Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Bratislava je jednotkou v koncentrácii kreatívcov, predbehli sme všetky hlavné mestá Európskej únie

Z pohľadu celej krajiny na tom nie sme až tak dobre – patrí nám 18. miesto z 28. Zdroj – štúdia ECPRE
Z pohľadu celej krajiny na tom nie sme až tak dobre – patrí nám 18. miesto z 28. Zdroj – štúdia ECPRE

Švédski vedci skúmali, koľko ľudí v jednotlivých krajinách a hlavných mestách pracuje v takzvanom brain business sektore.

Bratislava, mesto budúcnosti. V hlavnom meste Slovenska je najviac ľudí zamestnaných v kreatívnych povolaniach.

Tvrdí to štúdia European Centre for Policy Reform and Entrepreneurship, ktorú vypracovali dvaja švédski vedci. Skúmali, koľko ľudí v európskych krajinách a ich hlavných mestách pracuje v takzvaných brain business pozíciách.

Čo si pod tým máme predstaviť? Napríklad architektov, vedcov, programátorov, manažérov, marketérov, vydavateľov, dizajnérov a množstvo ďalších povolaní. Podľa štúdie má takúto prácu len päť percent ľudí žijúcich v 28 európskych krajinách, ktoré sú zahrnuté do výskumu. V Bratislave by to malo byť až 18 percent – teda takmer každý piaty človek.

Exponea: Tu je plat pár tisíc eur kráľovský

Bratislava sa zaplnila veľkými IT a servisovými firmami, ako sú IBM, Dell, AT&T, rastú tu však aj úspešné startupy.

Napríklad jeden z najrýchlešie rastúcich startupov na svete Exponea. Nedávno do nej investoval desať miliónov eur miliardár Ivan Chrenko, ktorý je po Andrejovi Babišovi druhým najbohatším Slovákom, informuje slovenský Forbes.

Riaditeľ Exponey Peter Irikovský hovorí, že Bratislava je skvelým miestom na vybudovanie firmy. „Z ekonomického hľadiska je Bratislava pre tých, ktorí majú lepšie pracovné miesta, úžasným miestom na život. Tí, čo tu zarábajú štyri- alebo päťtisíc mesačne, ako niektorí naši programátori či manažéri, sa majú kráľovsky a podstatne lepšie ako kdekoľvek inde – neporovnateľne lepšie, ako by sa s týmto platom mali v Londýne alebo v Silicon Valley,“ hovorí Irikovský.

„Veľa ľudí, ktorých dnes máme v Exponei, dostali ponuky z Googlu a Facebooku, kde by im zaplatili relokáciu do San Francisca a dali by im výrazne vyšší plat, ale kombinácia super ľudí, slobodnej kultúry, zaujímavosti práce a kvality života v Bratislave je to, čo rozhoduje a prečo tu ľudia zostávajú,“ hovorí Irikovský. „Navyše, pre množstvo ľudí je kľúčová možnosť flexibility – napríklad možnosť jeden či dva dni v týždni učiť na škole, alebo inak ‚robiť svet lepším‘.“

Štúdia hovorí, že v Bratislave sa najviac expertov venuje IT službám, telekomunikáciám, programovaniu alebo vyššiemu manažmentu.

Blízkosť Západu aj tradícia

„Bratislava má tú výhodu, že je na hranici s niekdajším takzvaným západným svetom. Keď k nám prichádzali prvé zahraničné investície, prípadne špecifické inštitúcie hospodárskeho charakteru, tak sa koncentrovali práve tu,“ hovorí sociológ Slovenskej akadémie vied Ľubomír Falťan.

Z Bratislavy je to navyše blízko do Viedne aj Budapešti, s ktorými máme dobré dopravné spojenie. Sídlia tu aj najlepšie slovenské vzdelávacie a vedecké inštitúcie.

Keď Irikovský v Bratislave zakladal firmu, našiel tu množstvo šikovných a vzdelaných ľudí. „Veľa ľudí na slovenské školstvo nadáva,“ hovorí Irikovský a dodáva, že to nie je úplne oprávnené. Opisuje skúsenosť riaditeľa Leaf Academy, ktorá späť na Slovensko láka úspešných ľudí zo sveta: 10 percent najlepších Slovákov má lepšie študijné výsledky ako desať percent najlepších Američanov.

Dell: Dobré časové pásmo

Silvia Jeleníková z firmy Dell EMC tvrdí, že Bratislava má pre nich výhodnú geografickú polohu. „Časové pásmo nám umožňuje počas bežného dňa obsluhovať prakticky všetky regióny, v ktorých pôsobíme.“ Výhodou je aj to, že Bratislava je ekonomickým a spoločenským centrom, kde sa sústreďuje množstvo talentov z celého Slovenska.

Jedného z autorov štúdie, iracko-švédskeho vedca Nima Sanandajiho, sme sa spýtali, či výsledky nemohol ovplyvniť fakt, že v Bratislave žije a pracuje množstvo ľudí, ktorí nie sú priamo oficiálnymi obyvateľmi mesta a v Bratislave len prespávajú alebo do nej dochádzajú. Počet inovátorov by sa teda rozrátaval medzi menší počet obyvateľov.

„V štúdii sme použili údaje za širší región, ktorý zahŕňa hlavné mesto, predmestia aj menšie mestá v okolí,“ tvrdí Sanandaji. V štúdii použili štandardizované dáta jednotlivých krajín.

Lacnejších IT-čkárov už hľadajú na Balkáne

Slovensko má pre zahraničných investorov veľmi často imidž „montážnej dielne“, kde sa dá získať pomerne lacná pracovná sila. Irikovský z Exponey má pocit, že sa to mení. „Na Slovensku je veľa ľudí, ktorí robia super zaujímavé a veľmi pokrokové veci, akurát sa o tých veciach veľmi zle rozpráva a píše. Keď som o Exponei hovoril svojim rodičom, tak poriadne nevedeli pochopiť, čo robíme. Ale to, čo robíme, je na svetovej špičke.“

Ján Suchal zo Slovenska.Digital je trochu zdržanlivejší. Tvrdí, že medzinárodné firmy u nás stále hľadajú lacnú, no zároveň kvalifikovanú pracovnú silu a týchto ľudí tu vedia získať za dobrú cenu.

Aj slovenskí IT-čkári však začínajú byť drahí a medzinárodné firmy sa obzerajú po iných regiónoch. „Lacná kvalifikovaná pracovná sila sa teraz presúva na Balkán a do bývalej Juhoslávie – Chorvátsko, Srbsko, Bosna. Napríklad vývojári sú tam lacnejší ako my, hoci sú nám vo veľa veciach podobní,“ hovorí Suchal. Podľa Irikovského z Exponey sa dnes dajú nájsť lacnejší programátori aj v Brne alebo v Prahe.

Jeleníková z Dell EMC tvrdí, že požiadavky firiem na zamestnancov a kandidátov sú z hľadiska kvalifikácie čoraz vyššie a firmy tu začínajú budovať centrá excelentnosti. „Pre Dell EMC je rozhodujúca kvalita zamestnancov, ktorí sa počas svojej kariérnej cesty u nás neustále rozvíjajú a prechádzajú z tradičných operatívnych úloh na strategické úlohy s nadnárodným vplyvom,“ hovorí Jeleníková.

Potrebujeme pritiahnuť aj vývoj

Sociológ Ľubomír Falťan tvrdí, že mnohé zahraničné firmy, ktoré sa u nás rozhodli investovať, nechávajú svoje vývojové centra v domovskej krajine. „K nám presúvajú práve segmenty, ktoré sú určené na produkovanie, nie na inováciu. Ak sú naši šikovní a vedia sa presadiť, tak potom môžu odísť pracovať do centrál. Pritom naším záujmom by malo byť, aby sa aj tu robila inovácia a vývoj,“ hovorí Falťan.

Tento fenomén spomína aj samotná štúdia. Tvrdí, že ak sa jednoduchá práca programátorov presunie zo západných a severských krajín do lacnejších štátov – ako napríklad na Slovensko, do Česka alebo Rumunska –, nemusí nám to priniesť len nové pracovné pozície, ale aj iné výhody.

Ak budú zahraničné firmy týchto zamestnancov pravidelne vzdelávať a investovať tu, východoeurópske krajiny vraj čoskoro budú schopné v oblasti inovácií súperiť s krajinami na severe alebo západe Európy.

V oblastiach výskumu a rozvoja technológií v Bratislave zatiaľ zaostávame, podľa štúdie sa im venuje len veľmi málo ľudí. Podobne sme na tom aj s high-tech odvetvím a kultúrou.

Hlavné mesto v špičke, krajina vzadu

Bratislava sa na čelo rebríčka dostala zrejme aj preto, že tam prichádzajú mozgy z celej krajiny. V množstve inovátorov na počet obyvateľov sa Slovensko ako krajina umiestnilo na 18. mieste z 28 krajín. Štúdia tvrdí, že koncentrácia „brain business“ v hlavnom meste je pre krajiny bývalého sovietskeho bloku s plánovanou ekonomikou charakteristická.

„Slovensko je krajinou, kde sú rozdiely medzi hlavným mestom a regiónmi najväčšie,“ píše sa v štúdii. „Vo východnej a strednej Európe, rovnako ako aj vo Francúzsku, sú strediská ‚brain business‘ v oblasti hlavných miest. V iných častiach Európy je dobré poobzerať sa aj po ‚huboch‘ mimo hlavného mesta.“

U nás by sme vo vzdialenejších regiónoch hľadali trocha ťažšie. „Najväčší hub je Bratislava, Košice a ešte Žilina je zaujímavá,“ hovorí Suchal zo Slovenska.Digital. Brno by však podľa neho Košice predbehlo, lebo tam v nadnárodných spoločnostiach sídlia stovky až tisíce zamestnancov.

Podľa sociológa Falťana môžu byť rozdiely spôsobené aj tým, že manažment veľkých firiem zvykne sídliť len v Bratislave, ako hlavnom meste, aj keď samotné spoločnosti nie. „Kia má napríklad fabriku pri Žiline, ale veľká časť manažmentu žije v Bratislave. Tak je to aj s inými inštitúciami. Len pomaly sa v iných mestách, mimo hlavného mesta Slovenska, presadzujú regionálne centrály nadnárodných hospodárskych subjektov.“

Ako príklad vo svete Falťan uvádza Frankfurt nad Mohanom, ktorý je dôležitým bankovým a finančným centrom.

Keďže rozdiel medzi hlavným mestom a ostatnými regiónmi je veľmi veľký, nie je jasné, či sa na iných miestach v krátkom čase dokážu vytvoriť veľké tvorivé huby. „Vzdelanejší a ambicióznejší ľudia dnes z chudobnejších regiónov utekajú,“ hovorí Falťan. To môže Slovensku ešte škodiť. „Áno, západ Slovenska je dobrý, porovnateľný a atraktívny, ale ten zostatok bude treba nejakým spôsobom ťahať a investovať doň. A to dorovnávanie bude ekonomicky náročné,“ varuje Falťan.

Kto bude robiť bežnú prácu?

Vysoko kvalifikovaných ľudí má teda Bratislava dostatok. Jej problémom je opak – chýbajú jej tí, ktorí by robili práce nevyhnutné pre dobrý chod mesta, no nie sú dobre platené. Medzi tieto povolania patrí napríklad upratovací personál, kuchárky v školských jedálňach alebo začínajúce učiteľky. Bratislava má totiž vysoké náklady na život a z minimálnej mzdy sa tu žije ťažšie než v iných častiach krajiny.

Autor štúdie Nima Sanandaji hovorí, že podobné problémy môžu mať aj mladí ľudia, ktorí musia vyžiť z nástupného platu. Rovnakú situáciu vraj riešia napríklad v Silicon Valley.

„Riešením môžu byť opatrenia, ktoré znížia náklady na bývanie. Napríklad vybudovať dostupnejšie bývanie alebo zlepšiť infraštruktúru – nové cesty, metro, kvalitnejšie autobusy –, ktorá by ľuďom umožnila žiť v blízkych mestách a dochádzať do práce,“ hovorí Sanandaji.

Ak to nepomôže, budeme musieť lacnejšiu pracovnú silu dovážať zo zahraničia. „Bolo by to to isté, čo robia Slováci v západnej Európe, lebo miestni to za tak málo peňazí nechcú robiť alebo to nevyhovuje ich nárokom,“ hovorí Falťan.

Slovensko je v Londýne ako Uzbekistan u nás

Slovenská firma Exponea má niekoľko kancelárií aj vo Veľkej Británii. Podľa jej šéfa Petra Irikovského má Bratislava tú výhodu, že má rýchlejšiu a výrazne príjemnejšiu dopravu. Na schôdzku sa dostane za 10 minút, na letisko za 40 minút. V Londýne na to potrebuje trojnásobne viac času.

Na druhej strane, svoje obchodné oddelenie musia prevádzkovať v Londýne. „Na Slovensku nie sú zákazníci, ktorí by nás uživili. Predávať globálne zo Slovenska produkt s cenou nad 50-tisíc eur ročne sa nedá,“ hovorí Irikovský.

Aj preto sa vo Veľkej Británii občas prezentujú ako lokálna firma. „Je to kvôli tomu, že aj tam chcú ľudia nakupovať od lokálnych, chcú mať istotu, že sa majú na koho obrátiť. Keď s nami však robia nejaké väčšie rozhovory, sme jasná slovenská firma a sme na to hrdí,“ hovorí Irikovský.

„V biznise to však proaktívne neprezentujeme, lebo vnímanie Slovenska na Západe je stále také, ako je pre nás Uzbekistan. Kúpite si softvér od niekoho z Uzbekistanu? Skvelý softvér, rýchly, všetko je krásne. Keď sa nás však niekto pýta, pravdivo odpovedáme, že sme firmu vybudovali zo Slovenska a skoro celý predaj a obchod máme v zahraničí. Dlhodobo by sme pre Slovensko radi urobili to, čo Skype pre Estónsko,“ vraví Irikovský.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: AeroMobil nie je mŕtvy. Má však nového nečakaného súpera
  • Diskusia:  Ministri Richard Sulík a Milan Krajniak o riešení koronakrízy
  • Dôchodky: Krajniak zvažuje časť dôchodkovej reformy presadiť do ústavy netypickým „prílepkom“
  • Pomoc: V dotácii nájmov bude štát pokračovať, vláda poslala parlamentu novelu
  • Mýto: Štát spustí do konca mesiaca súťaž na časť mýtneho systému
  • Bývanie: Výška úverov poskytovaných zo Štátneho fondu rozvoja bývania sa zvýši, parlament schválil novelu
  • Zdravotníctvo: Ochrana nemocníc pred exekúciami bude pokračovať v zúženej forme
  • Gastro: Od piatka budú platiť nové prísnejšie pravidlá pre terasy podnikov a reštaurácií
  • Firmy: IBM zruší v Európe 10-tisíc pracovných miest, môže sa to týkať aj Slovenska
  • Británia: Najväčšej komerčnej tlačiarni bankoviek v 1. polroku výrazne stúpol prevádzkový zisk
  • Automobilky: Neziskovka T&E hovorí, že výrobcovia klamú v údajoch o spotrebe a emisiách plug-in hybridov
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Vicepremiérka Remišová má pre občanov nachystané elektronické rúška. Mali by uľahčiť cestovanie

Koláž N, foto TASR, vizualizácia Slovensko IT
Koláž N, foto TASR, vizualizácia Slovensko IT

Vicepremiérka Veronika Remišová ukázala aplikáciu eRúško, s pomocou ktorej by mali občania zistiť, že boli v kontakte s infikovaným. Je tesne pred dokončením, no o nasadení má rozhodnúť ministerstvo zdravotníctva. Vývoj robila štátna firma Slovensko IT.

Týždeň v európskej ekonomike: Obchodnú politiku EÚ možno čaká „zelený“ obrat

Novozélandská premiérka Jacinda Ardernová. EÚ sa môže pri obchodných dohodách inšpirovať „zelenou obchodnou politikou“ Nového Zélandu. Foto - TASR/AP
Novozélandská premiérka Jacinda Ardernová. EÚ sa môže pri obchodných dohodách inšpirovať „zelenou obchodnou politikou“ Nového Zélandu. Foto – TASR/AP

Týždeň v európskej ekonomike Radovana Geista z portálu Euractiv.sk:

  • EÚ sa môže v obchodných dohodách inšpirovať „zelenou obchodnou politikou“ Nového Zélandu.
  • Európska komisia spustila diskusiu o pravidlách, ktoré výrazne ovplyvnia súkromných investorov.
  • V obchodných rokovaniach s Britániou sa ticho rodí nádej, do konca je ešte ďaleko.

Minúta po minúte

Horná komora poľského parlamentu žiada vládu, aby neblokovala prijatie rozpočtu Európskej únie a s ním spojeného plánu obnovy. Senát vládu vyzýva, aby „rešpektovala národné záujmy a ustúpila od vyhrážok vetovania rozpočtu EÚ“, píše sa v rezolúcii.

Senátori zdôraznili, že vetovanie dohody je v rozpore s hospodárskymi, politickými a strategickými záujmami Poľska. Podľa nich hrozí, že sa „oneskorí, obmedzí alebo dokonca zadrží čerpanie stoviek miliárd zlotých z európskych fondov vrátane plánu obnovy Únie, ktorý má pomôcť prekonať hospodársku krízu spôsobenú pandémiou koronavírusu“.  (pap, tasr)

Skupine Kofola klesli za tri štvrťroky tržby medziročne o 1,2 % na 4,83 miliardy Kč (180 miliónov eur). Prevádzkový zisk pred odpismi EBITDA jej však stúpol o 5,3 % na 905,8 milióna Kč (35 miliónov eur).

Kofola to dnes oznámila v tlačovej správe.

Za samotný 3. kvartál Kofole tržby stúpli o 219,5 milióna na 2,08 miliardy korún (o 8,39 milióna na 80 miliónov eur), čo predstavuje 11,8 %. Hodnota ukazovateľa EBITDA v 3. štvrťroku narástla o 121,1 milióna korún (27,8 %) na 556,7 milióna korún (o 4,6 milióna eur na 21,3 milióna eur).

„Kofola si tak vytvorila rezervu na ekonomické výkyvy súvisiace s druhou vlnou pandémie koronavírusu,“ uviedla firma.

Generálny riaditeľ Kofoly Jannis Samaras uviedol, že v Českej republike a na Slovensku skupina oproti vlaňajšiemu tretiemu štvrťroku utŕžila o 21,4 % viac. „V oblasti nášho podnikania o úspechu roka vždy rozhoduje letná sezóna. Som rád, že tento rok sme ňou prešli najlepšie v histórii,“ uviedol Samaras. (čtk)

Heger už nemusí zrušiť IT zákazku, ktorú začal Kažimír. Externí členovia Rady ÚVO prehlasovali vedenie úradu

Ilustračné foto - Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Ministerstvo financií môže uzavrieť zmluvu s víťazom obstarávania na ekonomický IT systém za 56 miliónov eur z čias Petra Kažimíra. ÚVO síce pri kontrole argumentoval, že podmienky tendra mohli zvýhodniť niektorých záujemcov, no predsedu úradu Hliváka prehlasovala odvolacia rada.

Nemocnice majú byť aj naďalej chránené pred exekúciami. Pravidlá ochrany sa však majú zmeniť a po novom sa majú týkať všetkých, ktoré sú označené ako subjekty hospodárskej mobilizácie. Novelu schválil parlament.

Parlament o nej rokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Ochrana nemocníc pred exekúciami sa mala pôvodne skončiť na konci roka.

Návrh vylučuje z možných exekúcií majetok zdravotníckych zariadení v prípade, že by exekúcia mohla ohroziť poskytovanie ústavne garantovaného práva na zdravotnú starostlivosť.

Z exekúcií sa vylučuje majetok zdravotníckych zariadení, prípadne majetok obce či samosprávneho kraja, ktorý je v správe zdravotníckych zariadení, ale i majetok právnickej osoby, ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Rovnako sa z exekúcie majú vylúčiť i finančné prostriedky na účtoch na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. (tasr)

Radšej vyhorieť ako niečo vybavovať na registrových súdoch, hovorí podnikateľ

Ilustračné foto N - Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Lepšie je vyhorieť, ako niečo ísť vybavovať na úrady, a nieto ešte na súdy, tvrdí bratislavský podnikateľ, ktorý na zápis firmy do obchodného registra márne čaká už dva mesiace namiesto zákonných dvoch dní. Denník E píše aj o ďalších skúsenostiach podnikateľov.

Česká spoločnosť Eldis Pardubice uspela na Slovensku v novom výbere ministerstva obrany na dodávku radarov za 23,74 milióna eur pre vojenské letiská. Eldis vyšiel s najlepším hodnotením aj v predchádzajúcom výbere, no vylúčili ho, pretože nedodal potrebné dokumenty.

ČTK zistila informáciu z verejného registra. Eldis patrí do skupiny Czechoslovak Group zbrojára Michala Strnada.

Ministerstvo obrany najnovší výber dodávateľa rádiolokátorov nezrušilo napriek tomu, že Eldis Pardubice bola jedinou firmou, ktorá prejavila záujem o účasť a následne podala ponuku. Ministerstvo uviedlo, že cena za radary je primeraná. Česká spoločnosť podala ponuku len s mierne nižšou cenou oproti odhadovanej hodnote zákazky.

„Úspech v tendri na Slovensku si veľmi vážime jednak preto, že ide o veľmi významnú zákazku, ktorá nám zaistí prácu na budúce obdobie, jednak preto, že pôjde o zaujímavý referenčný projekt v krajine začlenenej do štruktúr NATO. V neposlednom rade vnímame na Slovensku potenciál aj na ďalšiu spoluprácu,“ povedal ČTK riaditeľ Eldisu Pardubice Aleš Jedlička.

Slovensko plánuje kúpiť tri súpravy rádiolokátorov na zabezpečenie letovej prevádzky na vojenských letiskách. Nová technika nahradí súčasné systémy, ktoré sú v prevádzke od 80. rokov a sú na konci svojej technickej životnosti.

Zrušená zákazka v časoch SNS

Ministerstvo obrany hľadalo dodávateľov letiskových radarov už za predchádzajúcej vlády. V roku 2018 úrad označil za najvýhodnejšiu práve ponuku od Eldis Pardubice. Zadávacie konanie, v ktorom česká firma ponúkala radary za 23,88 milióna eur vrátane počiatočnej logistickej podpory, však ministerstvo vlani zrušilo.

Zdôvodnilo to tým, že Eldis Pardubice nepredložil požadované dokumenty na posúdenie splnenia podmienok účasti. Česká firma to vtedy odôvodnila chybou jednotlivca. Ministerstvo potom vyhlásilo nové výberové konanie.

Ako pokračujú nákupy pre armádu

Okrem letiskových radarov sa Slovensko chystá kúpiť pre armádu 17 kusov 3D radarov rôzneho dosahu, hodnotu zákazky ministerstvo odhadlo na zhruba 155 miliónov eur. Nové vedenie ministerstva po februárových parlamentných voľbách podmienky výberu dodávateľov upravilo. O dodávkach rokuje s vládami 10 krajín. Česko medzi nimi nie je.

Nákup radarov je súčasťou rozsiahlej modernizácie zastaranej techniky ozbrojených síl Slovenska. Štát už podpísal kontrakt na kúpu 14 kusov najmodernejšej verzie amerických stíhačiek F-16, kúpil aj viacúčelové vojenské vrtuľníky a dopravné lietadlá. (čtk, e)

Jedna stena musí ísť preč. Hygienici spresňujú pravidlá pre terasy a podniky riešia, či tam ešte bude dosť teplo

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Terasy reštaurácií, ktoré tam chcú podávať jedlo, budú musieť mať od piatka najmenej jednu stenu odkrytú. Upravuje to nová vyhláška hygienikov, ktorá tentoraz už jednoznačne deklaruje, že čiastočná ochrana pred poveternostnými podmienkami je povolená.

Počet nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti v USA opäť vzrástol. V minulom týždni sa zvýšil o 30-tisíc na 778-tisíc, analytici počítali s poklesom. Ešte začiatkom novembra bolo nových žiadostí za týždeň okolo 700-tisíc.

V týždni do 7. novembra poberalo podľa ministerstva práce nejakú formu podpory v nezamestnanosti 20,5 milióna ľudí. V rovnakom týždni vlani ich bolo podstatne menej, len 1,5 milióna.

Najväčšia svetová ekonomika naďalej bojuje s dosahmi koronakrízy. Počet pozitívne testovaných od začiatku novembra denne prekračuje 100-tisíc. Koronavírusom sa v USA doposiaľ nakazilo vyše 12,6 milióna osôb, zhruba 260-tisíc ľudí s ochorením covid-19 zomrelo.

Ďalšie čísla z ekonomiky USA:

  • Pred vypuknutím pandémie týždenne žiadalo o dávky v nezamestnanosti približne 200-tisíc ľudí, koncom marca štatistika vyskočila na rekordných takmer 6,9 milióna žiadostí za týždeň.
  • Nezamestnanosť v októbri klesla na 6,9 %, trh práce však naďalej zostáva hlboko pod predkrízovou úrovňou.
  • Americký HDP v 3. štvrťroku stúpol v prepočte na celý rok o rekordných 33,1 % po tom, ako v 2. kvartáli vykázal v dôsledku pandémie historický prepad o 31,4 %. (čtk, reuters)

Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala dotačnú schému pre cestovný ruch v koronakríze. Odobrila aj zníženie cestnej dane autodopravcom, kompenzácie pre letiskové spoločnosti a ďalšie ekonomické novely.

Schému pomoci pre cestovný ruch organizuje ministerstvo dopravy, parlament ju schvaľoval v zrýchlenom režime. Počíta s finančným príspevkom pri poklese tržieb o viac ako 40 %. Potrebuje ešte súhlas Európskej komisie.

Podpísané novely a zákony

(tasr, e)

ECB naznačila, že na budúci rok by mohla bankám zrušiť zákaz vyplácania dividend. Banky sa k nemu budú môcť vrátiť, len ak dokladujú, že ich bilancia zvládne výpadky v dôsledku pandémie.

O úvahách ECB v oblasti dividendovej politiky bánk píšu Financial Times s odkazom na podpredsedu jej dozornej rady Yvesa Merscha.

Keď sa na jar v Európe začala šíriť nákaza koronavírusom, ECB nariadila bankám v eurozóne, aby prerušili výplatu dividend a odkup svojich akcií, vďaka čomu im zostalo 30 miliárd eur. Bankový sektor odvtedy lobuje za to, aby aspoň silnejšie banky mohli začiatkom budúceho roka obnoviť dividendovú politiku.

Mersch sa obáva, že banky, ktoré ťažia z voľnejších požiadaviek na držanie kapitálu, budú chcieť vyplatiť jeho časť akcionárom. Predĺžiť zákaz výplaty dividend aj na budúci rok však podľa neho bude náročné.

ECB oficiálne neoznámi rozhodnutie o zrušení zákazu skôr než 10. decembra, keď má zverejniť nový ekonomický výhľad. (čtk)

Británia bude mať najvyšší rozpočtový deficit od 2. svetovej vojny. Vláda si požičia 394 miliárd libier, čo zodpovedá 19 % HDP. Kabinet zmiernil odhad prepadu ekonomiky v tomto roku, na budúci rok čaká miernejšie zotavenie.

V uplynulom fiškálnom roku do konca marca si vláda požičala 56 miliárd libier, čo bolo 2,5 % HDP. V auguste Úrad pre rozpočtovú zodpovednosť (OBR) predpokladal, že vládne pôžičky tento rok dosiahnu 372,2 miliardy libier.

Podľa ministra financií Rishiho Sunaka britská ekonomika tento rok pravdepodobne klesne o rekordných 11,3 % a na budúci rok sa HDP zvýši o 5,5 %. V júli OBR očakával na tento rok prepad o 12,4 % a na rok 2021 rast o 8,7 %.

Sunak už skôr uviedol, že zatiaľ nie je čas začať s obmedzovaním pôžičiek, pretože ekonomika v 4. štvrťroku pravdepodobne opäť klesne kvôli koronavírusovým obmedzeniam.

Minister preto nedávno predĺžil plán ochrany pracovných miest do konca marca, rozšíril núdzové výdavky a zníženie daní. V súčasnosti odhaduje, že náklady na boj s koronavírusom dosiahnu v tomto roku 280 miliárd libier. (čtk, reuters)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať