Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Bratislava patrila medzi favoritov, liekovú agentúru však nezískala. O čo sme prišli?

Foto - Tasr, Denník N
Foto – Tasr, Denník N

Aktualizované 18:23. Slovensko nebude mať európsku agentúru, nepostúpilo ani do druhého kola. Lieková agentúra sa presťahuje do Amsterdamu.

Európska lieková agentúra (EMA) sa nepresťahuje na Slovensko. Po novom bude sídliť v Amsterdame. Bratislava nepostúpila ani do druhého kola, kam sa dostali Amsterdam, Kodaň a Miláno.

Bratislava nakoniec skončila štvrtá, potvrdilo Denníku N ministerstvo zdravotníctva. Najviac bodov v prvom kole získalo Miláno (25) nasledovala Kodaň a Amsterdam (obe 20), Bratislava s 15 bodmi skončila štvrtá a predbehla tak Barcelonu (13). Do tretieho kola sa dostalo Miláno a Amsterdam.

Tretie kolo sa skončilo nerozhodne, preto rozhodlo žrebovanie. Slovensko mohlo o víťazovi rozhodnúť, ale zdržalo sa hlasovania.

Slovensko prehralo súboj o svoju prvú európsku agentúru. Viacerí naši diplomati aj slovenské ministerstvo zahraničných vecí predpokladali, že agentúru získame, pretože Bratislava ako jedno z mála hlavných miest žiadnu nemá.

Nestalo sa, neuspeli sme a do Bratislavy neprídu stovky vplyvných a vzdelaných ľudí s rozsiahlymi právomocami pri rozhodovaní o tom, aké lieky budú užívať obyvatelia v Európskej únii.

Drucker: Nebudeme hlasovať

Minister zdravotníctva Tomáš Drucker ako šéf nášho vyjednávacieho tímu už pred hlasovaním povedal, že nezískanie agentúry bude vnímať ako neúspech a sklamanie.

„Bratislava skončila v hlasovaní štvrtá a teda sme nepostúpili iba tesne, a to samozrejme zamrzí,“ reagoval minister Drucker. Minister povedal, že Slovensko nepodporí žiadnu z troch postupujúcich krajín. „Nakoľko v druhom a treťom kole nebola žiadna krajina, ktorá by zohľadňovala geografické kritérium, preto Slovensko nepodporilo žiadnu z postupujúcich krajín,“ povedal minister. Poďakoval krajinám V4 a aj ostatným štátom, že nás podporili. Boli sme tak jedinou krajinou, ktorá v druhom kole nehlasovala.

„Som sklamaný, že do druhého kolá nepostúpili najlepšie ponuky a rovnako ani jedna krajina z nových členských štátov. Slovensko od samého začiatku zastávalo názor, že má byť zohľadnené geografické kritérium tak, ako ho požadovali samotné členské krajiny v kritériách,“ dodal Drucker.

„Netajíme sklamanie z toho, že naša kandidatúra neuspela napriek vynikajúcej ponuke, ktorú sme v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva predložili,“ reaguje na výsledky hlasovania Peter Susko z ministerstva zahraničných vecí.

Občania novších členských štátov podľa ministerstva očakávali dôležitý signál, že aj nové členské štáty dostanú príležitosť získať takú dôležitú agentúru akou je EMA. „Žiaľ, nevyužila sa možnosť prijať také rozhodnutie, aby bolo aplikované rovnomerné rozmiestnenie podľa geografického princípu,“ dodal Susko.

Premiér Robert Fico sa k tomu nevyjadril, jeho hovorkyňa odkázala na ministerstvo zdravotníctva.

Ako jednotlivé členské štáty Únie hlasovali, nie je jasné, hlasovanie bolo tajné. Podporu nám sľubovali krajiny V4, Chorvátsko a Malta, ktoré sa kandidatúry na poslednú chvíľu vzdali.

Na kandidatúre pracovalo 15 ľudí, príprava na to sa začala na prelome februára a marca 2017. Bilaterálne rokoval za jej získanie aj premiér Robert Fico, aktívne bolo aj ministerstvo zahraničných vecí.

Okrem Slovenska nemá agentúru už len Bulharsko a Rumunsko.  Z 37 európskych agentúr je v nových členských krajinách len deväť.

Slovensko je v eurozóne, v stredoeurópskom priestore sa považuje za poslednú krajinu s jasne proeurópskou vládou. V prestížnom súboji však ani veľké úsilie našej diplomacie presvedčiť o kvalite našej ponuky nestačili ani na užšie finále.

Jedna za najdôležitejších

Európska lieková agentúra (EMA) je jedna z najdôležitejších v Únii. Rozhoduje, ktoré lieky môžu ísť na európsky trh. „EMA je považovaná za klenot medzi 40 špecializovanými agentúrami v EÚ. Má 900 zamestnancov na plný úväzok a ročne ju navštívi okolo 35-tisíc regulátorov a vedcov pre jej dôležitú rolu v schvaľovaní nových liečiv na predaj pre európsky trh,“ napísali pred mesiacom Financial Times. Priniesli aj informáciu, že Bratislava s Milánom patrili podľa skúsených diplomatov medzi favoritov.

O tom, kto bude v tajnom hlasovaní úspešný, rozhoduje nielen ponuka, ale aj lobing. Minister zdravotníctva Drucker rokoval o našej podpore napríklad s Lotyšskom, Litvou a Estónskom.

Miláno podľa Financial Times presviedčalo napríklad aj tým, že za hlasy posilnia jednotky NATO na Pobaltí.

O agentúru malo záujem okrem Slovenska 18 krajín Únie. Z našich susedov Rakúsko aj Poľsko. Tvrdý súboj o presídlenie vplyvnej agentúry sa začal po vlaňajšom referende o vystúpení Británie z Únie, agentúra sídli v Londýne. Z Británie sa má agentúra presťahovať v roku 2019.

Čo sme mohli získať

Príchod Európskej liekovej agentúry znamená prestíž, príchod mimoriadne kvalifikovaných a vzdelaných ľudí do našej krajiny. Agentúra má 900 zamestnancov, časť z nich príde aj s rodinami. Na miesta tých, čo sa odmietnu odsťahovať do nového sídla, budú hľadať odborníkov z regiónu, kam sa presťahuje. Ide o ľudí s vysokým vzdelaním aj príjmom, pochádzajú z celého sveta. Bola by to šanca aj pre slovenských odborníkov.

S agentúrou by navyše mohli prísť aj farmaceutické firmy či laboratóriá. Lepšie postavenie mohli získať univerzity aj vedci.

„Pozitívom EMA sú najmä znalosti. Krajina, kde agentúra sídli, získa ľahší prístup k odborníkom a vedcom, ktorí pôsobia v oblasti farmácie. Či už vo vývoji, dizajne klinických štúdií, sú tam ľudia, ktorí spolupracujú s firmami, čo idú do klinického skúšania veľmi inovatívnych liekov a pomáhajú im,“ hovorí Zuzana Baťová, ktorá šéfuje Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv. Ústav nás zastupuje v EMA, Baťová ako jeho riaditeľka sedí v dozornej rade liekovej agentúry.

Víťazný uchádzač bude mať priamy prístup k expertom na jednotlivé terapeutické oblasti, a to aj pri veľmi špecifických diagnózach, ako sú zriedkavé choroby alebo napríklad v bioštatistike. „Takých expertov je v Európe veľmi málo a tí špičkoví pracujú pre EMA. S príchodom agentúry sa tak mení úroveň odborných diskusií, môže sa zmeniť aj časť výučby na medicíne či farmácii,“ hovorí Baťová.

Európska lieková agentúra funguje od roku 1995. Ak prichádza na európsky trh nový liek, musí ho schváliť, posudzuje ich účinok, kontroluje ich a sleduje aj ich bezpečnosť. Ak nastanú problémy, rieši ich práve agentúra na európskej úrovni.

Základnými kritériami pri výbere nového sídla boli vyhovujúce dopravné spojenia, schopnosť zabezpečiť plynulé fungovanie agentúry, poskytnutie vhodných priestorov, dostupnosť vzdelania pre deti zamestnancov či dobré životné a pracovné podmienky pre partnerov a partnerky zamestnancov.

Zamestnanci k nám ísť nechceli

Proti Bratislave sa ozvali viacerí zamestnanci agentúry. Naše hlavné mesto podľa interného prieskumu agentúry považovali za štvrté najmenej populárne spomedzi všetkých kandidátov. Agentúra tak ešte koncom septembra varovala, že ak by sa veľa zamestnancov rozhodlo nepresťahovať s agentúrou, môže to ohroziť jej činnosť.

Interný prieskum rozdelil kandidujúce mestá do štyroch skupín. V tej prvej bolo päť kandidujúcich miest a ak by sa agentúra sťahovala do jedného z nich, ostalo by v nej viac ako 65 percent zamestnancov. Mohla by tak takmer nerušene fungovať, hoci by sa schvaľovanie niektorých liečiv mohlo mierne oneskoriť.

Ak by sa agentúra presťahovala do jedného z miest v najhoršej, štvrtej kategórii, mohla by prísť o 72 až 94 percent zamestnancov.

Zoznam krajín v jednotlivých skupinách agentúra nezverejnila, ale objavil sa na stránke politico.eu. Bratislava podľa neho dopadla ako štvrté najmenej populárne mesto, za ňou sú Varšava, Bukurešť a Sofia. Najlepšie dopadli Amsterdam, Barcelona, Viedeň, Miláno a Kodaň, teda mestá, ktoré médiá tiež spomínali ako favoritov. Do finále sa nedostala len Barcelona, ktorá sa dostala pre spory miestnej vlády s Madridom do horšej pozície.

Bratislave niektorí zamestnanci vyčítali aj to, že nechráni práva LGBT párov. Šéf agentúry Guido Rasi dostal ešte v septembri od LGBT zamestnancov list s obavami, že nová krajina, kde má agentúra sídliť, nebude uznávať ich práva alebo práva ich partnerov. V agentúre pracuje asi 70 LGBT zamestnancov. List podpísalo 250 zamestnancov.

„Dôsledkom by bolo, že LGBT zamestnanci by riskovali, že stratia základné práva spojené s ich manželstvom alebo registrovaným partnerstvom,“ povedal šéf agentúry. List zamestnanci adresovali aj šéfom Európskeho parlamentu, Európskej komisie a Európskej rady.

Ako sa hlasovalo

V prvom kole hlasovania mal každý členský štát jeden hlas pozostávajúci zo šiestich hlasovacích bodov, z ktorých by sa tri body mali prideliť preferovanej ponuke, dva body ponuke, ktorú členský štát zaradil na druhé miesto, a jeden bod ponuke, ktorú členský štát zaradil na tretie miesto.

Ak určitá ponuka získala tri hlasovacie body aspoň od 14 členských štátov, teda bude preferovanou ponukou pre 14 členských štátov (14 členských štátov udelí tri body tej istej ponuke), táto ponuka sa považuje za vybratú ponuku.

Ak tri hlasovacie body aspoň od 14 členských štátov nezíska žiadna ponuka, tri ponuky, ktoré dostali najvyšší počet bodov, postúpia do druhého kola hlasovania. V prípade, že najvyšší počet bodov dostali viac ako tri ponuky, postúpia do druhého kola hlasovania všetky ponuky, ktoré dostali rovnaký najvyšší počet bodov.

Potom nasleduje druhé kolo hlasovania. V ňom má každý členský štát jeden hlas (pozostávajúci z jedného hlasovacieho bodu), ktorý môže dať jednej z troch ponúk, ktoré boli vybraté do druhého kola hlasovania. Ak ani v druhom kole žiadna krajina nezíska viac ako 14 hlasov, teda väčšinu, do tretieho kola postúpia dve krajiny s najvyšším počtom bodov.

Opäť budú krajiny hlasovať už len za jednu krajinu, a tá, ktorá dostane najviac hlasov, získa agentúru. Ak by dostali rovnaký počet bodov, rozhodne sa žrebovaním.

„Členský štát vybraný pre Európsku agentúru pre lieky nemôže byť kandidátom pre Európsky orgán pre bankovníctvo. Preto ak uvedený členský štát predložil aj ponuku byť hostiteľským štátom pre Európsky orgán pre bankovníctvo, jeho ponuka sa pri hlasovaní o sídle tohto orgánu nebude brať do úvahy,“ vysvetľuje postup Zuzana Eliášová z ministerstva zdravotníctva.

Členský štát vybraný ako hostiteľský štát pre Európsku agentúru pre lieky sa môže zúčastniť na hlasovaní o sídle Európskeho orgánu pre bankovníctvo.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Nórsko už nie je európskou jednotkou v predaji elektromobilov, zosadilo ho Nemecko

Nemecko po prvý raz odsunulo Nórsko na druhú priečku v predaji elektrických vozidiel v Európe. Od januára do novembra bolo v Nemecku zaregistrovaných zhruba 57 500 elektromobilov, v Nórsku približne o 600 kusov menej.

Štatistiky svedčia o tom, že nové technológie sa čoraz viac presadzujú na trhu, kde sa veľké automobilky ako Volkswagen, BMW a Daimler pripravujú na masívny vstup do elektromobility, píše portál Automotive News Europe.

Nórsko bolo európskym lídrom v predaji elektromobilov každoročne od roku 2010, keď debutoval prvý plne elektrický masový model Nissan Leaf.

Predaj elektromobilov v Nemecku akceleruje v posledných mesiacoch.

Hendikepom Nórska je veľkosť trhu, ktorá je v porovnaní s Nemeckom zlomková.

Ako sú na tom elektromobily v Nemecku

Nemecké automobilky plánujú do roku 2023 strojnásobiť ponuku elektromodelov na 150 a do roku 2024 investovať v tejto oblasti 50 miliárd eur, hovorí Bernhard Mattes, šéf nemeckého združenia výrobcov áut VDA.

I keď predaj elektromobilov v Nemecku rastie, ich podiel na celkovom odbyte áut je stále nízky.

Podľa údajov Európskej asociácie výrobcov automobilov sa predaj elektrických áut na starom kontinente v 3. štvrťroku podieľal na celkových nových registráciách len približne tromi percentami.

Dopyt motoristov po elektrických autách podstúpi test na budúci rok, keď nemecké automobilky začnú uvádzať na trh vozidlá, ktoré budú konkurovať cenovo najdostupnejšej Tesle Model 3.

Odbyt Tesly v Nemecku stúpol v novembri o 130 percent, za 11 mesiacov roka sa zvýšil viac ako päťnásobne.

Aké sú cenovky:

  • cena za nový „ľudový“ Volkswagen ID.3 by sa mala začínať pod hranicou 30-tisíc eur;
  • najlacnejší Golf so spaľovacím motorom stojí zhruba 20-tisíc eur;
  • cena Modelu 3 od Tesly sa pohybuje okolo 44-tisíc eur.

Nemecko sa snaží stimulovať odbyt elektromobilov dotačným programom. Podpora sa dá čerpať na auto, ktoré stojí menej ako 40-tisíc eur.

Dotácie ťahali predaj elektromobilov aj na najväčšom svetovom trhu v Číne. Po ich skresaní sa odbyt znížil.

Na čínsky trh pripadá približne polovica globálneho predaja elektrických áut. Druhým najväčším trhom sú Spojené štáty, trojkou bolo doposiaľ Nórsko.

Zdieľať

Lietadlá Boeing 737 Max nezískajú povolenie na návrat do prevádzky do konca tohto roka, vyhlásil šéf Amerického úradu pre letectvo (FAA) Steve Dickson. Stroje sú z bezpečnostných dôvodov uzemnené od marca.

Certifikácia potrebná na ukončenie 9-mesačného celosvetového zákazu lietania Boeingov 737 Max sa natiahne do roku 2020, píše Bloomberg.

Šéf FAA tak zmaril nádeje Boeingu, ktorý dúfal v umožnenie návratu problémových lietadiel ešte v tomto roku.

Keď úrady schvália prevádzku a nové tréningové štandardy pre 737 Max, americkým aerolinkám bude obnovenie letov trvať ďalších najmenej 30 dní, uvádza Reuters.

Americké letecké spoločnosti Southwest, American a United majú naplánovaný harmonogram letov bez 737 Max do marca 2020.

Zdieľať

Kofola kupuje minerálne vody od skupiny Arca Capital

Skupina Kofola kupuje 100 % podiel v spoločnostiach Karlovarská Korunní a Ondrášovka, ktoré kontroluje skupina Arca Capital. Transakcia podlieha schváleniu Úradu pre ochranu hospodárskej súťaže.

Dokončenie obchodu sa očakáva v prvej polovici budúceho roka. Firmy sa dohodli, že cenu transakcie nebudú zverejňovať.

Karlovarskú Korunní aj Ondrášovku ovláda akciová spoločnosť Ondrášovka Holding zo skupiny Arca Capital. Obe firmy spolu v roku 2018 dosiahli ročné tržby vo výške 850 miliónov českých korún (33,3 milióna eur).

Arca Capital slovenského finančníka Pavla Krúpu je majiteľom Ondrášovky od roku 2007, stopercentný podiel v Karlovarskej Korunní skupina získala pred 3 rokmi.

Spájala sa aj konkurencia:

Skupina Kofola si transakciou chce rozšíriť portfólio o tradičné české značky minerálnych vôd a posilniť svoju pozíciu v kategórii balených vôd na českom trhu.

Spojenie je tiež logickým krokom, ktorý pomôže zúčastneným firmám udržať si konkurencieschopnosť a možnosť ďalšieho rozvoja, uvádza Kofola v reakcii na nedávne zlúčenie konkurentov Karlovarské minerálne vody a PepsiCo.

Kofola patrí k najvýznamnejším výrobcom nealko nápojov v strednej Európe. Zamestnáva približne 2-tisíc ľudí, z toho asi 700 v Česku.

Tržby Kofoly za tri štvrťroky tohto roka medziročne stúpli o 3,6 percenta na 192 miliónov eur. Prevádzkový zisk sa zvýšil nepatrne na 33,7 milióna eur.

Zdieľať

Kanaďania testovali prvé e-lietadlo určené na komerčnú prevádzku

Prvé plne elektrické komerčné lietadlo spoločnosti Harbour Air. Foto – tasr/ap
Prvé plne elektrické komerčné lietadlo spoločnosti Harbour Air. Foto – tasr/ap

Prvé lietadlo s plne elektrickým pohonom určené na komerčnú prevádzku úspešne absolvovalo úvodný testovací let. Hydroplán pre šesť pasažierov vzlietol a pristál na rieke v kanadskom Vancouvri.

Lietadlo spoločnosti Harbour Air sa vznieslo do vzduchu na približne 15 minút, píše The Guardian.

„Je to dôkaz, že komerčné letectvo v plne elektrickej podobe môže fungovať,“ hovorí Roei Ganzarski, šéf spoločnosti MagniX, ktorá vyrobila elektrický motor pre stroj Harbour Air.

Podľa neho využívanie technológie môže priniesť aerolinkám výrazné úspory a nulové emisie. Civilné letectvo je jedným z najrýchlejšie rastúcich zdrojov uhlíkových emisií.

Čo bude nasledovať:

Harbour Air sú lokálne aerolínie, ktoré ročne prepravia pol milióna cestujúcich medzi hubmi, ako sú Seattle či Vancouver.

Firma chce elektrifikovať celú flotilu zhruba štyroch desiatok lietadiel. S obmenou môže začať najskôr o dva roky.

Predchádzať jej musia testy spoľahlivosti a bezpečnosti e-lietadiel. Elektrický motor musí byť schválený a certifikovaný regulátormi.

Čo dokáže malé e-lietadlo:

Lietadlo s pohonom na lítiovo-iónovú batériu, ktoré testovali Harbour Air, má dolet okolo 160 kilometrov.

Aj keď to nie je veľa, pokryje potreby väčšiny krátkych letov kanadských aeroliniek.

„Dolet zatiaľ nie je tam, kde by sme chceli, no je dostatočný na to, aby sa odštartovala revolúcia,“ myslí si Ganzarski.

Lacnejšie „elektrické“ lety na krátke vzdialenosti môžu napríklad zmeniť spôsob dochádzania ľudí za prácou.

Zdieľať

Minister hospodárstva Žiga povedal, že je pravdepodobné, že po Novom roku dôjde k plynovej kríze, teda k prerušeniu dodávok plynu z Ruska cez Ukrajinu na Slovensko podobne ako v januári 2009.

„Je to viac pravdepodobné ako nie. Koncom roka 2019 totiž exspiruje kontrakt medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorý bol desaťročný a vznikol za predchádzajúcej plynovej krízy v roku 2009,“ priblížil.

Ministerstvo sa na situáciu podľa Žigu pripravuje. „V pondelok 16. decembra budeme mať stretnutie aj s kompetentnými inštitúciami, teda so Slovenským plynárenským priemyslom, so spoločnosťou SPP – Distribúcia, ako aj so spoločnosťou Nafta, týkajúce sa zásobníkov [plynu].“

Aj na základe stretnutia takzvanej Normandskej štvorky to podľa Žigových slov nevyzerá, že by sa rokovania pohli k tomu, aby boli úspešne uzavreté a aby sa kontrakt ohľadom dodávok plynu buď obnovil, alebo predĺžil.

„V tejto chvíli to teda vnímam tak, že sme skôr bližšie ku kríze, teda k tomu, že Rusi zastavia plyn cez Ukrajinu a my budeme musieť použiť všetky tie opatrenia, na ktorých sme 10 rokov pracovali. Budeme musieť zabezpečiť dodávky plynu pre slovenské domácnosti a pre slovenské podniky,“ dodal Žiga. (tasr)

Zdieľať

Tesla plánuje vyrábať v montážnom závode v Nemecku 500-tisíc elektromobilov ročne. Nová fabrika sa začne stavať na budúci rok, Tesla má na periférii Berlína zabrať priestor zodpovedajúci veľkosti 420 futbalových ihrísk.

O plánovanom objeme produkcie prvého európskeho výrobného závodu Tesly informuje Reuters s odvolaním sa na informácie Bildu.

V prvotných správach o nemeckej fabrike sa spomínala ročná produkcia 150-tisíc áut.

Tesla má v Nemecku vyrábať vozidlá Model 3 a Model Y a vytvoriť 10-tisíc pracovných miest. Pôvodne sa očakávalo, že vznikne 8-tisíc pozícií.

Podľa denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung Tesla investuje do fabriky 4 miliardy eur.

V Nemecku plánuje montáž elektromobilov, pohonných jednotiek a batérií. V lokalite chce vybudovať tiež centrum inžinieringu a dizajnu.

Zdieľať

Nemecká vláda odškodní klientov nemeckej pobočky skrachovanej britskej cestovnej kancelárie Thomas Cook. Suma náhrady zatiaľ nie je známa, môže ísť o stovky miliónov eur.

Kabinet sa rozhodol doplatiť klientom cestovnej kancelárie rozdiel, ktorý nepokrýva jej poistenie, píše Reuters.

Koľko to môže stáť:

Klienti, ktorí si kúpili zájazd u nemeckej dcéry Thomas Cook, mohli zatiaľ počítať len s čiastočným vrátením nákladov.

Poisťovacia spoločnosť Zurich registruje nároky klientov vo výške 250 miliónov eur. Experti odhadujú, že suma môže ešte stúpnuť na 300 až 500 miliónov eur.

Poisťovňa uviedla, že vyplatí 110 miliónov eur. Rozdiel dorovná nemecká vláda.

O konkrétnych krokoch má kabinet informovať začiatkom budúceho roka.

Zadlžený Thomas Cook vyhlásil bankrot koncom septembra, nemecká pobočka skončila v novembri.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať