Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Štát rozdelí vyše 27 miliónov na CT či röntgeny, porovnávanie cien ešte neurobil

Foto - Tasr
Foto – Tasr

Ministerstvo zdravotníctva dá na nákup prístrojov a techniky viac ako 27 miliónov z eurofondov. O peniaze sa môžu uchádzať nemocnice, ale aj polikliniky počas mája.

Nákupy musia prebehnúť do konca roka. Teda v čase, keď štát nevie povedať, či ceny, za ktoré budú nemocnice či polikliniky nakupovať, sú vysoké alebo nie.

Nemá totiž ešte porovnávanie cien, ktoré minister zdravotníctva Viliam Čislák sľúbil koncom minulého roka po kauze predraženého CT-čka v piešťanskej nemocnici. Vtedy povedal, že bude porovnávať ceny a služby, a tak ukáže, za koľko by mali nemocnice nakupovať.

To však pre prístroje zatiaľ neurobil. „Porovnanie cien CT a RTG prístrojov bude urobené v priebehu nasledujúcich mesiacov,“ povedala hovorkyňa ministerstva Zuzana Čižmáriková. Dodala, že je to časovo aj technicky náročný projekt.

Ministerstvo by podľa analytičky slovenskej pobočky Transparency International Zuzany Dančíkovej malo urýchlene začať porovnávať ceny, ktoré Čislák sľúbil v decembri. „Nákupy CT-čiek boli v minulosti opakovane predražené,“ hovorí.

Ak ministerstvo zverejní štandardné technické požiadavky a ceny, verejnosť bude môcť posúdiť, či nákupy boli výhodné alebo predražené, dodáva. Otázkou podľa nej je, či má štát dávať peniaze na prístroje.

„Chýba stratégia, ktorá by preukázala, že nemocnice najviac potrebujú práve zdravotnícku techniku a ide o najlepšie možné využitie týchto prostriedkov,“ dodala.

Ministerstvo hovorí, že peniaze pôjdu nielen na prístroje, ale aj informačné a komunikačné technológie a stavebné práce. „Vyplýva to z definície oprávnených výdavkov Operačného programu zdravotníctvo,“ dodáva ministerstvo.

Eurofondy

1. výzva  pre všeobecné a špecializované nemocnice

  • Celkovo je na výzvu takmer 18 miliónov eur.
  • Na jednu žiadosť môžu získať 4 milióny eur.
  • Žiadosti treba predložiť do 22. mája.

2. výzva pre polikliniky a zdravotné strediská

  • Celkovo je na výzvu takmer 9,5 milióna eur.
  • Na jednu žiadosť môžu získať 2 milióny eur.
  • Žiadosti treba predložiť do 11. mája.

Záujem je

Peniaze na prístroje však nie sú pre všetkých. Dostať ich môžu len nemocnice v Nitrianskom, Trenčianskom a Žilinskom kraji. Ostatné kraje už peniaze podľa ministerstva vyčerpali.

Najviac môžu nemocnice dostať 4 milióny, zaplatiť musia 5 percent z vlastných zdrojov. Podmienkou je, že to treba stihnúť do konca roka.

„Projekty, ktoré budú schválené, musia byť zrealizované do konca roka 2015, kedy končí oprávnenosť výdavkov Operačného programu zdravotníctva,“ hovorí Čižmáriková.

Niektoré nemocnice už začali s tendrami na techniku. Nezisková organizácia Nemocnica na okraji mesta v Partizánskom by chcela nakúpiť röntgen, CT aj ultrasonograf (sono). Nemocnica patrí do siete Svet zdravia, ktorú vlastní Penta.

Dnes tieto prístroje v nemocnici majú, sú však zastarané. Röntgen je z roku 1993, CT z roku 2007.

Nové prístroje chce nemocnica nakúpiť za takmer 700-tisíc eur. Okrem toho by chcela peniaze aj na vybavenie operačných sál za vše 300-tisíc eur.

„Získanie príspevku by významne urýchlilo obnovu a rozvoj nemocnice,“ povedal hovorca siete Tomáš Král.

Iné nemocnice v sieti Svet zdravia zatiaľ o príspevok nepožiadali, ak by bola taká možnosť, Král to nevylučuje.

O peniaze z eurofondov má záujem aj Medicínske centrum v Nitre, chce kúpiť magnetickú rezonanciu za takmer milión eur. Poliklinika Wesper v Prešove plánuje CT za takmer 400-tisíc eur. Obe patria do ProCare, ktorú vlastní Penta.

„Nakoľko ide o pomerne náročné investície, manažment oboch zariadení sa rozhodol obstarať predmetné technológie formou verejného obstarávania tak, aby si nezablokoval možnosť uchádzať sa o podporu z prostriedkov eurofondov, prípadne  iných fondov a grantov,“ hovorí šéf ProCare Viktor Földes.

Či budú chcieť získať eurofondy aj v iných ich zariadeniach ešte nevedia.

Aj štátne nemocnice by chceli dostať na prístroje peniaze z Únie. „Máme záujem zapojiť sa. Pripravujeme zoznam prístrojovej techniky, ktorú by sme mohli nakúpiť,“ napísala Fakultná nemocnica v Žiline. Obstarávanie ešte nezačali.

Rovnako aj jedna z našich najväčších nemocníc – Univerzitná nemocnica v Bratislave, teraz pripravuje podklady pre verejné obstarávanie. Chce nakúpiť prístrojovú techniku na operačnú zdravotnú starostlivosť.

V Piešťanoch CT nemajú

Najznámejšie CT, ktoré objednala piešťanská nemocnica, nakoniec nedoviezli. Po kauze predraženého prístroja za 1,6 milióna eur firma Medical Group nemocnici prístroj nedodala. Obe strany odstúpili od zmluvy.

Pre kauzu skončili ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská, predseda parlamentu Pavol Paška aj podpredsedníčka Národnej rady Renáta Zmajkovičová vo svojich funkciách.

Dnes funguje v nemocnici staré CT. To je podľa lekára Alana Suchánka, ktorý na kauzu upozorňoval a je aj členom správnej rady, poruchové a nedostatočné. Staré CT má nemocnica od roku 2003 a ani vtedy nešlo o nový prístroj.

Nedajú sa na ňom robiť viaceré špecializované vyšetrenia, je málo výkonné a aj žiarenie je podľa neho neporovnateľne väčšie ako novších prístrojov. „Je to veľký problém, nemáme na nový prístroj peniaze, ale životne ho potrebujeme,“ hovorí Suchánek.

Odborník: Na CT zistíte zrazeninu aj nádor

Peter Bluska je odborník v odvetví rádiológie. Vysvetľuje, prečo je CT prístroj dôležitý a kedy sa využíva.

IMG_ (1)Na čo je dobrý CT prístroj?

Slúži na zobrazovaciu diagnostiku rôznych ochorení, od zápalov, nádorov, traumy, kolikových bolestí až po cievne zmeny. Na zobrazenie týchto ochorení používame röntgenové žiarenie, ktoré vytvára akoby rezy človeka. Čiže vidíme vnútro pacienta.

Máme röntgen, ultrazvuk, CT aj magnetickú rezonanciu. Na čo slúžia?

Vždy sa postupuje od menej záťažových vyšetrení pre pacienta, nech už sa to týka pichania či zavádzania alebo podávania niečoho do pacienta, alebo aj od lacnejších metód. Takže sa začína od tých lacnejších a menej bolestivých, čo je ultrazvuk a röntgen. Na ultrazvuku nemáme žiadne ionizačné žiarenie, nebolí a je pomerne lacné. Ten by mal byť štandard všade. Rovnako aj röntgen, kde je však už žiarenie, ktoré je však minimálne oproti CT. CT má najviac žiarenia a na to ide pacient až vtedy, keď sa inými spôsobmi nedá dostatočne určiť diagnóza. Pri magnetickej rezonancii nie je preukázané žiadne škodlivé žiarenie, ale je to drahšia metóda ako CT a je menej dostupná, lebo je menej prístrojov a vyšetrenie trvá dlhšie. Na CT je pacient naskenovaný za pár sekúnd, magnetická rezonancia trvá aj 15 až 20 minút. Aj to zvyšuje cenu vyšetrenia.

Koľko tieto vyšetrenia stoja?

Oproti CT, ktoré stojí zhruba 100 eur a magnetická rezonancia, ktorá okolo 150 – 200 eur, je to pri sone a klasickom röntgene rádovo desatina z tejto ceny.

O koľko je žiarenie CT silnejšie ako röntgenu?

Je to približne stokrát väčšie žiarenie, ale záleží od orgánu, ktorý sa ožaruje. A aj od kvality. Teraz sa výrobcovia predbiehajú, ktorý urobí citlivejšie detektory, aby stačilo použiť menej žiarenia.

Akí pacienti chodia na CT a akí na magnetickú rezonanciu?

Vo väčšine prípadov CT predchádza rezonancii. Napríklad pri nádoroch. Ak nájdeme v tele nejaké ložisko, tak väčšinou sa pomocou CT dá určiť, či je to zhubný alebo nezhubný nádor. Ak sú však diagnostické rozpaky, tak sa pacient pošle na magnetickú rezonanciu, ktorá to môže rozhodnúť, lebo je v mnoho prípadoch špecifickejšia. Je malá skupina ochorení, keď pacient ide rovno na magnetickú rezonanciu ako je skleróza multiplex. Tam nemá CT podstatný význam. Ale aj pri poraneniach svalovo-šľachového aparátu, napríklad kolena či ramena, nasleduje po klasickej röntgenovej snímke často priamo magnetická rezonancia.

Na akom princípe funguje magnetická rezonancia?

Pacient leží v extrémne silnom magnetickom poli a vysielajú sa do neho rádiofrekvenčné impulzy. Tie rozkmitajú protóny vodíkov a tie potom vydávajú energiu, ktorú zachytávame. A podľa toho v akom tkanive sa protón nachádza, tak nám dá špecifický čas vyžarovanej energie. Podľa toho vieme povedať, či je tkanivo normálne alebo zmenené. Výsledok je obrazovo podobný ako pri CT. Teda máme rôzne roviny skenov, ako keby sme pacienta mali rozrezaného v rovine, v ktorej potrebujeme a vidíme dovnútra.

Je dôležité, aby nemocnica mala CT a magnetickú rezonanciu?

CT by mala mať každá nemocnica a magnetickú rezonanciu koncové nemocnice. CT je nutnosť, bez toho nemôže sanitka priviezť vážnejší stav do nemocnice.

Aké sú typické prípady, na ktoré sa využíva CT?

Na CT môžeme zobraziť takmer všetko, čo je hmatateľné. Je to väčšina ochorení. Nedajú sa na ňom zobraziť laboratórne parametre, napríklad, že niekto má zvýšený bilirubín. Na CT sa tiež posielajú napríklad pacienti po nehode, či už automobilovej alebo ťažšom úraze, najmä ak má niekto viacnásobné poranenia.

Zjednodušene sa dá na CT identifikovať všetko od krvnej zrazeniny až po nádor?

Áno.

Aké orgány sa najčastejšie vyšetrujú na CT?

Prakticky s výnimkou mužských pohlavných orgánov sa vyšetruje celé telo. Ale najčastejšie sa používa na vyšetrenie hlavy, krku, hrudníka, brucha a panvy. Končatiny sa vyšetrujú častejšie na röntgene a mäkké časti, ktoré na ňom nie sú dobre vidieť sa hodnotia na magnetickej rezonancii. Sono sa používa na mäkké tkanivá, cez ktoré prejde ultrazvukové vlnenie.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Kollárov tieňový minister financií: Štátne podniky majú robiť biznis, ale sú spravované ako úrady

Ekonomický expert Sme rodina Štefan Hollý si myslí, že hlavný problém Slovenska je investične poddimenzovaný štát. “ Naše HDP má sto miliárd a rakúske 400 miliárd eur,“ hovorí.

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Minúta po minúte

Zdieľať

Johnson v rozhovore pre BBC vyhlásil, že EÚ má brexitu plné zuby a chce dohodu. Úniu už podľa neho unavujú „nekonečné odklady“ a bola by rada, aby nastala ďalšia fáza brexitového procesu, rokovania o budúcich obchodných vzťahoch.

Britský premiér zopakoval, že Spojené kráľovstvo z bloku odíde 31. októbra. Stane sa tak podľa neho napriek novému zákonu proti nekontrolovanému brexitu, ktorý ho núti požiadať Brusel o odklad, ak nebude uzavretá nová dohoda.

Ako sa mieni zákonom riadiť a pritom vyviesť krajinu z EÚ aj bez dohody o podmienkach tohto kroku, však nespresnil. Dodal len, že bude ctiť ústavu.

Johnson s BBC hovoril po návšteve Luxemburska, kde rokoval so šéfom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom a hlavným vyjednávačom Únie Michelom Barnierom. Povedal, že ho povzbudila ochota EÚ rokovať s Londýnom o tom, ako sa vyhnúť brexitu bez dohody. Pripustil však, že zásadný prelom nenastal. (bbc, čtk)

Zdieľať

Frankfurt plánuje projekt podzemnej železničnej stanice s tunelom pre rýchlovlaky, ktoré majú odľahčiť najdôležitejší železničný uzol Nemecka. Vláda chce nechať vypracovať štúdiu uskutočniteľnosti z hľadiska nákladov a následkov pre diaľkovú železničnú dopravu. 

Štátny tajomník ministerstva Enak Ferlemann uviedol, že s predložením hotovej štúdie sa počíta na jar 2021, niekoľko kilometrov dlhý tunel a podzemná stanica majú byť dokončené najskôr v roku 2035 alebo 2036. Ministerstvo odhaduje náklady na 3,56 miliardy eur.

Koncept predpokladá výstavbu nového tunela pre diaľkové vlaky, ktorý bude viesť popod nadzemnú stanicu v smere východ – západ. Podzemná stanica by mala mať štyri koľaje. Štúdia má zistiť, či tento projekt je vôbec realizovateľný.

Súčasná stanica je pre rýchlovlaky nevhodná, pretože vlaky musia po zastavení meniť smer.

Frankfurtská stanica je natoľko dôležitá, že akékoľvek omeškanie na nej rozbije cestovný poriadok v celom Nemecku. Podľa Deutsche Bahn totiž až dve tretiny všetkých diaľkových vlakov prechádzajú práve frankfurtskou stanicou. (tasr)

Zdieľať

Nemecký minister financií povedal, že nemecké banky by nemali zaviesť záporné úrokové sadzby na vklady drobných sporiteľov. Vyjadrenie Olafa Scholza nasledovalo krátko po tom, ako ECB stlačila depozitnú úrokovú sadzbu hlbšie do negatívneho teritória.

Do septembrového zasadnutia ECB bola depozitná sadzba na úrovni –0,40 %, vo štvrtok však Rada guvernérov rozhodla o jej znížení na úroveň –0,50 %.

Nemecké banky už dlhšie dávajú najavo nespokojnosť s politikou ECB v tomto smere. Tá má podľa nich podiel na ich klesajúcich ziskoch.

„Povedal som jasne predstaviteľom bánk, že záporné úrokové sadzby pre milióny sporiteľov by boli veľmi zlý nápad,“ uviedol Scholz pre denník Bild. „Som presvedčený, že všetkým by nám malo záležať na tom, aby sa voči sporiteľom postupovalo férovo,“ dodal. (reuters, čtk)

Zdieľať

USA pravdepodobne čoskoro uvalia nové clá na tovar z EÚ pre dlhotrvajúci spor o subvencovanie výroby lietadiel. Uviedla to eurokomisárka pre obchod Cecilia Malmströmová. EÚ podľa nej v takomto prípade odpovie novými clami na americký tovar.

Spojené štáty a Európska únia sa od roku 2004 u Svetovej obchodnej organizácie (WTO) navzájom obviňujú z nelegálnej podpory svojich výrobcov lietadiel Boeing a Airbus.

U oboch strán sa zistilo, že v rozpore s pravidlami WTO svojich výrobcov lietadiel finančne podporovali, aby im zabezpečili výhodnejšiu pozíciu na trhu.

Podľa zdrojov agentúry Reuters, oboznámených s touto kauzou, už WTO schválila žiadosť USA o súhlas s uvalením ciel na niektoré európske tovary. Koncom septembra by WTO mala oznámiť, aký veľký rozsah toto opatrenie bude mať.

WTO v súčasnosti tiež posudzuje plány EÚ na clá na americký tovar, rozhodnutie sa očakáva na prelome rokov. (dpa, reuters, čtk)

Zdieľať

Grécko chce predčasne splatiť 2,9 miliardy eur z 9-miliardovej pôžičky od MMF. Táto časť pôžičky má splatnosť do roku 2021, Grécko dúfa, že vďaka predčasnému splateniu ušetrí na úrokoch ročne 70 miliónov eur. (čtk)

Zdieľať

Americké strategické rezervy sú pripravené, no možno úplne postačí, že sú v zálohe

Predpovede vývoja ropného trhu po útoku na Saudi Aramco:

  • Len veľmi výrazná odstávka v rozsahu až dvoch mesiacov by si vyžiadala rozsiahlejšie siahnutie na strategické ropné rezervy Spojených štátov amerických.
  • V takom prípade by sa cena ropy mohla vyšplhať na hranicu 80 USD za barel, predpovedajú ekonómovia spoločnosti Goldman Sachs.
Ilustračné foto - TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP
Zdieľať

Spoločnosť Brose vytvorí v Prievidzi ďalších 400 pracovných miest. Investícia do tretej výrobnej haly sa bude pohybovať na úrovni 50 miliónov eur. Spoločnosť aktuálne zamestnáva okolo 850 ľudí. (tasr)

Zdieľať

Matador investuje do projektu InoBat, zaoberajúceho sa výskumom, vývojom a výrobou batérií. Tento krok pomôže posunúť vpred celý európsky sektor elektromobility. Zámerom je vybudovanie výskumného a vývojového centra vrátane výrobnej linky na Slovensku.

Spoločnosť vstúpila do strategického partnerstva v súvislosti s výstavbou výrobnej linky na batérie s výkonom 100 megawatthodín (MWh). Tá sa má začať už v prvej polovici roka 2020. Do konca roka 2021 má poskytnúť vlastné licencované riešenie pre autobatérie.

Celková investícia do vývoja spolu s nákladmi na výstavbu výrobnej linky by mala dosiahnuť 100 miliónov eur.

Matador bude pomáhať spoločnosti InoBat Auto počas obdobia výstavby, a to prostredníctvom zapojenia svojich inžinierskych a riadiacich tímov. Tie navrhujú najmodernejšie automatizované linky pre významných hráčov automobilového priemyslu. Aby projekt zohrával ešte silnejšiu strategickú úlohu, počíta sa s následným rozšírením výrobnej kapacity na 10 GWh, ktorá umožní hromadnú sériovú výrobu batérií.

„Desiatky rokov skúseností Matadora v automobilovom priemysle poskytnú spoločnosti InoBat Auto patentovaný prístup k vývojovému know-how pre našu plánovanú výrobnú linku, ako aj prístup k popredným výrobcom automobilov. Spolu s Matadorom a so spoločnosťou Wildcat, ktorá je naším technologickým partnerom v USA, InoBat Auto dopomôže európskemu trhu k nezávislosti na batériách z krajín mimo EÚ. Rovnako tak prispeje aj k transformácii slovenskej ekonomiky z čisto výrobnej na znalostnú,“ uviedol Marián Boček, spoluzakladateľ a výkonný riaditeľ spoločnosti InoBat.

Projekt InoBat Auto bol prvýkrát predstavený v júli tohto roka ako spoločné úsilie spoločností InoBat a Wildcat Discovery Technologies.

Súčasťou projektu je výrobná linka. Počíta sa s nepretržitým vývojom vlastných batérií v úzkej kooperácii s výrobcami elektrických vozidiel. (tasr)

Zdieľať

Volkswagen zaplatí 127 miliónov austrálskych dolárov (78,75 milióna eur) za urovnanie súdnych sporov s tisíckami tamojších klientov v súvislosti s emisným škandálom jeho dieselových modelov.

Nemecká automobilka zaplatí každému z majiteľov dotknutých dieselových vozidiel značky Volkswagen, Audi a Škoda zhruba 1400 dolárov.

„Je to významný krok k úplnému vyriešeniu súdnych sporov v Austrálii,“ uviedol hovorca spoločnosti.

VW v rámci urovnania sporu zaplatí aj právne trovy žalobcov. (tasr)

Zdieľať

Nemecko chce zaviesť limit pre budúci rozpočet európskeho bloku na roky 2021 – 2027 na úrovni 1 % jeho HDP. Tento limit je nižší ako 1,11 % HDP celej EÚ, ktorý navrhuje Európska komisia.

Štáty EÚ sa pripravujú na boj o rozpočet, ktorý sa bude schvaľovať na budúci rok. V pondelok sa v Bruseli zídu ministri financií EÚ, aby prediskutovali túto otázku.

Diplomatické zdroje uviedli, že Nemecko, najväčší čistý prispievateľ do spoločných pokladníc bloku, v pondelok predloží ministrom svoj návrh.

Ministri budú diskutovať aj o tom, či bude financovanie bloku podmienené zachovaním jeho hodnôt vrátane právneho štátu. Tento plán súvisí najmä s Poľskom a Maďarskom. (tasr)