Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Pri Bratislave sa začína veľká obnova diaľnic. Do 10 rokov prerobia aj D1 až po Trnavu

Na ceste medzi Bratislavou a Trnavou je rýchlosť obmedzená na 110 kilometrov za hodinu. Tri pruhy v oboch smeroch sú provizórne a čím bližšie k Bratislave, tým viac sa v nich schádza doprava z rôznych kútov. Je to také vážne, že sa kompetentní rozhodli diaľnicu rozšíriť a prerobiť na odolnejšiu betónovú verziu.

Zdroj: googlemaps

Vo veľkom projekte musia diaľničiari dávať pozor aj na to, aby sa pred Bratislavou nestavalo priveľa a naraz. Dopravné obmedzenia a zúžené diaľničné pruhy dostávajú šoférov do stresu a zvyšujú riziko nehôd. Navyše pred Bratislavou sa bude D1 križovať s obchvatom Bratislavy.

Druhá vláda Roberta Fica plánovala, že komplikovaná prerábka na D1 bude hotová už v roku 2019, realita bude výrazne iná. Takto to s jednotlivými úsekmi D1 a ďalšími diaľnicami pri hlavnom meste vyzerá dnes:

1. Bratislava – Triblavina (3,5 km, rozšírenie na 8 pruhov)

Na vstupe do Bratislavy sa doprava hromadí najviac.

„Začiatok prác na výstavbe rekonštrukcie D1 (BA – Triblavina) […] sa predpokladá začiatkom roka 2019,“ odhaduje hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti Michaela Michalová. Hotovo má byť vo februári 2021.

Termín je reálny, ale tesný. Inak povedané, platí, len ak sa už nič nepokazí.

Zdroj: Ministerstvo dopravy.

Pred Bratislavou sa ráta s mimoriadne komplikovanou stavbou. Širšia D1 sa tu bude križovať s budúcim obchvatom Bratislavy (D4). D1 sa bude dvíhať, obchvat pôjde pod ňou.

O problém navyše je to, že zatiaľ čo stavbu D4 zadal štát koncesionárovi bratislavského obchvatu, na D1 sa v zmluve nemyslelo.

Na ministerstve dopravy vyše roka uvažujú, že by španielskemu koncesionárovi pribalili do zmluvy na obchvat aj rozšírenie D1. Nevedia sa s ním dohodnúť na cene. Španieli sú v dobrej vyjednávacej pozícii, vedia, že štát ich potrebuje.

A štát čaká na rozhodnutie a projekty, aby vedel, či má do tendra na širšiu D1 po Triblavinu zabaliť aj križovatku.

2. Križovatka Triblavina (1,63 km)

Triblavinská križovatka sa stavia už od apríla 2015. Zákazku dostala na starosti firma Porr, podľa zmluvy bude stáť 19,75 milióna eur bez DPH.

V zmluve majú stavbári dvojročnú lehotu výstavby. Stavba však stojí. „Prebieha konanie o zmene stavby pred dokončením,“ informovala Michalová z NDS.

Dokončujú sa posledné doklady o tom, že diaľnica bude mať 8 pruhov, teda 4 v oboch smeroch.

Pôvodne mala mať diaľnica do Bratislavy po tri plnohodnotné pruhy pre oba smery a pri nich súvislé kolektory na pripájanie dopravy z regiónu.

Rozhodnutie stavať diaľnicu až po Senec vo formáte 4 + 4 bez kolektorov prišlo pred niekoľkými mesiacmi. Zmena ovplyvnila oddialenie termínov aj na ostatných častiach D1.

Predpokladaný termín ukončenia výstavby križovatky Triblavina je preto december 2019.

3. Triblavina – Senec (10,6 km)

Úsek má byť rozšírený v júli 2023. „Termín sa javí ako reálny,“ komentuje INEKO na interaktívnej mape.

Na príprave diaľnice zostalo ešte veľa práce, napríklad treba vykúpiť pozemky.

„Podklady na majetkovoprávne vyrovnanie po Senec by mali byť hotové do konca roka. Potom treba dokončiť proces vykupovania,“ povedal Martin Bakoš, riaditeľ projekčnej firmy Amberg Engineering Slovakia, ktorá projektuje rozšírenie D1 do Senca.

Na ilustráciu, pred Triblavinou už výkupy dobiehajú.

Ondrej Matej z Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo a exporadca premiérky Ivety Radičovej vysvetľuje, že aj keby sa diaľničiari s prípravou ponáhľali viac, šoféri by veľa nezískali. V hustej premávke pred Bratislavou by dlhé a súvislé dopravné obmedzenia znamenali riziko. Šoférov zúžené pruhy stresujú a dostávajú pod tlak.

„Môžete robiť maximálne 7,5 kilometra v jednom smere, jeden smer zavriete a presmerujete dopravu do druhého smeru,“ vysvetľuje Matej. Spomínaných 7,5 kilometra je podľa Mateja vzdialenosť, pri ktorej šoféri prerábky zvládajú bez významných rizík.

4. Križovatka Blatné (1,42 km)

Je od konca novembra k dispozícii šoférom ako prvá hotová súčasť projektu rozšírenia D1. Od tohto bodu až po Trnavu bude mať D1 šesť plnohodnotných pruhov, 3 pre každý smer.

Skúsenosti zo stavby svedčia o tom, že šoféri nie sú zvyknutí jazdiť v zúžených jazdných pruhoch. Podľa Mateja preto vznikali často drobné nehody a z nich zasa kolóny.

Blatné je zároveň prvá hotová križovatka v projekte, zmluvu na jej stavbu podpisovali v roku 2016. Platí, že križovatky vedú na diaľnicu novú dopravu, a tak sa budú dopravné prúdy na vstupe do Bratislavy stupňovať.

NDS píše, že má pripravené primerané riešenia počas celej prerábky D1.

5. Senec – Trnava (19,9 km)

D1 po Trnavu má byť hotová vo februári 2027.

„Termíny sú reálne. Mohli byť podstatne skoršie, keby NDS nepremárnila 8 rokov projektovaním prehnane veľkorysého riešenia s 10 pruhmi (vrátane kolektorov, pozn. red.) až po Trnavu, ktoré teraz (konečne) opúšťa,“ komentuje INEKO vo svojej mape.

Dnes po D1 za Sencom jazdí viac než 48-tisíc áut denne. Tesne pred Bratislavou je to viac než 62-tisíc vozidiel, vyplýva z mapy.

6. Obchvat Bratislavy D4 a R7

Dokopy 59 kilometrov diaľnice pri Bratislave aj s jej rýchlostným napojením na Dunajskú Stredu zazmluvňoval štát v máji 2016. Stále sa naplno nestavia. Najprv sa špekulovalo s pozemkami, potom chýbali kapacity na stavbe. Koncesionár zrejme stále nemá toľko subdodávateľov, koľko potrebuje.

Zmluvný termín na dostavbu D4 a R7 je rok 2020, ten je podľa INEKO reálny ešte pre koniec rýchlostnej cesty do Holíc. Kritické časti projektu od Dunajskej Lužnej smerom k Bratislave by mohli byť hotové v roku 2021. Doprave v Bratislave to nemusí zásadne pomôcť, dokonca ju môže aj skomplikovať, ak štát nepripraví riešenia, aby sa doprava namiesto pred Bratislavou nekumulovala ešte viac uprostred hlavného mesta.

Medzitým sa debatuje aj o rozšírení starej seneckej cesty.

„V súčasnosti sú pripravené súťažné podklady na výber zhotoviteľa projektovej dokumentácie. Predpoklad začiatku stavebných prác na rozšírení starej Seneckej cesty závisí od ukončenia prípravy a neskôr súťaže na zhotoviteľa stavby,“ cituje agentúra TASR vyjadrenie Národnej diaľničnej spoločnosti.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Maroš Šefčovič vyhlásil, že Rusko a Ukrajina ukázali dobrú vôľu do ďalších rokovaní, ktoré by mohli viesť k uzavretiu novej zmluvy o tranzite ruského plynu cez Ukrajinu. Podpredseda eurokomisie pre energetickú úniu to uviedol po ďalšom kole rokovaní so zástupcami oboch krajín. (čtk)

Zdieľať

Líder strany Za ľudí Andrej Kiska obvinil vládu zo zlyhania v súvislosti s prepúšťaním v košických oceliarňach U. S. Steel. Premiér Peter Pellegrini mu odkázal, že ako prezident mohol pomôcť riešiť situáciu vo fabrike, a vyčítal mu, že počas cesty do USA navštívil centrálu Facebooku namiesto U. S. Steelu.

Čo navrhuje Kiska: Podľa Kisku musí vláda v súvislosti s prepúšťaním v U. S. Steele, ako i v ďalších podnikoch na Slovensku, prijať konkrétne aj legislatívne opatrenia.

„Po prvé, už dnes je potrebné pripraviť legislatívny rámec na prácu v skrátenom pracovnom čase – ‚kurzarbeit‘, ako je to v Nemecku a iných krajinách, aby podniky nemuseli prepúšťať ľudí, ale mohli ich nechať pracovať, a aby štát vykryl prípadné finančné straty,“ uviedol bývalý prezident. V prípade straty práce vzniká podľa neho pre ľudí obrovský problém.

Zároveň je podľa neho potrebné pripraviť prepusteným ľuďom reálnu rekvalifikáciu. Uviedol, že podľa portálu ponúkajúceho voľné miesta bolo v Košiciach tento rok 12-tisíc voľných pracovných miest. Neobsadené miesta zahŕňajú oblasť informačnej techniky, programátorov do výroby či montérov.

„My potrebujeme automaticky, keď človek príde o miesto, pripraviť preňho skutočnú rekvalifikáciu. Nie administratívnu budovu, kde ľudia budú sedieť a niekto im bude hovoriť, ako sa majú motivovať v živote, ale skutočnú fabriku na reálne preškoľovanie podľa požiadaviek praxe,“ konštatoval.

V čom vidí zlyhanie: Kiska uviedol, že v košickom U. S. Steel už prišlo o prácu tento rok 1400 ľudí, pričom plánované zníženie stavu zamestnancov do roku 2021 je o 2500.

„Kríza postihuje nielen U. S. Steel, ale valí sa na celú našu krajinu, no tu už prepukla naplno,“ povedal.

Vládu obvinil, že zlyháva. Konštatoval, že sú aj objektívne dôvody problémov, ako je prepad ceny ocele, americko-čínska obchodná vojna i celkové znižovanie objednávok.

„Na druhej strane treba povedať, že vláda dala tomuto podniku opakovane finančnú podporu. Ak mu dala podporu, tak má právo klásť aj nepríjemné otázky: čo sa stalo, že sa vyviezla viac ako miliarda eur zisku zo Slovenska preč, prečo sa neinvestovalo strategicky do rozvoja fabriky, a prečo fabrika nie je pripravená na takéto obdobie?“ vyhlásil.

Premiérova odpoveď: Pellegrini reagoval, že Kiska mohol vo funkcii prezidenta priložiť ruku k spoločnému dielu a prispieť konkrétnymi činmi k riešeniu situácie v továrni.

„To by však počas svojej návštevy USA musel navštíviť centrálu tejto spoločnosti v Pittsburghu alebo nastoliť tento problém na stretnutiach na najvyššej úrovni, ktoré sa nikdy neuskutočnili. Pán Kiska totiž pred týmito štátnickými povinnosťami uprednostnil návštevu Facebooku a iné osobné priority, ktorým podriadil aj program cesty v USA,“ vyhlásil premiér. (tasr)

Zdieľať

Premiér Pellegrini sa stretol s predstaviteľmi zamestnávateľských zväzov, debatovali o spomalení ekonomického rastu. „Už zajtra zverejní ministerstvo hospodárstva akčný plán na podporu slovenskej ekonomiky a slovenského priemyslu,“ rečnil Pellegrini.

Za jeden z najvážnejších problémov označili na stretnutí slabú predvídateľnosť podnikateľského prostredia.

„Slovenský legislatívny proces je koncipovaný tak, že nielen vláda, ale aj parlament má svoju legislatívnu právomoc a rokovací poriadok umožňuje prijať zásadné zmeny v zásadných zákonoch tejto krajiny v priebehu dvoch mesiacov,“ povedal Pellegrini.

Aktuálne sa debatuje napríklad aj o minimálnej mzde.

„Veľkou témou bola síce minimálna mzda, ale ani jeden z predstaviteľov slovenských zamestnávateľov nemal problém s minimálnou mzdou ako takou,“ povedal Pellegrini, podľa ktorého je problém skôr v desiatkach iných zákonov, ktoré sú s minimálnou mzdou previazané.

Zdieľať

Ceny ropy dnes obnovili rast. Obchodníci vyhodnocujú riziká, ktoré prináša výpadok dodávok zo Saudskej Arábie po víkendovom útoku dronmi na jej ropnú infraštruktúru. Brent pridával pred 17:00 1,5 percenta na 64,14 dolára. (reuters)

Zdieľať

Tender na opravy za 200 miliónov bol nefér, rozhodol ÚVO. Cesty zostanú deravé

Sľubované opravy ciest za 200 miliónov za tejto vlády nebudú, lebo štátni cestári vyberali stavbárov cez diskriminačnú súťaž, ktorú musia zrušiť, informoval Trend.

Širší kontext: 

  • Stav ciest prvej triedy sa dlhodobo zhoršuje, čo prispieva k nehodám.
  • V roku 2004 bola v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave pätina ciest, v roku 2011 vyše polovica.
  • Po roku 2012 sa to trochu zlepšilo vďaka eurofondom, ale cesty sú stále v horšom stave než napríklad v roku 2005.
  • Je to preto, lebo štát v posledných rokoch preferoval nákladnú výstavbu diaľnic a cesty prvej triedy zanedbával.
  • Pritom investície do opráv ciest prvej triedy môžu byť efektívnejšie, čo zvykne odporúčať aj Útvar hodnoty za peniaze na ministerstve financií.

Čo sa stalo:

Minister dopravy Árpád Érsek zabezpečil na opravy ciest peniaze zo štátneho rozpočtu. Súťaž vyhlásila Slovenská správa ciest v máji.

Hodnota zákazky 200 miliónov eur bez DPH je na slovenské pomery prelomová. Veľkoplošné opravy ciest sa v minulosti financovali len z eurofondov, aj to v menších objemoch.

Počas štyroch rokov po podpise zmluvy štát plánoval opraviť každoročne 130 kilometrov ciest prvej triedy vo všetkých ôsmich krajoch.

Ministerstvo a Slovenská správa ciest sa chceli pri výbere stavebných firiem vyhnúť nekonečným výberovým konaniam, ktoré stále niekto napáda a brzdí.

Preto plánovali vybrať v jednom veľkom tendri tri firmy a s nimi podpísať rámcové zmluvy na štyri roky.

Potom by im zadávali čiastkové zákazky na konkrétne cestné úseky, o ktoré mali tri firmy medzi sebou súťažiť v elektronickej aukcii.

Argumenty proti:

Takéto podmienky nevyhovovali menším stavebným firmám. Jeden z nich namietal na Úrade pre verejné obstarávanie, že pravidlá súťaže vytvárajú riziko „ťažkého kartelu“ a neodôvodnene diskriminujú väčšinu súťažiteľov.

Nespokojná firma podľa rozhodnutia úradu namietala, že súťaž „fakticky umožňuje splnenie podmienok výlučne rádovo pár hospodárskym subjektom s vysokou ekonomickou silou a vylučuje z hospodárskej súťaže malé a stredné podniky, čo je v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní“.

Rozhodnutie o zrušení súťaže je už právoplatné. „Podľa navrhovateľa rozdelenie zákazky na menšie časti by, naopak, vylúčilo diskrimináciu a viedlo k súťaži viacerých súťažiteľov a vo finále by pre kontrolovaného prinieslo výhodnejšiu cenu,“ uvádza sa v rozhodnutí.

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR
Zdieľať

Tržbu v systéme eKasa aktuálne eviduje vyše 124 000 pokladníc z celkového počtu približne 220 000 evidovaných v systéme eKasa. Najviac nepripojených pokladníc je v sektore maloobchodu, tvrdí finančná správa.

Zo štatistík finančnej správy vyplýva, že 28,58 % z nepripojených pokladníc je v sektore maloobchod (potraviny, nápoje, textil, domáce potreby), nasleduje veľkoobchod s 12,89 % a ubytovacie a stravovacie zariadenia s 12 %.

Finančná správa upozorňuje podnikateľov, ktorí evidujú tržby v pokladnici a ešte neprešli na systéme eKasa, aby to urobili čo najskôr. Čas majú len do konca roka.

Počet pokladníc zapojených do systému eKasa stúpa. Aktuálne je v systéme eKasa evidovaných 218 154 pokladníc, z toho 124 204 už aj v systéme eKasa eviduje tržbu, teda vydáva pokladničné doklady.

Zdieľať

Na splatnosti pohľadávok zatiaľ nevidno žiadne problémy, v 3. kvartáli sa splatnosť dokonca skracovala

Platobné termíny v slovenskom strojárstve sú oveľa dlhšie ako pred rokom. Pred rokom si podľa platobného barometra firmy Atradius dovoľovali firmy svojim odberateľom splatiť faktúry do 33 dní, teraz je to až 44 dní. Podniky si tým zrejme chcú udržať konkurencieschopnosť v zahraničí.

Firma Atradius, ktorá sa venuje poisťovaniu pohľadávok, robila prieskum v treťom kvartáli tohto roka v siedmich krajinách na viac ako 1,5 tisícke firiem.

Z jej aktuálneho platobného barometra vyplýva, že firmy ešte stále zažívajú dobré časy, peniaze inkasujú včas častejšie ako pred rokom.

No snažia sa viac zaujať svojich obchodných partnerov tým, že im poskytujú obchodný úver. Jednoducho im dovolia zaplatiť s odloženou splatnosťou. A to nielen v strojárstve, ale celkovo.

Kým vlani podľa prieskumu dávalo obchodný úver svojim odberateľom viac ako 51 percent klientov, tento rok dovolilo platiť neskôr 91,5 percent firiem.

Je to najviac v tomto regióne, kde priemer predajov s úverom presahuje 67 percent.

Hlavné zistenia:

  • Firmy dávajú viac obchodných úverov, aby lepšie obstáli v konkurencii na zahraničných trhoch.
  • Potrebujú však stabilitu platobných podmienok ako kompromis medzi výhodami a nákladmi poskytovania úveru zákazníkom.
  • Preto vo všeobecnosti nie sú naklonení voľnejším platobným podmienkam. Väčšina slovenských podnikov v prieskume (77 %) vyžaduje zaplatenie faktúry od biznis klientov v priemere do 33 dní od fakturácie.
  • Je to síce viac oproti 31 dňom v minulom roku, no stále pod 37-dňovým regionálnym priemerom.
  • Firmy sa starajú o to, aby náklady na rozšírenie úverov neprevážili nad jeho výhodami. Napríklad pri upomienkovaní k neuhradeným faktúram sú oveľa aktívnejšie (57 %) ako ich kolegovia v krajinách strednej a východnej Európy (36%).

V ktorých sektoroch sa ukazuje najviac problémov:

  • Najvyššiu úroveň obchodného úverového rizika na domácom trhu vykazuje podľa prieskumu firmy Atradius slovenské stavebníctvo, kde je štvrtina faktúr po splatnosti.
  • Segmenty s najvyšším podielom pohľadávok odpísaných ako nevymožiteľných sú chémia a strojárstvo, ktoré prichádzajú o približne dve percentá pohľadávok.

Celkový obraz platobného sveta firiem je stále celkom pozitívny a firmy sú optimistické vo svojich očakávaniach.

  • Za posledný rok sa priemerná platobná disciplína biznis zákazníkov zlepšila. Zvýšili sa platby včas z 72,1 % pred rokom na aktuálnych 76,2 % faktúr.
  • Podniky na Slovensku tak zinkasujú oneskorené platby v priemere o tri dni skôr ako minulý rok (41 dní od fakturácie, oproti 45 dňom vlani).
  • Napriek tomu zostalo 22 percent  z celkovej hodnoty faktúr biznis odberateľom ku dňu termínu splatnosti bez úhrady.
  • Ak podnikom vypadnú príjmy pre zlú platobnú morálku, na 54 percent z nich to nemalo žiadne závažné dôsledky. Štvrtina však musela vyplatiť svojich vlastných dodávateľov s oneskorením alebo požiadať o predĺženie kontokorentného úveru.
  • Oveľa viac respondentov (81%) než v krajinách strednej a východnej Európy (60 %) očakáva, že platobná morálka ich biznis zákazníkov zostane počas nasledujúcich mesiacov bez zmeny.