Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Poslanci podržali oligarchov, neschválili ich zdanenie v schránkach

Bývalý minister obrany a odstupujúci podpredseda parlamentu Martin Glváč s predsedom NR SR Andrejom Dankom. Foto N – Tomáš Benedikovič
Bývalý minister obrany a odstupujúci podpredseda parlamentu Martin Glváč s predsedom NR SR Andrejom Dankom. Foto N – Tomáš Benedikovič

Parlament schválil Kažimírovu novelu zákona o dani z príjmov, ale na väčšie zdanenie oligarchov si netrúfol.

Štát nezdaní oligarchov, ktorí v zahraničí kontrolujú schránkové firmy a tak sa vyhýbajú riadnemu plateniu daní.

V parlamente vo štvrtok večer neprešiel pozmeňovací návrh k zákonu o dani z príjmov, podľa ktorého by sa zdanili zahraničné príjmy nielen firiem, ale priamo aj oligarchov.

Opatrenie malo platiť od januára 2019. Jeho pointou bola povinnosť porovnať teoretickú daňovú povinnosť na Slovensku so skutočne zaplatenými daňami v daňových rajoch a tú potom dodaniť na Slovensku. Ide o pravidlo, ktoré platí vo väčšine krajín Únie.

Pozmeňovací návrh, ktorý mal zahrnúť aj fyzické osoby vlastniace schránky, pripravilo ministerstvo financií. Jeho pôvodný návrh totiž s dodanením ziskov zahraničných firiem kontrolovaných fyzickými osobami nerátal.

Pôvodný návrh, ktorý pripravila štátna tajomníčka za SNS Dana Meager, kritizovali napríklad opoziční poslanci Miroslav Beblavý (Spolu) aj Eduard Heger (OľaNO).

Ministerstvo im potom ustúpilo, návrh cez poslancov doplnilo, no napokon aj tak neprešiel.

Celkovo bolo na hlasovaní 133 poslancov. Za návrh, aby sa zdaňovali aj príjmy fyzických osôb z ich schránok v zahraničí, hlasovalo len 12 opozičných poslancov z OĽaNO a Vladimír Faič zo Smeru. Až 120 poslancov sa zdržalo.

„Nerozumiem tomu, prečo to neprešlo, veď samotný návrh pripravilo ministerstvo financií,“ hovorí Eduard Heger z OĽaNO.

Neoficiálne má byť jeden z dôvodov ten, že zdanenie sa malo týkať fyzických osôb, čo majú v takýchto firmách podiel aspoň 10 %, čo sa niektorým koaličným poslancom malo zdať málo. Údajne argumentujú tým, že návrh treba v priebehu budúceho roka poriadne pripraviť, veď aj tak mal platiť  od roku 2019.

Opozičný poslanec Miroslav Beblavý ešte v rozprave koaličných poslancov vyzval, aby za návrh hlasovali, veď v konečnom dôsledku ho pripravilo ministerstvo financií.  „Neprinesie to okamžite stámilióny do pokladnice, nie preto, že by neexistovali, ale aj štátu bude dlhšie trvať, kým tieto pravidlá dokáže využívať. Napriek tomu to považujem za významný signál,“ povedal ešte v rozprave Beblavý, ktorý na hlasovaní prítomný nebol.

Okrem OľaNO za návrh z iných opozičných strán nehlasoval nikto z poslancov, ktorí boli v rokovacej sále počas hlasovania.

Zákon o dani z príjmov ako celok prešiel. Zo 134 poslancov zaňho hlasovalo 101 poslancov vrátane opozičných, 17 sa zdržali a 16 boli proti. Proti návrhu novely boli len poslanci SaS.

Čo všetko vlastne prešlo v zákone?

Od januára 2019 má platiť, že daňoví kontrolóri by sa mali prísnejšie pozerať na to, kde je skutočné bydlisko úspešných ľudí, ktorí majú celosvetové príjmy a na to, kde v skutočnosti platia dane.

Podľa dnešných pravidiel je pre platenie daní dôležité, koľko dní v roku sa podnikateľ alebo športovec, na Slovensku zdržiava. Buď tu trávi viac ako 183 dní v roku, alebo tu má prihlásený trvalý pobyt a vtedy musí na Slovensku aj platiť dane.

Po novom sa bude prihliadať na bydlisko. Ministerstvo financií v dôvodovej správe napísalo, že sa tým nemyslí príležitostné ubytovanie z dôvodu krátkodobých návštev, napríklad pracovná cesta, turizmus alebo rekreácia.

Ďalšie zmeny v novele zákona o dani z príjmov majú platnosť už od januára 2018.

V zákone prešlo zdanenie pri odchode, takzvaná exit tax. Firma, ktorá sa rozhodne presunúť svoju prevádzku alebo celú firmu do zahraničia, bude musieť na Slovensku zdaniť ekonomickú hodnotu všetkých kapitálových ziskov vytvorených na našom území, hoci tento zisk ešte nebol v čase odchodu realizovaný.

Väčšiu úľavu budú mať firmy, ktoré robia výskum a vývoj. Zvýhodnenie je v možnosti odrátať si výdavky na vedu a výskum od daňového základu. Dnes si môžu odrátať 25 % takýchto výdavkov, po novom to bude 100 %.

Zavádza sa aj takzvaný patent box, čo je daňové zvýhodnenie časti príjmov z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa využíva registrovaný patent alebo technické riešenie, ktoré je chránené úžitkovým vzorom.

Príležitostné príjmy do 500 eur už nebudú oslobodené od dane z príjmov.

Prešla aj v podstate symbolická úľava pre kúpeľných hostí, ktorú pretlačila SNS. Jej princíp je v tom, že ak kúpeľný hosť preukázateľne zaplatí za kúpeľné služby aspoň 50 eur, môže si znížiť daňový základ o najviac 50 eur ročne.

Zvýhodnenie si môže uplatniť len jeden z členov rodiny, môže si započítať výdavky všetkých členov rodiny. Reálne ušetrí 9,50 eura. Rozpočet to má v budúcom roku stáť odhadom 1,9 milióna eur.

Parlament schválil aj rýchlejšie odpisy majetku v kúpeľníctve, ktorý sa technicky zhodnotí alebo opraví.

Zákon hovorí aj o daňovom bonuse na hypotéky pre mladých, ten už bol schválený v zákone o bankách. Kto si teda zoberie hypotéku pre mladých ešte v najbližších dňoch, dostane na hypotéku nižší úrok, lebo mu ho zadotuje štát a mala by aj banka.

Kto si zoberie hypotéku pre mladých v budúcom roku, bude mať už inú formu štátnej podpory: najprv zaplatí banke celú sumu úrokov a zľavu si môže uplatniť až v daňovom priznaní. Zaplatí teda štátu nižšiu daň.

Pozmeňovací návrh, podľa ktorého sa platy poslancov dočasne zvýšia symbolicky o jedno euro, sa prilepili k inému Kažimírovmu zákonu – k zákonu o DPH.

Dnes na DennikE.sk

Veľkofarmárov z J&T pribúda. Po Tkáčovi a Fedorovi vstupuje do poľnohospodárstva aj ďalší človek blízky tejto skupine

Ján Nosko. Foto – J&T
Ján Nosko. Foto – J&T

Polovicu v najväčšej slovenskej farmárskej skupine kúpil bývalý zamestnanec skupiny J&T Ján Nosko. Od Daniela Krátkeho kúpil podiel v jeho Slovenskom farmárskom družstve, ktoré obhospodaruje 30-tisíc hektárov pôdy. S financovaním obchodu pomohla J&T, no Nosko odmieta špekuláciu, že vo farmách len zastupuje záujmy Patrika Tkáča.

V Harmanci našli antigénové testy 46 percent pozitívnych a PCR nula. Ako sa to stalo?

Ilustračné foto TASR
Ilustračné foto TASR

Antigénové testovanie v harmaneckých papierňach zlyhalo – ukázalo nereálne vysokú, až 46-percentnú mieru nákazy. Následné PCR testy nenašli nákazu ani u jedného. Verejné orgány aj iní odborníci to hodnotia ako anomáliu, ktorá nesmie poškodiť dôveru v testovanie.

Minúta po minúte

Automobilky u nás vlani vyrobili približne 985-tisíc vozidiel, o 11 % menej oproti roku 2019. „Ešte začiatkom jesene sme prognózovali pokles o viac ako 20 %,“ povedal Alexander Matušek, prezident Zväzu automobilového priemyslu.

Tvrdí, že aj vďaka týmto výsledkom sa nenaplnili „pôvodné katastrofické predpovede o dvojcifernom hospodárskom poklese slovenskej ekonomiky“.

Zväz verí, že sa vo výrobe automobilov tento rok podarí dosiahnuť medziročný rast. „Je mimoriadne dôležité v rámci boja proti pandémii podporiť opatrenia na udržanie výroby, ktorá by mohla v roku 2021 opätovne prekročiť úroveň 1 miliónov vozidiel,“ píše zväz v tlačovej správe.

Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že už má pripravený manuál na testovanie vo firmách, no ešte chce o ňom rokovať s koaličnými partnermi. „Po diskusii na úrovni koalície zverejníme jeho konečnú podobu.“

Firma Grab zvažuje, že tento rok uskutoční primárnu verejnú ponuku akcií v Spojených štátoch. Ázijská alternatívna taxislužba by predajom akcií mohla získať najmenej 2 miliardy dolárov.

Grab má sídlo v Singapure a pôsobí v ôsmich krajinách juhovýchodnej Ázie. Firma štartovala v roku 2012 v Malajzii a rýchlo sa vypracovala na veľký podnik, ktorého hodnota presahuje 16 miliárd dolárov. Venuje sa aj rozvozu jedla a poskytovaniu finančných služieb.

V roku 2018 prevzal Grab od konkurenčného Uberu jeho aktivity v juhovýchodnej Ázii. V rámci transakcie Uber získal v Grabe menšinový podiel. (čtk, reuters)

Slovenská inšpekcia životného prostredia udelila hriňovskej mliekarni pokutu 135 000 eur. Ide o doteraz najvyššiu pokutu udelenú inšpekciou za mimoriadne zhoršenie vôd na Slatine, rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné.

„Inšpekcia za ostatné roky riešila znečistenie na rieke Slatina niekoľkokrát a aj uložila viacero pokút, no stav sa nikdy zásadne nezmenil. Verím, že toto rozhodnutie prispeje k postupnému zlepšeniu situácie a ochrane vodného toku Slatina,“ povedal generálny riaditeľ SIŽP Ján Jenčo.

Mliekareň spôsobila v Slatine znečistenie v auguste. Vypúšťala odpadovú vodu z priemyselnej výroby do povrchových vôd. Použila na to kanalizáciu, ktorá bola určená na dočerpávanie dažďovej vody do rieky Slatina, priblížila inšpekcia.

„Namiesto dažďovej vody však počas kontroly vytekala z výpustného objektu biela, po mlieku zapáchajúca tekutina. Pracovníčky SIŽP počas kontroly za asistencie polície odobrali vzorky vody z drenážnej šachty certifikovaným odberovým zariadením do sterilizovaných sklenených nádob,“ uviedla SIŽP.

Vzorky vody testovalo akreditované laboratórium Slovenského vodohospodárskeho podniku. Vo vode zistili mnohonásobne prekročené limitné hodnoty znečistenia.

Spoločnosť nemá podľa SIŽP povolenie na vypúšťanie priemyselných odpadových vôd cez kanalizáciu. Inšpektori nariadili mliekarni zabrániť ďalšiemu vypúšťaniu nevyčistených priemyselných vôd. Spoločnosť tiež mala predložiť monitoring kanalizácie areálu mliekarne na prešetrenie. SIŽP v rámci kontroly zistila, že hriňovská mliekareň nemá schválený havarijný plán.

Spoločnosť sa môže voči rozhodnutiu odvolať do 15 dní. (tasr)

Počet cestujúcich na letisku vo Frankfurte vlani klesol o takmer tri štvrtiny na 18,8 milióna a vrátil sa na úroveň roka 1984. Predvlani pritom prvý raz prekonal hranicu 70 miliónov. Výkony najväčšieho nemeckého letiska zrazila pandémia.

Údaje o výsledkoch letiska vo Frankfurte nad Mohanom zverejnil jeho prevádzkovateľ Fraport na internetovej stránke.

Oveľa lepšie než v preprave osôb sa vlani vyvíjala situácia v nákladnej leteckej doprave, ktorej objem vo Frankfurte sa takmer vyrovnal roku 2019.

Na tento rok počíta Fraport s nárastom počtu pasažierov, a to najmä v 2. polroku. Očakáva, že za celý rok Frankfurt prekoná vlaňajšiu úroveň, dosiahne však len 35 až 45 % rekordnej úrovne z roku 2019. (čtk)

Joe Biden plánuje zrušiť povolenie pre kontroverzný ropovod Keystone XL za 9 miliárd dolárov hneď prvý deň v najvyššej funkcii. Biden bude uvedený do Bieleho domu v stredu 20. januára.

Ropovod má byť dlhý 1900 kilometrov a má prepravovať ropu z kanadskej provincie Alberta do amerického štátu Nebraska. Projekt spomalili právne spory v USA a odpor ochrancov životného prostredia, Indiánov a farmárov.

V roku 2015 projekt zrušil prezident Barack Obama vzhľadom na ekologické obavy. O dva roky neskôr ho jeho nástupca Donald Trump povolil. Podľa Trumpa mal ropovod viesť k zlacneniu pohonných látok, tvorbe pracovných miest a zníženiu závislosti USA od zahraničnej ropy. (čtk, reuters)

Dubnická radnica ušetrila vlani na verejnom obstarávaní viac ako 850-tisíc eur. „V minulosti bol proces verejného obstarávania jednoznačne menej prehľadný, ťažšie kontrolovateľný a roztrúsený po oddeleniach a referátoch. Teraz sme všetky zákazky realizované mestom presunuli na jedno oddelenie,“ povedala vedúca oddelenia strategického rozvoja a verejného obstarávania Eva Granátová.

Radnica sa snaží ponuky na obstarávanie zverejňovať prehľadne, aby oslovila viac firiem a vytvorila konkurenčné prostredie, ktoré tlačí cenu nadol.

„Sme efektívnejší, ale aj transparentnejší. Myslím si, že aj mesto a jeho financie sú chránenejšie,“ uviedla Granátová.

Sústredením zákaziek na jedno oddelenie a oslovením väčšieho počtu záujemcov o zákazku sa podľa nej napríklad podarilo znížiť v procese verejného obstarávania cenu rekonštrukcie domu smútku v mestskej časti Prejta o 50 000 eur, pri rekonštrukcii Murgašovej a Družstevnej ulice ušetrili 80 000 eur a rekonštrukcia chodníkov bola v porovnaní s predpokladanou cenou nižšia o 83 000 eur.

„S každou zákazkou spravidla ušetrená suma rastie. Nevyčerpané finančné prostriedky, ktoré boli v rozpočte vyčlenené na jednotlivé akcie, budú presunuté do rezervného fondu a použité v ďalšom roku na nové investičné akcie,“ doplnila Granátová. (tasr)

Ceny ropy dnes zaznamenali po oslabení v závere minulého týždňa ďalší pokles. Cena ropnej zmesi Brent s marcovým kontraktom dosiahla 54,85 dolára za barel, v porovnaní s predošlou uzávierkou klesla o 0,45 %, v piatok klesla o 2,3 %.

Cena americkej ľahkej ropy WTI s dodávkou vo februári dosiahla 52,17 dolára za barel. Oproti predchádzajúcej uzávierke to znamená pokles o 19 centov (0,36 %). Aj v prípade ceny WTI predstavoval pokles v závere minulého týždňa 2,3 %.

Vývoj na trhoch do veľkej miery ovplyvňuje opätovný nárast počtu infikovaných novým koronavírusom vo svete. Navyše, v USA vzrástol počet aktívnych ropných vrtov, čo tiež zatlačilo na ceny ropy. (tasr)

Na dva a pol roka sa vráti do väzenia dedič juhokórejského konglomerátu Samsung Electronics I Če-jong. Rozhodol o tom juhokórejský vrchný súd, dôvodom je korupcia.

Potomok jednej z najmocnejších juhokórejských rodín bol v roku 2017 odsúdený na päť rokov za úplatky v kauze bývalej juhokórejskej prezidentky Pak Kun-hje. Ľuďom okolo nej údajne poskytol 43 miliárd wonov, aby mu pomohla získať kontrolu nad konglomerátom.

Päťročný trest mu bol najprv skrátený a po odvolaní pozastavený. 52-ročný I Če-jong strávil vo väzení iba jeden rok a na slobodu vyšiel v roku 2018.

Rozhodnutie vrchného súdu bude mať značný vplyv na vedenie technologického gigantu. I Če-jong bude odsunutý od všetkých zásadných rozhodnutí v rodinnej firme.

Rodina pritom teraz potrebuje získať financie na zaplatenie vysokej dedičskej dane po októbrovej smrti I Če-Jongovho otca, a preskupiť majetok v pridružených spoločnostiach, aby si nad nimi udržala kontrolu.

I Če-jong, ktorý bol od hospitalizácie svojho otca v roku 2014 de facto hlavou spoločnosti Samsung Electronics, čelí aj ďalším obvineniam. Okrem iného údajne podvádzal a manipuloval s akciami. Žaloba pre neho pôvodne žiadala deväťročný trest. (čtk)

Čínska ekonomika vlani narástla o 2,3 %. Je to síce pre pandémiu najslabší rast za posledných 44 rokov, ale aj tak je Čína pravdepodobne jedinou veľkou ekonomikou, ktorá za minulý rok vykázala rast HDP.

Za posledný, štvrtý štvrťrok 2020 vzrástol čínsky HDP medziročne o 6,5 %, čím sa rast vrátil na úroveň spred pandémie, poznamenal čínsky štatistický úrad.

V októbri až decembri 2019 predstavoval rast HDP šesť percent. (čtk)

Nemecký farmaceutický gigant Bayer skúma, či môže pomôcť firme CureVac vyrábať a nielen vyvíjať vakcínu proti covidu. Riaditeľ Bayeru Werner Baumann povedal, že pritom „nejde primárne o finančné dôvody, ale o čo najrýchlejšie sprístupnenie vakcíny“.

Bayer tento mesiac súhlasil s tým, že pomôže nemeckej spoločnosti CureVac s vývojom jej vakcíny proti ochoreniu COVID-19, ktorá je už v neskorom štádiu klinických štúdií a ešte nebola schválená.

Koncern, ktorý okrem iného vyrába aj lieky, teraz „intenzívne skúma“, či môže rozšíriť túto spoluprácu z vývoja aj na výrobu vakcíny pre CureVac, povedal Baumann.

„Vďaka našej výrobnej sieti v Nemecku a USA a tomu zodpovedajúcim dodacím lehotám by sme boli v zásade schopní vyrábať vakcíny vo väčšom množstve,“ vyhlásil.

Prečo je to dôležité: Na celom svete sa už začalo s očkovaním proti ochoreniu, a hoci sa pritom používajú rôzne vakcíny, mnoho krajín tvrdí, že ich schopnosť dostať nový koronavírus pod kontrolu je obmedzená pre nižšie objemy dodávok vakcín oproti tým, aké očakávali.

V piatok (15. 1.) americký výrobca liekov Pfizer oznámil, že dôjde k dočasnému spomaleniu dodávok vakcíny, ktorú vyvinul s nemeckým partnerom BioNTech, v dôsledku zmien vo výrobných procesoch zacielených na zvýšenie produkcie.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať