Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Bratislava je jednotkou v koncentrácii kreatívcov, predbehli sme všetky hlavné mestá Európskej únie

Z pohľadu celej krajiny na tom nie sme až tak dobre – patrí nám 18. miesto z 28. Zdroj – štúdia ECPRE
Z pohľadu celej krajiny na tom nie sme až tak dobre – patrí nám 18. miesto z 28. Zdroj – štúdia ECPRE

Švédski vedci skúmali, koľko ľudí v jednotlivých krajinách a hlavných mestách pracuje v takzvanom brain business sektore.

Bratislava, mesto budúcnosti. V hlavnom meste Slovenska je najviac ľudí zamestnaných v kreatívnych povolaniach.

Tvrdí to štúdia European Centre for Policy Reform and Entrepreneurship, ktorú vypracovali dvaja švédski vedci. Skúmali, koľko ľudí v európskych krajinách a ich hlavných mestách pracuje v takzvaných brain business pozíciách.

Čo si pod tým máme predstaviť? Napríklad architektov, vedcov, programátorov, manažérov, marketérov, vydavateľov, dizajnérov a množstvo ďalších povolaní. Podľa štúdie má takúto prácu len päť percent ľudí žijúcich v 28 európskych krajinách, ktoré sú zahrnuté do výskumu. V Bratislave by to malo byť až 18 percent – teda takmer každý piaty človek.

Exponea: Tu je plat pár tisíc eur kráľovský

Bratislava sa zaplnila veľkými IT a servisovými firmami, ako sú IBM, Dell, AT&T, rastú tu však aj úspešné startupy.

Napríklad jeden z najrýchlešie rastúcich startupov na svete Exponea. Nedávno do nej investoval desať miliónov eur miliardár Ivan Chrenko, ktorý je po Andrejovi Babišovi druhým najbohatším Slovákom, informuje slovenský Forbes.

Riaditeľ Exponey Peter Irikovský hovorí, že Bratislava je skvelým miestom na vybudovanie firmy. „Z ekonomického hľadiska je Bratislava pre tých, ktorí majú lepšie pracovné miesta, úžasným miestom na život. Tí, čo tu zarábajú štyri- alebo päťtisíc mesačne, ako niektorí naši programátori či manažéri, sa majú kráľovsky a podstatne lepšie ako kdekoľvek inde – neporovnateľne lepšie, ako by sa s týmto platom mali v Londýne alebo v Silicon Valley,“ hovorí Irikovský.

„Veľa ľudí, ktorých dnes máme v Exponei, dostali ponuky z Googlu a Facebooku, kde by im zaplatili relokáciu do San Francisca a dali by im výrazne vyšší plat, ale kombinácia super ľudí, slobodnej kultúry, zaujímavosti práce a kvality života v Bratislave je to, čo rozhoduje a prečo tu ľudia zostávajú,“ hovorí Irikovský. „Navyše, pre množstvo ľudí je kľúčová možnosť flexibility – napríklad možnosť jeden či dva dni v týždni učiť na škole, alebo inak ‚robiť svet lepším‘.“

Štúdia hovorí, že v Bratislave sa najviac expertov venuje IT službám, telekomunikáciám, programovaniu alebo vyššiemu manažmentu.

Blízkosť Západu aj tradícia

„Bratislava má tú výhodu, že je na hranici s niekdajším takzvaným západným svetom. Keď k nám prichádzali prvé zahraničné investície, prípadne špecifické inštitúcie hospodárskeho charakteru, tak sa koncentrovali práve tu,“ hovorí sociológ Slovenskej akadémie vied Ľubomír Falťan.

Z Bratislavy je to navyše blízko do Viedne aj Budapešti, s ktorými máme dobré dopravné spojenie. Sídlia tu aj najlepšie slovenské vzdelávacie a vedecké inštitúcie.

Keď Irikovský v Bratislave zakladal firmu, našiel tu množstvo šikovných a vzdelaných ľudí. „Veľa ľudí na slovenské školstvo nadáva,“ hovorí Irikovský a dodáva, že to nie je úplne oprávnené. Opisuje skúsenosť riaditeľa Leaf Academy, ktorá späť na Slovensko láka úspešných ľudí zo sveta: 10 percent najlepších Slovákov má lepšie študijné výsledky ako desať percent najlepších Američanov.

Dell: Dobré časové pásmo

Silvia Jeleníková z firmy Dell EMC tvrdí, že Bratislava má pre nich výhodnú geografickú polohu. „Časové pásmo nám umožňuje počas bežného dňa obsluhovať prakticky všetky regióny, v ktorých pôsobíme.“ Výhodou je aj to, že Bratislava je ekonomickým a spoločenským centrom, kde sa sústreďuje množstvo talentov z celého Slovenska.

Jedného z autorov štúdie, iracko-švédskeho vedca Nima Sanandajiho, sme sa spýtali, či výsledky nemohol ovplyvniť fakt, že v Bratislave žije a pracuje množstvo ľudí, ktorí nie sú priamo oficiálnymi obyvateľmi mesta a v Bratislave len prespávajú alebo do nej dochádzajú. Počet inovátorov by sa teda rozrátaval medzi menší počet obyvateľov.

„V štúdii sme použili údaje za širší región, ktorý zahŕňa hlavné mesto, predmestia aj menšie mestá v okolí,“ tvrdí Sanandaji. V štúdii použili štandardizované dáta jednotlivých krajín.

Lacnejších IT-čkárov už hľadajú na Balkáne

Slovensko má pre zahraničných investorov veľmi často imidž „montážnej dielne“, kde sa dá získať pomerne lacná pracovná sila. Irikovský z Exponey má pocit, že sa to mení. „Na Slovensku je veľa ľudí, ktorí robia super zaujímavé a veľmi pokrokové veci, akurát sa o tých veciach veľmi zle rozpráva a píše. Keď som o Exponei hovoril svojim rodičom, tak poriadne nevedeli pochopiť, čo robíme. Ale to, čo robíme, je na svetovej špičke.“

Ján Suchal zo Slovenska.Digital je trochu zdržanlivejší. Tvrdí, že medzinárodné firmy u nás stále hľadajú lacnú, no zároveň kvalifikovanú pracovnú silu a týchto ľudí tu vedia získať za dobrú cenu.

Aj slovenskí IT-čkári však začínajú byť drahí a medzinárodné firmy sa obzerajú po iných regiónoch. „Lacná kvalifikovaná pracovná sila sa teraz presúva na Balkán a do bývalej Juhoslávie – Chorvátsko, Srbsko, Bosna. Napríklad vývojári sú tam lacnejší ako my, hoci sú nám vo veľa veciach podobní,“ hovorí Suchal. Podľa Irikovského z Exponey sa dnes dajú nájsť lacnejší programátori aj v Brne alebo v Prahe.

Jeleníková z Dell EMC tvrdí, že požiadavky firiem na zamestnancov a kandidátov sú z hľadiska kvalifikácie čoraz vyššie a firmy tu začínajú budovať centrá excelentnosti. „Pre Dell EMC je rozhodujúca kvalita zamestnancov, ktorí sa počas svojej kariérnej cesty u nás neustále rozvíjajú a prechádzajú z tradičných operatívnych úloh na strategické úlohy s nadnárodným vplyvom,“ hovorí Jeleníková.

Potrebujeme pritiahnuť aj vývoj

Sociológ Ľubomír Falťan tvrdí, že mnohé zahraničné firmy, ktoré sa u nás rozhodli investovať, nechávajú svoje vývojové centra v domovskej krajine. „K nám presúvajú práve segmenty, ktoré sú určené na produkovanie, nie na inováciu. Ak sú naši šikovní a vedia sa presadiť, tak potom môžu odísť pracovať do centrál. Pritom naším záujmom by malo byť, aby sa aj tu robila inovácia a vývoj,“ hovorí Falťan.

Tento fenomén spomína aj samotná štúdia. Tvrdí, že ak sa jednoduchá práca programátorov presunie zo západných a severských krajín do lacnejších štátov – ako napríklad na Slovensko, do Česka alebo Rumunska –, nemusí nám to priniesť len nové pracovné pozície, ale aj iné výhody.

Ak budú zahraničné firmy týchto zamestnancov pravidelne vzdelávať a investovať tu, východoeurópske krajiny vraj čoskoro budú schopné v oblasti inovácií súperiť s krajinami na severe alebo západe Európy.

V oblastiach výskumu a rozvoja technológií v Bratislave zatiaľ zaostávame, podľa štúdie sa im venuje len veľmi málo ľudí. Podobne sme na tom aj s high-tech odvetvím a kultúrou.

Hlavné mesto v špičke, krajina vzadu

Bratislava sa na čelo rebríčka dostala zrejme aj preto, že tam prichádzajú mozgy z celej krajiny. V množstve inovátorov na počet obyvateľov sa Slovensko ako krajina umiestnilo na 18. mieste z 28 krajín. Štúdia tvrdí, že koncentrácia „brain business“ v hlavnom meste je pre krajiny bývalého sovietskeho bloku s plánovanou ekonomikou charakteristická.

„Slovensko je krajinou, kde sú rozdiely medzi hlavným mestom a regiónmi najväčšie,“ píše sa v štúdii. „Vo východnej a strednej Európe, rovnako ako aj vo Francúzsku, sú strediská ‚brain business‘ v oblasti hlavných miest. V iných častiach Európy je dobré poobzerať sa aj po ‚huboch‘ mimo hlavného mesta.“

U nás by sme vo vzdialenejších regiónoch hľadali trocha ťažšie. „Najväčší hub je Bratislava, Košice a ešte Žilina je zaujímavá,“ hovorí Suchal zo Slovenska.Digital. Brno by však podľa neho Košice predbehlo, lebo tam v nadnárodných spoločnostiach sídlia stovky až tisíce zamestnancov.

Podľa sociológa Falťana môžu byť rozdiely spôsobené aj tým, že manažment veľkých firiem zvykne sídliť len v Bratislave, ako hlavnom meste, aj keď samotné spoločnosti nie. „Kia má napríklad fabriku pri Žiline, ale veľká časť manažmentu žije v Bratislave. Tak je to aj s inými inštitúciami. Len pomaly sa v iných mestách, mimo hlavného mesta Slovenska, presadzujú regionálne centrály nadnárodných hospodárskych subjektov.“

Ako príklad vo svete Falťan uvádza Frankfurt nad Mohanom, ktorý je dôležitým bankovým a finančným centrom.

Keďže rozdiel medzi hlavným mestom a ostatnými regiónmi je veľmi veľký, nie je jasné, či sa na iných miestach v krátkom čase dokážu vytvoriť veľké tvorivé huby. „Vzdelanejší a ambicióznejší ľudia dnes z chudobnejších regiónov utekajú,“ hovorí Falťan. To môže Slovensku ešte škodiť. „Áno, západ Slovenska je dobrý, porovnateľný a atraktívny, ale ten zostatok bude treba nejakým spôsobom ťahať a investovať doň. A to dorovnávanie bude ekonomicky náročné,“ varuje Falťan.

Kto bude robiť bežnú prácu?

Vysoko kvalifikovaných ľudí má teda Bratislava dostatok. Jej problémom je opak – chýbajú jej tí, ktorí by robili práce nevyhnutné pre dobrý chod mesta, no nie sú dobre platené. Medzi tieto povolania patrí napríklad upratovací personál, kuchárky v školských jedálňach alebo začínajúce učiteľky. Bratislava má totiž vysoké náklady na život a z minimálnej mzdy sa tu žije ťažšie než v iných častiach krajiny.

Autor štúdie Nima Sanandaji hovorí, že podobné problémy môžu mať aj mladí ľudia, ktorí musia vyžiť z nástupného platu. Rovnakú situáciu vraj riešia napríklad v Silicon Valley.

„Riešením môžu byť opatrenia, ktoré znížia náklady na bývanie. Napríklad vybudovať dostupnejšie bývanie alebo zlepšiť infraštruktúru – nové cesty, metro, kvalitnejšie autobusy –, ktorá by ľuďom umožnila žiť v blízkych mestách a dochádzať do práce,“ hovorí Sanandaji.

Ak to nepomôže, budeme musieť lacnejšiu pracovnú silu dovážať zo zahraničia. „Bolo by to to isté, čo robia Slováci v západnej Európe, lebo miestni to za tak málo peňazí nechcú robiť alebo to nevyhovuje ich nárokom,“ hovorí Falťan.

Slovensko je v Londýne ako Uzbekistan u nás

Slovenská firma Exponea má niekoľko kancelárií aj vo Veľkej Británii. Podľa jej šéfa Petra Irikovského má Bratislava tú výhodu, že má rýchlejšiu a výrazne príjemnejšiu dopravu. Na schôdzku sa dostane za 10 minút, na letisko za 40 minút. V Londýne na to potrebuje trojnásobne viac času.

Na druhej strane, svoje obchodné oddelenie musia prevádzkovať v Londýne. „Na Slovensku nie sú zákazníci, ktorí by nás uživili. Predávať globálne zo Slovenska produkt s cenou nad 50-tisíc eur ročne sa nedá,“ hovorí Irikovský.

Aj preto sa vo Veľkej Británii občas prezentujú ako lokálna firma. „Je to kvôli tomu, že aj tam chcú ľudia nakupovať od lokálnych, chcú mať istotu, že sa majú na koho obrátiť. Keď s nami však robia nejaké väčšie rozhovory, sme jasná slovenská firma a sme na to hrdí,“ hovorí Irikovský.

„V biznise to však proaktívne neprezentujeme, lebo vnímanie Slovenska na Západe je stále také, ako je pre nás Uzbekistan. Kúpite si softvér od niekoho z Uzbekistanu? Skvelý softvér, rýchly, všetko je krásne. Keď sa nás však niekto pýta, pravdivo odpovedáme, že sme firmu vybudovali zo Slovenska a skoro celý predaj a obchod máme v zahraničí. Dlhodobo by sme pre Slovensko radi urobili to, čo Skype pre Estónsko,“ vraví Irikovský.

Dnes na DennikE.sk

  • Zákaz: Na celom Slovensku platí zákaz vychádzania
  • Testovanie: Spoločnosť OFZ mala v súvislosti s pilotným testovaním na covid-19 značný výpadok zamestnancov
  • Obmedzenia: Ako pracovať počas lockdownu?
  • Doprava: Ryanair začína lietať na linke Košice – Liverpool, lety bude prevádzkovať dvakrát týždenne v stredu a v nedeľu
  • Financie: Vyše tisíc veriteľov Arca Capital podalo spoločnú žalobu, celková žalovaná suma je 14 286 000 eur
  • Bývanie: Pôjdu ceny starých bytov pre pandémiu nadol?
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Zoznámte sa s hybridnými trolejbusmi. Prvý z nich testuje aj Bratislava

Mesto Bratislava je už rozhodnuté, že hybridné trolejbusy chce využívať. Aktuálne skúša získať na ne eurofondy. Foto - DPB
Mesto Bratislava je už rozhodnuté, že hybridné trolejbusy chce využívať. Aktuálne skúša získať na ne eurofondy. Foto – DPB

Bratislava testuje možnú budúcnosť MHD: trolejbus, ktorý dokáže jazdiť ako autobus. S týmito hybridmi experimentujú aj ďalšie slovenské mestá. Bratislava by ich mohla nasadzovať napríklad v linke na letisko.

Minúta po minúte

Spoločnosť OFZ má v súvislosti s pilotným testovaním na covid-19 značný výpadok zamestnancov. V noci zo soboty na nedeľu nenastúpilo do práce 60 % pracovníkov kritických stredísk.

Uviedol to výkonný riaditeľ OFZ Branislav Klocok.

Spoločnosť výpadok pracovnej sily očakávala, snažila sa naň vopred pripraviť preventívnym znížením výroby. „Postupne, ako nám začali ľudia vypadávať, sme boli nútení výrobu znížiť až o 40 %, niekedy aj viac – podľa toho, koľko ľudí sme mali k dispozícii na obsluhu pecí,“ priblížil Klocok.

Tesne pred začiatkom testovania mala spoločnosť výpadok zamestnancov kritických stredísk na úrovni 20 %. „Keďže vypadávali postupne, dalo sa to zvládnuť. Dnes v noci sme však mali situáciu, keď do práce nenastúpila viac ako polovica zamestnancov. Na jednej zmene ich máme 19, do práce prišlo 10 ľudí. Snažíme sa to vykryť v medziach toho, čo nám dovoľuje Zákonník práce, i keď to nie je jednoduché,“ povedal.

Veľká väčšina zamestnancov spoločnosti a ich rodín je podľa Klocoka už pretestovaná. Zatiaľ však nemá presné informácie o tom, koľko z nich bolo pozitívnych, prípadne koľko ich neprišlo do práce z iného dôvodu. (tasr)

V Nemecku dosiahli dohodu o zvýšení miezd pracovníkov vo verejnom sektore o 3,2 až 4,5 %. Týka sa zhruba 2,3 milióna zamestnancov spolkovej vlády a miestnych samospráv, pokrýva obdobie do 31. decembra 2022.

Zamestnancom s najnižšími príjmami podľa dohody vzrastú mzdy o 4,5 %, tí s najvyššími príjmami si polepšia o 3,2 %.

K dohode došlo v čase, keď Nemecko zápasí s negatívnymi hospodárskymi následkami koronavírusu. Rozpočtový deficit Nemecka by mal v tomto roku dosiahnuť 217,8 miliardy eur; v budúcom roku vláda počíta so schodkom 96,2 miliardy eur. (čtk, reuters)

Regulačné úrady by mali predĺžiť obmedzenia na rozdelenie kapitálu bánk, aby pomohli ochrániť finančný systém v prípade, že celosvetové ekonomické oživenie bude pomalé. Uviedol to Medzinárodný menový fond.

Svoje odporúčanie zverejnil práve v čase, keď sa niektoré veľké banky  snažia o obnovenie spätného nákupu akcií a vyplatenie dividend.

MMF vo svojej polročnej správe o celosvetovej finančnej stabilite ďalej uviedol, že regulačné úrady by mali rýchlo zasiahnuť pri rušení dočasných opatrení alebo predĺžiť celosvetové kapitálové pravidlá, aj keď zostanú v platnosti ďalšie opatrenia podporujúce finančný systém. Vedúci pracovníci popredných amerických a európskych bánk totiž v uplynulých týždňoch vyhlásili, že očakávajú skoré zrušenie pandemických obmedzení týkajúcich sa rozdeľovania kapitálu. Tvrdia, že si vytvorili dosť rezerv na riešenie akýchkoľvek problémov, ktoré by mohli byť spôsobené pomalým zotavovaním.

Podľa odhadu MMF pri nepriaznivom ekonomickom scenári by kapitálové rezervy bánk vo svete klesli o 420 miliárd dolárov (354,25 miliardy eur) pod kapitálové požiadavky regulátorov. Vďaka dočasným opatreniam, ktoré zaviedli regulačné úrady a vlády na ochranu bankového systému vrátane obmedzení pri distribúcii kapitálu, by tento schodok mohol dosiahnuť 110 miliárd dolárov, poznamenal fond.

„Keď si ponecháte príjmy ako kapitál, nie sú stratené. Banky ich môžu vyplatiť akcionárom po konci pandémie. Takže aj keď si tvorcovia politiky nie sú istí, kedy to môže byť, je lepšie byť opatrný a udržať si zisky,“ poznamenal Tobias Adrian, riaditeľ oddelenia menových a kapitálových trhov MMF.

Európske regulačné úrady pozastavili vyplácanie dividend bánk v marci. V USA, kde sa prostredníctvom spätného odkúpenia akcií distribuuje viac kapitálu, regulačné úrady zastavili iba spätné výkupy, pričom obmedzili zvyšovanie dividend a zviazali ich so súčasnou úrovňou zisku. Platnosť týchto obmedzení spravidla vyprší na konci roka, regulačné úrady by ich však mohli predĺžiť.

Americký Federálny rezervný systém práve uskutočňuje druhý tohtoročný záťažový test, aby zistil, či najväčšie banky v krajine vydržia ďalšie ekonomické tlaky v dôsledku pretrvávajúcej pandémie. MMF skonštatoval, že takéto záťažové testy sú užitočné a mali by sa využívať v ešte širšej miere, v snahe zistiť krehkosť finančných inštitúcií v čase bezprecedentných výziev, ktoré prináša pandémia.

Fond však kritizoval dočasné zmiernenie opatrení, ktoré porušuje zavedené kapitálové a účtovné pravidlá. Okrem uvoľnenia kapitálových rezerv totiž regulačné úrady pozastavili aj niektoré pravidlá účtovania nedobytných pohľadávok a upravili spôsob výpočtu kapitálových pomerov, aby sa zmiernil vplyv pandémie na súvahy bánk.

„V účtovníctve a kapitálových pravidlách je už zabudovaná veľká flexibilita,“ uviedol Adrian. „Ich použitie počas pandémie má veľký zmysel. Nato sú tzv. nárazníky určené. Uvoľnenie samotných pravidiel – napríklad zmenou definícií kapitálu – však môže oslabiť dôveru vo finančný systém,“ dodal. (tasr)

Minister práce navrhne predĺženie rodičovskej dovolenky. Dôvodom má byť pandémia, pre ktorú mnohé deti nemôžu nastúpiť do škôlky a pre rodičov nie je ľahké nájsť si teraz prácu. Milan Krajniak (Sme rodina) to povedal v relácii RTVS O 5 minút 12.

Ministerstvo životného prostredia chce merať znečistenie pri každej cementárni, na základe meraní by malo byť možné vypracovať relevantné hodnotenie kvality ovzdušia. Zväz výrobcov cementu tvrdí, že sa už snažia znížiť environmentálne dosahy.

„Ak sa preukáže významný vplyv konkrétnej cementárne na kvalitu ovzdušia, bude potrebné prijať prísnejšie podmienky na prevádzku zdroja. To môže znamenať aj sprísnenie emisných limitov, ale aj prijatie iných opatrení na obmedzenie fugitívnych emisií,“ vysvetľuje envirorezort.

Zväz výrobcov cementu konštatuje, že výroba cementu je energeticky náročný proces a cementárne sa tak radia k najväčším producentom oxidu uhličitého. Deklaruje však, že cementárne ročne investujú do modernizácie výrobných liniek a procesov, ktoré znižujú environmentálne dosahy. „Vďaka týmto investíciám už dnes slovenské cementárne dosahujú podpriemerné hodnoty emisií oxidu uhličitého v porovnaní s priemerom EÚ. A chcú ísť ešte ďalej,“ tvrdí.

Slovenské cementárne podľa ministerstva už teraz spaľujú viac ako 320 000 ton tuhých alternatív palív, ktoré sú z nerecyklovateľných plastov a sú v nich náhradou uhlia. „Problémom je, že podiel slovenského odpadu v týchto cementárňach je iba 20 %. Prvoradú úlohu preto vidíme v obmedzovaní prílevu zahraničného odpadu,“ uvádza odbor komunikácie.

Keďže väčšina odpadu končí na skládkach, cementárne sú nútené odpadové palivá dovážať zo zahraničia, uviedol na margo toho zväz. To by podľa neho chceli cementárne zmeniť, potrebujú na to však podporu. „Legislatíva na Slovensku je momentálne nastavená spôsobom, že ekonomicky jednoznačne favorizuje skládkovanie zmesových odpadov tak, ako sú vytvorené. Deje sa tak vďaka extrémne nízkym poplatkom za skládkovanie, ktoré sú až 10-násobne nižšie ako napríklad v Rakúsku, alebo 12-násobne nižšie ako v Nemecku. Slovenskí výrobcovia cementu sú pripravení v plnej možnej miere zhodnocovať alternatívne palivá vyrobené z odpadov pochádzajúcich zo Slovenska, hneď ako legislatíva umožní nákladovo efektívnu výrobu takýchto palív,“ uviedli riaditeľ zväzu Rudolf Mackovič a prezident zväzu a predseda predstavenstva spoločnosti Cemmac Martin Kebísek.

V hierarchii odpadového hospodárstva je energetické zhodnocovanie odpadov lepšie než skládkovanie. Spaľovanie však podľa ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽaNO) bude nevyhnutné, ale iba dočasné riešenie, pretože má dosah na kvalitu ovzdušia. „Energetické zhodnocovanie odpadov na Slovensku v istom časovom úseku stúpne, aby sa ukončila éra skládkovania. Verím však, že ruka v ruke s tým pôjde aj obmedzovanie tvorby odpadov,“ poznamenal Budaj.

Zvyšovanie energetického zhodnocovania odpadu je v súlade s programovým vyhlásením vlády. „Ministerstvo ho podporí iba za podmienky splnenia všetkých prísnych legislatívnych požiadaviek. Na spaľovanie neseparovaného odpadu sú spaľovne, nie cementárne,“ tvrdí odbor komunikácie. (tasr)

Národná diaľničná spoločnosť vyhlásila súťaže na ochranu a monitoring rozostavanej D1 s tunelom Višňové. Obe zákazky by podľa jej odhadov mali stáť spolu viac ako 2,5 milióna eur.

Vyplýva to z oznámení o vyhlásení súťaže, ktoré boli zverejnené vo vestníku verejného obstarávania.

Jedna zo súťaží zahŕňa geotechnický monitoring pre úsek rozostavanej diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, na ktorom sú momentálne pozastavené stavebné práce. „Geotechnický a geodetický monitoring je nutné vykonávať z dôvodu sledovania a monitorovania vytekajúcich vôd v tuneli Višňové,“ priblížila hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková.

Diaľničiari odhadujú hodnotu zákazky na 2,1 milióna eur bez DPH. Záujemcovia môžu predkladať ponuky alebo žiadosti o účasť v tendri do 16. novembra.

NDS zároveň hľadá firmu na bezpečnostné a ochranné práce. Zabezpečiť chce fyzickú ochranu trasy a tunela počas prerušenia stavebných prác pre stavbu úseku D1 s tunelom Višňové. Odhadovaná cena predstavuje takmer 400 000 eur bez DPH. Lehota na predkladanie ponúk či žiadostí o účasť v súťaži je do 13. novembra.

Bezpečnostné a ochranné práce budú vykonávané nepretržite, sedem dní v týždni, aj počas sviatkov.
Budú zabezpečené v oblasti západného a východného portálu tunela Višňové a vstupov do tunela, na trase úseku D1 v zóne skladiska materiálu a v zóne strediska údržby a križovatky Lietavská Lúčka.

Platnosť doterajšej zmluvy na zabezpečenie fyzickej ochrany trasy a tunela sa skončí v decembri tohto roka a je potrebné zabezpečiť plynulé stráženie na ďalšie obdobie. Žgravčáková upozornila, že uzatvorením novej zmluvy vstúpi do platnosti aj výslovná dohoda zmluvných strán, že zmluva zaniká dňom prevzatia staveniska budúcim novým zhotoviteľom stavby D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala. (tasr)

Po testovaní v oravskej firme OFZ očakávajú, že polovica ľudí z kľúčových prevádzok nepríde

Meranie teploty pri príchode do práce. Foto N - Vladimír Šimíček
Meranie teploty pri príchode do práce. Foto N – Vladimír Šimíček

Po testovaní vo veľkej oravskej firme OFZ v Oravskom Podzámku očakávajú, že polovica ľudí z kľúčových prevádzok nepríde, čo je ďalšia komplikácia v už aj tak zlej situácii. Riaditeľ Branislav Klocok má z pretrvávajúcej krízy obavy. „Neviem vám povedať, či máme mesiac, dva, tri, ale určite nemáme pol roka.“

Mnohé obchody ostali otvorené, ale ľudia by do nich nemali chodiť nakupovať. Zopakoval to minister vnútra Mikulec (OĽaNO). Počas zákazu vychádzania je možné si nakupovať len životne dôležité druhy tovaru – potraviny, lieky či drogériu.

Mikulec upozornil, že policajti zákaz vychádzania kontrolujú, hoci nemôžu byť pri každej prevádzke.

Ak však zistia porušenie zákazu vychádzania, môžu ľuďom udeliť pokutu.

Video: Hutnícka firma OFZ v Oravskom Podzámku pracuje nepretržite na štyri zmeny, výpadok pece stojí státisíce. V sobotu na rannú zmenu po prvom dni testovania na koronavírus nenastúpilo 40 percent zamestnancov zmeny.

Finančné rezervy sa od začiatku roka postupne stenčovali.

„Neviem vám povedať, či máme mesiac, dva, tri, ale určite nemáme pol roka,“ hovorí výkonný riaditeľ firmy Branislav Klocok o prípade, ak by výrobu museli znižovať ďalej.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať