Denník N

Väčšina pokusov okolo blockchainu skončí v slepých uličkách, ale čo ostane, bude motorom novej revolúcie

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Ak niektorá korporácia ešte neohlásila prípravu vlastnej blockchain technológie, bude čoskoro za spiatočníckeho čudáka. Vymyslieť blockchain je jedna vec, aplikovať však druhá.

Bitcoin rozpútal hneď dve mánie. Jednou je cenová – v histórii mi nenapadá iné aktívum, na ktorom bolo možné zarobiť tak veľa za tak málo s minimálnym vstupným vkladom. Táto sa týka skôr jednotlivcov. Tá druhá je skôr firemná. Mať svoj blockchain je trendy.

„Myslím, že by sme mali vo firme vytvoriť blockchain!“

„Aha… A akej farby?“

„Hm. Purpurový bude parádny!“

Rozhovor šéfa s cynickým IT-čkárom Dilbertom v komiksovom stripe Scotta Adamsa dobre navodzuje niekedy až pomýlené nadšenie z technológie blockchain. To by však nemalo odvádzať pozornosť od faktu, že blockchain je zobúdzajúcou sa technologickou revolúciou.

Ako to funguje

V texte venovanom kryptomenám spomínam kamenné peniaze rai z tichomorského ostrova Yap. Rozprávanie o blockchaine môžeme neintuitívne začať práve tu.

Kde bolo, tam bolo, pred nejakým tisícročím si domorodci z tohto ostrova zamilovali biely až hnedastý vápenec s kryštálmi aragonitu, ktorý sa vyskytoval na ostrove Palau, vzdialenom takmer päťsto kilometrov. Muži z ostrova podnikali na vratkom kanoe odvážne výpravy, aby doviezli populárny kameň. Yaponci ich postupne začali pretvárať do podoby kruhov rôznych veľkostí. Spočiatku išlo o malé krúžky. No odvážni ostrovania dokázali narúbať a prepraviť čoraz väčšie kusy kameňa. Najväčšie rai tak postupne dosiahli hmotnosť niekoľkých ton. Také niečo vám potrhá peňaženku.

Ostrovania tak začali meniť rai bez toho, aby nimi fyzicky pohli. Kameň ležal pred chatrčou a ostal tam, aj keď ho pôvodný majiteľ vymenil za nové kanoe. Zmena majiteľa toho či onoho rai sa jednoducho oznámila spoločenstvu, ktoré túto zmenu akceptovalo a uznalo nového vlastníka. Situácia dospela dokonca do takého stavu, že keď sa niekoľko obzvlášť pekných kúskov počas prepravy potopilo do oceánu, obyvatelia ostrova ich uznali a v obehu sa tak ocitli akési virtuálne rai. V ostrovnej pamäti vznikol pomyselný zápisník, do ktorého obchodujúci ostrovania hlásili zmenu majiteľa rai, a spoločenstvo tieto zmeny bralo na vedomie.

No a presne toto je technológia blockchain. Miesto hláv domorodcov sa transakcie zapisujú na disky počítačov. Transakcie sa nehlásia ústne, ani dymovými signálmi, ale cez rôzne aplikácie. Treba na to spojiť privátny a verejný kľúč, aby bolo jasné, že pán Špekulant nechce minúť kryptopeniaz pána Sporivého. Kryptostarešinovia (správne sa nazývajú „miners“) transakcie nepotvrdzujú pokývaním hlavou, ani zatrasením šamanskou palicou, ale vyriešením matematickej úlohy. Tu sa skrýva príčina toho slovíčka „krypto“. Ak panuje nezhoda o tom, kto vlastne posunul kryptokameň komu, rozhoduje nadpolovičná väčšina výpočtovej sily o tom, ktorá transakcia je „správna“. Niekedy je takáto nezhoda cielená. Deje sa tak, keď sa časť spoločenstva chce oddeliť a vytvoriť vlastnú verziu blockchainu. Takéto oddelenie sa nazýva fork.

Blockchain obsahuje zápis všetkých transakcií svojej histórie. Je tým kompletne transparentný. Nemusí byť však anonymný – sú v ňom zapísané aj všetky adresy účastníkov. Samozrejme, nie váš trvalý pobyt, ale elektronické. Tie môžu byť jednorazovo generované, teda plne anonymné (tak to má Monero). Ale nemusia a adresa sa dá spojiť s reálnou osobou, napríklad keď kryptomenou zaplatí za bagetu.

V druhej generácii blockchainu sa zjavila technológia smart contracts, teda „chytrých dohôd“. Kým v prvej generácii zápisy v blockchaine predstavovali iba jednoduché zápisy adries (majiteľov), v druhej generácii sa nad blockchainom vytvorila vrstva, ktorá umožňuje vytvárať akési „miniprogramy“. Môžete tak robiť nielen jednoduché databázové záznamy „Jano presunul 10 kusov X k Petre“, ale rôzne podmienené kontrakty v štýle „Ak Myjava vyhrá nad Brezovou, presuň 5 kusov X k Jožovi, ale ak bude v stredu pršať, tak presuň 2 kusy X k Tomášovi“.

Čo s tým

Blockchain je databáza, ktorá je transparentná, anonymizovateľná a decentralizovaná, teda bez potreby dôvery v centrálnu inštitúciu, ktorá by ju spravovala, a zároveň bez možnosti zaútočiť na takúto inštitúciu zvonka. Je možné do nej vkladať jednoduché transakcie, ale aj zložitejšie kontrakty, ktorých uskutočnenie sa potvrdzuje masovým vykonaním matematického úkonu. Blockchain dosahuje takmer neobmedzenú a pri správnom nastavení motivácie automatickú škálovateľnosť, keďže výpočtová kapacita (mineri) priskakuje alebo odskakuje v malých jednotkách.

Už z tejto definície vám asi napadnú možné aplikácie blockchainu do firemných procesov. Podľa prieskumu firmy Juniper Research až 57 % svetových korporácií (firiem s viac ako 20 000 zamestnancami) aktívne zvažuje využitie technológie blockchain vo svojich procesoch. Blockchain sa niekedy nazýva aj „distributed ledger“, teda niečo ako „distribuovaná účtovná kniha“. Finančné aplikácie ako Bitcoin boli prvým masovým využitím blockchainu a, prirodzene, finančné inštitúcie sú medzi lídrami v experimentovaní s blockchainom. V časoch, keď štandardný medzinárodný prevod ešte stále môže trvať aj niekoľko dní, je schopnosť blockchainu robiť takmer okamžité transakcie veľmi lákavá.

Ale to je len špička povestného ľadovca. Intenzívne sa blockchainom zaoberajú aj energetické firmy. Trendom posledných dvoch dekád je oddelené obchodovanie komodity (plynu, elektriny) a fyzickej distribúcie tejto komodity. To vytvára komplexnú sieť vzťahov, kde sa párujú naraz predávajúci a kupujúci komoditu s predajcami distribučných kapacít. Obzvlášť pri elektrine je to delikátny proces, keďže možnosti skladovať komoditu sú minimálne a elektrina musí byť spotrebovávaná priebežne so svojou výrobou. Do toho si prirátajme ďalší trend, ktorým je rastúca rozdrobenosť výroby elektriny, vďaka nárastu malých zdrojov obnoviteľnej energie, a máte pred sebou zložitú maticu fyzických aj finančných tokov. Blockchain ponúka riešenie.

Ďalšou kategóriou, už dnes veľmi populárnou najmä medzi startupmi, je využitie Initial Coin Offering – ICO. Podobnosť s IPO, teda Initial Public Offering, nie je náhodná. Účelom je získanie kapitálu, pričom „akcionári“ nedostanú podiel v podobe akcií, ale v podobe tokenov (mincí) novej meny.

Ako však naznačil vtip s Dilbertom z úvodu článku, módnym trendom podlieha aj vysoký manažment. Dovolím si predpovedať, že väčšina vývojových aktivít okolo blockchainu skončí v slepých uličkách. Ale to, čo ostane, má potenciál byť motorom novej revolúcie v spracovávaní dát a manažmente vlastníckych práv.

Mimochodom, aj Scott Adams už pripravuje ICO…

Block.chain bude aj témou konferencie Fin.TechSummit


TechSummit Events. 
TechSummit vytvára inovatívny eventový ekosystém so zameraním na špecifické témy. V stredoeurópskom regióne ide o unikátnu platformu inovatívnych konferencií, o ktorých sa môžete dozvedieť viac tu.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Kryptomeny

Ekonomika

Teraz najčítanejšie