Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Už aj Smer navrhuje, aby firmy v inzerátoch zverejňovali povinne základné platy

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Ešte v máji Smer nepodporil návrh opozičných poslancov Miroslava Beblavého a Jozefa Mihála, ktorí navrhli, aby firmy povinne zverejňovali v inzerátoch aj platovú ponuku.

Len pred pár dňami prišiel Smer síce s podobným, teraz už s vlastným návrhom. V parlamente ho predložil poslanec Smeru Ján Podmanický spolu s kolegami Martinom Glváčom a Ľubomírom Petrákom. Navrhli, aby zamestnávatelia zverejňovali v pracovných ponukách aj sumu základnej zložky mzdy.

Beblavý, ktorý na návrh Smeru upozornil, hovorí, že Podmanický dokázal „niečo takmer neslýchané“, keď sa mu podarilo presvedčiť Glváča a Petráka, aby návrh predložili spolu s ním. Pripomína, že Glváč ešte v máji hlasoval proti povinnému zverejňovaniu platov v inzerátoch.

Dva návrhy

Minister práce Ján Richter pred letom pripustil, že situácia na trhu práce ich núti zamýšľať sa aj nad aktivitami, ktoré zvýšia transparentnosť v mzdách. „Mne je tá aktivita celkom sympatická,“ povedal Richter o povinnej platovej ponuke v inzerátoch.

Ministerstvo práce aj teraz hovorí, že transparentnosť môže pomôcť nielen uchádzačom o nové ponuky, ale aj ostatným zamestnancom pôsobiacim na rovnakých či podobných pozíciách už dnes.

Navrhuje, aby nové pravidlá pre pracovné inzeráty platili od mája 2018.

Smer do novely Zákonníka práce, ktorá je v parlamente a rieši napríklad príplatky za prácu nadčas či cez víkendy, vsunul aj pravidlá pre povinné platy v pracovných ponukách. „Zamestnávateľ pri uzatvorení pracovnej zmluvy nesmie so zamestnancom dohodnúť základnú zložku mzdy v nižšej sume, ako je suma základnej zložky mzdy, ktorú zverejnil v ponuke zamestnania podľa osobitného predpisu,“ píše sa v návrhu.

Cez zákonník chce novelizovať aj zákon o službách v zamestnanosti, do ktorého sa má doplniť, že zamestnávateľ je pri zverejňovaní ponuky zamestnania povinný uvádzať sumu základnej zložky mzdy.

Beblavý s Mihálom vo svojom návrhu hovorili o tom, že ponuka práce obsahuje údaj o mzdových podmienkach alebo odmene, ktoré po výbere zamestnanca nesmú byť dohodnuté v jeho neprospech.

Rozdiel je aj v navrhovaných pokutách. „Smer hovorí o maximálnej pokute až 33-tisíc eur, čo je bič na podnikateľov,“ hovorí Beblavý. Vysvetľuje, že oni navrhovali násobne nižšiu pokutu (do 360 eur), ktorú by firma, ktorá by nezverejnila platovú ponuku, nedostala hneď, ale až pri druhom pochybení.

Inšpirácia z Rakúska

Beblavý sa pri svojom návrhu nechal inšpirovať ideou Milana Kuruca, ktorý predsedá občianskemu združeniu Pracujúca chudoba. Kuruc ho na stretnutí upozornil, že napríklad v Rakúsku sa v inzerátoch uvádzajú platy. Funguje to tam od roku 2011.

Kuruc hovorí, že pred pár mesiacmi oslovil v tejto súvislosti aj Branislava Ondruša. „Bol som za ním, lebo som ho chcel presvedčiť, aby podporili Beblavého návrh na zverejňovanie miezd v inzerátoch.“ Hovorí, že Ondruša nápad nadchol, ale hovoril, že zamestnávateľov dobre pozná a že treba premyslieť, ako to naformulovať do zákona.

„Stále nie som si istý, ktorý návrh je lepší. Smer sa snaží podchytiť to, aby sa nestávalo, že vám niekto v pracovnom inzeráte uvedie, že vás zamestná za 900 eur v hrubom, vy prídete na pohovor a zistíte, že základný tarifný plat je vlastne 700 eur, ale potom máte rôzne príplatky. Miro Beblavý zase tvrdí, že takto bude vynútiteľná len základná časť mzdy a nie všetky mzdové podmienky,“ vysvetľuje Kuruc.

Prečo Smer nepodporil Beblavého návrh? Tvrdia, že jednak preto, že potrebujú pre návrh získať aj podporu sociálnych partnerov, najmä zamestnávateľov. Argumentujú aj „legislatívnym hľadiskom“, zjednodušene, že takýto návrh sa nemôže riešiť len cez Zákonník práce.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Slovenská ekonomika podľa Pellegriniho „hravo zvládne“ sociálne opatrenia, ktorú sú na stole. Deficit rozpočtu vo výške 0,5 % nepovažuje za problém. Podľa premiéra je krajina v podstate v prebytku, keby sa odmysleli náklady na splácanie dlhov.

Zdieľať

Za prvé tri kvartály roku 2019 sa na Slovensku zvýšili ceny bytov o 7,7 %. Za deväť mesiacov tohto roka vzrástla z 1671 až na 1800 eur za štvorcový meter, čo v januári málokto očakával, hovorí analytik Realitnej únie SR Vladimír Kubrický.

„Je možné, že na konci roka bude táto cena atakovať hodnotu 1850 eur/m2. Znamenalo by to dvojciferný ročný rast. Ten už teraz majú za sebou v segmente najlikvidnejších nehnuteľností, pri starších 3-izbových bytoch, Banská Bystrica a Košice. Po deviatich mesiacoch tohto roka sa tam zvýšili ceny o 14,2, respektíve o 13,9 %,“ priblížil situáciu na trhu Kubrický.

Dvojciferné zvýšenie cien na konci roka podľa neho pravdepodobne čaká aj Prešov a Bratislavu. Ceny v spomínanom segmente tam stúpli za tri štvrťroky o 9,3 %, respektíve 8,2 %. Naopak, v Nitre to bolo o 2,1 %.

V aktuálnom cenovom rebríčku krajských miest v segmente starších 3-izbových bytov je na čele Bratislava (2386 eur/m2), na druhom mieste sú Košice (1687 eur/m2) a na treťom je Trnava (1617 eur/m2). Na konci je Trenčín (1276 eur/m2).

V hlavnom meste sú najdrahšie byty v centrálnom Starom Meste (3067 eur/m2). „Práve tam sa spomedzi všetkých mestských častí zvýšili ceny starších 3-izbových bytov v tomto roku najviac, až o 12,2 %,“ doplnil Kubrický.

Jeseň je v znamení nízkej ponuky bytov na trhu a ďalšieho znižovania úrokov na hypotékach.

„Vidina dlhodobo nízkej ceny peňazí na finančnom trhu psychologicky nabáda ďalších záujemcov o bývanie k zadlžovaniu. Ceny bytov preto stále rastú, a to i napriek tomu, že od 1. júla 2019 je v platnosti posledná vlna reštrikčných úverových opatrení Národnej banky Slovenska,“ konštatuje analytik s tým, že týmito opatreniami nateraz centrálna banka minula všetku svoju „muníciu“, ktorú mala pripravenú proti neprimeranému zadlžovaniu obyvateľstva.

Novostavby, pretože sú drahšie ako staršie byty, kupujú realitní investori a ľudia, ktorí majú na bývanie vyšší rozpočet.

„Staršie byty často preferujú rodiny deťmi. Okrem toho, že v porovnaní s novostavbou získajú za rovnakú cenu väčší počet štvorcových metrov, starostlivo sledujú pri výbere aj infraštruktúru, ako sú školy, škôlky, obchody, zdravotné zariadenia, možnosti mestskej hromadnej dopravy,“ vysvetlil Kubrický.

Staršie byty sú podľa neho v lokalitách, ktoré tieto požiadavky spĺňajú. Záujem o ne na úkor novších sa zvyšuje aj v dôsledku rýchlo rastúcich cien naprieč celým realitným trhom. (tasr)

Zdieľať

Pomôcku pre pochopenie, aký je rozdiel medzi štátnym rozpočtom a rozpočtom verejnej správy a ktorý čo obsahuje, zverejnila rozpočtová rada.

Zdieľať

Audítorka Renáta Blahová kritizuje postavenie Penty v zdravotníctve. „Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili,“ píše v Paneli expertov.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako by sa verejnosť, podnikatelia, politici a verejné inštitúcie mali správať k Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám po tom, čo je už preukázané, že v minulosti spoluorganizoval korupčné schémy v prostredí vrcholovej politiky?

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku:

Verejnosť by mala byť vo vlastnom záujme vnímavejšia už aj na potenciálny konflikt verejného záujmu (zdravie občanov) so súkromným (maximalizácia zisku finančnej skupiny). Napríklad hromadné výzvy občanov na bojkot ZP Dôvera sa začali až po zverejnení nahrávok. Dôležité je, že to je krok správnym smerom a verejnosť začína byť na korupciu citlivejšia.

Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili. V žiadnej z krajín EÚ sa do zdravotníctva takým dominantným a agresívnym spôsobom súkromný kapitál neinfikoval.

Rovnako platí, že by sa aj seriózne podnikateľské subjekty, najmä tie, ktoré kladú dôraz na corporate governance, mali voči subjektu, ktorý je zapojený do masívnej korupčnej schémy, jednoznačne vymedziť. Je to v konečnom dôsledku v ich podnikateľskom záujme, korupčné prostredie nie je dlhodobo udržateľné a ohrozuje aj ich existenciu.

Boj proti korupčným praktikám je, pravdaže, témou aj v iných krajinách. Na ilustráciu čitateľom pripomeniem najväčšie prípady u našich susedov: Pandur v ČR (2006) a Buwog v AT (2004).

V prvom bol napriek nejasnej dôkaznej situácii český lobista Dalík už po 8 rokoch od začiatku procesu právoplatne odsúdený za korupciu štátnych úradníkov.

V druhom rakúska verejnosť aj obžalovaní lobisti a poradcovia bývalého rakúskeho ministra financií Grassera už 10 rokov od spustenia vyšetrovania korupčnej aféry čakajú na ukončenie komplikovaného, ale dôkladného a verejnosti prístupného súdneho procesu. Z verejných inštitúcií sú, pravdaže, v oboch procesoch rozhodujúce súdy a prokuratúra.

Držme si palce, aby sme sa v boji proti korupcii posúvali správnym smerom; nadchádzajúce voľby sú dôležitým míľnikom. Správnou voľbou tak môže prispieť každý z nás. A nezabúdajme, že naša krajina sa vo vnímaní korupcie od svojich susedov až tak nelíši. Ak sa vám to nezdá, kliknite si na interaktívnu mapu.

Čítajte aj odpovede ostatných členov Panelu expertov

Zdieľať

Skupina CMI, ktorú spoluvlastní Daniel Křetínský, kúpila podiel 4,07 percenta v spoločnosti ProSiebenSat.1 Media. Nákup podielu v nemeckej televíznej a rozhlasovej spoločnosti označila CMI za súčasť novej stratégie.

Tá spočíva v nákupe minoritných akciových podielov v európskych mediálnych spoločnostiach.

„Táto investícia prináša pre CMI aj prvok diverzifikácie, kedy po výraznejších investíciách do oblasti tlače vrátane digitálnych aktív a vstupu na trh rádií investuje aj do oblasti celoplošnej televízie, ktorá je spoločne s internetom dominantným formátom na reklamnom trhu,“ uviedla skupina Czech Media Invest.

Křetínský vlastní v CMI polovičný podiel. Ďalšími spolumajiteľmi sú Patrik Tkáč (40 %) a Roman Korbačka (10 %).

CMI vydáva v Česku štyri denníky a niekoľko desiatok časopisov. Vlastní aj rozhlasové stanice v Česku a v Rumunsku, od minulého roku je majiteľom aj niekoľkých francúzskych tlačených periodík, kúpila aj podiel v denníku Le Monde. (čtk)

Zdieľať

Koncern Volkswagen v septembri predal klientom 904 200 vozidiel. To je medziročný nárast o viac než 9 percent. Dôvodom rastu sú slabé výkony v rovnakom období minulého roka.

Vtedy automobilka nepredávala niekoľko modelov v súvislosti s nábehom novej procedúry merania spotreby a emisií. V Európskej únii totiž začala platiť prísnejšia metodika merania spotreby (WLTP), ktorá bola reakciou na emisný škandál.

V letných mesiacoch zasa v predstihu ponúkali automobilky vysoké zľavy, aby predali autá, ktoré normy nespĺňali. V dôsledku toho prudko vzrástol predaj v auguste. (automobilwoche, tasr)

Zdieľať

Ako sa správať k Pente? Odpovedajú Mikloš, Blahová, Ovčarik, Molnárová, Hirman, Kovalčík, Vašáková, Svorenčík, Ježíková a Melioris

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ivan Mikloš o tom, ako sa správať k Pente po zverejnení nahrávok Gorily: „Keďže cítim politickú spoluzodpovednosť, myslím si, že mi neprislúcha dávať rady žiadnym ľuďom ani inštitúciám v tom, ako by sa mali správať voči Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám.“

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať