Denník N

Bratislava je jednotkou v koncentrácii kreatívcov, predbehli sme všetky hlavné mestá Európskej únie

Z pohľadu celej krajiny na tom nie sme až tak dobre – patrí nám 18. miesto z 28. Zdroj – štúdia ECPRE
Z pohľadu celej krajiny na tom nie sme až tak dobre – patrí nám 18. miesto z 28. Zdroj – štúdia ECPRE

Švédski vedci skúmali, koľko ľudí v jednotlivých krajinách a hlavných mestách pracuje v takzvanom brain business sektore.

Bratislava, mesto budúcnosti. V hlavnom meste Slovenska je najviac ľudí zamestnaných v kreatívnych povolaniach.

Tvrdí to štúdia European Centre for Policy Reform and Entrepreneurship, ktorú vypracovali dvaja švédski vedci. Skúmali, koľko ľudí v európskych krajinách a ich hlavných mestách pracuje v takzvaných brain business pozíciách.

Čo si pod tým máme predstaviť? Napríklad architektov, vedcov, programátorov, manažérov, marketérov, vydavateľov, dizajnérov a množstvo ďalších povolaní. Podľa štúdie má takúto prácu len päť percent ľudí žijúcich v 28 európskych krajinách, ktoré sú zahrnuté do výskumu. V Bratislave by to malo byť až 18 percent – teda takmer každý piaty človek.

Exponea: Tu je plat pár tisíc eur kráľovský

Bratislava sa zaplnila veľkými IT a servisovými firmami, ako sú IBM, Dell, AT&T, rastú tu však aj úspešné startupy.

Napríklad jeden z najrýchlešie rastúcich startupov na svete Exponea. Nedávno do nej investoval desať miliónov eur miliardár Ivan Chrenko, ktorý je po Andrejovi Babišovi druhým najbohatším Slovákom, informuje slovenský Forbes.

Riaditeľ Exponey Peter Irikovský hovorí, že Bratislava je skvelým miestom na vybudovanie firmy. „Z ekonomického hľadiska je Bratislava pre tých, ktorí majú lepšie pracovné miesta, úžasným miestom na život. Tí, čo tu zarábajú štyri- alebo päťtisíc mesačne, ako niektorí naši programátori či manažéri, sa majú kráľovsky a podstatne lepšie ako kdekoľvek inde – neporovnateľne lepšie, ako by sa s týmto platom mali v Londýne alebo v Silicon Valley,“ hovorí Irikovský.

„Veľa ľudí, ktorých dnes máme v Exponei, dostali ponuky z Googlu a Facebooku, kde by im zaplatili relokáciu do San Francisca a dali by im výrazne vyšší plat, ale kombinácia super ľudí, slobodnej kultúry, zaujímavosti práce a kvality života v Bratislave je to, čo rozhoduje a prečo tu ľudia zostávajú,“ hovorí Irikovský. „Navyše, pre množstvo ľudí je kľúčová možnosť flexibility – napríklad možnosť jeden či dva dni v týždni učiť na škole, alebo inak ‚robiť svet lepším‘.“

Štúdia hovorí, že v Bratislave sa najviac expertov venuje IT službám, telekomunikáciám, programovaniu alebo vyššiemu manažmentu.

Blízkosť Západu aj tradícia

„Bratislava má tú výhodu, že je na hranici s niekdajším takzvaným západným svetom. Keď k nám prichádzali prvé zahraničné investície, prípadne špecifické inštitúcie hospodárskeho charakteru, tak sa koncentrovali práve tu,“ hovorí sociológ Slovenskej akadémie vied Ľubomír Falťan.

Z Bratislavy je to navyše blízko do Viedne aj Budapešti, s ktorými máme dobré dopravné spojenie. Sídlia tu aj najlepšie slovenské vzdelávacie a vedecké inštitúcie.

Keď Irikovský v Bratislave zakladal firmu, našiel tu množstvo šikovných a vzdelaných ľudí. „Veľa ľudí na slovenské školstvo nadáva,“ hovorí Irikovský a dodáva, že to nie je úplne oprávnené. Opisuje skúsenosť riaditeľa Leaf Academy, ktorá späť na Slovensko láka úspešných ľudí zo sveta: 10 percent najlepších Slovákov má lepšie študijné výsledky ako desať percent najlepších Američanov.

Dell: Dobré časové pásmo

Silvia Jeleníková z firmy Dell EMC tvrdí, že Bratislava má pre nich výhodnú geografickú polohu. „Časové pásmo nám umožňuje počas bežného dňa obsluhovať prakticky všetky regióny, v ktorých pôsobíme.“ Výhodou je aj to, že Bratislava je ekonomickým a spoločenským centrom, kde sa sústreďuje množstvo talentov z celého Slovenska.

Jedného z autorov štúdie, iracko-švédskeho vedca Nima Sanandajiho, sme sa spýtali, či výsledky nemohol ovplyvniť fakt, že v Bratislave žije a pracuje množstvo ľudí, ktorí nie sú priamo oficiálnymi obyvateľmi mesta a v Bratislave len prespávajú alebo do nej dochádzajú. Počet inovátorov by sa teda rozrátaval medzi menší počet obyvateľov.

„V štúdii sme použili údaje za širší región, ktorý zahŕňa hlavné mesto, predmestia aj menšie mestá v okolí,“ tvrdí Sanandaji. V štúdii použili štandardizované dáta jednotlivých krajín.

Lacnejších IT-čkárov už hľadajú na Balkáne

Slovensko má pre zahraničných investorov veľmi často imidž „montážnej dielne“, kde sa dá získať pomerne lacná pracovná sila. Irikovský z Exponey má pocit, že sa to mení. „Na Slovensku je veľa ľudí, ktorí robia super zaujímavé a veľmi pokrokové veci, akurát sa o tých veciach veľmi zle rozpráva a píše. Keď som o Exponei hovoril svojim rodičom, tak poriadne nevedeli pochopiť, čo robíme. Ale to, čo robíme, je na svetovej špičke.“

Ján Suchal zo Slovenska.Digital je trochu zdržanlivejší. Tvrdí, že medzinárodné firmy u nás stále hľadajú lacnú, no zároveň kvalifikovanú pracovnú silu a týchto ľudí tu vedia získať za dobrú cenu.

Aj slovenskí IT-čkári však začínajú byť drahí a medzinárodné firmy sa obzerajú po iných regiónoch. „Lacná kvalifikovaná pracovná sila sa teraz presúva na Balkán a do bývalej Juhoslávie – Chorvátsko, Srbsko, Bosna. Napríklad vývojári sú tam lacnejší ako my, hoci sú nám vo veľa veciach podobní,“ hovorí Suchal. Podľa Irikovského z Exponey sa dnes dajú nájsť lacnejší programátori aj v Brne alebo v Prahe.

Jeleníková z Dell EMC tvrdí, že požiadavky firiem na zamestnancov a kandidátov sú z hľadiska kvalifikácie čoraz vyššie a firmy tu začínajú budovať centrá excelentnosti. „Pre Dell EMC je rozhodujúca kvalita zamestnancov, ktorí sa počas svojej kariérnej cesty u nás neustále rozvíjajú a prechádzajú z tradičných operatívnych úloh na strategické úlohy s nadnárodným vplyvom,“ hovorí Jeleníková.

Potrebujeme pritiahnuť aj vývoj

Sociológ Ľubomír Falťan tvrdí, že mnohé zahraničné firmy, ktoré sa u nás rozhodli investovať, nechávajú svoje vývojové centra v domovskej krajine. „K nám presúvajú práve segmenty, ktoré sú určené na produkovanie, nie na inováciu. Ak sú naši šikovní a vedia sa presadiť, tak potom môžu odísť pracovať do centrál. Pritom naším záujmom by malo byť, aby sa aj tu robila inovácia a vývoj,“ hovorí Falťan.

Tento fenomén spomína aj samotná štúdia. Tvrdí, že ak sa jednoduchá práca programátorov presunie zo západných a severských krajín do lacnejších štátov – ako napríklad na Slovensko, do Česka alebo Rumunska –, nemusí nám to priniesť len nové pracovné pozície, ale aj iné výhody.

Ak budú zahraničné firmy týchto zamestnancov pravidelne vzdelávať a investovať tu, východoeurópske krajiny vraj čoskoro budú schopné v oblasti inovácií súperiť s krajinami na severe alebo západe Európy.

V oblastiach výskumu a rozvoja technológií v Bratislave zatiaľ zaostávame, podľa štúdie sa im venuje len veľmi málo ľudí. Podobne sme na tom aj s high-tech odvetvím a kultúrou.

Hlavné mesto v špičke, krajina vzadu

Bratislava sa na čelo rebríčka dostala zrejme aj preto, že tam prichádzajú mozgy z celej krajiny. V množstve inovátorov na počet obyvateľov sa Slovensko ako krajina umiestnilo na 18. mieste z 28 krajín. Štúdia tvrdí, že koncentrácia „brain business“ v hlavnom meste je pre krajiny bývalého sovietskeho bloku s plánovanou ekonomikou charakteristická.

„Slovensko je krajinou, kde sú rozdiely medzi hlavným mestom a regiónmi najväčšie,“ píše sa v štúdii. „Vo východnej a strednej Európe, rovnako ako aj vo Francúzsku, sú strediská ‚brain business‘ v oblasti hlavných miest. V iných častiach Európy je dobré poobzerať sa aj po ‚huboch‘ mimo hlavného mesta.“

U nás by sme vo vzdialenejších regiónoch hľadali trocha ťažšie. „Najväčší hub je Bratislava, Košice a ešte Žilina je zaujímavá,“ hovorí Suchal zo Slovenska.Digital. Brno by však podľa neho Košice predbehlo, lebo tam v nadnárodných spoločnostiach sídlia stovky až tisíce zamestnancov.

Podľa sociológa Falťana môžu byť rozdiely spôsobené aj tým, že manažment veľkých firiem zvykne sídliť len v Bratislave, ako hlavnom meste, aj keď samotné spoločnosti nie. „Kia má napríklad fabriku pri Žiline, ale veľká časť manažmentu žije v Bratislave. Tak je to aj s inými inštitúciami. Len pomaly sa v iných mestách, mimo hlavného mesta Slovenska, presadzujú regionálne centrály nadnárodných hospodárskych subjektov.“

Ako príklad vo svete Falťan uvádza Frankfurt nad Mohanom, ktorý je dôležitým bankovým a finančným centrom.

Keďže rozdiel medzi hlavným mestom a ostatnými regiónmi je veľmi veľký, nie je jasné, či sa na iných miestach v krátkom čase dokážu vytvoriť veľké tvorivé huby. „Vzdelanejší a ambicióznejší ľudia dnes z chudobnejších regiónov utekajú,“ hovorí Falťan. To môže Slovensku ešte škodiť. „Áno, západ Slovenska je dobrý, porovnateľný a atraktívny, ale ten zostatok bude treba nejakým spôsobom ťahať a investovať doň. A to dorovnávanie bude ekonomicky náročné,“ varuje Falťan.

Kto bude robiť bežnú prácu?

Vysoko kvalifikovaných ľudí má teda Bratislava dostatok. Jej problémom je opak – chýbajú jej tí, ktorí by robili práce nevyhnutné pre dobrý chod mesta, no nie sú dobre platené. Medzi tieto povolania patrí napríklad upratovací personál, kuchárky v školských jedálňach alebo začínajúce učiteľky. Bratislava má totiž vysoké náklady na život a z minimálnej mzdy sa tu žije ťažšie než v iných častiach krajiny.

Autor štúdie Nima Sanandaji hovorí, že podobné problémy môžu mať aj mladí ľudia, ktorí musia vyžiť z nástupného platu. Rovnakú situáciu vraj riešia napríklad v Silicon Valley.

„Riešením môžu byť opatrenia, ktoré znížia náklady na bývanie. Napríklad vybudovať dostupnejšie bývanie alebo zlepšiť infraštruktúru – nové cesty, metro, kvalitnejšie autobusy –, ktorá by ľuďom umožnila žiť v blízkych mestách a dochádzať do práce,“ hovorí Sanandaji.

Ak to nepomôže, budeme musieť lacnejšiu pracovnú silu dovážať zo zahraničia. „Bolo by to to isté, čo robia Slováci v západnej Európe, lebo miestni to za tak málo peňazí nechcú robiť alebo to nevyhovuje ich nárokom,“ hovorí Falťan.

Slovensko je v Londýne ako Uzbekistan u nás

Slovenská firma Exponea má niekoľko kancelárií aj vo Veľkej Británii. Podľa jej šéfa Petra Irikovského má Bratislava tú výhodu, že má rýchlejšiu a výrazne príjemnejšiu dopravu. Na schôdzku sa dostane za 10 minút, na letisko za 40 minút. V Londýne na to potrebuje trojnásobne viac času.

Na druhej strane, svoje obchodné oddelenie musia prevádzkovať v Londýne. „Na Slovensku nie sú zákazníci, ktorí by nás uživili. Predávať globálne zo Slovenska produkt s cenou nad 50-tisíc eur ročne sa nedá,“ hovorí Irikovský.

Aj preto sa vo Veľkej Británii občas prezentujú ako lokálna firma. „Je to kvôli tomu, že aj tam chcú ľudia nakupovať od lokálnych, chcú mať istotu, že sa majú na koho obrátiť. Keď s nami však robia nejaké väčšie rozhovory, sme jasná slovenská firma a sme na to hrdí,“ hovorí Irikovský.

„V biznise to však proaktívne neprezentujeme, lebo vnímanie Slovenska na Západe je stále také, ako je pre nás Uzbekistan. Kúpite si softvér od niekoho z Uzbekistanu? Skvelý softvér, rýchly, všetko je krásne. Keď sa nás však niekto pýta, pravdivo odpovedáme, že sme firmu vybudovali zo Slovenska a skoro celý predaj a obchod máme v zahraničí. Dlhodobo by sme pre Slovensko radi urobili to, čo Skype pre Estónsko,“ vraví Irikovský.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie