Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Na nákupe transportérov môže zarobiť fabrika, za ktorou je rodina Dankovho úradníka

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Je to prvé konkrétne podozrenie, že na nákupe vojenských transportérov za 400 miliónov eur by mohli zarobiť ľudia z prostredia Slovenskej národnej strany (SNS).

Ústredným aktérom sú strojárne Way Industries v Krupine, kde sa vyrábajú stavebné nakladače i známe odmínovacie vozidlá Božena.

Nominanti SNS na ministerstve obrany navrhli, že by sa ako subdodávateľ mohli podieľať aj na dodávkach osemkolesových transportérov. Na prvý pohľad všetko vyzerá v poriadku: firma má skúsenosti s vojenskou výrobou a pôsobí v regióne s vysokou nezamestnanosťou.

Fabrika bola ešte donedávna spájaná s finančnou skupinou Slavia Capital, ktorá v nej držala majetkový podiel. V uplynulých mesiacoch sa však akcionári oficiálne zmenili a väčšinovým vlastníkom sa podľa údajov v štátnom registri stal Jozef Marinič zo Sniny.

Tento šesťdesiatsedemročný inžinier je zároveň príbuzným vplyvného funkcionára SNS a kandidáta do parlamentu Jaroslava Regeca.

Regecovo miesto

Regec sa vlani stal generálnym tajomníkom služobného úradu na ministerstve pôdohospodárstva, ktoré po voľbách pripadlo SNS. Z titulu funkcie je hlavným personalistom, ktorý môže mať vo svojom rezorte veľký neformálny vplyv.

Predseda SNS Andrej Danko na tieto posty dosadzuje jemu blízkych ľudí. Napríklad na ministerstve obrany sa šéfom služobného úradu stal Dankov sused a bývalý biznis partner Ján Hoľko, ktorý má v súčasnosti na starosti aj nákup transportérov.

Regec, podobne ako nový akcionár krupinských strojární Marinič, pochádza z 21-tisícovej Sniny. Marinič je svokrom Regecovho brata, chirurga Mariána Regeca. Ich spoločná príbuzná nám povedala, že sa „príležitostne stretávajú na rodinných oslavách“.

Generálny tajomník služobného úradu a okresný predseda SNS v Snine Jaroslav Regec. Foto – Archív J. Regeca

Sám Jaroslav Regec tvrdí, že s Mariničom sa vída len sporadicky, pretože nie sú „priamymi príbuznými“. Hovorí, že ani nevedel, že sa Marinič stal väčšinovým vlastníkom fabriky, ktorú chcú jeho kolegovia zo SNS zahrnúť do strategického vojenského obchodu.

„Generálny tajomník Jaroslav Regec nikdy nepodnikal ani sa nepohyboval v oblasti strojárstva. So spoločnosťou Way Industries nedošiel nikdy do kontaktu. O spomínanej transakcii sa dozvedel až od vás,“ odpovedal hovorca ministerstva pôdohospodárstva Vladimír Machalík.

Marinič sa k príbuzenskému vzťahu s Regecom nevyjadril. Jeho asistentka Denníku N napísala, že do konca týždňa je na služobnej ceste mimo Slovenska.

Aká dôležitá je Krupina

Či strojárne v Krupine budú skutočne súčasťou nákupu transportérov, ešte nie je definitívne rozhodnuté. Podľa informácií Denníka N ich ako subdodávateľa navrhlo ministerstvo obrany v materiáli, ktorý pred dvoma týždňami predložilo na vládu.

Minister za SNS Peter Gajdoš ho však musel na nátlak koaličných partnerov stiahnuť a prepracovať. Až minulý týždeň vláda tento dokument schválila.

Ministerstvo obrany vďaka tomu získalo mandát, aby pokračovalo vo vývoji prvého prototypu vozidla. Jeho základom má byť fínsky transportér Patria.

Ak vozidlo prejde armádnymi testami, ministerstvo si následne môže objednať až 81 kusov, ktorých výrobu majú z veľkej časti zabezpečiť slovenské firmy.

V strojárňach Way Industries sa dnes vyrábajú hlavne nakladače Locust. Na báze nakladačov vyvinuli v 90. rokoch aj známe odmínovacie vozidlá Božena, ktorých tu doteraz vyrobili skoro 200. Foto – TASR

Ministerstvo obrany odmieta povedať, či ako jedného zo subdodávateľov naďalej presadzuje strojárne v Krupine.

Keď vo štvrtok v rozhlasovej relácii Braňo Závodský naživo dostal túto otázku úradník Hoľko, ktorý nákup pripravuje, reagoval vyhlásením, že si nepamätá, či firmu spomenuli vo vládnom materiáli.

O možnom zapojení strojární Way Industries však v októbri nepriamo hovoril podpredseda SNS a šéf parlamentného výboru pre obranu Anton Hrnko.

„Chceli by sme, aby nákup priniesol prácu zbrojárskym firmám, ktoré sú v oblastiach, ktorým sa hovorí hladové doliny,“ povedal novinárom Hrnko. Neskôr spresnil, že medzi „hladovými dolinami“ myslel aj Krupinu.

Mariničova kariéra

Nepriehľadné majetkové vzťahy v strojárňach Way Industries vyšli najavo  minulý týždeň. Ich vlastníkmi boli pôvodne významní podnikatelia, ktorí patrili k špičkám slovenského biznisu – či už šlo o Slaviu Capital, alebo pred ňou o exministra hospodárstva Ľudovíta Černáka zo skupiny Sitno Holding.

Keď na ministerstve obrany pripravovali nákup transportérov, vlastníkmi strojární sa stali málo známe tváre. Podľa údajov v Registri partnerov verejného sektora vlastní aktuálne tretinu akcií uznávaný pražský zubár René Foltán, o ktorom doteraz nebolo známe, že by mal niečo spoločné so zbrojárstvom.

A podobne málo známou tvárou je aj samotný Marinič, ktorý má vlastniť zostávajúcich 66 percent. Na prelome tisícročí síce krátko viedol kedysi významný podnik Vihorlat Snina, kde sa vyrábali žeriavy a oceľové konštrukcie, bolo to však v čase, keď tieto strojárne už smerovali k zániku.

V posledných rokoch Marinič podľa obchodného registra podnikal skôr v menších spoločnostiach – napríklad vo firme Vaholz z Humenného, ktorá vyrába interiérové dvere.

Transportéry pre slovenskú armádu majú byť postavené na báze osemkolesových vozidiel Patria, ktoré má vo výzbroji aj Poľsko v licenčnej verzii Rosomak. Foto – Wikipedia

Mlčanie Mariniča

Mariničovo  meno sa v spojitosti so strojárňami v Krupine prvýkrát verejne objavilo až v máji tohto roku, keď sa ako zástupca Way Industries stal členom dozornej rady v Združení bezpečnostného a obranného priemyslu.

V tom čase už na ministerstve obrany bežali prípravy na nákup transportérov. Denník N vtedy zachytil už aj prvé špekulácie zo zbrojárskych kruhov, že by sa na tomto obchode mohli podieľať Way Industries.

Denník N minulý týždeň poslal Mariničovi otázky, z akých peňazí financoval nákup tejto fabriky, ktorá má viac než 200 zamestnancov a aktíva v hodnote 16 miliónov eur. Odpoveď neposkytol ani po opakovaných žiadostiach.

Denníku N poslal iba stručné stanovisko, kde napísal, že v minulosti pôsobil aj vo firmách, ktoré sa venovali zbrojárskej výrobe. K strojárňam v Krupine má podľa svojich slov citový vzťah.

„Vysoko si vážim jej zahraničné renomé, kvalitné know-how, šikovných ľudí a technologické zázemie,“ napísal minulý týždeň.

Regecova kariéra

Jeho príbuzný Jaroslav Regec je v Snine známou postavou. Pred tým, než prišiel na ministerstvo pôdohospodárstva, sa venoval podnikaniu v drevospracujúcom odvetví.

Za Slovenskú národnú stranu kandidoval vlani do parlamentu na pomerne vysokom 16. mieste, hoci nebol žiadnym zaslúžilým členom strany. K SNS sa pridal až v čase, keď ju prevzal Andrej Danko.

Predtým bol dlhé roky významným členom SDKÚ, za ktorú sedel aj v župnom zastupiteľstve a v roku 2012 za ňu neúspešne kandidoval do parlamentu ako číslo 60.

V SDKÚ sa spolu s ním čiastočne angažoval aj Marinič. Ešte v jej začiatkoch v roku 2002 neúspešne kandidoval ako nominant pravicových strán na čele s SKDÚ na primátora Sniny.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Kolíska Audi, domov Trabantu aj elektrická budúcnosť VW na jednom mieste. Vitajte v Zwickau

Volkswagen dá 1,2 miliardy eur na premenu fabriky v Zwickau na závod vyrábajúci výlučne elektrické autá. Produkciu modelu ID. 3 plánuje spustiť v novembri, k prvým zákazníkom sa auto dostane na budúci rok.

Foto - Volkswagen
Foto – Volkswagen

Minúta po minúte

Zdieľať

Matečná „ešte nemá vedomosť“, že by Európska komisia vyzvala Slovensko, aby zrušilo povinný 50-percentný podiel slovenských potravín v letákoch. Nemyslí si, že toto ustanovenie je diskriminačné.

Poukázala na príklad Francúzska, kde platí povinný 50-percentný podiel francúzskych potravín v jedálňach. „Ak Francúzi nemajú problém s týmto zákonom z pohľadu diskriminácie, prečo by sme mali mať my?“ pýta sa.

Zdieľať

Štát bude odškodňovať chovateľov, ktorých zvieratá musel po zistení nákazy africkým morom ošípaných utratiť, ale len tých, ktorí splnili všetky zákonné podmienky, povedala v TA 3 ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Potvrdila tak, že odškodnenie nemôžu očakávať chovatelia, ktorí svoje ošípané nezaregistrovali.

Zdieľať

Schválená podoba zvýšenia rodičovského príspevku nie je poctivým riešením, pretože dala menšiu skupinu matiek na vedľajšiu koľaj, povedal v relácii V politike Eduard Heger (OĽaNO). Kritizoval, že novela nemyslí na študujúce matky a mamy, ktoré ostávajú doma s niekoľkými deťmi po sebe.

Ku kritike toho, že poslanci koalície vynechali pri schválenom návrhu študujúce matky, sa pridal aj Milan Krajniak (Sme rodina). Pripomenul Smeru, že keď návrh na zvýšenie rodičovského príspevku opakovane predkladala Sme rodina, nepodporil ho.

Ján Podmanický zo Smeru priznal, že to tak bolo, no zdôvodnil to tým, že v čase, keď predkladala návrhy na zvýšenie rodičovského príspevku opozícia, bolo prioritou Smeru doriešiť zvýšenie materskej. Až potom podľa neho prišiel čas riešiť aj otázku zvýšenia rodičovského príspevku.

Zdieľať

Daňová správa vie odsledovať, ak sa firmy rozhodnú účelovo rozdeliť na viac subjektov, aby sa ich týkala 15-percentná daň z príjmov, povedal v TA 3 Radovan Baláž zo SNS. Podľa neho sú mechanizmy na to, aby to daniari zmonitorovali a v prípade zistení aj dodanili také subjekty.

Zdieľať

Milan Krajniak (Sme rodina) v TA3 kritizuje rozhodnutie vlády podporiť dotáciou kúpu elektromobilov. Pripomína, že keď sa blížila minulá kríza, zaviedol štát šrotovné, ktoré podporilo aj domácu výrobu, ale teraz, keď sa o kríze hovorí, dotuje kúpu elektromobilov, ktoré sa tu nevyrábajú a pomôže „625 bohatým ľuďom“, ktorí si ich môžu dovoliť.

Zdieľať

Ján Podmanický zo Smeru hovorí, že jeho strana v minulosti ukázala, že sa vie správať zodpovedne v čase krízy. Netreba rezignovať na ambíciu ísť k vyrovnanému rozpočtu, ale šetrenie sa nemôže dotknúť množstva sociálnych opatrení, ktoré koalícia pripravila, povedal Podmanický v TA3.

Zdieľať

Národná diaľničná spoločnosť hľadá firmu na poskytnutie služieb spojených s kontrolou diaľničných známok. Cenu odhaduje na 9,5 milióna eur bez DPH.

Oznámenie o vyhlásení súťaže zverejnila vo vestníku verejného obstarávania. Záujemcovia môžu predkladať ponuky alebo žiadosti o účasť do 23. októbra tohto roka.

Firma, ktorá uspeje v súťaži, by mala pre NDS zabezpečiť zber dát a identifikáciu evidenčných čísel vozidiel v dopravnom prúde, predovšetkým na účely kontroly úhrady elektronických diaľničných známok.

Kritériom na vyhodnotenie ponúk je cena, zákazka pritom nebude spolufinancovaná z eurofondov. (tasr)

Zdieľať

NDS hľadá firmu na poskytnutie služieb spojených s kontrolou elektronických diaľničných známok. Cenu odhaduje na 9,5 milióna eur bez DPH.

Vyplýva to z oznámenia o vyhlásení súťaže, ktoré bolo zverejnené vo vestníku verejného obstarávania.

Firma, ktorá uspeje v súťaži, by mala pre NDS zabezpečiť zber dát a identifikáciu evidenčných čísel vozidiel v dopravnom prúde, predovšetkým na účely kontroly úhrady elektronických diaľničných známok.

Kritériom na vyhodnotenie ponúk je cena, zákazka pritom nebude spolufinancovaná z eurofondov. Záujemcovia môžu predkladať ponuky alebo žiadosti o účasť do 23. októbra tohto roka. (tasr)

Zdieľať

Takmer 90 veľkých svetových firiem sľúbilo obmedziť emisie skleníkových plynov v rámci novej kampane, ktorej cieľom je prinútiť nadnárodné podniky k ekologickejšiemu správaniu. 

Kampaň We Mean Business uviedla, že do iniciatívy sa pred pondelkovým klimatickým summitom OSN v New Yorku zapojilo 87 spoločností s celkovou trhovou hodnotou presahujúcou 2,3 ​​bilióna dolárov.

Niektoré z firiem sľúbili, že do roku 2050 znížia uhlíkové emisie na nulu. Je medzi nimi napríklad švajčiarsky potravinársky gigant Nestlé či francúzsky výrobca kozmetiky L’Oréal.

Iné sa síce nezaviazali k uhlíkovej neutralite, sľúbili však, že svoju prevádzku prispôsobia cieľu udržať do roku 2030 rast priemernej svetovej teploty do 1,5 stupňa Celzia oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou, ako to stanovila Parížska klimatická dohoda z roku 2015. K týmto firmám patria napríklad fínska telekomunikačná spoločnosť Nokia či francúzska potravinárska spoločnosť Danone. (čtk)

Zdieľať

Jeden z najväčších problémov v reakcii na klimatickú krízu bude „manažovať“ záujmy priemyslu a ich reprezentantov v politických kruhoch, myslí si ekonómka Miriam Letovanec z Implementačnej jednotky úradu vlády. „Priemysel nemusí na všetky opatrenia reagovať vždy s úsmevom, a to nielen na národnej, či európskej, ale aj globálnej úrovni.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Miriama Letovanec, riaditeľka Implementačnej jednotky úradu vlády:
Prvý krát sa o skleníkovom efekte zmienil ešte v roku 1824 francúzsky matematik a fyzik Jean Baptiste Fourier, kedy vo svojej práci pomenoval, že plyny v atmosfére môžu zvyšovať povrchovú teplotu Zeme. Na najvyššej medzinárodnej úrovni na problém klimatických zmien poukázal IPCC (Intergovenmental Panel on Climate Change) v roku 2007. Áno, už pred 12 rokmi.

V tomto momente je potrebné začať konať, nielen na veci poukazovať. Samozrejme môžeme edukovať verejnosť o význame klimatických zmien aj na uliciach, za oveľa dôležitejšie považujem implementáciu jednotlivých opatrení do praxe.

Slovensko má od februára 2019 schválený strategický materiál do roku 2030 s názvom „Zelenšie Slovensko“ – obsahuje jasné opatrenia na boj s klímou, ako aj indikátory, prostredníctvom ktorých je možné sledovať progres.

Dôležité je nezaspať na vavrínoch a nestrácať čas tvorbou nejakých akčných plánov, či vytvorením ďalšieho ministerstva. Úplne postačí keď zainteresované strany budú poznať svoje priority, začnú spolu efektívnejšie komunikovať a každé opatrenie bude mať svojho „pána“, či termín, dokedy má svoje úlohy splniť – prierezový plán implementácie, a to najneskôr do konca tohto roka.

Oveľa náročnejšie však bude „manažovať“ záujmy priemyslu a ich reprezentantov v politických kruhoch. Priemysel nemusí na všetky opatrenia reagovať vždy s úsmevom, a to nielen na národnej, či európskej, ale aj globálnej úrovni.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Béla Bugár nechce rekreačné poukazy pre malé firmy. „Neviem si predstaviť, že by sme hlasovali za to, že by bol povinný rekreačný poukaz aj pre firmy s počtom zamestnancov menej ako 50,“ povedal v relácii RTVS Sobotné dialógy.

Diskutuje s Richardom Sulíkom, ktorý kritizuje ministra financií. Ladislav Kamenický je podľa neho slabý minister a ostatní ministri ho až tak neberú. „Fajn, že chce šetriť, ale to sú len reči. Pár mesiacov pred voľbami je to nemožné. Rozpočet vyrovnaný nebude,“ hovorí Sulík.

Zdieľať

Ekonóm Melioris z prezidentskej kancelárie o klimariešeniach: „Musíme zaviesť daň z uhlíka aj na dovoze tovarov do EÚ. Inak sa „špinavá“ výroba presťahuje do Užhorodu. „

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Libor Melioris, ekonóm, prezidentská kancelária 

Americká ekonomická elita má v tomto jasno. Dvadsaťsedem laureátov Nobelovej ceny za ekonómiu, štyria bývalí prezidenti amerického FED-u, pätnásť bývalých predsedov zboru ekonomických poradcov a dvaja bývalí ministri financií hovoria: „Globálne otepľovanie predstavuje seriózny problém, ktorý si vyžaduje okamžitú akciu.

Uhlíková daň je efektívny nástroj, ktorý je schopný priniesť požadované zníženie emisií. Uhlíková daň vyšle jasný cenový signál, ktorý pritlačí na trhových aktérov a prinúti ich inovovať a realizovať nízkouhlíkové riešenia.“

Úloha Slovenska je až groteskne banálna. Musíme tlačiť na spoločné európske riešenie vo forme plného sfunkčnenia systému obchodovania s emisnými povolenkami. Iba tak vieme vytvoriť impulzy, ktoré budú penalizovať „špinavú“ výrobu a odmeňovať „zelené“ postupy.

Aby táto aktivita mala význam, musíme zaviesť daň z uhlíka aj na dovoze tovarov do EÚ. Inak sa „špinavá“ výroba presťahuje do Užhorodu. Bude nám dymiť hneď za hranicou a naše domáce úsilie bude mať nulový efekt.

Úlohou Európy je vyladiť systém stojaci na týchto dvoch pilieroch a potom ho vyvážať do sveta. Ďalej nám ostáva už len dúfať, že najväčšia svetová mocnosť prejde mentálnym zmŕtvychvstaním a pochopí naliehavosť situácie.

Končíme optimisticky s citátom Winstona Churchilla: Americans will always do the right thing, only after they have tried everything else.

Link na manifest amerických ekonómov: https://www.econstatement.org/

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.