Denník N

Na národnom štadióne budú miesta, z ktorých nevidieť na ihrisko. Bude to pekné, vraví architekt

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Majiteľ Slovana vybral architekta pre dotovaný štadión po kamarátskej linke. Naplánoval na ňom slepú zónu, kam ľudí nepustia, vraví, že je to bežné aj inde.

O Národnom futbalovom štadióne v Bratislave sa vo veľkom debatovalo vtedy, keď naň štát zriadil opciu za 75 miliónov eur. Ale aj vtedy, keď k štadiónu na webe prikreslili vrtule a urobili z neho vznášadlo.

Teraz si získal pozornosť tým, že bude mať miesta, z ktorých nebude vidno na ihrisko. Upozornila na to TV Markíza.

Lístky do tejto časti futbalovej arény sa predávať nebudú, nie sú ani zarátané v kapacite štadióna. Tá je 22 500 sedadiel.

„Tie miesta sú od začiatku takto vymyslené, to nie je ani chyba projektu, ani nič podobné,“ povedal architekt štadióna Karol Kállay.

Naznačuje, že inému usporiadaniu arény bránia vysunuté VIP zóny. Tých je v jednom rade 20, sú dve pod sebou, teda spolu 40.

„To nie sú miesta duchov, mohol som tam dať logá, nemusel som tie miesta zaplniť. Jednoducho, povedali sme si, že opticky bude krajšie, keď to zaplníme stoličkami, ktoré sa nebudú predávať,“ povedal Kállay o miestach, z ktorých nebude vidno.

Kállay: Je to môj projekt

Pri návrhoch podľa neho mysleli na to, že štadión nemá len funkciu štadióna. Sľubuje, že keď bude aréna hotová, národná stavba bude pekná.

„Ja som architekt, je to môj projekt, takto som to vyriešil, a takto je to dobre. Naozaj. Musíte počkať, kým to bude všetko hotové, netreba hľadať vo všetkom chybu a problém. Ten štadión sa veľmi dobre vyvíja, a bude veľmi pekný,“ uzavrel Kállay.

Tvrdí, že podobné nepredajné miesta majú skoro všetky štadióny v Európe. Ktorý konkrétne, však spamäti nevedel uviesť.

Oslovili sme niekoľko prevádzkovateľov športovísk s otázkami o slepých miestach v hľadisku, na ktoré sa nepredávajú lístky na hokej.

Odpoveď prišla zo Zimného štadióna Ondreja Nepelu v Bratislave, ktorý je mestský. „Na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu sa takéto miesta ani zóny nenachádzajú,“ povedala Zuzana Onufer, hovorkyňa bratislavského primátora.

Športovo-technický riaditeľ City Areny v Trnave Branislav Kriška pre Nový čas potvrdil, že na trnavskom štadióne je asi 50 – 60 miest za piliermi, z ktorých nevidno, ale vstupenky sa na ne nepredávajú. Podľa Krišku je to tak aj na štadióne v Dubnici.

Na štadiónoch sa nachádzajú miesta, z ktorých dobre nevidno na hraciu plochu napríklad pre cloniace stĺpy, obrazovky či z iných dôvodov. Takisto zrejme existujú na štadiónoch miesta, z ktorých na hraciu plochu nevidno, ale v koncepcii sú vyplnené skôr funkčne než výplňou stoličkami, alebo esteticky a funkčne zároveň.

Otázka je aj to, či a do akej miery v tomto ohľade bratislavský štadión vyčnieva.

Kállay hovorí, že nepredajných miest by malo byť pri VIP sektore dokopy do 60, konkrétne 27 alebo 28 z každej strany. Teraz to vyzerá tak, že ich nahradia svetelné logá.

Architekti nesúťažili

Martin Jančok z architektonického štúdia Plural vidí prázdne miesta ako nedostatok.

„V žiadnom prípade to nie je štandardná situácia. Neviem si predstaviť, ako by sa to dalo racionálne vyargumentovať. Možno je to v rámci takej veľkej stavby detail, ale dosť podstatný, keďže pozerať sa na zápas je zmyslom štadióna,“ hovorí Jančok.

Takýto architektonický návrh prezrádza podľa neho veľa o jeho kvalite a o tom, koľko pozornosti sa štadiónu venovalo.

„Je to dôsledok toho, ako sa to u nás robí. Pre také významné zadanie by som v civilizovanej spoločnosti očakával väčší dôraz pri výbere architekta. V tomto prípade by bola adekvátna medzinárodná architektonická súťaž návrhov,“ povedal Jančok.

Platíme to všetci

Národný štadión dotuje vláda. Najprv pôjde o 27,2 milióna eur, ale už má opciu na celý štadión v hodnote 75 miliónov eur.

Vyvoláva to otázky, či je takáto stavba za verejné financie efektívna.

Keby v minulosti prebehla súťaž architektov, mohli si verejnosť aj investor vyberať a odstránili by sa pochybnosti, či mohol byť štadión krajší alebo lacnejší. O výsledkoch takej súťaže rozhoduje odborná porota, sú v nej napríklad investor, štát, ale aj architekti či inžinieri bez vzťahu k objednávanému dielu.

Kállaya si ako architekta štadióna najal po kamarátskej linke majiteľ Slovana Ivan Kmotrík. Chýbajúca súťaž návrhov narážala už vtedy na zákon o verejnom obstarávaní.

Veľa lóží? Na štadióne si majú byť rovní

V architektonickom štúdiu Pavlíček Hulín upozorňujú, že stavba štadióna je výnimočná záležitosť, ktorú nedokáže robiť veľa ľudí. Národný futbalový štadión nepoznajú v štúdiu dosť dobre na podrobnú analýzu, ale miesta bez vstupeniek môžu podľa architektov o niečom svedčiť.

„Kuriózna situácia so slepými miestami len ilustruje väčší problém, keď cieľom celej akcie bolo asi niečo iné než postaviť dobrý štadión. Táto situácia vznikla kvôli nadradeniu významu VIP lóží nad zdieľaný zážitok pri národnom stretnutí, kde by si všetci vedľa seba na tribúnach mali byť v demokratickej spoločnosti rovní,“ komentuje architekt Jaroslav Hulín.

To, čo vidíme dnes, je dôsledok toho, že súťaž nebola, myslí si aj architekt Štefan Moravčík.

„Návrh je vždy vernou vizitkou investora a architekta. Z doteraz zverejnených podkladov sú ich názory zrejmé. Nie je to však iba súkromná stavba. Je to zároveň aj verejná investícia. Preto je oveľa dôležitejší ako samotná forma najmä proces prípravy takéhoto komplexu,“ komentuje Moravčík.

Vizitka štátu, vraví architekt

Národný štadión vidí Moravčík ako ukážku, že sa k významným investíciám na Slovensku pristupuje, ako sa nemá.

„Veľké investície by sa mali dopredu dobre pripraviť. Premyslieť. Porovnať viacero možností, variantných riešení. Urobiť architektonickú súťaž. Vybrať najlepšie riešenie. Vyberať sa dá iba vtedy, ak máme čo porovnávať. Pripraviť výsledný návrh tak, aby projekt bol kvalitne spracovaný, aby boli zrejmé všetky materiálové, technické a ekonomické analýzy na začiatku. Aby sa peniaze nevykladali priebežne, stále a stále, pretože nevieme, čo chceme,“ dodal Moravčík.

Efektívnosť štadióna dal štát preveriť analytikom z KPMG. Namiesto toho, aby sa ich spýtal, kde a aký štadión by Slovensku najviac prospel, otázku sformuloval pre vopred vybraného víťaza.

Pýtal sa, kde by štadión mohol byť, keby sme ho chceli mať hotový v roku 2017. V tom čase už bola na Tehelnom poli stavebná jama.

Otázkou slepej tribúny sa v KPMG nezaoberali. Podstatné pre ich analýzu bolo, aby počet sedadiel, na ktorý je štadión navrhnutý a ktoré budú určené pre platiacich divákov, bol v poriadku, píše poradenská spoločnosť.

Kmotríkovi manažéri medzitým finišujú so stavbou. Práve obstarávajú obrazovky a ďalšiu výbavu štadióna za 25 až 27 miliónov eur.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Národný futbalový štadión

Ekonomika, Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie