Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Firma ponúka filipínske gazdiné Slovákom: sú diskrétne, pokorné a vždy k dispozícii

Stránka, ktorá ponúka Filipínky do domácnosti. Foto – reprofoto UltraCare.sk
Stránka, ktorá ponúka Filipínky do domácnosti. Foto – reprofoto UltraCare.sk

Nemáte čas na upratovanie, žehlenie, varenie, zalievanie kvetov alebo venčenie psa? „Zabezpečíme vám dlhodobú starostlivosť o vašu domácnosť a veľa ďalších iných činností, ktoré vykonáva jedna osoba – Filipínka,“ sľubuje inzerát na stránke UltraCare.sk.

Charakteristika Filipínok znie, že „sú veľmi pracovité, diskrétne, lojálne a pokorné“. Za výhodu je považované, že na Slovensku nemajú „žiadne sociálne väzby, sú v prípade potreby neustále k dispozícii“.

Desaťtisíce žien zo Slovenska od deväťdesiatych rokov pracovali a dodnes pracujú vo Veľkej Británii, v Nemecku či Rakúsku ako ženy v domácnosti, ktoré pomáhajú rodinám z lepšej strednej vrstvy pri udržiavaní poriadku, výchove menších detí či starostlivosti o starších.

Teraz sa vzorec obracia: dobre situované slovenské rodiny dostanú možnosť najať si lacnú pracovnú silu, tentokrát z Ázie.

Na inzerát o ženách z Filipín na sociálnej sieti upozornila stránka Sexistický kix, ktorá monitoruje neetické reklamy. Takúto reklamu aj službu považujú za „sexistickú, rasistickú a pravdepodobne – aspoň dúfame – za hranicou zákona“.

Zuzana Števulová z Ligy za ľudské práva upozorňuje, že jazyk, akým je služba v inzeráte popísaná, je problematický. „Vo mne osobne vyvoláva dojem, akoby ponúkali ‚tovar‘, a nie zamestnankyňu, s ktorou sa uzatvára riadny pracovný pomer a ktorá má svoju autonómiu a práva.“

Kresťanky zvyknuté pracovať

Za UltraCare.sk komunikuje Martina Medňanská. Tvrdí, že o tieto služby je na Slovensku veľký záujem. Firmu ešte len rozbiehajú, momentálne čakajú na prvé ženy, ktoré na Slovensku prejdú niekoľkodňovým školením.

„Filipínky patria k najžiadanejším na svete. Máme to potvrdené z Ruska, zo Škandinávie alebo z Kanady. Tí chcú vyslovene iba Filipínky,“ tvrdí Medňanská.

Prečo to tak podľa nej je? „Sú nám podobné, aj čo sa týka vierovyznania – sú to kresťanky. Už celé generácie sú zvyknuté na túto prácu. Tým, že boli dlho kolóniou, sú tieto dievčatá zlaté, pokorné, spoľahlivé. Naozaj majú najlepšie referencie.“

UltraCare.sk prevádzkuje spoločnosť United Management Group. Na Filipínach nadviazala kontakt s agentúrou, ktorá im v konkurze pomáha vybrať vhodné ženy. Tie by mali na Slovensku pracovať za minimálnu mzdu.

„Keďže na Slovensku nemajú žiadne sociálne väzby, sú v prípade potreby neustále k dispozícii. Sú ochotné pracovať nadčas a aj počas sviatkov,“ píše sa v inzeráte.

„Firma používa dehumanizujúci jazyk, ktorý vyznieva, akoby boli na predaj ľudské bytosti, nie služby,“ tvrdí organizátorka Sexistického kixu Diana Gregorová. „Vychádza z rasistického a sexistického predpokladu, keď sa domnieva, že konkrétna národnosť a rod sú vhodnejšie na vykonávanie určitých prác.“

Rada pre reklamu už na reklamu prijala jednu sťažnosť. „Sťažovateľ má názor, že tvrdenia v reklame vyznievajú, akoby na predaj boli samotné ženy,“ uviedla Eva Rajčáková z Rady pre reklamu. Rada sa reklamou teraz bude zaoberať, posudzovať bude najmä jej slušnosť a spoločenskú zodpovednosť.

Filipíny sú súostrovie, ktoré sa nachádza medzi Austráliou a Čínou. Majú asi 100 miliónov obyvateľov, štvrtina z nich žije pod hranicou chudoby.

Odhaduje sa, že desať miliónov Filipíncov pracuje a žije mimo krajiny – asi 4 milióny z nich žijú v USA, 2 milióny v arabských krajinách, pol milióna v Kanade, veľa z nich pracuje aj v Ázii. Pre miestnu ekonomiku sú ľudia v zahraničí veľkým prínosom – v roku 2015 domov poslali asi 25 miliárd dolárov (21 miliárd eur). Do zahraničia odchádzajú pracovať ľudia zo všetkých spoločenských vrstiev, nielen tí najchudobnejší.

Viac ako tristo rokov boli Filipíny španielskou kolóniou, preto sú ich obyvatelia vo väčšine kresťania. Na konci 19. storočia sa stali americkou kolóniou, po druhej svetovej vojne v roku 1946 získali nezávislosť.

Za minimálnu mzdu u nás gazdinú nezoženiete

Agentúra, ktorá ponúka „Filipínky do domácnosti“, tvrdí, že sa snažili nájsť ľudí aj na Slovensku. Neúspešne.

Pred pár mesiacmi uverejnili niekoľko inzerátov. Ponúkali minimálnu mzdu, teda 435 eur, no vyžadovali pokročilú úroveň angličtiny a certifikát alebo referencie v oblasti starostlivosti o domácnosť.

„Znalosť austronézskych jazykov, ázijských kultúr a zvyklostí výhodou“, píše sa v inzeráte. Austronézske jazyky sú tie, ktorými sa hovorí v Malajzii, na Filipínach a v ich okolí.

Ozvalo sa päť záujemkýň. „Nevedeli povedať ani slovo po anglicky. U nás jednoducho nie je pracovná sila na túto pozíciu, a to vieme aj z hotelov, že majú veľký problém nájsť chyžné,“ komentuje to Medňanská.

Zdenka Švábeková, ktorá má upratovaciu firmu Aner Haus, hovorí, že zohnať pomocníčku do domácnosti v Bratislave na plný úväzok a za minimálnu mzdu je nemožné. „Vysmiala by vás,“ hovorí.

„Ak by ste chceli zamestnať paniu do domácnosti na pracovný pomer v zmysle Zákonníka práce, mali by ste veľký problém napriek tomu, že nemáte nároky na vzdelanie ani vek uchádzačky a ako poctivý zamestnávateľ ponúkate 600 eur v čistom plus gastrolístky, nárok na dovolenku a PN,“ hovorí Švábeková. Cena práce sa v takomto prípade podľa nej vyšplhá k tisícke.

Švábeková upozorňuje, že veľa upratovacích služieb sa na Slovensku vykonáva načierno. Hodina upratovania v takom prípade stojí 6 až 10 eur na hodinu. Rovnaké ceny podľa nej majú aj upratovacie firmy.

Stránka, ktorá ponúka Filipínky do domácnosti. Foto – reprofoto UltraCare.sk

Ak si klient objedná služby Filipínky na plný úväzok, podľa Medňanskej zaplatí asi desať eur za hodinu. To znamená, že ročne sa suma za pomocníčku v domácnosti pre klienta vyšplhá až na 20-tisíc eur. Cudzinka z toho dostane asi štvrtinu. O bývanie a náklady s ním spojené sa stará klient alebo agentúra.

Zamestnávanie pomocníčok do domácnosti s ubytovaním u nás nie je veľmi bežné. Slovensko je skôr krajinou, z ktorej ženy stále odchádzajú robiť upratovačky alebo opatrovateľky do zahraničia. Ojedinelé prípady však existujú.

„Robia to agentúry, ale len sprostredkujú a zoberú províziu, ďalej sa nestarajú. A ak aj zamestnávajú, vykazovanie tejto služby má svoje skryté formy. Iné sa vykazuje na papier a inak to v skutočnosti je. Pretože forma zamestnávania s ubytovaním u klienta neexistuje, nemá podporu v Zákonníku práce,“ opisuje Zdenka Švábeková, ako to s pomocníčkami v domácnosti funguje dnes.

Vo svojej upratovacej firme sa často stretáva s tým, že ich zamestnankyne odchádzajú robiť načierno ku klientom, ktorí si predtým objednali firmu. Niektoré ženy, ktoré k nim prichádzajú pracovať, sa zasa na čierne zamestnávanie sťažujú v súvislosti s neprijateľnými pracovnými podmienkami či s nevyplácaním mzdy.

Ich život často závisí od zamestnávateľa

Števulová hovorí, že domáce pracovníčky sú zamestnankyne ako každé iné a ich zamestnávateľ musí rešpektovať Zákonník práce – teda napríklad aj maximálny pracovný čas, nárok na odpočinok, primeranú mzdu či odmeny za nadčasy a prácu vo sviatok.

„Opis ponúkaných služieb, ako je citovaný vyššie, vyvoláva pochybnosti, či budú práva domácej zamestnankyne skutočne rešpektované, pretože žiaden zamestnanec nemôže byť ‚neustále k dispozícii‘, a to ani v prípade, ak niekde ‚nemá žiadne sociálne väzby‘,“ hovorí Števulová.

Cudzinky sú navyše veľmi zraniteľné, lebo po získaní pracovného povolenia sú prakticky závislé od zamestnávateľa – ak by ich prepustil, hrozila by im deportácia. Neovládajú slovenčinu a je pre ne ťažšie vyhľadať pomoc.

„Máme skúsenosti so zamestnankyňami z cudziny, ktoré strpeli zlé zaobchádzanie až vykorisťovanie, pretože sa báli, že ak prehovoria, tak stratia prácu, povolenie na pobyt na Slovensku a budú musieť ihneď vycestovať,“ vysvetľuje Števulová.

Ak by mal zamestnávateľ v rukách ich povolenie na pobyt, mzdu a úmyselne by im bránil vybudovať si sociálne väzby, aby neustále pracovali, dalo by sa podľa Števulovej hovoriť o nútenej práci alebo aj obchodovaní s ľuďmi. To je na Slovensku nezákonné a podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach má Slovensko povinnosť podozrivú službu preveriť.

Povolenie na príchod Filipínok zatiaľ nežiadali

Števulová hovorí, že v zahraničí už majú dlhoročné skúsenosti s vykorisťovaním domácich pracovníčok. „Týka sa najmä pracovníčok z Filipín, keďže Filipíny sú jednou z krajín, z ktorej celosvetovo pochádza najviac domácich pracovníčok – migrantiek.“

Na Slovensko tento fenomén zatiaľ v plnej sile nedorazil, no zopár problémov už ženy z Ázie na Slovensku mali. „Stretávali sme sa s podobnými skúsenosťami so zamestnankyňami masážnych salónov z Thajska alebo ženami z Vietnamu, ktoré doviezli do domácnosti ako domáce pomocníčky a neskôr ich vykorisťovali.“

Medňanská hovorí, že s ponúkaním Filipínok ako gazdiniek do domácnosti zatiaľ žiadne problémy nemali. „Všetko je právne podložené, všetko budú mať preložené, nevidím v tom problém. A hlavne musia prejsť náročným procesom na cudzineckej polícii, kde dostávajú množstvo otázok, ktoré musia zodpovedať. Treba za tým vidieť neskutočné množstvo papierovania a vybavovania dokumentov, ktoré trvá mesiace,“ hovorí Medňanská.

Stránka, ktorá ponúka Filipínky do domácnosti. Foto – reprofoto UltraCare.sk

Ministerstvo práce zatiaľ neeviduje žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie pre uvedené pozície. Inzeráty, v ktorých zháňajú pomocníčky do domácnosti, však zaregistrovalo.

Pri zamestnávaní ľudí z tretích krajín musí zamestnávateľ doložiť dôkaz, že na Slovensku nezohnal podobne kvalifikovaného človeka za porovnateľnú mzdu. Nízky záujem o tieto inzeráty preto firma neskôr použije ako argument, prečo ženy z Filipín potrebuje.

Ministerstvo práce zdôrazňuje, že náš Zákonník práce neupravuje domácu prácu, ktorá zahŕňa pozície správcu domu, záhradníka, vodiča, opatrovateľky alebo kuchárky, ktorí pracujú priamo v domácnosti fyzickej osoby. Vzťahujú sa na nich preto bežné ustanovenia a majú rovnaké práva aj povinnosti ako iní zamestnanci.

Nemáš Filipínku, nie si in

Martina Medňanská sedem rokov pracovala v Spojených štátoch a tam je služba žien pracujúcich v domácnosti bežná. „Videla som, ako to funguje, a je to neskutočná pomoc. Aj na Slovensku je veľmi veľa rodín, ktoré sa nemajú na koho obrátiť, a toto je skutočne človek, ktorý vám dokáže vziať obrovské bremeno.“

V Česku ponúka cudzinky na domáce práce niekoľko firiem. „Tam je to už móda, vyslovene už je to tak, že keď nemáš Filipínku, nie si in. Tam už je to veľmi rozbehnuté,“ komentuje to Medňanská.

Ponuka Filípinok na podobnej českej stránke. Foto – reprofoto Grapecare

„Tie ženy idú cez veľmi prísne výberové konania. Chceme vybrať len tie top najlepšie. Ostatné nech idú do Česka,“ hovorí Medňanská. O Filipínky podľa nej na Slovensku majú záujem najmä diplomati a manažéri vo vysokých pozíciách. Služby na začiatku plánujú ponúkať len pre ľudí žijúcich v Bratislave.

Zdenka Švábeková tvrdí, že ako „gazdinky“ sú na Slovensku zatiaľ populárne najmä Ukrajinky, Poľky a Srbky.

Bez zmluvy a pracovnej doby

V Česku má s podobnými agentúrami skúsenosti aj riaditeľka Združenia pre integráciu a migráciu Magda Faltová. „Podobnými agentúrami sme sa zaoberali, dokonca sme fiktívnu agentúru zriadili a mediálne tak poukázali na nelegálne praktiky,“ hovorí Faltová.

Ich fiktívna kampaň Cizinky na úklid pohoršila množstvo ľudí, pretože ponúkali cudzinky, ktoré budú k dispozícii nonstop, „bez zbytočných papierovačiek“ – teda bez zmluvy, alebo ich opisovali ako tovar. Práve tak často vyzerá práca cudziniek v Česku. Z ich výskumu vyplynulo, že asi polovica žien nemá pracovnú zmluvu, tretina z nich sa sťažovala, že nemá stanovený pracovný čas a pracuje toľko, koľko treba. Pätine žien nepreplácali nadčasy.

Na stránke pracovnicevdomacnosti.cz opísali aj príbehy cudziniek, ktoré v Česku pracovali.

V domácnostiach v Česku najčastejšie pracujú cudzinky z Ukrajiny, po nich nasledujú Filipínky a Slovenky. Filipínky v Česku najčastejšie žijú aj pracujú priamo v rodinách. Takýto spôsob práce patrí k najrizikovejším, pretože sa veľmi ťažko kontroluje. Slovenská inšpekcia práce má na rozdiel od iných krajín právo zamestnanca kontrolovať všade, kde vykonáva prácu.

Združenie pre integráciu a migráciu spísalo desatoro férového zamestnávateľa. Mal by s cudzinkami napríklad uzatvárať zmluvy v jazyku, ktorému rozumejú, v zmluve by mala byť práca jasne opísaná, mala by obsahovať výšku mzdy aj nárok na dovolenku, zamestnávateľ by mal rešpektovať ich súkromie a správať sa k nim s úctou.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Paul DeGrauwe z London School of Economics: Len trh prinesie blahobyt, ale bez regulácie zničí sám seba 

Paul De Grauwe. Foto - Christophe Ketels
Paul De Grauwe. Foto – Christophe Ketels

Profesor ekonómie z London School of Economics Paul De Grauwe je jasným zástancom trhu, ale rovnako hlasno volá po jeho regulácii.

Aj súčasné politické problémy sú podľa neho dôsledkom toho, že sme nezvládli reguláciu.

Otvorene hovorí napríklad o potrebe vysokého zdanenia miliardárov, dokonca o čiastočnej konfiškácii ich majetku.

Minúta po minúte

Zdieľať

Väčšina malých a stredných firiem vo Francúzsku, ktoré obchodujú s Britániou, je na brexit slabo pripravená. Vyše polovica z nich ešte neposúdila, do akej miery ich odchod Británie z EÚ ovplyvní. Ukázal to prieskum francúzskeho ministerstva hospodárstva. (tasr)

Francúzska vláda už skôr upozornila firmy, ktoré budú po brexite vyvážať do a dovážať tovar z Británie, aby si dovtedy dali do poriadku potrebné papiere. Uviedla to pre agentúru Reuters štátna tajomníčka ministerstva hospodárstva a financií Agnés Pannierová-Runacherová.

Ako však ukázal októbrový prieskum ministerstva v Journal du Dimanche, ktorý sa uskutočnil na vzorke približne 3000 malých a stredných podnikov, zhruba 54 % z nich uviedlo, že nevedia, ako brexit ovplyvní ich biznis. Ďalších približne 40 % skúmalo možné dôsledky a iba 6 % z oslovených podnikov urobilo presné výpočty.

Navyše podľa prieskumu až 53 % podnikov uviedlo, že sú na odchod Británie z EÚ slabo pripravené.

„Určite nemôžem byť spokojná s tým, že 54 % firiem deklarovalo, že neskúmalo, ako brexit ovplyvní ich biznis, ich klientov a dodávateľov,“ povedala Pannierová-Runacherová pre Journal du Dimanche. Dodala však, že čo sa týka príprav, vláda urobila, čo mohla. Ďalšie kroky už budú závisieť od samotných firiem. (tasr)

Zdieľať

Slovenská ekonomika podľa Pellegriniho „hravo zvládne“ sociálne opatrenia, ktorú sú na stole. Deficit rozpočtu vo výške 0,5 % nepovažuje za problém. Podľa premiéra je krajina v podstate v prebytku, keby sa odmysleli náklady na splácanie dlhov.

Zdieľať

Za prvé tri kvartály roku 2019 sa na Slovensku zvýšili ceny bytov o 7,7 %. Za deväť mesiacov tohto roka vzrástla cena z 1 671 až na 1 800 eur za štvorcový meter, čo v januári málokto očakával, hovorí analytik Realitnej únie SR Vladimír Kubrický.

„Je možné, že na konci roka bude táto cena atakovať hodnotu 1 850 eur/m2. Znamenalo by to dvojciferný ročný rast. Ten už teraz majú za sebou v segmente najlikvidnejších nehnuteľností, pri starších 3-izbových bytoch, Banská Bystrica a Košice. Po deviatich mesiacoch tohto roka sa tam zvýšili ceny o 14,2, respektíve o 13,9 %,“ priblížil situáciu na trhu Kubrický.

Dvojciferné zvýšenie cien na konci roka podľa neho pravdepodobne čaká aj Prešov a Bratislavu. Ceny v spomínanom segmente tam stúpli za tri štvrťroky o 9,3 %, respektíve 8,2 %. Naopak, v Nitre to bolo o 2,1 %.

V aktuálnom cenovom rebríčku krajských miest v segmente starších 3-izbových bytov je na čele Bratislava (2 386 eur/m2), na druhom mieste sú Košice (1 687 eur/m2) a na treťom je Trnava (1 617 eur/m2). Na konci je Trenčín (1 276 eur/m2).

V hlavnom meste sú najdrahšie byty v centrálnom Starom Meste (3 067 eur/m2). „Práve tam sa spomedzi všetkých mestských častí zvýšili ceny starších 3-izbových bytov v tomto roku najviac, až o 12,2 %,“ doplnil Kubrický.

Jeseň je v znamení nízkej ponuky bytov na trhu a ďalšieho znižovania úrokov na hypotékach.

„Vidina dlhodobo nízkej ceny peňazí na finančnom trhu psychologicky nabáda ďalších záujemcov o bývanie k zadlžovaniu. Ceny bytov preto stále rastú, a to i napriek tomu, že od 1. júla 2019 je v platnosti posledná vlna reštrikčných úverových opatrení Národnej banky Slovenska,“ konštatuje analytik s tým, že týmito opatreniami nateraz centrálna banka minula všetku svoju „muníciu“, ktorú mala pripravenú proti neprimeranému zadlžovaniu obyvateľstva.

Novostavby, pretože sú drahšie ako staršie byty, kupujú realitní investori a ľudia, ktorí majú na bývanie vyšší rozpočet.

„Staršie byty často preferujú rodiny deťmi. Okrem toho, že v porovnaní s novostavbou získajú za rovnakú cenu väčší počet štvorcových metrov, starostlivo sledujú pri výbere aj infraštruktúru, ako sú školy, škôlky, obchody, zdravotné zariadenia, možnosti mestskej hromadnej dopravy,“ vysvetlil Kubrický.

Staršie byty sú podľa neho v lokalitách, ktoré tieto požiadavky spĺňajú. Záujem o ne na úkor novších sa zvyšuje aj v dôsledku rýchlo rastúcich cien naprieč celým realitným trhom. (tasr)

Zdieľať

Pomôcku pre pochopenie, aký je rozdiel medzi štátnym rozpočtom a rozpočtom verejnej správy a ktorý čo obsahuje, zverejnila rozpočtová rada.

Zdieľať

Audítorka Renáta Blahová kritizuje postavenie Penty v zdravotníctve. „Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili,“ píše v Paneli expertov.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako by sa verejnosť, podnikatelia, politici a verejné inštitúcie mali správať k Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám po tom, čo je už preukázané, že v minulosti spoluorganizoval korupčné schémy v prostredí vrcholovej politiky?

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku:

Verejnosť by mala byť vo vlastnom záujme vnímavejšia už aj na potenciálny konflikt verejného záujmu (zdravie občanov) so súkromným (maximalizácia zisku finančnej skupiny). Napríklad hromadné výzvy občanov na bojkot ZP Dôvera sa začali až po zverejnení nahrávok. Dôležité je, že to je krok správnym smerom a verejnosť začína byť na korupciu citlivejšia.

Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili. V žiadnej z krajín EÚ sa do zdravotníctva takým dominantným a agresívnym spôsobom súkromný kapitál neinfikoval.

Rovnako platí, že by sa aj seriózne podnikateľské subjekty, najmä tie, ktoré kladú dôraz na corporate governance, mali voči subjektu, ktorý je zapojený do masívnej korupčnej schémy, jednoznačne vymedziť. Je to v konečnom dôsledku v ich podnikateľskom záujme, korupčné prostredie nie je dlhodobo udržateľné a ohrozuje aj ich existenciu.

Boj proti korupčným praktikám je, pravdaže, témou aj v iných krajinách. Na ilustráciu čitateľom pripomeniem najväčšie prípady u našich susedov: Pandur v ČR (2006) a Buwog v AT (2004).

V prvom bol napriek nejasnej dôkaznej situácii český lobista Dalík už po 8 rokoch od začiatku procesu právoplatne odsúdený za korupciu štátnych úradníkov.

V druhom rakúska verejnosť aj obžalovaní lobisti a poradcovia bývalého rakúskeho ministra financií Grassera už 10 rokov od spustenia vyšetrovania korupčnej aféry čakajú na ukončenie komplikovaného, ale dôkladného a verejnosti prístupného súdneho procesu. Z verejných inštitúcií sú, pravdaže, v oboch procesoch rozhodujúce súdy a prokuratúra.

Držme si palce, aby sme sa v boji proti korupcii posúvali správnym smerom; nadchádzajúce voľby sú dôležitým míľnikom. Správnou voľbou tak môže prispieť každý z nás. A nezabúdajme, že naša krajina sa vo vnímaní korupcie od svojich susedov až tak nelíši. Ak sa vám to nezdá, kliknite si na interaktívnu mapu.

Čítajte aj odpovede ostatných členov Panelu expertov

Zdieľať

Skupina CMI, ktorú spoluvlastní Daniel Křetínský, kúpila podiel 4,07 percenta v spoločnosti ProSiebenSat.1 Media. Nákup podielu v nemeckej televíznej a rozhlasovej spoločnosti označila CMI za súčasť novej stratégie.

Tá spočíva v nákupe minoritných akciových podielov v európskych mediálnych spoločnostiach.

„Táto investícia prináša pre CMI aj prvok diverzifikácie, kedy po výraznejších investíciách do oblasti tlače vrátane digitálnych aktív a vstupu na trh rádií investuje aj do oblasti celoplošnej televízie, ktorá je spoločne s internetom dominantným formátom na reklamnom trhu,“ uviedla skupina Czech Media Invest.

Křetínský vlastní v CMI polovičný podiel. Ďalšími spolumajiteľmi sú Patrik Tkáč (40 %) a Roman Korbačka (10 %).

CMI vydáva v Česku štyri denníky a niekoľko desiatok časopisov. Vlastní aj rozhlasové stanice v Česku a v Rumunsku, od minulého roku je majiteľom aj niekoľkých francúzskych tlačených periodík, kúpila aj podiel v denníku Le Monde. (čtk)

Zdieľať

Koncern Volkswagen v septembri predal klientom 904 200 vozidiel. To je medziročný nárast o viac než 9 percent. Dôvodom rastu sú slabé výkony v rovnakom období minulého roka.

Vtedy automobilka nepredávala niekoľko modelov v súvislosti s nábehom novej procedúry merania spotreby a emisií. V Európskej únii totiž začala platiť prísnejšia metodika merania spotreby (WLTP), ktorá bola reakciou na emisný škandál.

V letných mesiacoch zasa v predstihu ponúkali automobilky vysoké zľavy, aby predali autá, ktoré normy nespĺňali. V dôsledku toho prudko vzrástol predaj v auguste. (automobilwoche, tasr)

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať