Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Štát rozdelí vyše 27 miliónov na CT či röntgeny, porovnávanie cien ešte neurobil

Foto - Tasr
Foto – Tasr

Po kauze predraženého CT minister zdravotníctva Čislák sľúbil, že urobia porovnávanie, ktoré ukáže, či sú ceny, za ktoré nemocnice nakupujú, vysoké alebo nie. Zatiaľ ho neurobili.

Ministerstvo zdravotníctva dá na nákup prístrojov a techniky viac ako 27 miliónov z eurofondov. O peniaze sa môžu uchádzať nemocnice, ale aj polikliniky počas mája.

Nákupy musia prebehnúť do konca roka. Teda v čase, keď štát nevie povedať, či ceny, za ktoré budú nemocnice či polikliniky nakupovať, sú vysoké alebo nie.

Nemá totiž ešte porovnávanie cien, ktoré minister zdravotníctva Viliam Čislák sľúbil koncom minulého roka po kauze predraženého CT-čka v piešťanskej nemocnici. Vtedy povedal, že bude porovnávať ceny a služby, a tak ukáže, za koľko by mali nemocnice nakupovať.

To však pre prístroje zatiaľ neurobil. „Porovnanie cien CT a RTG prístrojov bude urobené v priebehu nasledujúcich mesiacov,“ povedala hovorkyňa ministerstva Zuzana Čižmáriková. Dodala, že je to časovo aj technicky náročný projekt.

Ministerstvo by podľa analytičky slovenskej pobočky Transparency International Zuzany Dančíkovej malo urýchlene začať porovnávať ceny, ktoré Čislák sľúbil v decembri. „Nákupy CT-čiek boli v minulosti opakovane predražené,“ hovorí.

Ak ministerstvo zverejní štandardné technické požiadavky a ceny, verejnosť bude môcť posúdiť, či nákupy boli výhodné alebo predražené, dodáva. Otázkou podľa nej je, či má štát dávať peniaze na prístroje.

„Chýba stratégia, ktorá by preukázala, že nemocnice najviac potrebujú práve zdravotnícku techniku a ide o najlepšie možné využitie týchto prostriedkov,“ dodala.

Ministerstvo hovorí, že peniaze pôjdu nielen na prístroje, ale aj informačné a komunikačné technológie a stavebné práce. „Vyplýva to z definície oprávnených výdavkov Operačného programu zdravotníctvo,“ dodáva ministerstvo.

Eurofondy

1. výzva  pre všeobecné a špecializované nemocnice

  • Celkovo je na výzvu takmer 18 miliónov eur.
  • Na jednu žiadosť môžu získať 4 milióny eur.
  • Žiadosti treba predložiť do 22. mája.

2. výzva pre polikliniky a zdravotné strediská

  • Celkovo je na výzvu takmer 9,5 milióna eur.
  • Na jednu žiadosť môžu získať 2 milióny eur.
  • Žiadosti treba predložiť do 11. mája.

Záujem je

Peniaze na prístroje však nie sú pre všetkých. Dostať ich môžu len nemocnice v Nitrianskom, Trenčianskom a Žilinskom kraji. Ostatné kraje už peniaze podľa ministerstva vyčerpali.

Najviac môžu nemocnice dostať 4 milióny, zaplatiť musia 5 percent z vlastných zdrojov. Podmienkou je, že to treba stihnúť do konca roka.

„Projekty, ktoré budú schválené, musia byť zrealizované do konca roka 2015, kedy končí oprávnenosť výdavkov Operačného programu zdravotníctva,“ hovorí Čižmáriková.

Niektoré nemocnice už začali s tendrami na techniku. Nezisková organizácia Nemocnica na okraji mesta v Partizánskom by chcela nakúpiť röntgen, CT aj ultrasonograf (sono). Nemocnica patrí do siete Svet zdravia, ktorú vlastní Penta.

Dnes tieto prístroje v nemocnici majú, sú však zastarané. Röntgen je z roku 1993, CT z roku 2007.

Nové prístroje chce nemocnica nakúpiť za takmer 700-tisíc eur. Okrem toho by chcela peniaze aj na vybavenie operačných sál za vše 300-tisíc eur.

„Získanie príspevku by významne urýchlilo obnovu a rozvoj nemocnice,“ povedal hovorca siete Tomáš Král.

Iné nemocnice v sieti Svet zdravia zatiaľ o príspevok nepožiadali, ak by bola taká možnosť, Král to nevylučuje.

O peniaze z eurofondov má záujem aj Medicínske centrum v Nitre, chce kúpiť magnetickú rezonanciu za takmer milión eur. Poliklinika Wesper v Prešove plánuje CT za takmer 400-tisíc eur. Obe patria do ProCare, ktorú vlastní Penta.

„Nakoľko ide o pomerne náročné investície, manažment oboch zariadení sa rozhodol obstarať predmetné technológie formou verejného obstarávania tak, aby si nezablokoval možnosť uchádzať sa o podporu z prostriedkov eurofondov, prípadne  iných fondov a grantov,“ hovorí šéf ProCare Viktor Földes.

Či budú chcieť získať eurofondy aj v iných ich zariadeniach ešte nevedia.

Aj štátne nemocnice by chceli dostať na prístroje peniaze z Únie. „Máme záujem zapojiť sa. Pripravujeme zoznam prístrojovej techniky, ktorú by sme mohli nakúpiť,“ napísala Fakultná nemocnica v Žiline. Obstarávanie ešte nezačali.

Rovnako aj jedna z našich najväčších nemocníc – Univerzitná nemocnica v Bratislave, teraz pripravuje podklady pre verejné obstarávanie. Chce nakúpiť prístrojovú techniku na operačnú zdravotnú starostlivosť.

V Piešťanoch CT nemajú

Najznámejšie CT, ktoré objednala piešťanská nemocnica, nakoniec nedoviezli. Po kauze predraženého prístroja za 1,6 milióna eur firma Medical Group nemocnici prístroj nedodala. Obe strany odstúpili od zmluvy.

Pre kauzu skončili ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská, predseda parlamentu Pavol Paška aj podpredsedníčka Národnej rady Renáta Zmajkovičová vo svojich funkciách.

Dnes funguje v nemocnici staré CT. To je podľa lekára Alana Suchánka, ktorý na kauzu upozorňoval a je aj členom správnej rady, poruchové a nedostatočné. Staré CT má nemocnica od roku 2003 a ani vtedy nešlo o nový prístroj.

Nedajú sa na ňom robiť viaceré špecializované vyšetrenia, je málo výkonné a aj žiarenie je podľa neho neporovnateľne väčšie ako novších prístrojov. „Je to veľký problém, nemáme na nový prístroj peniaze, ale životne ho potrebujeme,“ hovorí Suchánek.

Odborník: Na CT zistíte zrazeninu aj nádor

Peter Bluska je odborník v odvetví rádiológie. Vysvetľuje, prečo je CT prístroj dôležitý a kedy sa využíva.

IMG_ (1)Na čo je dobrý CT prístroj?

Slúži na zobrazovaciu diagnostiku rôznych ochorení, od zápalov, nádorov, traumy, kolikových bolestí až po cievne zmeny. Na zobrazenie týchto ochorení používame röntgenové žiarenie, ktoré vytvára akoby rezy človeka. Čiže vidíme vnútro pacienta.

Máme röntgen, ultrazvuk, CT aj magnetickú rezonanciu. Na čo slúžia?

Vždy sa postupuje od menej záťažových vyšetrení pre pacienta, nech už sa to týka pichania či zavádzania alebo podávania niečoho do pacienta, alebo aj od lacnejších metód. Takže sa začína od tých lacnejších a menej bolestivých, čo je ultrazvuk a röntgen. Na ultrazvuku nemáme žiadne ionizačné žiarenie, nebolí a je pomerne lacné. Ten by mal byť štandard všade. Rovnako aj röntgen, kde je však už žiarenie, ktoré je však minimálne oproti CT. CT má najviac žiarenia a na to ide pacient až vtedy, keď sa inými spôsobmi nedá dostatočne určiť diagnóza. Pri magnetickej rezonancii nie je preukázané žiadne škodlivé žiarenie, ale je to drahšia metóda ako CT a je menej dostupná, lebo je menej prístrojov a vyšetrenie trvá dlhšie. Na CT je pacient naskenovaný za pár sekúnd, magnetická rezonancia trvá aj 15 až 20 minút. Aj to zvyšuje cenu vyšetrenia.

Koľko tieto vyšetrenia stoja?

Oproti CT, ktoré stojí zhruba 100 eur a magnetická rezonancia, ktorá okolo 150 – 200 eur, je to pri sone a klasickom röntgene rádovo desatina z tejto ceny.

O koľko je žiarenie CT silnejšie ako röntgenu?

Je to približne stokrát väčšie žiarenie, ale záleží od orgánu, ktorý sa ožaruje. A aj od kvality. Teraz sa výrobcovia predbiehajú, ktorý urobí citlivejšie detektory, aby stačilo použiť menej žiarenia.

Akí pacienti chodia na CT a akí na magnetickú rezonanciu?

Vo väčšine prípadov CT predchádza rezonancii. Napríklad pri nádoroch. Ak nájdeme v tele nejaké ložisko, tak väčšinou sa pomocou CT dá určiť, či je to zhubný alebo nezhubný nádor. Ak sú však diagnostické rozpaky, tak sa pacient pošle na magnetickú rezonanciu, ktorá to môže rozhodnúť, lebo je v mnoho prípadoch špecifickejšia. Je malá skupina ochorení, keď pacient ide rovno na magnetickú rezonanciu ako je skleróza multiplex. Tam nemá CT podstatný význam. Ale aj pri poraneniach svalovo-šľachového aparátu, napríklad kolena či ramena, nasleduje po klasickej röntgenovej snímke často priamo magnetická rezonancia.

Na akom princípe funguje magnetická rezonancia?

Pacient leží v extrémne silnom magnetickom poli a vysielajú sa do neho rádiofrekvenčné impulzy. Tie rozkmitajú protóny vodíkov a tie potom vydávajú energiu, ktorú zachytávame. A podľa toho v akom tkanive sa protón nachádza, tak nám dá špecifický čas vyžarovanej energie. Podľa toho vieme povedať, či je tkanivo normálne alebo zmenené. Výsledok je obrazovo podobný ako pri CT. Teda máme rôzne roviny skenov, ako keby sme pacienta mali rozrezaného v rovine, v ktorej potrebujeme a vidíme dovnútra.

Je dôležité, aby nemocnica mala CT a magnetickú rezonanciu?

CT by mala mať každá nemocnica a magnetickú rezonanciu koncové nemocnice. CT je nutnosť, bez toho nemôže sanitka priviezť vážnejší stav do nemocnice.

Aké sú typické prípady, na ktoré sa využíva CT?

Na CT môžeme zobraziť takmer všetko, čo je hmatateľné. Je to väčšina ochorení. Nedajú sa na ňom zobraziť laboratórne parametre, napríklad, že niekto má zvýšený bilirubín. Na CT sa tiež posielajú napríklad pacienti po nehode, či už automobilovej alebo ťažšom úraze, najmä ak má niekto viacnásobné poranenia.

Zjednodušene sa dá na CT identifikovať všetko od krvnej zrazeniny až po nádor?

Áno.

Aké orgány sa najčastejšie vyšetrujú na CT?

Prakticky s výnimkou mužských pohlavných orgánov sa vyšetruje celé telo. Ale najčastejšie sa používa na vyšetrenie hlavy, krku, hrudníka, brucha a panvy. Končatiny sa vyšetrujú častejšie na röntgene a mäkké časti, ktoré na ňom nie sú dobre vidieť sa hodnotia na magnetickej rezonancii. Sono sa používa na mäkké tkanivá, cez ktoré prejde ultrazvukové vlnenie.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Kľúčoví zamestnanci už spia vo firmách
  • Zákaz: Na celom Slovensku platí zákaz vychádzania
  • Doprava: RegioJet prerušuje od pondelka prevádzku autobusov z Bratislavy do Viedne a späť do 15. novembra
  • Testovanie: Spoločnosť OFZ mala v súvislosti s pilotným testovaním na covid-19 značný výpadok zamestnancov
  • Obmedzenia: Ako pracovať počas lockdownu?
  • Financie: Vyše tisíc veriteľov Arca Capital podalo spoločnú žalobu, celková žalovaná suma je 14 286 000 eur
  • Bývanie: Pôjdu ceny starých bytov pre pandémiu nadol?
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Minúta po minúte

RegioJet ruší od pondelka prevádzku autobusových spojov z Bratislavy do Viedne a späť do 15. novembra. Robí tak pre obmedzenia spojené s pandémiou aj pre dramatický pokles dopytu.

„Situáciu budeme priebežne vyhodnocovať a ihneď, ako to bude možné, spojenie obnovíme,“ dodal hovorca RegioJetu Aleš Ondrůj. Cestujúci majú nárok na plné vrátenie ceny lístku.

Vlakové spojenia RegioJetu na trasách zo Slovenska do susedného Česka ostávajú nezmenené. „Vlaky jazdia na trase Bratislava – Praha a späť (trikrát denne v každom smere), rovnako ako na trase Košice – Praha a späť (raz denne v každom smere),“ dodal hovorca.

Slovak Lines ešte v piatok povedal, že autobusové linky medzi metropolami Rakúska a Slovenska necháva v prevádzke.  Generálny riaditeľ prepravcu Pavol Labant zdôraznil, že do Viedne a späť zostáva pre cestujúcich v prevádzke osem spojov, premávajú každé dve hodiny.

„Kým neprídu obmedzenia zo strany kompetentných orgánov, budeme linku prevádzkovať do poslednej možnej chvíle. Chceme, aby sa mohli cestujúci bez problémov vrátiť domov,“ uzavrel Labant. (tasr)

Ekonomický newsfilter: Kľúčoví zamestnanci už spia vo firmách +

  • V automobilkách začína koronakríza znova ohrozovať výrobné linky
  • Premiér núka veľkým fabrikám dlhodobé testovanie, záujem majú aj menší zamestnávatelia
  • Žaloby veriteľov na zadlženú Arcu sa hromadia

V Pekingu sa začalo štvordňové plenárne zasadnutie ústredného výboru komunistickej strany Číny, ktoré by malo schváliť päťročný plán na roky 2021 – 2025.

V súvislosti s obchodnou vojnou s USA a globálnou hospodárskou krízou vyvolanou koronavírusovou pandémiou sa druhá najväčšia ekonomika sveta usiluje získať väčšiu nezávislosť od zvyšku sveta.

S napätím sa očakáva najmä to, či ústredný výbor stanoví cieľ pre ekonomický rast.

Končiaci sa päťročný plán má za cieľ priemerný ročný rast 6,5 percenta. Z dôvodu veľkej neistoty spôsobenej pandémiou parlament, ktorý nový päťročný plán formálne schváli v marci 2021, na svojom zasadnutí koncom júna nerozhodol o cieľovej hodnote pre tento rok.

Pretože Čína už medzičasom dostala šírenie vírusu pod kontrolu, je pravdepodobné, že bude jedinou veľkou ekonomikou, ktorá tento rok zaznamená rast.

Účastníci plenárneho zasadnutia prijmú aj všeobecné ciele na nasledujúcich 15 rokov. Aj keď Čína chce podporovať samostatnosť, vlastný výskum a vývoj a domáci dopyt, vláda opakovane zdôrazňuje, že dvere pre investície a zahraničný kapitál zostávajú otvorené. Prezident Si Ťin-pching nedávno hovoril o „novom otvorenom ekonomickom systéme“. (tasr, dpa)

Spoločnosť OFZ má v súvislosti s pilotným testovaním na covid-19 značný výpadok zamestnancov. V noci zo soboty na nedeľu nenastúpilo do práce 60 % pracovníkov kritických stredísk.

Uviedol to výkonný riaditeľ OFZ Branislav Klocok.

Spoločnosť výpadok pracovnej sily očakávala, snažila sa naň vopred pripraviť preventívnym znížením výroby. „Postupne, ako nám začali ľudia vypadávať, sme boli nútení výrobu znížiť až o 40 %, niekedy aj viac – podľa toho, koľko ľudí sme mali k dispozícii na obsluhu pecí,“ priblížil Klocok.

Tesne pred začiatkom testovania mala spoločnosť výpadok zamestnancov kritických stredísk na úrovni 20 %. „Keďže vypadávali postupne, dalo sa to zvládnuť. Dnes v noci sme však mali situáciu, keď do práce nenastúpila viac ako polovica zamestnancov. Na jednej zmene ich máme 19, do práce prišlo 10 ľudí. Snažíme sa to vykryť v medziach toho, čo nám dovoľuje Zákonník práce, i keď to nie je jednoduché,“ povedal.

Veľká väčšina zamestnancov spoločnosti a ich rodín je podľa Klocoka už pretestovaná. Zatiaľ však nemá presné informácie o tom, koľko z nich bolo pozitívnych, prípadne koľko ich neprišlo do práce z iného dôvodu. (tasr)

V Nemecku dosiahli dohodu o zvýšení miezd pracovníkov vo verejnom sektore o 3,2 až 4,5 %. Týka sa zhruba 2,3 milióna zamestnancov spolkovej vlády a miestnych samospráv, pokrýva obdobie do 31. decembra 2022.

Zamestnancom s najnižšími príjmami podľa dohody vzrastú mzdy o 4,5 %, tí s najvyššími príjmami si polepšia o 3,2 %.

K dohode došlo v čase, keď Nemecko zápasí s negatívnymi hospodárskymi následkami koronavírusu. Rozpočtový deficit Nemecka by mal v tomto roku dosiahnuť 217,8 miliardy eur; v budúcom roku vláda počíta so schodkom 96,2 miliardy eur. (čtk, reuters)

Regulačné úrady by mali predĺžiť obmedzenia na rozdelenie kapitálu bánk, aby pomohli ochrániť finančný systém v prípade, že celosvetové ekonomické oživenie bude pomalé. Uviedol to Medzinárodný menový fond.

Svoje odporúčanie zverejnil práve v čase, keď sa niektoré veľké banky  snažia o obnovenie spätného nákupu akcií a vyplatenie dividend.

MMF vo svojej polročnej správe o celosvetovej finančnej stabilite ďalej uviedol, že regulačné úrady by mali rýchlo zasiahnuť pri rušení dočasných opatrení alebo predĺžiť celosvetové kapitálové pravidlá, aj keď zostanú v platnosti ďalšie opatrenia podporujúce finančný systém. Vedúci pracovníci popredných amerických a európskych bánk totiž v uplynulých týždňoch vyhlásili, že očakávajú skoré zrušenie pandemických obmedzení týkajúcich sa rozdeľovania kapitálu. Tvrdia, že si vytvorili dosť rezerv na riešenie akýchkoľvek problémov, ktoré by mohli byť spôsobené pomalým zotavovaním.

Podľa odhadu MMF pri nepriaznivom ekonomickom scenári by kapitálové rezervy bánk vo svete klesli o 420 miliárd dolárov (354,25 miliardy eur) pod kapitálové požiadavky regulátorov. Vďaka dočasným opatreniam, ktoré zaviedli regulačné úrady a vlády na ochranu bankového systému vrátane obmedzení pri distribúcii kapitálu, by tento schodok mohol dosiahnuť 110 miliárd dolárov, poznamenal fond.

„Keď si ponecháte príjmy ako kapitál, nie sú stratené. Banky ich môžu vyplatiť akcionárom po konci pandémie. Takže aj keď si tvorcovia politiky nie sú istí, kedy to môže byť, je lepšie byť opatrný a udržať si zisky,“ poznamenal Tobias Adrian, riaditeľ oddelenia menových a kapitálových trhov MMF.

Európske regulačné úrady pozastavili vyplácanie dividend bánk v marci. V USA, kde sa prostredníctvom spätného odkúpenia akcií distribuuje viac kapitálu, regulačné úrady zastavili iba spätné výkupy, pričom obmedzili zvyšovanie dividend a zviazali ich so súčasnou úrovňou zisku. Platnosť týchto obmedzení spravidla vyprší na konci roka, regulačné úrady by ich však mohli predĺžiť.

Americký Federálny rezervný systém práve uskutočňuje druhý tohtoročný záťažový test, aby zistil, či najväčšie banky v krajine vydržia ďalšie ekonomické tlaky v dôsledku pretrvávajúcej pandémie. MMF skonštatoval, že takéto záťažové testy sú užitočné a mali by sa využívať v ešte širšej miere, v snahe zistiť krehkosť finančných inštitúcií v čase bezprecedentných výziev, ktoré prináša pandémia.

Fond však kritizoval dočasné zmiernenie opatrení, ktoré porušuje zavedené kapitálové a účtovné pravidlá. Okrem uvoľnenia kapitálových rezerv totiž regulačné úrady pozastavili aj niektoré pravidlá účtovania nedobytných pohľadávok a upravili spôsob výpočtu kapitálových pomerov, aby sa zmiernil vplyv pandémie na súvahy bánk.

„V účtovníctve a kapitálových pravidlách je už zabudovaná veľká flexibilita,“ uviedol Adrian. „Ich použitie počas pandémie má veľký zmysel. Nato sú tzv. nárazníky určené. Uvoľnenie samotných pravidiel – napríklad zmenou definícií kapitálu – však môže oslabiť dôveru vo finančný systém,“ dodal. (tasr)

Minister práce navrhne predĺženie rodičovskej dovolenky. Dôvodom má byť pandémia, pre ktorú mnohé deti nemôžu nastúpiť do škôlky a pre rodičov nie je ľahké nájsť si teraz prácu. Milan Krajniak (Sme rodina) to povedal v relácii RTVS O 5 minút 12.

Ministerstvo životného prostredia chce merať znečistenie pri každej cementárni, na základe meraní by malo byť možné vypracovať relevantné hodnotenie kvality ovzdušia. Zväz výrobcov cementu tvrdí, že sa už snažia znížiť environmentálne dosahy.

„Ak sa preukáže významný vplyv konkrétnej cementárne na kvalitu ovzdušia, bude potrebné prijať prísnejšie podmienky na prevádzku zdroja. To môže znamenať aj sprísnenie emisných limitov, ale aj prijatie iných opatrení na obmedzenie fugitívnych emisií,“ vysvetľuje envirorezort.

Zväz výrobcov cementu konštatuje, že výroba cementu je energeticky náročný proces a cementárne sa tak radia k najväčším producentom oxidu uhličitého. Deklaruje však, že cementárne ročne investujú do modernizácie výrobných liniek a procesov, ktoré znižujú environmentálne dosahy. „Vďaka týmto investíciám už dnes slovenské cementárne dosahujú podpriemerné hodnoty emisií oxidu uhličitého v porovnaní s priemerom EÚ. A chcú ísť ešte ďalej,“ tvrdí.

Slovenské cementárne podľa ministerstva už teraz spaľujú viac ako 320 000 ton tuhých alternatív palív, ktoré sú z nerecyklovateľných plastov a sú v nich náhradou uhlia. „Problémom je, že podiel slovenského odpadu v týchto cementárňach je iba 20 %. Prvoradú úlohu preto vidíme v obmedzovaní prílevu zahraničného odpadu,“ uvádza odbor komunikácie.

Keďže väčšina odpadu končí na skládkach, cementárne sú nútené odpadové palivá dovážať zo zahraničia, uviedol na margo toho zväz. To by podľa neho chceli cementárne zmeniť, potrebujú na to však podporu. „Legislatíva na Slovensku je momentálne nastavená spôsobom, že ekonomicky jednoznačne favorizuje skládkovanie zmesových odpadov tak, ako sú vytvorené. Deje sa tak vďaka extrémne nízkym poplatkom za skládkovanie, ktoré sú až 10-násobne nižšie ako napríklad v Rakúsku, alebo 12-násobne nižšie ako v Nemecku. Slovenskí výrobcovia cementu sú pripravení v plnej možnej miere zhodnocovať alternatívne palivá vyrobené z odpadov pochádzajúcich zo Slovenska, hneď ako legislatíva umožní nákladovo efektívnu výrobu takýchto palív,“ uviedli riaditeľ zväzu Rudolf Mackovič a prezident zväzu a predseda predstavenstva spoločnosti Cemmac Martin Kebísek.

V hierarchii odpadového hospodárstva je energetické zhodnocovanie odpadov lepšie než skládkovanie. Spaľovanie však podľa ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽaNO) bude nevyhnutné, ale iba dočasné riešenie, pretože má dosah na kvalitu ovzdušia. „Energetické zhodnocovanie odpadov na Slovensku v istom časovom úseku stúpne, aby sa ukončila éra skládkovania. Verím však, že ruka v ruke s tým pôjde aj obmedzovanie tvorby odpadov,“ poznamenal Budaj.

Zvyšovanie energetického zhodnocovania odpadu je v súlade s programovým vyhlásením vlády. „Ministerstvo ho podporí iba za podmienky splnenia všetkých prísnych legislatívnych požiadaviek. Na spaľovanie neseparovaného odpadu sú spaľovne, nie cementárne,“ tvrdí odbor komunikácie. (tasr)

Národná diaľničná spoločnosť vyhlásila súťaže na ochranu a monitoring rozostavanej D1 s tunelom Višňové. Obe zákazky by podľa jej odhadov mali stáť spolu viac ako 2,5 milióna eur.

Vyplýva to z oznámení o vyhlásení súťaže, ktoré boli zverejnené vo vestníku verejného obstarávania.

Jedna zo súťaží zahŕňa geotechnický monitoring pre úsek rozostavanej diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, na ktorom sú momentálne pozastavené stavebné práce. „Geotechnický a geodetický monitoring je nutné vykonávať z dôvodu sledovania a monitorovania vytekajúcich vôd v tuneli Višňové,“ priblížila hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková.

Diaľničiari odhadujú hodnotu zákazky na 2,1 milióna eur bez DPH. Záujemcovia môžu predkladať ponuky alebo žiadosti o účasť v tendri do 16. novembra.

NDS zároveň hľadá firmu na bezpečnostné a ochranné práce. Zabezpečiť chce fyzickú ochranu trasy a tunela počas prerušenia stavebných prác pre stavbu úseku D1 s tunelom Višňové. Odhadovaná cena predstavuje takmer 400 000 eur bez DPH. Lehota na predkladanie ponúk či žiadostí o účasť v súťaži je do 13. novembra.

Bezpečnostné a ochranné práce budú vykonávané nepretržite, sedem dní v týždni, aj počas sviatkov.
Budú zabezpečené v oblasti západného a východného portálu tunela Višňové a vstupov do tunela, na trase úseku D1 v zóne skladiska materiálu a v zóne strediska údržby a križovatky Lietavská Lúčka.

Platnosť doterajšej zmluvy na zabezpečenie fyzickej ochrany trasy a tunela sa skončí v decembri tohto roka a je potrebné zabezpečiť plynulé stráženie na ďalšie obdobie. Žgravčáková upozornila, že uzatvorením novej zmluvy vstúpi do platnosti aj výslovná dohoda zmluvných strán, že zmluva zaniká dňom prevzatia staveniska budúcim novým zhotoviteľom stavby D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala. (tasr)

Zoznámte sa s hybridnými trolejbusmi. Prvý z nich testuje aj Bratislava

Mesto Bratislava je už rozhodnuté, že hybridné trolejbusy chce využívať. Aktuálne skúša získať na ne eurofondy. Foto - DPB
Mesto Bratislava je už rozhodnuté, že hybridné trolejbusy chce využívať. Aktuálne skúša získať na ne eurofondy. Foto – DPB

Bratislava testuje možnú budúcnosť MHD: trolejbus, ktorý dokáže jazdiť ako autobus. S týmito hybridmi experimentujú aj ďalšie slovenské mestá. Bratislava by ich mohla nasadzovať napríklad v linke na letisko.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať