Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Na národnom štadióne budú miesta, z ktorých nevidieť na ihrisko. Bude to pekné, vraví architekt

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Majiteľ Slovana vybral architekta pre dotovaný štadión po kamarátskej linke. Naplánoval na ňom slepú zónu, kam ľudí nepustia, vraví, že je to bežné aj inde.

O Národnom futbalovom štadióne v Bratislave sa vo veľkom debatovalo vtedy, keď naň štát zriadil opciu za 75 miliónov eur. Ale aj vtedy, keď k štadiónu na webe prikreslili vrtule a urobili z neho vznášadlo.

Teraz si získal pozornosť tým, že bude mať miesta, z ktorých nebude vidno na ihrisko. Upozornila na to TV Markíza.

Lístky do tejto časti futbalovej arény sa predávať nebudú, nie sú ani zarátané v kapacite štadióna. Tá je 22 500 sedadiel.

„Tie miesta sú od začiatku takto vymyslené, to nie je ani chyba projektu, ani nič podobné,“ povedal architekt štadióna Karol Kállay.

Naznačuje, že inému usporiadaniu arény bránia vysunuté VIP zóny. Tých je v jednom rade 20, sú dve pod sebou, teda spolu 40.

„To nie sú miesta duchov, mohol som tam dať logá, nemusel som tie miesta zaplniť. Jednoducho, povedali sme si, že opticky bude krajšie, keď to zaplníme stoličkami, ktoré sa nebudú predávať,“ povedal Kállay o miestach, z ktorých nebude vidno.

Kállay: Je to môj projekt

Pri návrhoch podľa neho mysleli na to, že štadión nemá len funkciu štadióna. Sľubuje, že keď bude aréna hotová, národná stavba bude pekná.

„Ja som architekt, je to môj projekt, takto som to vyriešil, a takto je to dobre. Naozaj. Musíte počkať, kým to bude všetko hotové, netreba hľadať vo všetkom chybu a problém. Ten štadión sa veľmi dobre vyvíja, a bude veľmi pekný,“ uzavrel Kállay.

Tvrdí, že podobné nepredajné miesta majú skoro všetky štadióny v Európe. Ktorý konkrétne, však spamäti nevedel uviesť.

Oslovili sme niekoľko prevádzkovateľov športovísk s otázkami o slepých miestach v hľadisku, na ktoré sa nepredávajú lístky na hokej.

Odpoveď prišla zo Zimného štadióna Ondreja Nepelu v Bratislave, ktorý je mestský. „Na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu sa takéto miesta ani zóny nenachádzajú,“ povedala Zuzana Onufer, hovorkyňa bratislavského primátora.

Športovo-technický riaditeľ City Areny v Trnave Branislav Kriška pre Nový čas potvrdil, že na trnavskom štadióne je asi 50 – 60 miest za piliermi, z ktorých nevidno, ale vstupenky sa na ne nepredávajú. Podľa Krišku je to tak aj na štadióne v Dubnici.

Na štadiónoch sa nachádzajú miesta, z ktorých dobre nevidno na hraciu plochu napríklad pre cloniace stĺpy, obrazovky či z iných dôvodov. Takisto zrejme existujú na štadiónoch miesta, z ktorých na hraciu plochu nevidno, ale v koncepcii sú vyplnené skôr funkčne než výplňou stoličkami, alebo esteticky a funkčne zároveň.

Otázka je aj to, či a do akej miery v tomto ohľade bratislavský štadión vyčnieva.

Kállay hovorí, že nepredajných miest by malo byť pri VIP sektore dokopy do 60, konkrétne 27 alebo 28 z každej strany. Teraz to vyzerá tak, že ich nahradia svetelné logá.

Architekti nesúťažili

Martin Jančok z architektonického štúdia Plural vidí prázdne miesta ako nedostatok.

„V žiadnom prípade to nie je štandardná situácia. Neviem si predstaviť, ako by sa to dalo racionálne vyargumentovať. Možno je to v rámci takej veľkej stavby detail, ale dosť podstatný, keďže pozerať sa na zápas je zmyslom štadióna,“ hovorí Jančok.

Takýto architektonický návrh prezrádza podľa neho veľa o jeho kvalite a o tom, koľko pozornosti sa štadiónu venovalo.

„Je to dôsledok toho, ako sa to u nás robí. Pre také významné zadanie by som v civilizovanej spoločnosti očakával väčší dôraz pri výbere architekta. V tomto prípade by bola adekvátna medzinárodná architektonická súťaž návrhov,“ povedal Jančok.

Platíme to všetci

Národný štadión dotuje vláda. Najprv pôjde o 27,2 milióna eur, ale už má opciu na celý štadión v hodnote 75 miliónov eur.

Vyvoláva to otázky, či je takáto stavba za verejné financie efektívna.

Keby v minulosti prebehla súťaž architektov, mohli si verejnosť aj investor vyberať a odstránili by sa pochybnosti, či mohol byť štadión krajší alebo lacnejší. O výsledkoch takej súťaže rozhoduje odborná porota, sú v nej napríklad investor, štát, ale aj architekti či inžinieri bez vzťahu k objednávanému dielu.

Kállaya si ako architekta štadióna najal po kamarátskej linke majiteľ Slovana Ivan Kmotrík. Chýbajúca súťaž návrhov narážala už vtedy na zákon o verejnom obstarávaní.

Veľa lóží? Na štadióne si majú byť rovní

V architektonickom štúdiu Pavlíček Hulín upozorňujú, že stavba štadióna je výnimočná záležitosť, ktorú nedokáže robiť veľa ľudí. Národný futbalový štadión nepoznajú v štúdiu dosť dobre na podrobnú analýzu, ale miesta bez vstupeniek môžu podľa architektov o niečom svedčiť.

„Kuriózna situácia so slepými miestami len ilustruje väčší problém, keď cieľom celej akcie bolo asi niečo iné než postaviť dobrý štadión. Táto situácia vznikla kvôli nadradeniu významu VIP lóží nad zdieľaný zážitok pri národnom stretnutí, kde by si všetci vedľa seba na tribúnach mali byť v demokratickej spoločnosti rovní,“ komentuje architekt Jaroslav Hulín.

To, čo vidíme dnes, je dôsledok toho, že súťaž nebola, myslí si aj architekt Štefan Moravčík.

„Návrh je vždy vernou vizitkou investora a architekta. Z doteraz zverejnených podkladov sú ich názory zrejmé. Nie je to však iba súkromná stavba. Je to zároveň aj verejná investícia. Preto je oveľa dôležitejší ako samotná forma najmä proces prípravy takéhoto komplexu,“ komentuje Moravčík.

Vizitka štátu, vraví architekt

Národný štadión vidí Moravčík ako ukážku, že sa k významným investíciám na Slovensku pristupuje, ako sa nemá.

„Veľké investície by sa mali dopredu dobre pripraviť. Premyslieť. Porovnať viacero možností, variantných riešení. Urobiť architektonickú súťaž. Vybrať najlepšie riešenie. Vyberať sa dá iba vtedy, ak máme čo porovnávať. Pripraviť výsledný návrh tak, aby projekt bol kvalitne spracovaný, aby boli zrejmé všetky materiálové, technické a ekonomické analýzy na začiatku. Aby sa peniaze nevykladali priebežne, stále a stále, pretože nevieme, čo chceme,“ dodal Moravčík.

Efektívnosť štadióna dal štát preveriť analytikom z KPMG. Namiesto toho, aby sa ich spýtal, kde a aký štadión by Slovensku najviac prospel, otázku sformuloval pre vopred vybraného víťaza.

Pýtal sa, kde by štadión mohol byť, keby sme ho chceli mať hotový v roku 2017. V tom čase už bola na Tehelnom poli stavebná jama.

Otázkou slepej tribúny sa v KPMG nezaoberali. Podstatné pre ich analýzu bolo, aby počet sedadiel, na ktorý je štadión navrhnutý a ktoré budú určené pre platiacich divákov, bol v poriadku, píše poradenská spoločnosť.

Kmotríkovi manažéri medzitým finišujú so stavbou. Práve obstarávajú obrazovky a ďalšiu výbavu štadióna za 25 až 27 miliónov eur.

Dnes na DennikE.sk

  • Trhy: Cena zlata vyskočila na 7-ročné maximum, dostala sa na 1621,60 USD za uncu
  • Aerolinky: Nemecký kartelový úrad schválil spojenie nemeckého leteckého dopravcu Condor s poľskými aerolinkami LOT
  • Koronavírus: Môže spôsobiť prvý pokles globálneho záujmu o osobnú leteckú dopravu od roku 2003
  • Telekom: Antik spustil v Košiciach automatické požičovne batérií na mobily
  • Ekonomický newsfilter: Slovensko môže byť európska baterková veľmoc
Zdieľať

Cena za kilometer diaľnice pri Žiline rástla aj vlani, rekordná bola už predtým

Deň otvorených dverí na úseku D3 Žilina-Strážov - Žilina-Brodno v roku 2017. Foto - TASR
Deň otvorených dverí na úseku D3 Žilina-Strážov – Žilina-Brodno v roku 2017. Foto – TASR

Krátky severozápadný obchvat Žiliny slúži šoférom od konca roku 2017 a jeho cena stále rastie. Naznačujú to posledné dodatky a pokyny na zmenu zverejnené za minulý rok. Cena za úsek by sa podľa nich mohla dostať nad 264 miliónov eur. Rekordná bola už predtým.

Minúta po minúte

Zdieľať

Americká investičná banka Morgan Stanley prevezme zhruba za 13 miliárd dolárov on-line maklérsku spoločnosť E*Trade Financial. Je to najväčšia transakcia, akú niektorá z bánk na Wall Street urobila od finančnej krízy.

Morgan Stanley tak podporí svoju divíziu správy majetku, na ktorú šéf banky dosť stavia, aby zaistil rýchlejší rast a zmiernil dosahy slabšieho obchodovania.

Morgan Stanley zaplatí za akciu E*Trade 58,74 dolára v akciách. Fúzia spojí aktíva klientov v celkovej hodnote 3,1 bilióna dolárov. Transakcia by sa mala dokončiť v poslednom kvartáli 2020. (čtk, tasr)

Zdieľať

Cena zlata vyskočila na 7-ročné maximum, dostala sa na 1621,60 USD (1502,87 eura) za uncu, čo je najviac od februára 2013. Dôvodom je rastúci dopyt po bezpečných aktívach.

Zvyšujú sa totiž obavy, že epidémia koronavírusu pribrzdí globálnu ekonomiku.

V stredu zlato uzavrelo na 1611,80 USD za uncu. To bola najvyššia zatváracia cena od 21. marca 2013.

Zlato posilňuje už šiesty obchodný deň po sebe a zrejme zaznamená ôsmy týždenný nárast z posledných deviatich týždňov.

Počet potvrdených prípadov nákazy koronavírusom už prekonal 75 700, pričom počet úmrtí je už nad 2130.

Čoraz viac firiem varuje pred ekonomickými dôsledkami epidémie, a to vrátane koncernu Apple, ktorý v pondelok oznámil, že zrejme nesplní svoj kvartálny cieľ v oblasti tržieb. (tasr)

Zdieľať

Koronavírus by mohol spôsobiť prvý pokles globálneho záujmu o osobnú leteckú dopravu od roku 2003, keď svet zápasil s epidémiou SARS. Letecké spoločnosti by tak mohli prísť o tržby v hodnote 29,3 miliardy dolárov.

Medzinárodné združenie pre leteckú dopravu predpokladá, že globálny záujem o osobnú leteckú dopravu v tomto roku klesne o 0,6 percenta. Ešte v decembri predpovedalo nárast o 4,1 percenta.

„Nachádzame sa v ťažkom období pre globálnu leteckú dopravu,“ uviedol šéf združenia Alexandre de Juniac. „Odhadujeme, že vírus zníži globálnu dopravu o 4,7 percenta. Mohol by tak zmazať rast, ktorý sme skôr predpokladali, a spôsobiť prvý celkový pokles dopytu od krízy SARS v roku 2003,“ dodal.

V samotnom ázijsko-pacifickom regióne by aerolinky pre koronavírus mali prísť o tržby z osobnej dopravy v hodnote 27,8 miliardy dolárov. Dopyt po osobnej preprave v tomto regióne by mal klesnúť o 8,2 percenta namiesto skôr očakávaného nárastu o 4,8 percenta, uviedlo združenie. (čtk)

Zdieľať

Španielska spoločnosť Renfe získala zmluvu za 6 miliárd dolárov na vývoj prvej vysokorýchlostnej železnice v USA. Podľa jej vyjadrenia sa na projekte dohodla s firmou Texas Central.

Zmluva o spolupráci s Texas Central je na trať medzi Houstonom a Dallasom a platí do roku 2042, cituje zo správy AFP. Vysokorýchlostné vlaky by mali prekonať 386-kilometrovú vzdialenosť medzi obidvomi texaskými mestami za menej než 90 minút.

Renfe predpokladá, že na projekte zarobí 311 miliónov dolárov z pozície konzultanta a za dohľad na stavbe. Ďalších 5,6 miliardy dolárov získa v rokoch 2026 až 2042 za prevádzku a údržbu trate.

Samotnou výstavbou, ktorá má by hotová do roku 2026, bude poverená talianska firma Salvini. (čtk)

Zdieľať

Lídri krajín EÚ už na úvod samitu potvrdili veľké rozpory pri novom rozpočte a naznačili, že kompromis sa bude hľadať ťažko.

Cieľom samitu, ktorý zvolal predseda Európskej rady Charles Michel, je nájsť riešenia na vyplnenie finančnej medzery, ktorú v eurorozpočte spôsobil brexit, a na vyrovnanie rozdielov medzi financovaním nových priorít EÚ, ako je boj proti zmenám klímy či migrácia, a tradičnými politikami súdržnosti a spoločného poľnohospodárstva.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pred začiatkom samitu varovala, že to budú dlhé a ťažké rokovania, a zdôraznila, že pre exekutívu EÚ je dôležité, aby najmenej 25 percent zdrojov budúceho viacročného finančného rámca (VFR) išlo na Európsku zelenú dohodu a digitalizáciu. Upozornila, že nové, vlastné rozpočtové zdroje by EÚ pomohli znížiť tlak, ktorý spôsobí prechod na ekologickú a digitálnu spoločnosť.

Skupina krajín, ktorú médiá označujú skratkou F4 (Frugal Four, čiže Štvorica striedmych) a do ktorej patria Dánsko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko, trvá na svojom postoji, že národné príspevky, ktoré tvoria spoločný rozpočet EÚ, nesmú presiahnuť jedno percento HDP 27-člennej Únie.

Rakúsky kancelár Sebastian Kurz a švédsky premiér Stefan Löfven po príchode na samit potvrdili koordinovanosť skupiny F4 a Löfven sa vyslovil aj za zachovanie mechanizmu rabatov, špeciálnych zliav z odvodov do rozpočtu. Z rabatov v súčasnosti profituje päť krajín: Dánsko, Holandsko, Nemecko, Rakúsko a Švédsko.

Proti rabatom však vystupujú najmä krajiny strednej a východnej Európy, ktoré za seba žiadajú čo najmenej škrtov vo financovaní kohéznej politiky a agrosektora.

Litovský prezident Gitanas Nauséda pred samitom uviedol, že cieľom jeho krajiny je zaistiť dostatok financií pre kohéziu a že bude bojovať za zbližovanie priamych platieb poľnohospodárom. V tomto majú rovnakú pozíciu aj krajiny Vyšehradskej štvorky (V4), ale aj Bulharsko, Chorvátsko a Rumunsko.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron nesúhlasí so skupinou F4 a s názormi na zníženie finančných objemov VFR. Podľa jeho názoru by bolo „neprijateľné“ mať Európu, ktorá kompenzuje odchod Británie znížením vlastných finančných prostriedkov, pričom dodal, že diskusie lídrov sa nemôžu zastaviť na rozpočte v podobe jedného percenta HDP EÚ.

Okrem spoločných záujmov si lídri na rokovania v Bruseli pribalili aj národné záujmy, za ktoré chcú bojovať pri rozdeľovaní vyše bilióna eur. Estónsky prezident Jüri Ratas priznal, že pre jeho krajinu je to napríklad Via Baltica – cestný koridor spájajúci pobaltské štáty s Poľskom a Českom.

„Rokovania sú ťažké aj preto, že niektoré krajiny trvajú na nových cieľoch v oblasti výdavkov. Chcú zmeniť štruktúru rozpočtu a zároveň znížiť výdavky na politiku súdržnosti a poľnohospodárstva,“ opísal situáciu poľský premiér Mateusz Morawiecki. A dodal, že z poľského pohľadu nemôžu byť nové dôležité politiky – ako sú výskum, migrácia, obrana alebo inovácie – financované na úkor politiky kohézie a spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Na druhej strane nemecká kancelárka Angela Merkelová upozornila, že jej krajina nie je spokojná so súčasným stavom rokovaní, pretože z pohľadu čistých prispievateľov sa nedosiahla správna a spravodlivá rovnováha, ak viac peňazí z eurorozpočtu pôjde na znižovanie rozdielov medzi regiónmi (kohézia) a na poľnohospodárstvo. (tasr)

Zdieľať

Nemecký kartelový úrad schválil spojenie nemeckého leteckého dopravcu Condor s poľskými aerolíniami LOT. Condor patril cestovnej kancelárii Thomas Cook, ktorá skrachovala.

Spojenie firiem Condor a LOT podľa úradu nebude mať negatívny vplyv na hospodársku súťaž. Proti fúzii sú však naďalej niektorí veritelia spoločnosti Condor a konkurenti, napísala agentúra DPA.

Aerolínie LOT a Condor dohodu o fúzii oznámili zhruba pred mesiacom. Firmu Condor podľa dohody prevezme poľská štátna spoločnosť PGL, ktorá vlastní LOT. Kúpnu cenu nezverejnili. (čtk)

Zdieľať

Slovenská sporiteľňa upozorňuje na falošný web, ktorý šíri nepravdivé informácie o obchodovaní s kryptomenami. Podvodná stránka sa navonok prezentuje tak, že ide o portál Aktuality.sk, odvoláva sa aj na ďalšie relevantné médiá.

Portál existuje v slovenskom aj anglickom jazyku a šíri sa i prostredníctvom Facebooku. Propaguje platformu Bitcoin Era a nepravdivo informuje o tom, že s ňou Slovenská sporiteľňa spustila spoluprácu. Rovnako zneužíva meno známeho podnikateľa, ktorý údajne stojí za realizáciou projektu.

Slovenská sporiteľňa upozorňuje, že ide o nepravdivé informácie, a podniká všetky dostupné kroky na to, aby zamedzila šíreniu tejto správy. Klientov vyzýva, aby boli obozretní a nenechali sa oklamať. Banka so spoločnosťou nespolupracuje v žiadnej oblasti. (tasr)

Zdieľať

L Brands predá kontrolný podiel v divízii spodnej bielizne Victoria’s Secret investičnej spoločnosti Sycamore Partners. Dohoda tým ohodnotila Victoria’s Secret na 1,1 miliardy dolárov.

L Brands sa chce venovať svojej hlavnej značke Bath & Body Works.

Sycamore bude vlastniť v predajcovi spodnej bielizne 55 percent, L Brands si nechá zvyšných 45 percent. Victoria’s Secret sa zároveň stane súkromnou firmou, uviedla agentúra Reuters.

Transakcia prichádza po období škandálov a v čase, keď firma bojuje s poklesom predaja, najmä pre rastúcu konkurenciu a zmeny spotrebiteľských preferencií.

Victoria’s Secret má stovky obchodov a vlani mala tržby zhruba sedem miliárd dolárov. Vo štvrtom kvartáli, ktorý zahŕňa dôležitú predvianočnú nákupnú sezónu, sa však tržby v obchodoch otvorených minimálne rok znížili o desať percent. (čtk)

Zdieľať

Najviac sporiteľov v 2. dôchodkovom pilieri bolo vlani vo veku 36 až 45 rokov. Z 1 564 152 sporiteľov ku koncu decembra 2019 tvorila táto veková skupina 36,5 %.

Podľa údajov Sociálnej poisťovne nasledujú mladí sporitelia od 26 do 35 rokov, kam spadá 27,1 % sporiteľov (424 160). Skupina sporiteľov od 46 do 55 rokov (359 989) predstavuje 23 % ľudí sporiacich v druhom pilieri.  Vo vekovej kategórii nad 56 rokov bolo 94 977 občanov, teda 6,1 % sporiteľov.

„Do druhého piliera môžu vstúpiť fyzické osoby, ktorým vzniklo prvé dôchodkové poistenie a súčasne splnia podmienku, že ku dňu podpisu zmluvy nedovŕšili 35 rokov veku,“ uviedol hovorca poisťovne Peter Višváder. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať