Denník N

V uliciach Prahy Číňania vyložili stovky zdieľaných bicyklov a plánujú tisíce

Bicykle Ofo sú výrazne žlté, už ich husté rozmiestnenie v uliciach zvykne byť reklamou. Foto: Fotolia.com
Bicykle Ofo sú výrazne žlté, už ich husté rozmiestnenie v uliciach zvykne byť reklamou. Foto: Fotolia.com

Ofo môže byť spôsob, ako aj v Bratislave zlepšiť cyklistickú infraštruktúru.

Bežnou súčasťou ulíc Prahy 7 sú už takmer mesiac masívne žlté bicykle s košíkom v prednej časti. Sú veľmi ľahké, jeden má niečo vyše 15 kilogramov a sú jednoducho vybavené – trojstupňová prehadzovačka, svetlo, zvonček, blatník.

Neviditeľnou, ale významnou časťou výbavy je GPS zariadenie vo vnútri rámu. Bicykel totiž nie je o nič priviazaný, stojí v ulici a kontrola polohy je akou-takou zárukou, že sa nestratí. Odísť sa na ňom nedá, blokuje ho kovová podkova na zadnom kolese, pod QR kódom. Ak kód naskenujete mobilnou aplikáciou, signál prejde cez internetové servery niekde v inej časti sveta, začujete cvak, podkova sa uvoľní a bicykel je váš.

Je to tak trochu magické – na ulici nájdete dopravný prostriedok, ktorý vám vôbec nepatrí, telefónom ho „odomknete“ a môžete ho použiť.

Čínsky startup zdieľaných bicyklov Ofo rozmiestnil v Prahe 7 na začiatok 300 takýchto žltých bicyklov. Jazdy sú v pilotnej prevádzke zadarmo. Ofo chce počet bicyklov v Prahe do konca budúceho roka zdesaťnásobiť.

V strede lúky zaparkovaný zdieľaný bicykel Ofo v Prahe 7. Foto: autor

Čínski študenti menia ulice sveta

Niekoľko študentov v Pekingu malo v roku 2014 jednoduchý nápad, ako zlepšiť mestské systémy zdieľaných bicyklov. Väčšina z nich je postavená na systéme staníc, ktoré slúžia na uzamknutie bicyklov v čase, keď nikomu neslúžia. Problém je, že aj tá najbližšia stanica môže byť príliš ďaleko, ak si chcete bicykel požičať, alebo ďaleko k vášmu cieľu, ak ho chcete vrátiť. A aj najbližšia stanica môže byť prázdna, ak práve potrebujete bicykel, alebo plná, ak ho chcete vrátiť.

Študentom napadlo, že namiesto staníc môžu bicykle zamykať a odomykať diaľkovo, smartfónom. Zďaleka to neznie ako sci-fi, ani nie je. Akurát to ešte nikto nevyskúšal. Patent na vzdialenú zámku, ktorá sa odomkne naskenovaním QR kódu, vyvinuli ešte v rámci študentského projektu univerzite.

Podobné nápady malo po svete viac ľudí, dôležitý je však systém na ich podporu a rozvoj. Prvú investíciu dostali študenti od alma mater. Nasledovali veľké mená ako čínsky eshop Alibaba, výrobca mikročipov a smatfónov Huawei a China Telecom. Do firmy naliali 1,3 miliardy dolárov a stala sa jedným z najúspešnejších čínskych startupov.

Na konci tohto roka chce mať Ofo 10 miliónov bicyklov a je v 200 mestách celého sveta, ako Londýn, Sydney, Moskva, Miláno, Bangkok či Viedeň a na konci roka Paríž. Bicykle vyrába vo vlastnej továrni. Dnes je hodnota firmy 3 miliardy dolárov. Prvý bicykel mimo Číny pritom vyložilo Ofo ešte len tento rok.

Ulica, smetisko bicyklov

Storočné obrázky s predstavami našich predchodcov o mestách budúcnosti obsahovali kadečo, na čele s lietajúcimi autami. Čo si ľudia určite nepredstavovali, sú verejné bicykle, ktoré sa váľajú po uliciach v takých množstvách, až to vyzerá, že nemajú vôbec žiadnu hodnotu.

Aby sa žltý zdieľaný bicykel bez uzamykacej stanice skutočne stal celomestskou službou, musí byť blízko, keď ho potrebujete. Preto čakajú v obrovských množstvách v uliciach, parkoch, na námestiach, ale keďže sú neuzamknuté, aj pod mostami, v riekach, na skládkach.

A post shared by Megan Saul (@megan_saul1) on

Čínska kultúra kopírovania nápadov spôsobila, že v Pekingu prevádzkovalo podobnú službu v jednom momente až 35 operátorov. Obrázky ulíc preplnených bicyklami rôznych farieb obleteli svet.

V 10-miliónovom Wu-Chane tento rok prekročili 700-tisíc zdieľaných bicyklov v uliciach. Pri prerátaní na oficiálne 450-tisícovú Bratislavu by to znamenalo 31-tisíc voľne stojacich bicyklov. Tento rok slúži v podobných systémoch v čínskych mestách 16 miliónov zdieľaných bicyklov a ako v prvej krajine začali ich počet regulovať.

Amsterdam, ktorý je bicyklami preplnený aj bez čínskych startupov, požiadal Ofo o stiahnutie bicyklov dovtedy, kým predstaví reguláciu.

Bratislava after it was cool

Mesto Bratislava má v súvislosti so zdieľaním bicyklov podpísané memorandum o spolupráci so Slovnaftom. Vzniklo klasicky tajnostkársky a bicykle sa bez konkrétnych detailov majú objaviť niekedy v blízkej budúcnosti v 75 staniciach.

Materská firma Slovnaftu Mol totiž financuje podobný systém v Budapešti. Je to klasický, dve dekády starý model postavený na staniciach. Obrovská firma, bohatá ako banka, automobilka alebo rafinéria, platí celý systém. Získava za to ekologický cveng, reklamu na každej zo stoviek staníc, tisíckach bicyklov a prepožičia systému meno.

Systémy so stanicami sú klasicky náročnejšie na prevádzku, rýchlo zastarávajú a zvyknú zaťažovať rozpočty mesta. Startupy ako Ofo robia to isté, sú však lacnejšie na prevádzku a nechcú žiadne verejné peniaze. Radnice, ktoré investovali milióny do systémov so stanicami, hovoria, že tieto systémy sa dopĺňajú. Ak sa však podarí vyriešiť problém s rozhádzanými bicyklami po uliciach, je možné, že systémy ako Ofo pošlú stanice zdieľaných bicyklov do minulosti ešte skôr, ako ich Bratislava zavedie.

Výrazným faktorom môže byť aj cena. Ofo je startup s miliardami od investorov a môže si, podobne ako Uber, dovoliť prevádzkovať službu so stratou. Prenájom mestského bicykla zo stanice v Londýne stojí 2 libry, ďalších 24 hodín ho však môžete používať zadarmo. Ofo stojí 50 centov za 30 minút. V Prahe napríklad plánuje stáť 10 Kč za 30 minút, miestny systém Rekola stojí 24 korún za hodinu.

Jedna z 900 staníc londýnskych mestských bicyklov. V systéme je takmer 14-tisíc bicyklov, každý z nich nesie reklamu na financujúcu banku. Zdroj: Wikimedia Commons

Ofo ani do Prahy neprišlo samo od seba, firmu presvedčil miestny podnikateľ a aktivista, ktorého mrzí, že sa Prahe zdieľanie bicyklov roky nedarí vybudovať. „Tam, kde zdieľanie bicyklov funguje, sa rapídne zlepšuje cyklistická infraštruktúra,“ povedal pre iDnes. Aj z prieskumov Ofo vyplýva, že najväčšou prekážkou ľudí v prestupe na bicykle je obava o bezpečnosť. Inými slovami, chýbajúce oddelené pruhy pre cyklistov. A pruhy pribúdajú najrýchlejšie tam, kde je viac bicyklov.

Zdá sa, že najjednoduchší spôsob, ako rýchlo zlepšiť cyklistickú infraštruktúru v Bratislave a nezaťažiť pri tom rozpočet mesta, je, aby primátor nevolal Maďarom, ale Číňanom.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Svet

Teraz najčítanejšie