“ dodal. Zmena by mohla platiť aj od pondelka.

„Musíme pomôcť ľuďom, pretože keď sa stane, že dvaja ľudia pracujú a teraz musia zostať v karanténe, myslím rodina, dvaja manželia plus majú malé deti, tak dostávali 55 % percent hrubého príjmu ako pandemickú OČR alebo pandemickú PN-ku,“ povedal Krajniak.

„Ak by sme sa na tom dohodli, ja verím, že od zajtra. S tým, že na marcovej schôdzi by sme to schválili s tým, že by to platilo od 1. marca,“ dodal Krajniak.

USA schválili vakcínu proti koronavírusu od firmy Johnson & Johnson na núdzové použitie. Ide tak o tretiu očkovaciu látku schválenú v USA, podáva sa pri nej iba jedna dávka. Do konca marca majú Spojené štáty sľúbených od výrobcu 20 miliónov dávok.

„Je to vzrušujúca správa pre všetkých Američanov a povzbudivý vývoj v našom úsilí o ukončenie tejto krízy. Teraz ale nemôžeme poľaviť alebo sa domnievať, že víťazstvo je samozrejmosťou,“ uviedol prezident Joe Biden krátko po schválení.

Očkovanie touto vakcínou je podľa amerických odborníkov vhodné pre osoby vo veku 18 rokov a viac. Vakcína poskytuje spoľahlivú ochranu pred ťažkým priebehom covidu-19, teda hospitalizáciou a smrťou. Počas rozsiahleho klinického testovania dosiahla účinnosť v USA 86 percent a v JAR 82 percent.

Výsledky ukázali, že 28 dní po podaní vakcíny neboli evidované žiadne hospitalizácie ani úmrtia súvisiace s nákazou u všetkých očkovaných.

Vakcínu je možné uchovávať v chladničke až tri mesiace, čo uľahčí distribúciu. (tasr, čtk, ap)

V skladoch krajín EÚ sa hromadia vakcíny od firmy AstraZeneca, ich použitie okrem iného odmieta aj verejnosť, hoci ju zdravotnícke úrady schválili. EÚ sa pritom s touto farmaceutickou firmou sporí kvôli spomaleným dodávkam.

Napríklad Francúzsko do piatka spotrebovalo len 16 percent z 1,1 milióna dávok vakcíny, ktorá sa musí aplikovať dvakrát. Prvá zásielka prišla do Paríža začiatkom februára. Nemecko do štvrtka použilo zhruba pätinu z 1,45 milióna dávok preparátu. Približne rovnaké množstvo vakcíny použilo aj Taliansko, ktoré dostalo vyše milión dávok. Španielsko do piatka použilo jednu tretinu z 808 000 dávok.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová priznala, že využitie tejto vakcíny spomaľuje aj to, že ju ľudia odmietajú. Verejne preto vyhlásila, aby mali otvorenú myseľ: „Všetky kompetentné úrady nám hovoria, že tomuto prípravku môžete veriť.“

To je podľa médií výrazná zmena tónu. Len pred niekoľkými týždňami viedli európski politici s firmou AstraZeneca vyhrotený spor kvôli dodávkam a francúzsky prezident vtedy povedal, že jej vakcína je pre starších ľudí „takmer neúčinná“. (čtk, financial times)

Deväť slovenských miest získalo spolu 12 miliónov eur a 28 škôl si podelí jeden milión eur z nórskych fondov. Financie by mali použiť na zateplenie budov, viac zelene, vodozádržné opatrenia a aj podporu alternatívnych spôsobov prepravy.

Informovalo o tom ministerstvo životného prostredia. Envirorezort uvádza, že v piatok nadobudlo účinnosť 34 projektových zmlúv.

„Vďaka financiám z nórskych fondov mestá budú môcť zlepšiť kvalitu bývania a znížiť produkciu emisií oxidu uhličitého či posilniť schopnosť reagovať na klimatické zmeny prostredníctvom plánovania a realizácie konkrétnych opatrení,“ tvrdí rezort.

Základné a stredné školy prispejú k upevňovaniu povedomia žiakov o klimatickej kríze a spôsoboch, ako sa pripraviť na nepriaznivé dôsledky globálneho otepľovania. Má ísť nielen o teoretickú výučbu, ale aj praktickú v priestoroch škôl a školských areáloch.

Žiadatelia budú podľa envirorezortu spolupracovať so subjektmi z prispievateľských krajín, ktorými sú Nórsko a Island. Rezort verí, že vďaka „kvalitne realizovaným projektom“ sa podarí naplniť hlavný cieľ programu, a to zmierňovať zmenu klímy a prispôsobovať sa tejto zmene. (tasr)

Rakúsko a Dánsko sa chcú dohodnúť na úzkej spolupráci s Izraelom v oblasti výskumu a výroby očkovacích látok a liekov proti koronavírusu. Lídri krajín sa majú stretnúť 4. marca.

Rakúsky kancelár Sebastian Kurz v sobotu oznámil, že spolu s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou budú o tom hovoriť budúci týždeň s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.

Podľa Kurza budú obaja cestovať do Izraela 4. marca. „Našou hlavnou prioritou je urýchliť výrobu a zaobstaranie vakcín pre budúcnosť,“ uviedol šéf rakúskej vlády na sociálnej sieti.

Cieľom podľa neho musí byť aj príprava na fázu po lete v súvislosti s možnými ďalšími mutáciami koronavírusu. (tasr, dpa)

Pandémia vyhnala rozpočtový deficit Kanady za 9 mesiacov na takmer 162 miliárd eur. Na konci roka 2019 mala pritom krajina ešte prebytok. Dôvodom sú opatrenia súvisiace s pandémiou. (tasr)

V Kanade riešia záhadu masla, ktoré v teple nemäkne. Spotrebitelia si všimli, že v poslednom čase sa horšie rozotiera, majú pochybnosti o jeho kvalite. Jedným z možných vysvetlení je to, že chovatelia začali kravám dávať do krmiva viac palmového tuku.

Potravinársku aféru s názvom „buttergate“ podľa anglického označenia pre maslo ako prví na sociálnych sieťach rozšírili profesionálni kuchári a gastronomickí blogeri. „S naším maslom sa niečo deje a ja na to prídem. Všimli ste si, že pri izbovej teplote už nemäkne? Je vodové? Gumové?“ napísala na Twitteri začiatkom februára kanadská autorka kuchárskych kníh Julie Van Rosendaalová.

Tá prišla aj s prvým vysvetlením – za zmenu kvality masla zodpovedá zmenené zloženie krmív. V Kanade totiž vlani dlhá karanténa a ľudia, ktorí sa počas nej venovali pečeniu, spôsobili, že dopyt po masle stúpol o 12 %.

Doplnky na báze palmového tuku sa pridávajú do krmív už roky, zvyšujú produkciu mlieka aj jeho tučnosť. Vlani sa však tieto doplnky začali používať vo väčšej miere. Podľa doterajších zistení môže mať maslo vyrobené z mlieka kráv, ktoré bohato kŕmia palmovým tukom, vyššiu teplotu topenia.

Šéf potravinárskeho laboratória na univerzite Dalhousie Sylvain Charlebois tvrdí, že palmový tuk v krmivách je síce povolený, ale nie úplne neškodný, najmä s ohľadom na životné prostredie. Farmári však nesúhlasia, podľa nich je palmový tuk spoľahlivým prostriedkom ako kravám dodať energiu a žiadne jeho škodlivé vplyvy na kvalitu mlieka nie sú známe. (čtk, bbc)

Železničná spoločnosť Slovensko dosiahla vlani kladný hospodársky výsledok 10 miliónov eur. Stalo sa tak preto, že účtovne rozpustila rezervu, ktorú si vytvárala pre prípad prehry vo veľkom súdnom spore. V oblasti tržieb od cestujúcich však hlási výrazný pokles.

„Žiaľ, pod všetko sa podpísala koronakríza, a keďže nevieme predvídať jej ďalší vývoj, ťažko sa nám odhaduje, kedy sa dostaneme opäť na lepšie čísla. Pretrvávajúci lockdown nám neustále spôsobuje pokles cestujúcich, ktorých budeme chcieť opäť pritiahnuť do vlakov, čo si bude vyžadovať ďalšie marketingové aktivity,“ priblížil hovorca ZSSK Tomáš Kováč.

Tiež poukázal na to, že napriek kríze sa nezastavila obnova vozidlového parku, ktorý potrebuje nemalé investície. „Ďalšou položkou v našom rozpočte sú opatrenia, ktoré si zasa vyžiadala pandémia. Celkovú situáciu teda nemôžeme hodnotiť pozitívne,“ zhrnul.

Zároveň skonštatoval, že ZSSK hľadá úspory na dennej báze takmer všade. Počas minulého roka tak podľa hovorcu ušetrili na ľudských zdrojoch 2,4 milióna eur, a to v podobe „home office“ či krátenia úväzkov, na energiách zasa oproti plánu ušetrili 3,4 milióna eur, hoci od decembra ZSSK jazdí na novej trati do Komárna. Na ostatných službách, bez tých opravárenských, vykazuje spoločnosť úsporu 4 milióny eur.

Takisto na zamedzenie zvyšovania ďalších strát a nákladov stopli komerčné vlaky InterCity či zredukovali dĺžku jednotlivých vlakov.

Otázka realizácie a financovania dopravných služieb vo verejnom záujme, a teda aj hospodárenia ZSSK v čase koronakrízy, je podľa hovorcu stále otvorená.

„Intenzívne komunikujeme s naším akcionárom, ministerstvom dopravy, ale aj s ministerstvom financií o tom, ako zabezpečiť naše fungovanie tak, aby výpadky v našich službách a rozpočte neovplyvnili budúcnosť železničnej dopravy na Slovensku,“ dodal.

Súčasne zdôraznil, že v tejto chvíli je ťažké niečo predvídať, medziročný prepad cestujúcich a tržieb je obrovský. Pokles cestujúcich pri porovnaní januára 2020 a 2021 je 65,98 %. Prepad tržieb v rovnakom porovnaní predstavuje 72,13 %, a to všetko po zarátaní novej trate Bratislava – Dunajská Streda – Komárno.

„Pokiaľ nevidíme na koniec pandémie, nevieme seriózne plánovať ani naše financie, ani marketingové kampane motivujúce ľudí na návrat do vlakov,“ podotkol Kováč. (tasr)

Ministerstvo vnútra plánuje 200 miliónov eur z fondu obnovy využiť na boj proti korupcii, modernizáciu krízového riadenia, zefektívnenie finančného vyšetrovania či modernizáciu polície.

„Ministerstvo vnútra SR je v intenzívnom kontakte s Ministerstvom financií SR, s ktorým dolaďuje komponent s názvom Boj proti korupcii, bezpečnosť a ochrana obyvateľstva tak, aby bol pripravený na ďalšie rokovania s Európskou komisiou,“ priblížil rezort.

Hlavným cieľom opatrení má byť zavedenie efektívneho proaktívneho finančného vyšetrovania s vybudovaním personálnych a informačných kapacít. Zefektívniť by sa mohol aj boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí. Prispieť by k tomu mali nové nástroje na ich odhaľovanie.

Pripravované opatrenia sa podľa MV SR zameriavajú aj na zníženie nedôvery v políciu jej modernizáciou, digitalizáciou, zlepšením analytických možností a poskytovaním pomoci obetiam trestných činov.

Víziou je tiež zvýšenie odolnosti v krízových situáciách, ako je napríklad pandémia ochorenia covid-19, a modernizácia systému krízového riadenia. (tasr)

Vodiči a niektorí ďalší zamestnanci Dopravného podniku Bratislava sa môžu dať zaočkovať už tento víkend. „Sme za túto možnosť nesmierne vďační, lebo bez našich kolegov by mesto nemohlo plnohodnotne fungovať,“ uviedol riaditeľ DPB Martin Rybanský.

„Od začiatku pandémie sme zdôrazňovali, že naši vodiči sú v prvej línii, dennodenne odvezú desaťtisíce ľudí bez ohľadu na to, aká je epidemická situácia. Aj vďaka nim sa do práce dostanú lekári, lekárky, zdravotníci a ľudia z mnohých ďalších profesií, ktoré spadajú do kritickej infraštruktúry. Sú jednými z nich.“

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať