Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Exšéf diaľničiarov: Videl som na vlastné oči, ako stavbári tunelujú

Ján Kotuľa bol v minulosti štátnym tajomníkom ministerstva dopravy. Počas vlády Ivety Radičovej pôsobil v Národnej diaľničnej spoločnosti, niekoľko mesiacov ako jej riaditeľ. Je členom KDH. Foto - TASR
Ján Kotuľa bol v minulosti štátnym tajomníkom ministerstva dopravy. Počas vlády Ivety Radičovej pôsobil v Národnej diaľničnej spoločnosti, niekoľko mesiacov ako jej riaditeľ. Je členom KDH. Foto – TASR

V roku 2011, keď začali prichádzať od Váhostavu či Doprastavu ponuky na stavbu diaľnic, čo výrazne podliezali štátne odhady, ste boli šéfom Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorá prideľovala diaľničné zákazky. Čo ste si pomysleli, keď ste videli ponuky na lacné diaľnice?

Sám som bol z toho prekvapený. Keď sa predpokladalo, že diaľnica vyjde na 100 miliónov, a niekto ju ponúkol stavať oveľa lacnejšie, tak som si hovoril, že je to čudné.

Aj ste sa pýtali šéfov stavebných firiem, čo sú to za ceny?

Keď som sa pýtal generálneho riaditeľa Váhostavu, ktorým bol v tom čase Ján Kato, či to vedia za tie peniaze postaviť, povedal, že áno. Rovnako som sa počas rokovaní aj pri podpise zmluvy pýtal aj vtedajšieho riaditeľa Doprastavu Dušana Šamudovského. Tiež tvrdil, že síce s odretými ušami, ale vedia to za tie peniaze postaviť. Ja som tomu veril. Prečo by klamali?

Mali ste aj iný dôvod myslieť si, že umelo nepodliezajú ceny?

Postupne som si o tom začal zisťovať veľa vecí. Prišiel som na to, že štátna expertíza, ktorá určovala cenový odhad štátu, sa počítala na základe cien stavieb, ktoré už boli postavené. Išlo o stavby vysúťažené po roku 2000, ale aj dávnejšie predtým, keď bol ministrom dopravy ešte Alexander Rezeš. Vtedy veľa súťaží prebehlo formou kartelu a vďaka tomu si mohli firmy dovoliť stavať diaľnice výrazne drahšie.

Skúšali ste si teóriu o karteli overiť aj vo Váhostave či Doprastave?

To vám nikto nepovie, to som si mohol len myslieť. Som však presvedčený, že v predchádzajúcom období tak nejako zotrvačne bežali predražené stavby. Ukazovalo sa to tak, že v súťažiach boli v minulosti dve-tri firmy na každú stavbu. Keď sme robili súťaže my, tak ich bolo 9, niekedy aj 12, a tie firmy začali dávať reálne ceny. Predstavte si 9 firiem. Váhostav bol v súťaži najlacnejší, ale ostatní boli iba o kúsok drahší.

Sú aj iné dôkazy?

Jeden dôkaz mám, jednu súťaž vypísal ešte Ľubomír Vážny (minister dopravy v prvej vláde Roberta Fica – pozn. red). To bola časť cesty R4 na východe Slovenska. Vtedy príliš nechceli podpísať zmluvu s firmou Skanska, ktorá ponúkla najnižšiu cenu, bola asi 30 percent pod štátnou expertízou. Nakoniec sa zmluva podpísala až po voľbách. Skanska diaľnicu za tú cenu postavila.

Počas vlády Ivety Radičovej a druhej vlády Roberta Fica sme videli aj väčšie zľavy na diaľnice.

Videl som odhad z expertízy na stavbu tunela Višňové pri Žiline, tá bola robená ešte za prvej vlády Roberta Fica, keď sa tunel plánoval v špeciálnom režime PPP (stavbár na diaľnicu sám požičia a 30 rokov ju bude prevádzkovať a udržiavať, štát mu to spláca – pozn. red.), a tiež tam bola vyššia cena, takmer 900 miliónov eur. My sme vypísali súťaž na stavbu tohto tunela v roku 2012. Medzitým sa zmenila vláda, odišli sme. Potom som sa dozvedel, že boli otvorené obálky s ponukami od stavbárov, ale tam už bola cena najlacnejšieho uchádzača, Skansky, asi 340 miliónov eur. Bol som z toho taký šokovaný, že už na dôchodku som zavolal generálnemu riaditeľovi Skansky (vtedy Tibor Kočvara – pozn. red.), čo to má byť, a on že: Pán Kotuľa, my to za to postavíme, ešte aj zisk budeme mať. Skoro som spadol zo stoličky. Skanska bola prvá z firiem, ktorá išla do samostatných súťaží s trhovými cenami, ale nedarilo sa jej získať zákazky. Súťaž na tunel nakoniec za druhej vlády Roberta Fica vyhralo konzorcium pod vedením talianskej firmy Salini Impregilo.

Bola až tretia najlacnejšia, ale aj tak jej ponuka vychádza iba na zhruba 410 miliónov eur.

To je stále o viac ako 50 percent menej, než odhadla expertíza. Začína sa to stavať a talianska firma sa vôbec neozýva, že by to za tie peniaze nevedela urobiť. Sám som zvedavý, ako to budú stavať, lebo stále tvrdím, že problémy neplatenia faktúr subdodávateľom neboli v nízkych cenách, ale v tunelovaní týchto firiem vlastníkmi, všelijakými cyperskými či inými firmami. Tam chodili peniaze, neviem, prečo. Pritom keď dostali od štátu zaplatenú faktúru, najprv mali vyplatiť subdodávateľov, potom vlastnú réžiu, a nie posielať peniaze niekde inde. Niektoré stavby boli preto aj vyšetrované.

O čom hovoríte?

Ako generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti som mal návštevu od vyšetrovateľov z polície z východného Slovenska. Ukázali mi veci, ktoré som vtedy nemal hovoriť, ale viem, že doteraz neboli vyšetrené. Na vlastné oči som videl, ako išli státisíce eur von zo stavebných firiem, to bolo tunelovanie. Tí policajti to mali, ale neviem, ako to skončilo alebo či to majú v šuflíku.

Na aké stavby a stavbárov sa pýtali?

Stavby z predchádzajúceho obdobia. Ich ceny boli preto vyššie, lebo tie stavby boli dopredu pripravené na to, že z toho odíde nejaká suma – či už pre vlastníkov, na úplatky, či pre tých majiteľov, ktorí si stavajú na Bahamách alebo všelikde inde všelijaké sídla (vilu na Bahamách si podľa Nového Času stavia Juraj Široký – pozn. red.). Bolo by zaujímavé zistiť ich majetky. Z diaľnic predsa môžu zbohatnúť až po tom, ako vykážu nejaký zisk, nie z toho, čo zo stavieb púšťajú von.

Kam unikali peniaze vtedy, keď za vami prišli vyšetrovatelia?

Zostali na Slovensku.

Môžete povedať aspoň to, o ktoré stavby išlo?

Nemôžem, lebo som o tom vedel vo firme len ja. Vyšetrovatelia mi hovorili, že odo mňa len potrebovali ďalšie informácie.

Vyšetrovateľ vás zaviazal mlčanlivosťou?

Áno, lebo že inak by to nemohli došetriť. Mali nakreslené také schémy, ako to fungovalo. Pýtali sa, čo na to hovorím.
Potom som sa však nikde nedozvedel, že by niekto bol obvinený.

Z ktorého obdobia boli tie diaľnice, o ktoré sa zaujímali?

To mohlo byť z roku 2006 až 2010. Išli po tom, ako chodili niektoré faktúry.

Takže keď teraz Váhostav hovorí, že ceny ich diaľnic sa ukázali ako nereálne, a preto nevyplatia väčšinu dlhov drobným dodávateľom, tak firme Juraja Širokého neveríte? 

Trvám na tom, že za tú cenu sa to dalo postaviť. Pripomínam, že ostatní stavbári boli v súťažiach drahší iba o pár miliónov eur, čo je pri diaľniciach nič. V súťaži si stavbári spočítajú náklady a potom si tam každá firma – podľa toho, ako má záujem danú zákazku vyhrať – pridá maržu. Nikto však nejde stavať niečo, čo treba dotovať, tomu neverím. Viete si predstaviť, že by švédska Skanska išla pod cenu s tým, že ju potom zo Švédska zadotujú alebo že nakoniec nevyplatí dodávateľov? V minulosti mala problém, keď sa prevalil kartel. Vtedy sa všetko vo firme od základov zmenilo, zasiahlo švédske vedenie. Prinízke ceny by si nedovolili.

Nemohlo to byť tak, že stavbári išli do tendrov „s odretými ušami“ hovoriac si, že keby to nevyšlo, ešte máme reštrukturalizáciu a o peniaze neprídeme my, ale ostatní? 

Nevylučujem, že niekto mohol ponúknuť trochu dampingovú cenu, pretože predtým sa zvykli stavby naťahovať a robili sa všelijaké dodatky. Ale my, keby sme boli zostali, nesúhlasili by sme. Ako môžeme vedieť reálnu cenu, ak expertíza povie, že to bude stáť toľko, ale firmy povedia, že toľko? Tu bežali normálne súťaže, kde sa prihlásilo 9 firiem, a vždy väčšina bola dosť nízko oproti štátnej expertíze. To nebola náhoda. Problém by to bol, ak by bol jeden extrémne lacný a ostatní boli s cenou vysoko nad ním. Porovnávali sme aj ceny v Rakúsku a Nemecku a tie naše nižšie ponuky sa k rakúskym cenám približovali oveľa viac než tunajšie ceny z minulosti. Teraz som presvedčený, že nie naše diaľnice boli príliš lacné, ale tie predtým boli predražené. Potom, keď som odišiel z NDS, prebehla ešte jedna súťaž na časť cesty od Žiliny do Poľska, a tam som presvedčený, že už zasa bol kartel. Tam boli dve dokopy dohodnuté konzorciá (v jednom z nich aj Váhostav s Doprastavom, ktoré nakoniec súťaž vyhralo s cenou asi 330 miliónov eur, čiže zhruba o 30 miliónov lacnejšie, ako hovorila expertíza –  pozn. red.), cenovo boli tesne vedľa seba. Keď teraz počúvam reči, že subdodávatelia sú na tom zle, lebo boli nízke ceny, nie je to pravda. Skôr sa treba pozrieť na manažment firiem, ako je Váhostav, pozrieť si ich platenie faktúr, čo vlastne platili z peňazí od štátu počas výstavby.

Teda či nesanovali iné podnikanie vlastníka z toho, čo im štát platil za diaľnice?

Áno. Napríklad Doprastav mal problém v Poľsku, tam skončil na stavbe diaľnic v zlých číslach (Poliaci mu nechceli uznať a preplatiť práce navyše, čiže dodatky, Doprastav tiež pred pár mesiacmi vymazal dlhy – pozn. red.). Možnože sanovali to.

Doprastav teoreticky áno, ale čo mohol sanovať Váhostav?

Nechcem hovoriť veci, na ktoré nemám dôkazy, ale čo mohol sanovať? Váhostav mal stále zákazky, aj teraz, napríklad Bratislavský hrad. Neviem, no keď som sa pýtal pána Kata pri podpise jednej zo zmlúv: Postavíte to, pán riaditeľ? Stihneme to odovzdať do konca volebného obdobia?, odpovedal: Samozrejme, spravíme to, je to za také peniaze. A teraz niekto povie, že to bolo lacné. Tak potom buď je pán Kato podvodník….

Ale potom aj šéfovia všetkých ostatných firiem, ktorí išli výrazne dole s cenami?

Áno. Alebo je tam niečo iné. Keď som pozeral štruktúru vlastníkov Váhostavu s množstvom schránok z Kostariky, Cypru a Nového Zélandu, rozum mi zostal stáť. To ako čo má byť? V štátnych zákazkách by malo byť jasné, kto je vlastník. Veď ten by mal ručiť za to, že keď jeho firma dá nejakú ponuku, tak je reálna a nerobí si „srandu“ z celej spoločnosti.

Keby ste v roku 2011 vedeli, ako vyzerá vlastnícka štruktúra Váhostavu, nepodpísali by ste s ním zmluvu?

Museli by sme konať v intenciách platnej legislatívy.

Podľa vás teda ceny padli, lebo zmizol kartel a stavbári sa začali správať trhovo. 

Áno.

Stalo sa to po tom, ako vláda Ivety Radičovej stopla rozplánované desiatky kilometrov diaľnic, ktoré pripravila ešte prvá vláda Roberta Fica. Chcela ich stavať v špeciálnom režime, PPP, a vo finále boli extrémne drahé. Nemohlo to byť tak, že stavebné firmy boli už vyhladované, lebo dlho nevideli diaľničnú zákazku, a teda išli do čohokoľvek, len aby vyťažili svoje kapacity za akúkoľvek cenu?

Na to sa možno teraz tie firmy vyhovárajú, ale vtedy hovorili niečo iné. Navyše, my sme vtedy začali obstarávať novým systémom. Tam dodávateľ má možnosť využiť lacnejšie technológie. Neprikazovali sme, aké technológie sa musia použiť, napríklad že most má byť prefabrikovaný či predpätý, ale vo finále musí spĺňať všetky normy. Potom môže skôr vyhrať súťaž ten, kto má na ten-ktorý typ stavby efektívnejšie a lacnejšie technológie.

Videli sme však aj to, že ste podobne lacných, ako bol Váhostav, aj vylučovali.

Jednu firmu sme vylúčili, volá sa Hant. Pre mňa bola neznáma. Referencie dávali z Ruska. Poslal som tam ľudí a ukázalo sa, že nemajú nikoho, kto by v prípade potreby prišiel na Slovensko pomôcť im s diaľnicou. Potom prestali namietať, že sme ich vylúčili. Keby nie, podám na nich trestné oznámenie, lebo klamali.

Keď ste hovorili s vtedajším ministrom dopravy Jánom Figeľom, tlačil vás do podpisu zmlúv na lacné diaľnice? 

Nebavili sme sa o tom. Povedal som, že takto vyšla súťaž, máme informácie, že dodávatelia to za to postavia. On do toho nehovoril nič, len potom, keď musel sám obhajovať ceny diaľnic navonok, dostal podklady od nás. O politickom tlaku by sa však dalo veľa rozprávať.  Napríklad keď sa staval oceľový most oproti Spišskému hradu, štyri mesiace pred voľbami Doprastav dostal príkaz ihneď to dokončiť, lebo že budú strihať pásku. V auguste, keď sme nastúpili po zmene vlády my, museli sme zavrieť odovzdanú diaľnicu a dva mesiace ju opravovať.

Keď ste odchádzali z NDS, už boli lacné diaľnice rozostavané. V akom to bolo štádiu? Vtedy Národná diaľničná spoločnosť posielala peniaze veľkým stavbárom, ako to robí aj dnes, a ich menší dodávatelia sa nesťažovali? 

Vtedy nebol problém. Pamätám sa, konkrétne sme sa boli pozrieť na úseku medzi Jánovcami a Jablonovom, kde sa neskôr počas betonáže zrútil most a zahynuli štyria ľudia, tam sa vtedy zakladali piliere. Vtedy nebol problém. Rok nato, ako som odišiel, most padol. Čudoval som sa, kto dal pokyn betónovať. Ja osobne by som zbadal, že to nebolo v poriadku. Nedal by som pokyn betónovať. Na fotkách bolo vidno, že konštrukcia, ktorá mala držať most, bola subtílna. To je zodpovednosť dodávateľa a cena na bezpečnosť nemôže mať žiadny vplyv.

Keď ste chodili kontrolovať diaľnice, hovorili dodávatelia Váhostavu, že im riadne neplatia?

Žiadna sťažnosť od subdodávateľov nebola. Keby áno, tak by sme to riešili, lebo by nastali problémy s termínmi pre odovzdávanie diaľnic. Keď subdodávateľ nie je platený, prestane robiť a hlavný dodávateľ, ktorý má zmluvu so štátom, nemá dosť vlastných ľudí. Potom nastáva sklz.

Vo finále bude Váhostav s odovzdávaním diaľnic meškať. Evidentne mal problémy s časom aj preto, že mu na stavbu odmietli chodiť nevyplatení dodávatelia. Aj napriek tomu terajší šéf NDS Milan Gajdoš hovorí, že podľa zmlúv nie je dôvod na sankcie pre Váhostav.

Jedine ak Národná diaľničná spoločnosť nedodala nejaké veci, tak nemôžu dávať sankcie. Ale ak je chyba u dodávateľa, tak by mali.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Odvolaný šéf ŽSR: Odnášam si dobrý pocit, žiadne zbohatnutie ani kšefty

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Juraja Tkáča v októbri odvolal minister dopravy Árpád Érsek z pozície šéfa ŽSR bez riadneho vysvetlenia. Dôvody si nevie vysvetliť ani sám Tkáč. „To, čo sa udialo, je pre mňa celkom málo pochopiteľné,“ vysvetľuje Tkáč v rozhovore.

Minúta po minúte

Zdieľať

Podcast z diskusie Denníka N o ľuďoch bez domova. Diskutovala riaditeľka OZ Vagus Alexandra Kárová, odborník z bratislavského magistrátu Martin Freund a Ján Dráb, spoluautor novej analýzy o bezdomovectve.

Diskusiu moderovala novinárka Denníka N Lucia Osvaldová. Diskusiu si môžete vypočuť tu.

Jedno euro investované do práce s ľuďmi bez domova vie ušetriť verejným financiám až 12 eur a to najmä v prípade zdravotnej prevencie a intervencie u mladých ľudí. Aj keď náklady spojené so životom bez domova predstavujú rádovo tisíce eur ročne, pre štát sú takmer neviditeľné, lebo ich znášajú rôzne inštitúcie verejnej správy. Celá nová štúdia o bezdomovectve tu.

Novinka: Spúšťame nové podcasty. Na ich odber sa môžete prihlásiť tu:

Zdieľať

Trump opäť kritizoval obchodnú politiku EÚ. Počas prejavu v Hospodárskom klube v New Yorku hovoril o „hrozných“ obchodných bariérach v EÚ, ktoré sú podľa neho v mnohých smeroch horšie ako v prípade Číny. (čtk)

Zdieľať

O online nákupoch budú daniari vedieť viac, môžu odhaliť podvody s DPH

Banky a platobné služby ako PayPal či Amazon Payment budú musieť po roku 2024 daniarom poskytovať dáta o platbách v e-commerce s DPH. V únii by sa tak malo predchádzať online daňovým podvodom.

Rada Európskej únie sa predbežne dohodla na nových pravidlách výmeny údajov o platbách DPH koncom minulého týždňa, čaká ich už len formálne prijatie.

„Vlani vlády EU prišli na online podvodoch s DPH v príjmoch o päť miliárd eur,“ povedal európsky komisár pre dane Pierre Moscovicsi počas ministerských debát.

  • Nové pravidlá majú uľahčiť odhaľovanie daňových podvodov pri cezhraničných transakciách elektronického obchodu.
  • Umožnia členským štátom harmonizovaným spôsobom zhromažďovať záznamy, ktoré v elektronickej podobe sprístupňujú poskytovatelia platobných služieb, napríklad banky.
  • Vznikne nový centrálny elektronický systém na uchovávanie informácií o platbách a na ďalšie spracúvanie v boji proti podvodom.

Poskytovatelia platobných služieb sú podľa fínskeho ministra financií Mika Lintilä kľúčovým článkom reťazca online nákupov. „So svojimi informáciami môžu pomáhať vnútroštátnym daňovým orgánom odhaľovať podvody v oblasti DPH a bojovať proti nim,“ hovorí. Keď sa zjednotí zhromažďovanie týchto informácií a prístup k nim získajú členské štáty, budú efektívnejší.

Tieto novinky doplnia pravidlá pre DPH v elektronickom obchode, ktorý nadobudne účinnosť v januári 2021. Vtedy sa zavedú nové povinnosti týkajúce sa DPH pre elektronické trhoviská a zjednodušené pravidlá dodržiavania predpisov v oblasti DPH pre online podniky.

Zdieľať

Malí podnikatelia sú menší pesimisti

Nálada slovenských podnikateľov už najmenej rok a pol klesá, ukazuje prieskum na reprezentatívnej vzorke 617 podnikateľov pre ČSOB. Padá aj predpoklad objemu nových investícií, aj rozširovania podnikania, aj nových zákaziek.

Ďalšie zistenia:

  • Čím menší majú firmy či živnostníci obrat, tým sú optimistickejší.
  • Nedostatok pracovnej sily sa medzi rizikami podnikania v malých a stredných firmách dostal až na tretie miesto po vývoji ekonomického prostredia a legislatívnom vývoji.
  • Naopak, najmenší strach majú slovenské podniky z potreby technologických inovácií a obchodných vojen.

Výsledky priskumu medzi vyše 600 podnikateľmi  podľa analytika banky Mareka Gábriša kopíruje vývoj iných predstihových ukazovateľov, ktoré hovoria o postupnom spomaľovaní ekonomickej aktivity na Slovensku aj v eurozóne. Aj keď Slovensko má v európskom kontexte stále solídny rast. I keď dynamika sa viditeľne zvoľnila.

V rámci indexu klesli všetky jeho čiastkové subindexy, najvýraznejšie v oblasti očakávaného dopytu, až o 19,2 bodu. Zvýšenie dopytu očakáva 32 % zástupcov živnostníkov a malých alebo stredne veľkých firiem. Ide o zatiaľ najnižšiu zistenú hodnotu. Naopak, menší dopyt predpokladá 27% firiem.

„Najpesimistickejšie sa javia firmy s obratom nad dvestotisíc eur, kde očakáva nižší dopyt až polovica opýtaných. Z osobného kontaktu s klientmi evidujeme obavy z poklesu objednávok napríklad v sektore automotive alebo logistika, našťastie sa klientom zatiaľ darí nahrádzať výpadky v objednávkach “ hovorí Koloman Buzgó z banky.

Zdieľať

Zakladateľ Exisportu Bél sa vracia do veľkého biznisu. Bude rozdeľovať eurofondy pre startupy

Jeden zo zakladateľov Exisportu Tomáš Bél sa po čase vracia do veľkého biznisu. Firma Vision Ventures, v ktorej je spolumajiteľom, získala zákazku na správu eurofondov na financovanie startupov.

Vision Ventures má v nasledujúcich 5 rokoch investovať do perspektívnych začínajúcich firiem a projektov 22,7 milióna eur z verejných zdrojov, píše portál Index.

Rovnakú sumu majú k dispozícii aj ďalší dvaja správcovia, Limerock Advisory a Crowdberry, ktorí uspeli v tendri Slovak Investments Holdingu (SIH) zo štruktúr štátnej Slovenskej záručnej a rozvojovej banky.

Do súťaže o rozdeľovanie celkovo 68 miliónov eur pre startupy sa zapojilo 9 záujemcov. Neuspeli v nej zabehnuté investičné firmy, ako sú Neulogy Ventures, IPM či Wood & Company.

Námietky voči víťazovi:

Neulogy Ventures upozorňovala na potenciálny konflikt záujmov Gabriela Horvátha, jedného zo zakladateľov Vision Ventures, keďže v minulosti pracoval pre SIH, a tak mohol mať prístup k informáciám z predchádzajúcich startupových eurofondov.

Úrad pre verejné obstarávanie námietku neuznal a výsledky tendra potvrdil.

Niektorí neúspešní uchádzači spochybňovali kredibilitu Béla. Pod jeho vedením Exisport spadol v roku 2013 do reštrukturalizácie po problémovej expanzii v Poľsku.

Vision Ventures plánujú oznámiť prvé investície nového investičného fondu do konca tohto roka.

Zdieľať

Babišovi schválila Únia výnimku, Česko bude pri veľkých platbách vyberať DPH až na konci

Českému premiérovi Andrejovi Babišovi sa po päťročnom vyjednávaní podarilo v EÚ presadiť výnimku, ktorá mu má pomôcť ďalej eliminovať úniky na DPH. Česko ako jediná krajina EÚ zavedie tzv. plošnú reverse charge. Všetci platcovia DPH budú vystavovať faktúry nad 17 500 eur bez tejto dane, vyberie ju nakoniec až posledná firma v reťazci.

Zmena začne platiť po schválení príslušnej legislatívy v ČR, čo by podľa ihned.cz mohlo byť v polovici budúceho roka. Česko dostalo výnimku do roku 2022, pretože v tom čase sa v EÚ má zaviesť nový režim DPH.

Ako to má fungovať:

Systém má zabrániť karuselovým podvodom s DPH vo vysokých čiastkach. Bude sa preto týkať všetkých firiem, ak ich faktúra presiahne 17 500 eur.
V súčasnosti je platenie DPH v dodávateľskom reťazci nastavené tak, že odberateľ platí svojmu dodávateľovi cenu vrátane DPH. Dodávateľ túto daň odvádza finančnému úradu. DPH si firmy zúčtovávajú, a ak za príslušné obdobie zaplatia viac, ako prijali od svojich dodávateľov, požiadajú o tzv. vratku.

Ako sa robia podvody:

Karuselové podvody spočívajú v tom, že firma si uplatní vratku, ale sama daň neodvedie a majitelia, často nastrčené biele kone, z trhu zmiznú.
V režime reverse charge si firmy vystavujú faktúry bez DPH, takže túto daň neposielajú štátu a nemôžu si od neho pýtať vratky. DPH zaplatí vždy až posledná firma v reťazci.

V čom je český experiment nový:

  • V Česku, a podobne aj vo viacerých štátoch vrátane Slovenska, takýto systém funguje pre firmy z rezortu stavebníctva a takisto pri obchodoch s určitými komoditami, napríklad so zlatom.
  • Žiadna krajina ho však neuplatňuje vo veľkom, pretože je to v rozpore s harmonizovanými pravidlami pre DPH.
  • Babiš je presvedčený, že práve tento systém môže výrazne eliminovať karuselové podvody, a o výnimku bojoval 5 rokov.
  • Musel pritom presvedčiť každý štát Únie, pretože v oblasti daní sa Únia rozhoduje jednomyseľne.

Babiš tvrdí, že reverse charge Česku ušetrí ročne 5 mld. Kč (zhruba 200 mil. eur). Dotknúť sa má dovedna pol milióna firiem.

Oponenti tohto návrhu na druhej strane tvrdia, že pôjde o zbytočný experiment a ďalšie administratívne komplikácie pre firmy. Nižšie platby pôjdu naďalej po starom a onedlho sa systém aj tak znova zmení.

Zdieľať

Disney spustila očakávanú streamovaciu službu, do Európy príde vo veľkom až na jar

Disney spustila streamovaciu službu Disney+ s bohatým obsahom, na začiatok ju ponúka v Spojených štátoch, Kanade a Holandsku. Mesačné predplatné na americkom trhu stojí 6,99 dolára, lacnejší je len streaming videa Apple TV+.

Cieľom Disney je presvedčiť ľudí, že jej streaming nie je iba pre detského diváka, ale aj pre dospelých, píše Reuters.

Disney+ bude do konca roka dostupná len v niekoľkých krajinách, na viaceré západoeurópske trhy by mala doraziť na jar 2020.

Do piatich rokov Disney plánuje nazbierať 90 miliónov predplatiteľov, najväčšia streamovacia služba Netflix ich má v súčanosti zhruba 160 miliónov.

Čo ponúka Disney+:

  • nielen klasické rozprávky typu Popoluška či Mary Poppinsová, ale aj tituly Star Wars, Iron Man, Hulk, Toy Story, filmy s marvelovskými hrdinami či prírodopisný program National Geographic;
  • staršie filmy a seriály, ako sú napríklad Simpsonovci;
  • chýbať bude obsah, ktorý je „príliš“ pre dospelých, v ponuke napríklad nebude snímka Deadpool. Tento typ programov Disney zaraďuje pod platformu Hulu, ktorú vlastní tiež;
  • spája do jedného balíka služby Disney+, Hulu a ESPN+ (športový obsah) za zvýhodnených 12,99 dolára, samostatne by stáli o 5 dolárov viac.

Zákazníci si budú môcť uložiť heslo k Disney+ na 10 zariadeniach a súčasne sledovať program na štyroch zariadeniach, uvádza Bloomberg.

Výskumná spoločnosť MoffettNathanson odhaduje, že streaming Disney bude stratový najbližších päť rokov. V roku 2024 by mohol priniesť tržby 23 miliárd dolárov, čo bude približne polovica celkového obratu Disney.

Cenové vojny:

Disney nastupuje streamovacou službou do vlaku, v ktorom sa tiesni čoraz viac poskytovateľov video obsahu. Konkurencia sa zostruje, firmy platia za výrobu originálnych programov stále vyššie sumy.

Éru cenových vojen odštartoval v roku 2013 Netflix, ktorý preplatil HBO, aby mohol ponúknuť divákom politickú drámu House of Cards.

Konkurenti naskočili na rovnakú stratégiu, čo vyústilo do ostrých cenových súbojov. Súperi už bežne porážajú Netflix, napríklad WarnerMedia (vlastní AT&T) mu uchmatla streamovacie práva na seriál Priatelia, píšu FT.

Vedenie Netflixu tvrdí, že ceny najatraktívnejšieho obsahu stúpli za uplynulý rok o tretinu.

Koľko dávajú na streaming:

  • Netflix plánuje v tomto roku minúť na obsah 15 miliárd dolárov;
  • Disney a HBO Max (plánovaný štart na jar 2020) počítajú každá s rozpočtom na tento rok vo výške 11 miliárd dolárov;
  • Apple by mal do nedávno spustenej služby Apple TV+ investovať viac ako 6 miliárd dolárov.

Investori vítajú preteky v utrácaní peňazí. Akcie Disney sa napríklad v tomto roku vyšvihli na historické maximá, hoci jej zisky budú v najbližších rokoch pod tlakom vysokých výdavkov na streaming.

Morgan Stanley odhaduje, že počet Američanov, ktorí platia za video streamingové služby, o päť rokov stúpne na 305 miliónov zo súčasných zhruba 180 miliónov.

Koho to nakoniec vyjde draho:

Disney aj Apple tlačia ceny streamingu nadol, obe služby výrazne podliezajú Netflix. Apple TV+ je za necelých 5 dolárov mesačne. AT&T  zasa zdvojnásobuje množstvo obsahu, ktorý pripravuje pre službu HBO Max, za nezmenenú cenu 15 dolárov za mesiac.

Sú to skvelé správy pre konzumentov obsahu, no zároveň diskutabilné finančné stratégie pre jeho poskytovateľov.

„Môžeme byť svedkami multimiliardovej autonehody, financovanej americkými kapitálovými trhmi,“ varuje Claire Enders zo spoločnosti Enders Analysis.

V hollywoodskej manažérskej komunite sa už skloňuje vlna konsolidácie. Na strane kupujúcich by mali byť úspešní poskytovatelia streamingu či veľkí technologickí hráči, ako je Apple, ktorí pohltia menšie mediálne skupiny a filmové štúdiá.

„Keď sa prach usadí, na trhu môžu zostať štyria, piati veľkí hráči,“ cituje FT nemenovaného manažéra z Hollywoodu.

Zdieľať

Nemecká prokuratúra obvinila štyroch súčasných a bývalých vysokých predstaviteľov Volkswagenu z porušenia dôvery v súvislosti s neprimerane vysokými odmenami pre členov odborov.

Manažéri zodpovední za personálne záležitosti podľa obvinení neprimerane zvýšili členom vplyvnej závodnej rady mzdy a odmeny v rokoch 2011 až 2016 a spôsobili firme škodu 5,05 milióna eur.

Vyplýva to z vyhlásenia štátneho zastupiteľstva v Braunschweigu. (čtk)

Zdieľať

Chorvátsko chce zaviesť euro do začiatku roka 2024. Povedal to premiér Andrej Plenković. Za prínosy členstva v eurozóne považuje odstránenie kurzového rizika, nižšie náklady na pôžičky a silnejšiu konkurencieschopnosť ekonomiky. (čtk)

Zdieľať

Nemecký ZEW indikátor ekonomického sentimentu v novembri v porovnaní s októbrom výrazne vzrástol (o 20,7 bodu na -2,1 bodu). Naďalej však zostáva značne pod úrovňou dlhodobého priemeru (21,3 bodu), uviedla Národná banka Slovenska.

„Výrazné zlepšenie v očakávaniach finančných expertov na nasledujúcich 6 mesiacov vyplýva z ich rastúcej nádeje, že v blízkej budúcnosti sa zlepší medzinárodné ekonomické prostredie,“ uviedla NBS.

Tu sú dôvody:

  • Rastie predpoklad, že dôjde k dohode medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ a tým k riadenému brexitu.
  • Je menej pravdepodobné ako pred niekoľkými týždňami, že USA zavedú sankčné clá na autá dovážané z EÚ.
  • Zároveň je aj väčšia nádej na obchodnú dohodu medzi USA a Čínou.

Zlepšilo sa aj hodnotenie súčasnej ekonomickej situácie (o 0,6 bodu na -24,7 bodu), keď po piatich mesiacoch vzrástlo. Napriek tomu zotrváva na jednej z najnižších úrovní za posledných takmer 9 rokov.

Zdieľať

Tesla vyrobila prvé elektromobily Model 3 vo svojom novom závode v Číne. Ide o prvú automobilovú fabriku, ktorú v krajine celú vlastní zahraničná firma. Do konca roka v nej Tesla plánuje vyrábať 1000 áut týždenne.

Spustenie výroby elektromobilov v Číne je míľnikom pre spoločnosť vedenú Elonom Muskom, píše Bloomberg.

Ide o prvú fabriku Tesly mimo Spojených štátov, zatiaľ vyrába len v malom množstve a čaká na potrebné výrobné certifikáty.

Elektrické sedany Model 3 zo závodu v Šanghaji sa majú predávať len na čínskom trhu. Cenovka sa začína pod hranicou 50-tisíc dolárov.

Musk sa spolieha na čínsky trh napriek obchodnej vojne, ktorú s krajinou vedú USA. Čína je najväčším automobilovým trhom na svete, pre odbyt Tesly je číslom dva.

Zdieľať

Dôvera investorov v ekonomiku Nemecka aj celej eurozóny v novembri výrazne vzrástla, ukázal prieskum inštitútu ZEW. Priaznivejší výhľad pre najväčšiu európsku ekonomiku vysvetľuje vývojom v spore medzi Čínou a USA.

Podľa ZEW sa kľúčový index dôvery nemeckých investorov, ktorý vyjadruje ich očakávania na najbližších šesť mesiacov, v novembri strmo zvýšil o 20,7 bodu na -2,1 bodu.

Ekonómovia, ktorých oslovila spoločnosť FactSet, očakávali, že hodnota indexu stúpne len na -14,8 z -22,8 bodu v októbri.

„Zvyšuje sa tak nádej, že sa prostredie medzinárodnej hospodárskej politiky v blízkej budúcnosti zlepší, čo vysvetľuje prudký nárast ukazovateľa ekonomického sentimentu ZEW v novembri,“ povedal Achim Wambach, prezident ZEW. „Šance na riadený odchod Británie z EÚ sa medzičasom značne zvýšili. Clá na dovoz automobilov z EÚ do Spojených štátov sú menej pravdepodobné ako prognózy pred niekoľkými týždňami. A dohoda v obchodnom spore medzi USA a Čínou sa zdá pravdepodobnejšia,“ dodal.

Aj čiastkový index, ktorý odráža hodnotenie súčasnej hospodárskej situácie v Nemecku, sa mierne zlepšil a stúpol o 0,6 bodu na -24,7 bodu z -25,3 bodu v októbri.

V prípade eurozóny sa novembrový index dôvery ZEW takisto prudko zvýšil, a to medzimesačne o 22,5 bodu na -1 bod. Ukazovateľ súčasnej ekonomickej situácie stúpol o 6,8 bodu na -19,6 bodu.

Výkon nemeckej ekonomiky sa v 2. štvrťroku znížil o 0,1 % oproti predchádzajúcemu kvartálu, pretože výdavky domácností a spotreba štátu nedokázali vykompenzovať slabý export.

Analytici očakávajú aj v 3. štvrťroku ďalší medzikvartálny pokles nemeckej ekonomiky, čo by znamenalo technickú recesiu. (reuters, tasr)

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať