Do Bratislavy dorazil vlak z Číny, dvojtýždňovú cestu chce štát ešte skrátiť

Do bratislavského prístavu dorazil vlak z Číny. Je to po dlhom čase prvá kontajnerová zásielka, ktorú z prekladiska v Dobrej nasmerovali na úzkej koľaji ďalej do Bratislavy.

„Je to významná udalosť pre Slovensko, pretože po roku prichádza čínsky vlak do Bratislavy ako skúšobná prevádzka. Myslím si, že nezostane pri skúšobnej prevádzke,“ povedal minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd), keď v bratislavskom prístave spolu s čínskou delegáciou vítal vlak.

Z čínskeho prístavu Dalian vyrazil už 27. októbra. Reálne dorazil do Bratislavy cez víkend.

Podľa manažéra prekladiska v Dobrej Jiřího Pokorného doviezol textil.

Hľadajú novú Hodvábnu cestu

Ministerstvo dopravy spočítalo, že cesta trvala vlaku 17 dní, jeho náklad pôjde po prekládke v Bratislave vlakmi alebo kamiónmi do strednej Európy, časť zostáva aj na Slovensku.

Deje sa to v čase, keď Číňania hľadajú trasy pre novú Hodvábnu cestu.

Tradične sa vozia tovary z Číny hlavne námornou cestou, trvá to približne 45 dní. Časť tovarov sa dnes vozí po železnici cez Bielorusko.

Trasu cez Ukrajinu blokoval rusko-ukrajinský konflikt. Ako alternatíva sa kreslí aj južný koridor.

Vládna splnomocnenkyňa pre podporu novej Hodvábnej cesty a štátna tajomníčka ministerstva financií Dana Meager avizuje, že doprava z Ázie cez Slovensko by sa mohla ešte skrátiť, keby sa zredukovali colné konania na ceste a s použitím a uznaním elektronických zámkov, ktoré obsahujú informácie o celej ceste nákladu vo vlaku.

„Zasadzujem sa na úrovni svetovej colnej organizácie o nastavenie legislatívnych pravidiel na uznávanie elektronických dokumentov. Ak budeme používať pri kontajnerovej železničnej doprave elektronické zámky, a bude existovať na svetovej úrovni legislatíva, dovolím si už dnes povedať, že dokážeme prepravu na najkratšej spojnici medzi Čínou a Slovenskom skrátiť na osem dní,“ povedala Meager.

Meager: Žiadne veľké investície netreba

Čínsky prezident Si Ťin-pching v máji spomínal, že nová Hodvábna cesta si môže vyžiadať investície aj v hodnote bilióna dolárov.

Ondrej Matej z Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo si myslí, že ak by sa investícia mala vyplatiť, už by ju podľa neho zaplatil súkromný sektor. Vraví, že „by sa do toho oplatilo ísť“, keby sa z Číny vozilo 40 miliónov ton tovarov, no to je ďaleko od reality. Výnosná časť celého biznisu je podľa neho v prekládke.

Meager vraví, že na Slovensku sa končí širokorozchodná trať až pri Košiciach. Preto si nemyslí, že by si tunajšia infraštruktúra pýtala ďalšie veľké investície. Myslí si, že tok tovarov z Ázie do Európy cez Slovensko sa v blízkej budúcnosti znásobí.

„Podľa rokovaní, tak ako prebiehajú, by sme mohli hovoriť ročne o tisíckach vlakov,“ povedala Meager.

Pripomenula, že niekoľko vlakov z Číny už na Slovensko prišlo, toto je prvé priame spojenie medzi Dalianom a Bratislavou.

Pokorný z prekladiska v Dobrej vysvetľoval, že niekoľko vlakov od leta z Dobrej po prekládke na úzky rozchod odišlo ďalej do Budapešti.

Slovenskí predstavitelia vidia priestor na to, aby sme vlaky cestou naspäť do Ázie vyťažili naším exportom, najmä autami.