Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Väčšina pokusov okolo blockchainu skončí v slepých uličkách, ale čo ostane, bude motorom novej revolúcie

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Ak niektorá korporácia ešte neohlásila prípravu vlastnej blockchain technológie, bude čoskoro za spiatočníckeho čudáka. Vymyslieť blockchain je jedna vec, aplikovať však druhá.

Bitcoin rozpútal hneď dve mánie. Jednou je cenová – v histórii mi nenapadá iné aktívum, na ktorom bolo možné zarobiť tak veľa za tak málo s minimálnym vstupným vkladom. Táto sa týka skôr jednotlivcov. Tá druhá je skôr firemná. Mať svoj blockchain je trendy.

„Myslím, že by sme mali vo firme vytvoriť blockchain!“

„Aha… A akej farby?“

„Hm. Purpurový bude parádny!“

Rozhovor šéfa s cynickým IT-čkárom Dilbertom v komiksovom stripe Scotta Adamsa dobre navodzuje niekedy až pomýlené nadšenie z technológie blockchain. To by však nemalo odvádzať pozornosť od faktu, že blockchain je zobúdzajúcou sa technologickou revolúciou.

Ako to funguje

V texte venovanom kryptomenám spomínam kamenné peniaze rai z tichomorského ostrova Yap. Rozprávanie o blockchaine môžeme neintuitívne začať práve tu.

Kde bolo, tam bolo, pred nejakým tisícročím si domorodci z tohto ostrova zamilovali biely až hnedastý vápenec s kryštálmi aragonitu, ktorý sa vyskytoval na ostrove Palau, vzdialenom takmer päťsto kilometrov. Muži z ostrova podnikali na vratkom kanoe odvážne výpravy, aby doviezli populárny kameň. Yaponci ich postupne začali pretvárať do podoby kruhov rôznych veľkostí. Spočiatku išlo o malé krúžky. No odvážni ostrovania dokázali narúbať a prepraviť čoraz väčšie kusy kameňa. Najväčšie rai tak postupne dosiahli hmotnosť niekoľkých ton. Také niečo vám potrhá peňaženku.

Ostrovania tak začali meniť rai bez toho, aby nimi fyzicky pohli. Kameň ležal pred chatrčou a ostal tam, aj keď ho pôvodný majiteľ vymenil za nové kanoe. Zmena majiteľa toho či onoho rai sa jednoducho oznámila spoločenstvu, ktoré túto zmenu akceptovalo a uznalo nového vlastníka. Situácia dospela dokonca do takého stavu, že keď sa niekoľko obzvlášť pekných kúskov počas prepravy potopilo do oceánu, obyvatelia ostrova ich uznali a v obehu sa tak ocitli akési virtuálne rai. V ostrovnej pamäti vznikol pomyselný zápisník, do ktorého obchodujúci ostrovania hlásili zmenu majiteľa rai, a spoločenstvo tieto zmeny bralo na vedomie.

No a presne toto je technológia blockchain. Miesto hláv domorodcov sa transakcie zapisujú na disky počítačov. Transakcie sa nehlásia ústne, ani dymovými signálmi, ale cez rôzne aplikácie. Treba na to spojiť privátny a verejný kľúč, aby bolo jasné, že pán Špekulant nechce minúť kryptopeniaz pána Sporivého. Kryptostarešinovia (správne sa nazývajú „miners“) transakcie nepotvrdzujú pokývaním hlavou, ani zatrasením šamanskou palicou, ale vyriešením matematickej úlohy. Tu sa skrýva príčina toho slovíčka „krypto“. Ak panuje nezhoda o tom, kto vlastne posunul kryptokameň komu, rozhoduje nadpolovičná väčšina výpočtovej sily o tom, ktorá transakcia je „správna“. Niekedy je takáto nezhoda cielená. Deje sa tak, keď sa časť spoločenstva chce oddeliť a vytvoriť vlastnú verziu blockchainu. Takéto oddelenie sa nazýva fork.

Blockchain obsahuje zápis všetkých transakcií svojej histórie. Je tým kompletne transparentný. Nemusí byť však anonymný – sú v ňom zapísané aj všetky adresy účastníkov. Samozrejme, nie váš trvalý pobyt, ale elektronické. Tie môžu byť jednorazovo generované, teda plne anonymné (tak to má Monero). Ale nemusia a adresa sa dá spojiť s reálnou osobou, napríklad keď kryptomenou zaplatí za bagetu.

V druhej generácii blockchainu sa zjavila technológia smart contracts, teda „chytrých dohôd“. Kým v prvej generácii zápisy v blockchaine predstavovali iba jednoduché zápisy adries (majiteľov), v druhej generácii sa nad blockchainom vytvorila vrstva, ktorá umožňuje vytvárať akési „miniprogramy“. Môžete tak robiť nielen jednoduché databázové záznamy „Jano presunul 10 kusov X k Petre“, ale rôzne podmienené kontrakty v štýle „Ak Myjava vyhrá nad Brezovou, presuň 5 kusov X k Jožovi, ale ak bude v stredu pršať, tak presuň 2 kusy X k Tomášovi“.

Čo s tým

Blockchain je databáza, ktorá je transparentná, anonymizovateľná a decentralizovaná, teda bez potreby dôvery v centrálnu inštitúciu, ktorá by ju spravovala, a zároveň bez možnosti zaútočiť na takúto inštitúciu zvonka. Je možné do nej vkladať jednoduché transakcie, ale aj zložitejšie kontrakty, ktorých uskutočnenie sa potvrdzuje masovým vykonaním matematického úkonu. Blockchain dosahuje takmer neobmedzenú a pri správnom nastavení motivácie automatickú škálovateľnosť, keďže výpočtová kapacita (mineri) priskakuje alebo odskakuje v malých jednotkách.

Už z tejto definície vám asi napadnú možné aplikácie blockchainu do firemných procesov. Podľa prieskumu firmy Juniper Research až 57 % svetových korporácií (firiem s viac ako 20 000 zamestnancami) aktívne zvažuje využitie technológie blockchain vo svojich procesoch. Blockchain sa niekedy nazýva aj „distributed ledger“, teda niečo ako „distribuovaná účtovná kniha“. Finančné aplikácie ako Bitcoin boli prvým masovým využitím blockchainu a, prirodzene, finančné inštitúcie sú medzi lídrami v experimentovaní s blockchainom. V časoch, keď štandardný medzinárodný prevod ešte stále môže trvať aj niekoľko dní, je schopnosť blockchainu robiť takmer okamžité transakcie veľmi lákavá.

Ale to je len špička povestného ľadovca. Intenzívne sa blockchainom zaoberajú aj energetické firmy. Trendom posledných dvoch dekád je oddelené obchodovanie komodity (plynu, elektriny) a fyzickej distribúcie tejto komodity. To vytvára komplexnú sieť vzťahov, kde sa párujú naraz predávajúci a kupujúci komoditu s predajcami distribučných kapacít. Obzvlášť pri elektrine je to delikátny proces, keďže možnosti skladovať komoditu sú minimálne a elektrina musí byť spotrebovávaná priebežne so svojou výrobou. Do toho si prirátajme ďalší trend, ktorým je rastúca rozdrobenosť výroby elektriny, vďaka nárastu malých zdrojov obnoviteľnej energie, a máte pred sebou zložitú maticu fyzických aj finančných tokov. Blockchain ponúka riešenie.

Ďalšou kategóriou, už dnes veľmi populárnou najmä medzi startupmi, je využitie Initial Coin Offering – ICO. Podobnosť s IPO, teda Initial Public Offering, nie je náhodná. Účelom je získanie kapitálu, pričom „akcionári“ nedostanú podiel v podobe akcií, ale v podobe tokenov (mincí) novej meny.

Ako však naznačil vtip s Dilbertom z úvodu článku, módnym trendom podlieha aj vysoký manažment. Dovolím si predpovedať, že väčšina vývojových aktivít okolo blockchainu skončí v slepých uličkách. Ale to, čo ostane, má potenciál byť motorom novej revolúcie v spracovávaní dát a manažmente vlastníckych práv.

Mimochodom, aj Scott Adams už pripravuje ICO…

Block.chain bude aj témou konferencie Fin.TechSummit


TechSummit Events. 
TechSummit vytvára inovatívny eventový ekosystém so zameraním na špecifické témy. V stredoeurópskom regióne ide o unikátnu platformu inovatívnych konferencií, o ktorých sa môžete dozvedieť viac tu.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Šanta dostal po Majskom, Kočnerovi a Ruskovi pred súd aj Stopku z Euro-Buildingu
  • Cesty: V štúdii uskutočniteľnosti pre cestu 1. triedy medzi Žilinou a Topoľčanmi sú viaceré chyby, tvrdí ÚHP
  • Prepúšťanie: Česká pošta plánuje k 1. marcu 2021 zrušiť vyše 2300 pracovných miest
  • Firmy: Danone redukuje 2-tisíc pracovných miest vrátane štvrtiny pozícií v centrálach, je to 2 % celkovej pracovnej sily
  • Biznis: Podnikateľská aktivita v eurozóne v novembri prudko klesla, dôvodom sú plošné uzávery v dôsledku pandémie
  • Kiná: Firma Cineworld sa dohodla na ďalšom odklade splátok dlhu do júna 2022, získa aj nové pôžičky za 450 miliónov dolárov
  • Prvá pomoc+ a odvodové prázdniny: Čo by malo platiť a neplatí
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám o tom

Minúta po minúte

Aerolínie Qantas plánujú od pasažierov medzinárodných letov žiadať očkovanie proti koronavírusu. Podľa šéfa spoločnosti bude vakcína „nevyhnutnosťou“ pre medzinárodné cestovanie. Ide o prvé veľké aerolínie, ktoré verejne predostreli možnosť odmietnuť cestujúcich, ktorí nebudú zaočkovaní proti covidu-19.

„Zvažujeme zmenu podmienok pre medzinárodných cestovateľov, budeme žiadať ľudí, aby mali očkovanie pred tým, než nastúpia do lietadla,“ povedal Alan Joyce v televízii. Podľa neho sa tak stane hneď, ako sa tieto vakcíny stanú bežne dostupné.

Či sa bude táto zmena týkať aj domácich liniek, zatiaľ povedať nechcel.

Šéf aerolínií si takisto myslí, že k podobnému kroku sa uchýlia aj viaceré letecké spoločnosti. (čtk, current affair)

Richard Sulík vysvetľuje, prečo SaS nie je za ďalšie kolá celoplošného testovania. Strana podľa neho súhlasila s testovaním len počas Dušičiek. „Následne však nedošlo k otvoreniu reštaurácií či fitnescentier,“ povedal s tým, že teraz by malo byť na rade otváranie prevádzok, a nie ďalšie vlny testovania.

Sulíka mrzí, že Matovič „stoj čo stoj“ otvorenie prevádzok blokuje. (ta3)

Európska komisia chce zjednodušiť prístup k lacným generickým liekom, teda ku kópiám originálnych prípravkov, ktoré môžu prísť na trh po vypršaní patentovej ochrany. To by mohlo znížiť príjmy veľkých farmaceutických firiem.

Návrh dokumentu odráža stratégiu Komisie pre farmaceutický sektor, ktorej cieľom je zvýšiť dostupnosť liekov a zabrániť opakovaniu problémov s ich nedostatkom, ktoré sa objavili na jar počas prvej vlny pandémie. (čtk, reuters)

Vysoká spotreba elektriny ukazuje, že priemyselné firmy vyrábajú na jeseň viac ako vlani

Zdroj: Jerguš Stručka na základe dát z portálu ENTSO-E
Zdroj: Jerguš Stručka na základe dát z portálu ENTSO-E

Spotreba elektriny je túto jeseň už vyššia ako pred rokom, spôsobili to zrejme veľké priemyselné firmy, najmä automobilky. Hutnícke fabriky sú na tom horšie a najviac trpia malé podniky, ktoré majú silné zastúpenie v gastrosektore.

Minister dopravy Doležal chce zabrániť, aby sa slovenskí lyžiari presunuli do Rakúska alebo Talianska. Detaily plánu zatiaľ nezverejnil, aby ich najskôr mohli posúdiť pandemická komisia a ústredný krízový štáb.

Bratislavská župa podala trestné oznámenie pre rekonštrukciu cesty medzi Sencom a Pezinkom. Reaguje tak na kontrolu hospodárenia z rokov 2016 – 2018 v spoločnosti Regionálne cesty Bratislava. Zákazka bola podľa nej predražená o vyše 664-tisíc eur.

Obstarávanie sa uskutočnilo v rokoch 2017 až 2018 a porušenie zákona o verejnom obstarávaní, princípu hospodárnosti a predraženie zákazky konštatoval podľa TASR hlavný kontrolór Úradu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Milan Slezák.

Poukázal na to, že stavebné práce boli realizované na základe dvoch zmlúv o dielo, ktoré boli výsledkom dvoch podlimitných zákaziek. Podľa kontrolóra sa však malo verejné obstarávanie uskutočniť v súlade s postupom pre nadlimitnú zákazku.

Kontrolór vyčítal aj to, že verejné obstarávania boli realizované a zmluvy podpísané ešte pred pridelením dotácie 7,2 milióna eur, pričom zmluvami z marca a septembra 2018 nebol jasne a presne definovaný predmet zákazky a taktiež bola prijatá ekonomicky nevýhodnejšia cenová ponuka.
Súčasné vedenie kraja sa bránilo tým, že v čase realizácie zákazky vlastnil kraj len 68 percent akcií spoločnosti RCB a mal obmedzený vplyv na manažment firmy spravujúcej cesty II. a III. triedy. Konateľa spoločnosti vymenoval minoritný akcionár a nie samosprávny kraj.
BSK sa po nástupe nového vedenia podarilo získať nad cestárskou spoločnosťou úplnú manažérsku a vlastnícku kontrolu. V septembri schválilo krajské zastupiteľstvo urovnanie záväzkov spoločnosti RCB a následne v októbri založenie novej cestárskej spoločnosti Regionálna správa ciest Bratislavského samosprávneho kraja (RSC BSK), kde už bude kraj stopercentným vlastníkom.

Minister dopravy Andrej Doležal (Sme rodina) má plán pre lyžiarske strediská pred otvorením zimnej sezóny so súborom opatrení podľa okresov a jasnými pravidlami, ich súčasťou má byť aj testovanie. Plán tento týždeň dostanú na schválenie pandemická komisia a ústredný krízový štáb.

Na severe Švédska sa ešte v sobotu zrútila 230-metrová veterná turbína. Pri nehode sa nikto nezranil. Presná príčina známa nie je.

V čase incidentu neboli na mieste prítomní žiadni robotníci. Podobný incident sa vo Švédsku ešte nestal. Turbína, jej čepele a veža, na ktorej stála, sa zrútili v sobotu večer počas silného vetra neďaleko odľahlého mesta Skelleftea.

Konštrukcia, ktorú postavila spoločnosť Vestas so sídlom v Dánsku, bola jednou zo 72 plánovaných turbín tzv. veternej farmy, ktorej časť majú uviesť do prevádzky v decembri.

Nebolo bezprostredne jasné, či bola zrútená turbína v čase incidentu v prevádzke alebo vo výstavbe. (tasr, bloomberg)

Sulík vysvetlil, že SaS predloží svoj protipandemický plán najprv pandemickej komisii, aby k nemu zaujala stanovisko. Následne ho predloží na ústredný krízový štáb. Kritike premiéra nerozumie. „Neviem, čo viac mám urobiť, aby bol pán premiér spokojný,“ povedal.

Premiérovu reakciu, že to je „cesta do pekla“, komentovať nechcel. Ale vecnej diskusii sa nebráni.

Nie je podľa neho pravda, že by sa v pláne nepozerali na obsadenosť lôžok.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať