Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Päť záhad miliónového transportéra, ktorý SNS prvýkrát ukáže verejnosti

V areáli Vojenského technického a skúšobného ústave Záhorie by sa mal v stredu prvýkrát predviesť aj nový transportér pre slovenskú armádu. Foto - Patria.fi
V areáli Vojenského technického a skúšobného ústave Záhorie by sa mal v stredu prvýkrát predviesť aj nový transportér pre slovenskú armádu. Foto – Patria.fi

Zorientujte sa v kauze okolo nákupu transportérov za 400 miliónov, ktorý sa môže stať najväčším škandálom strany Andreja Danka.

V blate vojenského priestoru pri Senici sa má v stredu odohrať armádna šou. Počas takzvaného priemyselného dňa tam chce ministerstvo obrany ukázať prototyp nového transportéra, ktorý pre Slovákov vyrobila fínska zbrojovka Patria.

Pôjde o prvý hmatateľný výsledok najväčšieho obchodu, aký doteraz dostala na starosť SNS. Na jeho konci môže byť objednávka až 81 takýchto vozidiel, ktoré vyjdú štát na 417 miliónov eur. Hoci transportér zatiaľ nikto mimo úzkeho okruhu ľudí nevidel, stihol už zahýbať slovenskou politikou.

Nestáva sa často, aby jeden z najvyšších funkcionárov ministerstva obrany povedal o nákupe vlastného rezortu, že nepôsobí transparentne, ako to urobil štátny tajomník Róbert Ondrejcsák.

A nie je zvykom ani to, aby predseda parlamentu pre nejaký obchod obviňoval slovenského veľvyslanca v Budapešti, ako to urobil Andrej Danko a tvrdil, že Rastislav Káčer sa nechal zlákať zahraničnými zbrojovkami.

Toto je päť dôvodov, ktoré robia z nákupu transportérov  jednu z najväčších afér tretej Ficovej vlády.

1. Prečo SNS za každú cenu chcela Fínov?

V stredu 17. mája 2017 schválila vláda materiál, ktorý nariadil ministrovi obrany za SNS Petrovi Gajdošovi vypracovať návrhy, ako chce pri nákupe transportérov postupovať.

Na výber dostal päť možností: napríklad urobiť medzinárodný tender cez NATO, medzinárodný tender cez Európsku obrannú agentúru (EDA) alebo spoločný projekt s krajinami Vyšehradskej štvorky.

„Vláda ukladá ministrovi obrany predložiť do 31. decembra 2017 návrh realizácie dodávok bojových obrnených vozidiel s dôrazom na zapojenie slovenského obranného priemyslu,“ písalo sa v uznesení.

Už o deň neskôr letel Gajdoš do Bruselu, aby tam v tichosti nechal podpísať memorandum s fínskym ministerstvom obrany, ktoré akékoľvek ďalšie diskusie ukončilo.

Memorandum o porozumení bolo vyhotovené v anglickom, slovenskom a vo fínskom jazyku. Fíni ho podpísali 18. mája 2017, Slováci pripojili podpis o deň neskôr.

Na toto memorandum nadviazali ďalšie dohody, podľa ktorých má prototyp vozidla dodať fínska zbrojovka Patria v spolupráci so slovenským štátnym podnikom Konštrukta Defence. Pokiaľ sa prototyp osvedčí, v slovenských fabrikách sa bude môcť v licencii vyrobiť ďalších 80 kusov, ktorými sa vyzbrojí slovenská armáda.

Po podpise memoranda trvalo takmer pol roka, kým ministerstvo spoluprácu s Fínmi oficiálne priznalo. Dovtedy chodieval minister Gajdoš do televízie a predstieral, že stále zvažujú viaceré možnosti.

„Sú rôzne transportéry, či sú to nemecké, francúzske, rakúske, české, fínske, alebo poľské,“ hovoril Gajdoš v júli televízii Joj.

Prečo ministerstvo takto postupovalo? Gajdoš a jeho úradníci obhajujú svoje rozhodnutie tým, že len Fíni boli ochotní ísť do spoločného projektu a súhlasili s výrazným zapojením slovenských firiem.

„Oslovili sme aj Nemcov a Francúzov, či sú ochotní ísť do spoločného vývoja. Patria bol jediný podnik, ktorý povedal áno. Ostatní nám chceli len priviesť hotové vozidlá,“ vysvetlil generálny tajomník služobného úradu Ján Hoľko, ktorý sa na týchto rokovaniach podieľal.

Propagačné video vozidla Patria AMV XP, ktoré si vybrali nominanti SNS

Proti tomu však stojí jeden argument: ministerstvo malo možnosť urobiť otvorený tender a do podmienok si napísať, že víťaz musí zapojiť slovenský priemysel.

Na trhu je minimálne desať výrobcov obrnených vozidiel, ktorých by mohol slovenský tender zaujímať.

Dokonca aj predseda SNS Danko pri inom veľkom obchode – nákupe nadzvukových stíhačiek – zdôraznil, že požaduje férovú súťaž. „Povedal som všetkým veľvyslancom príslušných štátov, že chcem jasnú a transparentnú súťaž a že ma zaujíma čo najnižšia cena pre Slovensko,“ vysvetlil v októbri v súvislosti so stíhačkami.

Pri transportéroch už však Dankovi súťaž nechýbala. Jeho nominanti jednoducho dopredu vedeli, že chcú urobiť obchod s Fínmi a iba si hľadali cestu, ako sa k nemu dostať.

2. Kto o tom rozhodoval?

S istotou vieme len to, že o transportéroch sa nerozhodovalo štandardne. Minister Gajdoš v žiadnom dokumente, ktorý mu schválila vláda, nemal poverenie, aby bez súťaže podpisoval dohody s Fínmi.

Do rozhodovania nezapojili dokonca ani štátneho tajomníka ministerstva obrany za Most-Híd Ondrejcsáka, ktorý hovorí, že sa o všetkom dozvedel až z médií.

„Nevidel som ani materiál, ktorý ministerstvo vypracovalo pre vládu, ani sme to nepreberali na kolégiu ministra obrany, čo môžem aj dokázať,“ povedal Ondrejcsák.

Na ministerstve má hlavné slovo pri transportéroch Ján Hoľko, ktorý je formálne len najvyšším personalistom, vyloboval si však dosah na vojenské obchody. No je málo pravdepodobné, že by o obchode za 400 miliónov mohol rozhodovať sám.

Generálny tajomník služobného úradu Ján Hoľko prišiel počas augustovej vládnej krízy aj na rokovanie špičiek SNS, čo len potvrdilo jeho výrazný neformálny vplyv. Foto – TASR

Hoľko priznal, že má blízko k Andrejovi Dankovi, ktorého označuje za „viac než len priateľa“. Obchod s Fínmi teda zrejme musel schváliť aj predseda SNS, ktorý to mohol prebrať aj s premiérom Robertom Ficom.

Premiér v auguste počas koaličnej krízy potvrdil, že o transportéroch sa rozprávali na úzkom rokovaní koaličných špičiek.

Pri vojenských obchodoch je navyše bežné, že do nich vstupujú aj rôzni zákulisní hráči z biznisu. Po príklady netreba chodiť ďaleko.

Keď pred desiatimi rokmi riešili v Česku nákup transportérov Pandur, na stretnutiach s manažérmi výrobcu sedel aj slovenský obchodník a Ficov priateľ Miroslav Výboh. On sám to vysvetlil tak, že iba zastupoval jedného zo subdodávateľov.

Český investigatívny novinár Janek Kroupa zase povedal, že ľudia ako Výboh sú dôležití pre legalizáciu postranných tokov peňazí. „Keď si chcete odkrojiť podiel z nejakej zákazky, musíte vedieť, ako to ‚sprocesujete‘. Potrebujete urobiť nejakú subdodávku, cez ktorú by sa tie peniaze zlegalizovali,“ vysvetlil Kroupa, ktorý sa roky venuje armádnym obchodom.

Na jeseň 2007 sa Miroslav Výboh (vpravo) zúčastnil na schôdzke s manažérmi rakúskej zbrojovky Steyr, na ktorej si vtedajší poradca premiéra Topolánka Marek Dalík vypýtal mnohomiliónovú províziu. Dalík nedávno nastúpil do väzenia. Výboh, ktorý akúkoľvek korupciu poprel, je na Slovensku ctihodným občanom, ktorý dokonca vystupuje ako honorárny konzul Monackého kniežatstva. Foto N – Vladimír Šimíček

Ťažko si predstaviť, že práve na Slovensku by sa pri stomiliónovom obchode žiadni zákulisní hráči nevyskytovali.

Neoficiálne sa hovorí o tom, že na vedenie SNS má veľký vplyv skupina Slavia Capital. O tom, či sa podieľala aj na výbere transportérov, je však možné len špekulovať.

3. Pôjde o slovenský výrobok?

Ministerstvo obrany zdôrazňuje, že nový transportér bude fínsko-slovenským výrobkom. Túto tézu prevzali aj viacerí novinári, ktorí informovali o tom, že vznikne transportér „made in Slovakia“.

„Bude to naše vozidlo, ktoré môžeme nazvať napríklad Devín a ktoré môžeme predávať ďalej do zahraničia,“ povedal novinárom Hoľko.

Už na prvý pohľad je to nezmysel. Prvé zmluvy s Fínmi podpísalo ministerstvo v máji a už v decembri má k dispozícii prototyp. Z toho je jasné, že žiadny seriózny vývoj ani nemohol prebehnúť.

V skutočnosti Fíni zrejme dodajú Slovákom hotové vozidlo, na ktoré namontujú niektoré slovenské komponenty – napríklad zbraňovú vežu alebo komunikačné systémy.

Vojenský podnik Konštrukta, ktorý má celý projekt na starosti, bude len takzvaným integrátorom. Jeho úlohou bude zabezpečiť, aby súčiastky spolu komunikovali, a pripraviť pôdu na to, aby sa vozidlá mohli montovať na Slovensku.

„O žiadny skutočný vývoj nejde. Slovensko malo na Fínov podobné požiadavky, aké malo pri transportéroch aj Slovinsko, Poľsko či Juhoafrická republika,“ hovorí vojenský publicista Vladimír Bednár.

Vozidlo Patria je vyvinuté už pätnásť rokov. V roku 2013 predstavili aj jeho poslednú verziu XP, ktorú si objednalo aj Slovensko. Foto – Patria

Podobným prípadom je aj Česko. Aj jeho ministerstvo obrany vyžadovalo, aby do rakúskych transportérov Pandur zakomponovali napríklad české rádiostanice alebo české optické zameriavače.

Väčšinu vozidiel následne zmontovali v českých fabrikách, nikto ich však nikdy neoznačoval za český výrobok.

Prečo teda nominanti SNS tak radi hovoria o vývoji?

„Keď robíte výskum a vývoj, tak nemusíte ísť cestou štandardného verejného obstarávania, ako keby ste kupovali hotový výrobok,“ vysvetľuje vojenský analytik Jaroslav Naď.

Inými slovami: pokiaľ ministerstvo bude naďalej opakovať, že vyvíja nový transportér, ľahšie obháji, prečo neurobilo súťaž, pri ktorej by dostali šancu aj iní výrobcovia.

„Označiť pripravovaný transportér za produkt nového vývoja je iba snaha vyhnúť sa platnej legislatíve,“ súhlasí aj publicista Bednár.

4. Ako príbuzný člena SNS získal fabriku?

Ak platí nasledujúci príbeh, tak finančníci zo skupiny Slavia Capital urobili veľmi neprezieravý obchod. Slavia niekoľko rokov ovládala strojárne Way Industries v Krupine, kde sa vyrábajú stavebné nakladače Locust a odmínovacie stroje Božena.

Ešte v roku 2014 firma zvažovala, že výrobu presťahuje do Česka, pretože fabrika každým rokom vyrábala miliónové straty.

Dnes je budúcnosť firmy optimistickejšia. Fabriku Way Industries navrhlo ministerstvo obrany ako jedného zo subdodávateľov, ktorý sa má podieľať na výrobe transportérov.

Vďaka tomu si môže odkrojiť časť zo 400-miliónového balíka a získať istotu objednávok na roky dopredu.

Slavia prekvapivo oznámila, že podiel vo Way Industries už niekoľko mesiacov nevlastní. Komu ho predala? Zahraničnému investorovi, ktorého nemôže menovať.

V strojárňach Way Industries sa dnes vyrábajú hlavne nakladače Locust. Na báze nakladačov vyvinuli v 90. rokoch aj známe odmínovacie vozidlá Božena, ktorých tu doteraz vyrobili skoro 200. Foto – TASR

Momentálne sú ako noví majitelia zapísaní dvaja ľudia, ktorí nie sú vo veľkom zbrojárskom biznise známi.

Prvým je pražský zubár René Foltán, druhým je inžinier zo Sniny Jozef Marinič, ktorý je príbuzným vysokého funkcionára SNS Jaroslava Regeca.

Ako sa dostali k fabrike, ktorá sa má podieľať na strategickom obchode? A sú skutočnými majiteľmi, alebo kryjú niekoho v pozadí?

Odpovede nepoznáme. Andrej Danko k tomu povedal len toľko, že o subdodávateľoch vraj ešte nie je rozhodnuté.

5. Ako to celé dopadne?

Ministerstvo zatiaľ o celom nákupe zverejnilo len čiastkové informácie. Z nich napríklad vyplýva, cena jedného vozidla aj s výbavou by nemala presiahnuť štyri milióny eur.

Opozícia aj tento odhad kritizuje. Predseda SaS Richard Sulík upozornil na to, že Poľsko pred dvoma rokmi ponúkalo dodávku licenčnej verzie fínskych transportérov za výrazne nižšiu cenu.

„Transportér z Poľska mohol byť o milión eur lacnejší. Ak si vynásobíme osemdesiat transportérov po milióne, tak dostaneme pekný tučný rozdiel,“ povedal Sulík v RTVS.

Experti sú už pri posudzovaní výhodnosti ceny zdržanlivejší. Transportéry za vyššiu cenu než štyri milióny kupovali aj Litva i Česko. „Vozidlo pre slovenskú armádu by malo byť kvalitnejšie než český Pandur, pričom cena je po zarátaní inflácie nižšia,“ poznamenal Bednár.

Nemecké vozidlo Boxer od zbrojovky Rheinmetall si pred dvoma rokmi objednala Litva. Jednotková cena vyšla na 4,4 milióna eur. Foto – Wikipedia

Vojenské nákupy sa však vyznačujú tým, že sa pri nich môžu ľahko stratiť peniaze pri rôznych doplnkových zmluvách – napríklad pri objednávaní náhradných dielcov, servise alebo nákupe rôznej špeciálnej výbavy.

Či sa tak bude diať aj pri slovenskom nákupe, sa ešte len ukáže. Nateraz ministerstvo obrany muselo pod verejným tlakom súhlasiť s tým, že zverejní všetky zmluvy, ktoré v súvislosti s nákupom podpíše. A to vrátane zmlúv na rôzne subdodávky. „Áno, zverejníme to,“ sľúbil Hoľko.

Pokiaľ to ministerstvo dodrží, priestor pre neúmerné nafukovanie výdavkov by preto bol menší. „Verím, že ešte stále ten nákup môže dobre dopadnúť,“ povedal exminister obrany za SaS Ľubomír Galko.

Dnes na DennikE.sk

Nové fakty pre debatu o voľnej nedeli pre rodinu: najviac vtedy pracujú slobodní muži, najmenej vydaté ženy s deťmi

Foto - Škoda Auto
Foto – Škoda Auto

Nové fakty pre debatu o voľnej nedeli pre rodinu: najviac vtedy pracujú slobodní muži, najmenej vydaté ženy s deťmi, ukazuje analýza dvoch ekonómov Národnej banky Slovenska. Potvrdilo sa však, že práca v nedeľu je na Slovensku častejšia ako v priemere krajín EÚ.

Humenskú bitku politici neukončili. Chemes mal Nexisu povoliť vlastnú výrobu energií v októbri, dodnes sa nedohodli

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Spor medzi humenskými firmami Nexis a Chemes dodnes sčasti pretrváva. Dohoda, ktorú pomohol vyrokovať šéf parlamentného výboru pre hospodárstvo Peter Kremský, nie je ani po takmer roku celkom naplnená, Nexis si zatiaľ nemôže vyrábať vlastné energie.

Minúta po minúte

Ľudia na Slovensku zrejme počas tohtoročnej Veľkej noci necestovali viac než vlani. Výdavky na pohonné látky podľa Poštovej banky klesli o 3 %, menej než minulý rok minuli aj na potraviny. Banka vychádzala z dát o svojich klientoch.

Cena benzínu bola tento rok oproti vlaňajšku pritom vyššia, ako ukazujú dáta štatistického úradu. Benzín natural 95 stál v týždni končiacom sa Veľkou nocou vlani 1,12 eura za liter, tento rok 1,35 eura.

Banka hovorí, že oproti predpandemickému roku 2019 boli vlani výdavky na pohonné látky nižšie o 30 %, tento rok sa ešte znížili o 3 %. Na potraviny, naopak, stúpli v minulom roku medziročne o 25 %, tento rok však už klesli (oproti roku 2019 boli vyššie len o 14 %). (tasr, e)

Čínsky štátny regulačný úrad udelil internetovému predajcovi Alibaba pokutu v prepočte 2,3 miliardy eur za zneužívanie dominantného postavenia. Suma predstavuje zhruba 4 % tržieb za rok 2019. Alibaba je v hľadáčiku pekinských úradov od konca vlaňajška.

O pokute informovala agentúra Reuters s odvolaním na čínske médiá. Alibaba vo vyhlásení na sociálnej sieti Weibo uviedla, že rozhodnutie úradu „akceptovala“ a podriadi sa mu.

Na Alibabu a jej finančnú dcérsku spoločnosť Ant Group sa úrady zameriavajú po tom, čo zakladateľ Jack Ma v prejave ostro kritizoval čínsky regulačný systém. Regulátori už výrazne zakročili proti Ant a prinútili firmu podniknúť zmeny, ktoré vážne ohrozujú jej výhľad.

Čo teraz tvrdia regulátori o Alibabe

  • Štátny úrad konštatoval, že vyšetrovanie spustené v decembri prišlo k záveru, že spoločnosť Alibaba „zneužívala svoje dominantné postavenie na trhu“ od roku 2015.
  • Firmám, ktoré prostredníctvom nej predávali tovar, bránila v používaní iných platforiem.
  • Úrad tiež uviedol, že internetový predajca porušuje protimonopolný zákon tým, že bráni voľnému obehu tovarov a porušuje obchodné záujmy predajcov. (čtk)

Maltská vláda chce prilákať v lete turistov na vreckové. Najväčší príspevok, 200 eur na osobu, dostanú turisti, ktorí si objednajú aspoň trojdenný pobyt v 5-hviezdičkovom hoteli. Cestovný ruch tvoril 27 % výkonu maltskej ekonomiky.

Rozpočet programu je obmedzený. Hotely sa musia do vládneho programu prihlásiť a vreckové budú spolufinancovať. Vláda na program vyhradila zatiaľ 3,5 milióna eur a nie je jasné, či rozpočet po vyčerpaní peňazí zvýši.

  • Program počíta aj s príspevkom 150 eur pre turistov ubytovaných v 4-hviezdičkovom hoteli a 100 eur v 3-hviezdičkovom.
  • Podporu dostanú len návštevníci, ktorí si naplánujú pobyt od 1. júna.
  • 10-percentný bonus vyplatia turistom, ktorí sa rozhodnú ubytovať mimo hlavného ostrova.

V roku 2019 navštívilo súostrovie 2,7 milióna cestujúcich, vlani sa však turizmus prepadol o 80 %. Vláda podobne ako dalšie štáty na juhu Európy podporuje zavedenie očkovacích certifikátov EÚ. Nalákať chce však aj turistov z Británie, ktorí tvoria tretiu najväčšiu skupinu zahraničných návštevníkov.

Úrady poukazujú na to, že vyše 40 % obyvateľov Malty dostalo aspoň jednu dávku vakcíny proti covidu-19, čo je jeden z najvyšších údajov v EÚ. (čtk)

Primátor Matúš Vallo sa pre neochotu štátu finančne pomôcť bratislavskej MHD obráti na Európsku komisiu. Podľa primátora štát diskriminuje dopravný podnik mesta oproti iným dopravcom, ktorým výpadky pre pandémiu vykryje.

Vallo verí, že EÚ potvrdí, že postup vlády je v rozpore so schválenými schémami pomoci.

K plánovanému štrajku odborov dopravného podniku tvrdí, že „nemôže prijať argumentáciu ministerstva financií, že Bratislava je bohaté mesto a tento výpadok zvládne sanovať z vlastného rozpočtu.“

„Odborárov som opakovane informoval, že mesto bude aj naďalej sanovať výpadky príjmov v takej miere, aby sa predišlo hromadnému prepúšťaniu,“ dodal primátor.

Celé stanovisko primátora Bratislava Matúša Valla k ohlásenému štrajku:

„Odborové organizácie Dopravného podniku Bratislava (DPB) dnes ohlásili štrajk na pondelok 12.4., ktorý na hodinu medzi 8 a 9 hodinou ráno môže de facto vypnúť MHD pre tisíce obyvateľov hlavného mesta. Dôvodom štrajku je, že Vláda SR aj naďalej odmieta poskytnúť bratislavskému DPB finančnú kompenzáciu za výpadky kvôli korone a zamestnanci DPB sa obávajú hromadného prepúšťania. Deje sa tak napriek tomu, že aj podľa schémy schválenej Európskou komisiou by DPB mohol túto pomoc čerpať rovnako, ako ju dnes môžu čerpať súkromní poskytovatelia verejnej dopravy.

Od apríla 2020, kedy sa schválila prvá schéma štátnej pomoci, rokujeme s vládou, aby táto finančná pomoc bola dostupná aj pre bratislavský DPB, ktorý za normálnych okolností denne prepraví 300 tisíc obyvateľov a návštevníkov mesta. Výpadky tržieb v dôsledku krízy sú už pre DPB aj pre mesto Bratislava neúnosné, keďže od marca 2020 dodnes dosahujú sumu 25 miliónov eur. Je mi veľmi ľúto, že napriek doterajšej veľmi korektnej komunikácii s premiérom a bývalým ministrom financií Eduardom Hegerom, ani po dnešných rokovaniach vláda nezmenila postoj. Nemôžem prijať argumentáciu ministerstva financií, že Bratislava je bohaté mesto a tento výpadok zvládne sanovať z vlastného rozpočtu. Mohlo by sa to diať len na úkor iných funkcií a služieb mesta, ktoré poskytuje svojim obyvateľom. Považujeme za nespravodlivé a diskriminačné, že súkromné dopravné firmy v 54 mestách po celom Slovensku túto kompenzáciu čerpať môžu a 4 samosprávne dopravné podniky (v Bratislave, Košiciach, Prešove a Žiline) ju čerpať nemôžu. V tejto situácii považujem obavy zamestnancov DPB z hromadného prepúšťania za oprávnené, i keď sme ich opakovane uistili, že hromadné prepúšťanie nateraz nepripravujeme a stratu ešte stále sanujeme z vlastného rozpočtu mesta.

DPB aj mesto Bratislava sa snažili výpadky kvôli protiepidemiologickým opatreniam a znižovaniu mobility sanovať vo vlastnej réžii. Racionalizačnými opatreniami, vrátane zníženiu počtu administratívnych pracovníkov o 20%, redukciou prevádzkového režimu a úsporami cez verejné obstarávanie znížil DPB svoje náklady o 11 miliónov eur od začiatku pandémie. To na pokrytie výpadkov ale nestačí. Rozumiem, že pracovníci združení v odboroch sa boja o svoje pracovné miesta, a preto po skoro roku rokovaní s vládou teraz pristúpili k štrajku, aby vyvinuli na vládu tlak. V konečnom dôsledku však dopady štrajku najviac pocítia tisíce obyvateľov, pre ktorých počas jednej hodiny v rannej špičke nebude dostupná MHD a to ma veľmi mrzí.

Urobíme všetko preto, aby dôsledky nekonania vlády obyvatelia nášho mesta pocítili čo najmenej. Odborárov som opakovane informoval, že mesto bude aj naďalej sanovať výpadky príjmov v takej miere, aby sa predišlo hromadnému prepúšťaniu. V konečnom dôsledku to síce bude znamenať upustenie od niektorých iných projektov v meste, ale kvalitná a spoľahlivá verejná doprava je pre nás absolútnou prioritou. S odbormi rokujeme a dúfam, že uistenie, ktoré som im aj dnes dal presvedčí vodičov MHD, aby svojim, i keď oprávneným postojom, nespôsobili komplikácie pre tisícky cestujúcich v pondelok ráno.

Zároveň sa v krátkom čase obrátime na Európsku komisiu aby potvrdila, že postup vlády, kedy diskriminuje dopravný podnik mesta oproti iným dopravcom, je v rozpore so schválenými schémami pomoci. Verím, že nakoniec sa dopracujeme k spravodlivému prístupu vlády k hlavnému mestu našej krajiny.“

Problém s chýbajúcou pomocou pre mestské dopravné podniky bude zrejme riešiť ministerstvo financií. Naznačuje to ministerstvo dopravy, podľa ktorého si ministerstvo financií „po vzájomnej dohode“ vezme problematiku pomoci samosprávam, pod ktoré patria dopravné podniky.

V Bratislave a v Košiciach chystajú zamestnanci dopravných podnikov v pondelok 12. apríla výstražný hodinový štrajk. Sťažujú sa, že počas pandémie dopravným podnikom padli tržby, nezmestili sa však do žiadnej zo štátnych schém pomoci.

Ministrom financií je Igor Matovič (OĽaNO), dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina). (tasr, e)

Zamestnanci prešovského dopravného podniku v pondelok nezastavia dopravu, štrajkovať sa bude len v Bratislave a v Košiciach. Autobusy a trolejbusy v Prešove však podľa hovorcu mesta označia stuhami a štrajk kolegov podporia.

V Bratislave a Košiciach štrajk potrvá od 8.00 do 9.00 h. V Prešove budú na vozidlách stuhy a oznamy s vysvetlením.

„Dopravný podnik mesta Prešov a mesto Prešov rešpektujú právo zamestnancov na štrajk. Podľa nášho názoru je však potrebné zvoliť adekvátnu formu štrajku vzhľadom na to, že DPMP nežiadal v súvislosti s pandémiou o žiadnu finančnú kompenzáciu za obdobie roka 2020,“ uviedol hovorca prešovskej radnice Vladimír Tomek.

Dopravné podniky sa sťažujú na pokles tržieb v čase koronkrízy a chýbajúce kompenzácie od štátu. (tasr, e)

Ministerstvo hospodárstva začalo podľa štátneho tajomníka Karola Galeka s reformou úhrad za vyťažené nerasty. Galek tak reagoval na kontrolu NKÚ. Úrad upozorňoval na slabú zákonnú ochranu nerastného bohatstva a vyzval poslancov na zmenu legislatívy.

Štátny tajomník tvrdil, že správa NKÚ poukazuje na aktivity bývalého vedenia ministerstva a banského úradu. Dodal, že podnet podal sám ešte ako opozičný poslanec.

NKÚ uviedol, že ťažobné spoločnosti platia len minimálne úhrady, ktoré sú výrazne nižšie než v Česku. (tasr, e)

Boeing skontroluje niektoré lietadlá 737 Max z dôvodu možného problému s elektrinou. Požiadal preto 16 zákazníkov, aby dočasne odstavili stroje z prevádzky. Firma tvrdí, že porucha sa netýka celej flotily, len konkrétnej skupiny lietadiel.

Porucha prichádza iba niekoľko mesiacov po tom, ako najpredávanejší model Boeingu získal povolenie na návrat do prevádzky po takmer dvojročnej nútenej prestávke.

Stroje 737 Max boli po dvoch nehodách od marca 2019 zhruba dvadsať mesiacov vyradené z prevádzky. Koncom minulého a začiatkom tohto roka získali povolenie na obnovenie letov v USA a ďalších krajinách vrátane štátov EÚ či Kanady.

Podrobnejšie informácie:

  • Hovorkyňa Boeingu Jessica Kowalová uviedla, že súčasný problém nesúvisí s poruchou, pre ktorú mali lietadlá 737 Max nútenú dlhú prestávku.
  • Boeing nespresnil, koľko zo 183 lietadiel, ktoré už boli vrátené do prevádzky, bude nutné skontrolovať. Podľa Bloombergu v súčasnosti zhruba 20 aeroliniek uskutoční so 737 Max okolo 400 letov denne. Sú medzi nimi American Airlines, United Airlines či Southwest.
  • Aerolinky Southwest už oznámili, že stiahli z prevádzky 30 zo svojich 58 lietadiel 737 Max 8. (čtk, bloomberg, reuters)

Facebook zrušil 16-tisíc účtov z dôvodu obchodovania s falošnými recenziami výrobkov a služieb. Podnikol aj zmeny, aby sa dal odhaľovať a odstraňovať platený obsah, ktorý by mohol užívateľa uvádzať do omylu.

Najväčšia sociálna sieť konala na druhý podnet britského úradu na ochranu hospodárskej súťaže CMA, ktorý sa zameral na falošné recenzie od roku 2019.

Vtedy prvý raz požiadal Facebook a internetového predajcu eBay, aby preverili svoje stránky, pretože na nich našiel dôkazy o zavádzajúcich spotrebiteľských recenziách.

Prečo je to dôležité

„Pandémia spôsobila, že čoraz viac ľudí nakupuje online a milióny z nás čítajú recenzie, aby nám umožnili robiť informované rozhodnutia. Preto sú falošné a zavádzajúce recenzie také škodlivé,“ uviedol šéf CMA Andrea Coscelli.

Facebook čelí kritike aj za spôsob, ako zaobchádza s údajmi užívateľov, i za šírenie podvodných informácií a slovných útokov. Minulý týždeň sa na internete objavili už skôr uniknuté osobné údaje vyše pol miliardy užívateľov Facebooku. (čtk, reuters)

Strojárenská spoločnosť Schüle Slovakia plánuje v Levoči výstavbu novej prevádzky na výrobu hliníkových odliatkov. Investícia podľa ministerstva hospodárstva môže dosiahnuť 12,5 milióna eur, ministerstvo navrhuje štátne stimuly 3,9 milióna eur.

Vyplýva to z návrhu, ktorý predložilo ministerstvo do pripomienkového konania. Schüle Slovakia pôsobí v súčasnosti v Poprade, kde podľa materiálu zamestnáva 356 zamestnancov. Ročné tržby má zhruba 20 miliónov eur a vlani a predvlani straty dosiahli do 500-tisíc eur.

Nemecká firma počíta s tým, že do roku 2026 zamestná v Levoči 130 pracovníkov, investičné náklady 12,5 milióna eur sú naplánované do roka 2023.

Odliatky z novej prevádzkarne by mal odoberať najmä automobilový priemysel, výroba bude diverzifikovaná aj na hliníkové odliatky do pneumatických systémov a hliníkové odliatky pre zariadenia na výmenu tepla.

Navrhované štátne stimuly sa skladajú z:

  • daňovej úľavy 1,9 milióna eur,
  • príspevku na nové pracovné miesta 2 milióny eur. (tasr, e)

Prvá veľká fabrika ukázala straty z koronakrízy. Sotákove železiarne prerobili tri milióny, no mohlo byť aj horšie

Foto TASR
Foto TASR

Sotákove železiarne vlani prerobili tri milióny, pričom stratu už znižovali dividendy od zahraničných dcér. Železiarne Podbrezová, ktoré sú s tritisíc ľuďmi najväčším horehronským zamestnávateľom, ako jedna z prvých domácich fabrík zverejnili minuloročné straty.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať