Denník N

Financial Times a Google vybrali inovátorov východnej Európy, ôsmi sú zo Slovenska

Svet si všimol Slovákov, ktorí bojujú proti mrhaniu v štátnych IT zákazkách, proti manipuláciám na webe či skúmajú rakovinu.

Renomovaný britský denník Financial Times a Google vybrali sto najlepších inovátorov strednej a východnej Európy. Na zozname nazvanom New Europe 100 Challengers je aj osem úspešných inovátorov alebo inovátorských tímov zo Slovenska.

Ide o ľudí, ktorí vedia úspešne prepojiť svoje podnikanie, výskum alebo aktivity s verejným sektorom a modernými technológiami. Do aktuálnej stovky sa dostali aj Ján Hargaš zo Slovenska.Digital, špičkový vedec Pavol Čekan s kolegami, autor projektu Konšpirátori.sk Ján Urbančík či zakladateľ Martinusu Michal Meško.

Zoznam stovky inšpiratívnych inovátorov takmer z dvadsiatky krajín vychádza od roku 2014, teraz už po štvrtýkrát. Okrem Financial Times a Googla vzniká aj v spolupráci s poľským časopisom Res Publica Nowa a Medzinárodným vyšehradským fondom. Organizátori hodnotia mieru inovácií, odvahu, aj celkovú prospešnosť projektu.

Ján Hargaš. Foto N – Tomáš Benedikovič

Lepšie štátne IT, čo štát nevie robiť

V skupine top inovátorov je IT konzultant Ján Hargaš, jeden zo spoluzakladateľov a výkonný riaditeľ občianskeho združenia Slovensko.Digital.

Príbeh združenia sa začal pred dvoma rokmi, vtedy sa dala dokopy partia ľudí prevažne z IT sektora, ktorá sa už nevládala len tak prizerať, v akom stave sú verejné IT zákazky. „Bol to prirodzený krok. Štát zlyhával v hodnote za peniaze. Výstupy z jeho aktivít neznamenali také prínosy pre občanov, ktoré by si za tie peniaze zaslúžili,“ hovorí Hargaš.

Zlyhanie štátu vidí v tom, že sa ľudí nepýtal, čo skutočne potrebujú, a aj v tom, ako riadil projekty a dodávateľov. V tom štát podľa Hargaša ešte stále zlyháva, nemá dostatok odborníkov. „Prinášame nové témy, ktoré v zahraničí fungujú. Snažíme sa ukazovať, že informatizácia naozaj môže fungovať inak. Presadzujeme nejaké opatrenia a popritom sa snažíme ukazovať aj v praxi, že zmena sa dá dosiahnuť.“

Slovensko.Digital počas parlamentných volieb na jar 2016 sprístupnilo aplikáciu Voľby.Digital a pomohlo cez ňu jednoduchšie sa prihlásiť na voľby aj zo zahraničia. Teraz v lete predstavili Govbox, čo je služba na prístup k štátnym schránkam na štátnom portáli Slovensko.sk, ktoré samy veľmi nefungujú. IT-čkári tiež napríklad pomáhali Slovenskému národnému divadlu a mestu Trenčín s transparentným obstarávaním webových stránok.

Ján Gondol. Foto – Tomáš Kobza

Za otvorené vzdelávanie: aby aj knihy mohli putovať

IT konzultant Ján Gondol sa so svojou firmou Switzerlab už niekoľko rokov venuje téme otvoreného vládnutia aj vzdelávania. Spolupracuje pritom s neziskovými organizáciami aj s organizáciami verejnej správy z viacerých krajín sveta.

Čo to je otvorené vzdelávanie, vysvetľuje Gondol na príklade študenta gymnázia, ktorý má rád fyziku a chce si stiahnuť knihy, ktoré majú študenti na elektrotechnických školách. Keby si ich knihy, ktoré boli vytvorené za verejné zdroje, jednoducho skopíroval, porušil by tým autorský zákon.

„Namiesto toho, aby sme hovorili, že kto chce, môže sa z týchto materiálov vzdelávať a ďalej s nimi ľubovoľne pracovať, hovoríme, že to robiť nesmie, lebo tým porušuje autorské práva. Je to absurdná situácia. Deti potom idú na internet a čerpajú z konšpiračných webov a pofidérnych stránok. Overené vzdelávacie zdroje, ktoré boli vytvorené za verejné peniaze, treba odomknúť a sprístupniť pre všetkých.“

Gondol hovorí, že namiesto toho, aby štát ponúkol nakúpené knihy, dáva prekážky: bez registrácie či v niektorom prípade bez statusu učiteľa sa k niektorým elektronickým materiálom nedostanú ani žiaci, ani ich rodičia, hoci vytvorenie týchto kníh zaplatili zo svojich daní.

Slovensko je však zároveň podľa Gondola jednou z prvých krajín na svete, ktoré v rámci Iniciatívy pre otvorené vládnutie začali riešiť tému otvoreného vzdelávania.

Lucia Šicková. Foto N – Tomáš Benedikovič

Škola hrou a boj proti dezinformáciám

Medzi ocenenými je aj Lucia Šicková, spoluzakladateľka Pixel Federation. Vo firme sa venuje vzdelávaniu v ich EduFactory, aj projektom, v ktorých učia o tom, ako vznikajú hry, a vyučujú deti. Je tiež spoluzakladateľkou projektu Butterfly Effect, čo je platforma, ktorá má pomáhať študentom, aby rýchlejšie napredovali pri tvorbe digitálnych produktov. Pomáhajú im pri tom mentori a lektori.

„Študenti počas piatich mesiacov pracujú v multidisciplinárnych tímoch na konkrétnom produkte, cieľom je dostať tento produkt na trh, aby si zažili interakciu s trhovými podmienkami a zákazníkmi,“ hovorí Šicková.

Ján Mayer pôsobí v českej firme Datawep, ktorá ťaží rôzne dáta z internetu a tie ponúka zákazníkom. Pôvodne spolupracovala len s komerčnými firmami, ktoré chceli mať prehľad napríklad o tom, čo ponúka ich konkurencia, alebo o tom, čo o nej ľudia hovoria v internetových diskusiách. V poslednom čase začala skúmať aj informácie, ktoré sa šíria rôznymi dezinformačnými webmi. Tie vyhodnocujú a následne poskytujú napríklad mimovládnym organizáciám, ktoré sa tomuto fenoménu venujú.

Ján Urbančík je autorom projektu Konšpirátori.sk, ktorý zostavuje zoznam stránok s nedôveryhodným obsahom. Inzerentom to pomáha chrániť ich značky a neumiestňovať reklamu na stránky s takýmto obsahom.

Zakladatelia Nadácie Cvernovka – Viliam Csino, Boris Meluš, Šymon Kliman, Braňo Čavoj. Foto N – Tomáš Benedikovič

Keď si kreatívci pomáhajú

Keď starú Cvernovku na bratislavských Mlynských nivách kúpil developer a nestotožnil sa s ideou, aby v priestoroch Pradiarne vzniklo kreatívne centrum, partička štyroch kreatívcov, ktorí v nej pôsobili, založila Nadáciu Cvernovka. Šymon Kliman, Viliam Csino, Boris Meluš a Branislav Čavoj sa rozhodli, že ideu Cvernovky treba preniesť do inej budovy a vytvoriť v nej kreatívne centrum pre umelcov, inovátorov, kreatívcov zo starej Cvernovky, no nielen z nej, a pre širokú verejnosť.

Nadácia Cvernovka získala vlani od župy do prenájmu budovu bývalej chemickej priemyslovky na Račianskej ulici. Počas nasledujúcich pár mesiacov urobila z nefunkčnej budovy školy priestor na desiatky rôznych ateliérov.

Foto – archív Pavla Čekana

Robia výskum rakoviny

V najnovšom rebríčku inovátorov sú aj Pavol Čekan, Peter Kilian a Vladimír Wolf za svoj výskum rakoviny. Venujú sa vývoju molekulárnych diagnostík a prognostík nádorov.

Pavol Čekan je špičkový vedec, ktorý sa po 20 rokoch vrátil na Slovensko, aby tu robil najmodernejší výskum rakoviny. No keď žiadal na projekt Multiplex DX Inštitút eurofondy za 7 miliónov eur, nedostal ich. Zámerom projektu bolo vytvoriť diagnostiku pre onkologických pacientov, ktorá je ušitá na mieru pre každého pacienta. Ide o skupinu eurofondov na vedu, ktoré škandalózne rozdelili nominanti SNS.

Medzi osmičkou slovenských inovátorov je aj Michal Meško, šéf online kníhkupectva Martinus.sk, ktoré pred dvoma mesiacmi kúpilo svojich konkurentov Gorila.sk a Arara.cz. Meško je tiež členom Redakčnej rady Denníka N.

Šéf kníhkupectva Martinus.sk Michal Meško. Foto – N

V minulosti už Kiska, Trnka či Suchal

V predošlých ročníkoch boli medzi ocenenými zo Slovenska aj prezident Andrej Kiska, vicepremiér Peter Pellegrini, aj Ivan Štefunko či Michal Truban, teraz už z Progresívneho Slovenska.

Na zozname sa objavili aj vynálezca a konštruktér aeromobilu Štefan Klein, Zuzana Wienk z Aliancie Fair-play, Michal Štencl zo Sygicu, spoluzakladateľ Esetu Miroslav Trnka (jeden z akcionárov Denníka N). V roku 2014 bol medzi ocenenými prezidentov poradca Rado Baťo, Adam Znášik s Petrom Hajdinom za inovatívne metódy v politickom marketingu, IT-čkár Ján Suchal, aj Tomáš Bella, teraz už z Denníka N, a ďalší.

Kúpte si knihu Denníka N Pravda a lož na Facebooku

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie