Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Vrátila sa inflácia? Nie, už dávno tu bola!

Foto - ap
Foto – ap

Akcie, dlhopisy, nehnuteľnosti, umelecké diela, kryptomeny – všade tu máme cenové bubliny. Ich prasknutie bohato stačí na ďalšie kolo globálnej finančnej krízy.

Autor je politológ, ekonóm; Katedra politológie FiF UK v Bratislave

Po poslednej veľkej globálnej finančnej kríze v roku 2008 významné centrálne banky sveta zasypali ekonomiky množstvom nových peňazí a lacných úverov. Obhajcovia tejto politiky často argumentovali tým, že obavy odporcov sa nenaplnili: nával nových peňazí nespôsobil väčšiu infláciu. Kroky národných bánk sú preto v poriadku, pomohli naštartovať rast. Je to pravda, ale len spolovice.

Peňažné cunami až doteraz naozaj výrazne nezvýšilo oficiálne vykazovanú infláciu. Výrazne však zvýšilo ceny v mnohých oblastiach od akcií až po umelecké diela, ktoré sa do tejto oficiálnej inflácie nerátajú. Nové peniaze tiež prispeli k značnému rastu zadlženosti.

Posledné mesiace sa zvyšuje aj cenová hladina meraná oficiálnymi cenovými indexmi, idú hore ceny produktov a služieb každodennej spotreby od potravín po energie. Vynára sa dôležitá otázka: čo urobia centrálne banky, keď by na vyššiu infláciu mali zareagovať zvýšením úrokových sadzieb?

Leonardo za 450 miliónov dolárov

V známom newyorskom aukčnom dome Christie’s nedávno predali za rekordnú cenu 450 miliónov amerických dolárov maľbu s názvom Salvator Mundi od talianskeho majstra Leonarda da Vinci. Podarilo sa tak prekonať len dva roky starý rekord.

Deväť z desiatich najdrahších obrazov histórie zmenilo majiteľa iba v posledných troch rokoch, jeden v roku 2011. Dobre to ilustruje veľký nárast cien umeleckých diel v poslednom období. Keďže ťažko hovoriť o statkoch každodennej spotreby, ceny umeleckých diel (a starožitností) sa, samozrejme, nerátajú do oficiálnej inflácie. Čiže nie sú súčasťou spotrebného koša na základe ktorého sa vypočítavajú cenové indexy. Podobne sú na tom aj trhy luxusných tovarov od jácht cez súkromné lietadlá až po vzácne zbierky všetkého možného.

Akciové indexy lámu rekordy

Všetky menované trhy s „hračkami boháčov“ v skutočnosti patria medzi trpaslíkov v porovnaní s globálnymi akciovými trhmi, hodnota ktorých v lete tohto roku prekonala 76-tisíc miliárd dolárov (čo bolo trošku viac ako odhadované celosvetové HDP).

Väčšina burzových indexov (ktoré v zásade ukazujú vývoj priemerných cien akcií obchodovaných na danej burze) v posledných rokoch láme jeden rekord za druhým. Iba čínske indexy sa ešte celkom nespamätali z krachu z roku 2015.

Len v tomto roku si indexy na najdôležitejších burzách od New Yorku cez Londýn, Frankfurt až po Tokio, Šanghaj a Hongkong pripísali od 10 do 30 percent. Asi najznámejší burzový index Dow Jones Industrial z newyorskej burzy už prekonal 24-tisíc bodov, a ďaleko prevýšil pôvodné maximum okolo 14-tisíc bodov spred krízy v roku 2008. Samozrejme, ceny akcií sa vôbec nerátajú do oficiálne vykazovanej inflácie.

Dlhopisy zaplavili svet

Existuje však ešte väčší trh, a to trh dlhopisov. Ten sa výrazne nafúkol od poslednej krízy zo 69,4 tisíca miliárd dolárov v roku 2007 na 92,2-tisíca miliárd vlani. Taká teda bola nominálna hodnota všetkých vydaných dlhopisov (súkromných aj štátnych) na celom svete.

Americké dlhopisy si v rámci toho slušne držia svoj niečo vyše 40-percentný podiel: ich celkový objem sa zvýšil z 29,4 tisíca- (2007) na skoro 40-tisíc miliárd dolárov (druhý štvrťrok 2017). A to najmä vďaka nárastu množstva federálnych vládnych dlhopisov (zo 4,5- na 14-tisíc miliárd).

Dlhopisy ani nemajú ceny v klasickom ponímaní a, samozrejme, ani nemôžu byť rátané do inflačných indexov. Ich „cenu“ signalizujú úrokové sadzby, s akými sa predávajú. Najmä vďaka tomu, že centrálne banky po celom svete nakúpili veľké množstvo (predovšetkým štátnych) dlhopisov v rámci svojich programov kvantitatívneho uvoľňovania, úroky išli dole.

Až tak, že dokonca ani vlády a firmy s finančnými ťažkosťami nemajú veľký problém predať svoje dlhopisy s pomerne nízkymi úrokmi. Ako upozorňuje britský The Economist, ešte aj pred krízou v roku 2008 sa viac ako 80 percent (nefinančných) podnikových dlhopisov emitovalo s ratingmi A alebo ešte lepšími, v posledných piatich rokoch však tento pomer bol vždy pod 60 percentami.

Kryptomeny porazia všetkých

Čo sa týka najväčšieho nárastu cien, kraľujú tu kryptomeny. V ich prípade nie je vôbec prehnané hovoriť o šialene rýchlom raste. Najznámejšia kryptomena bitcoin (trhová kapitalizácia okolo 200 miliárd amerických dolárov) stála začiatkom roka menej ako tisíc amerických dolárov, v čase písania tohto článku už prevýšila 11-tisícovú hranicu, čiže vykázala 11-násobný rast za menej ako jeden rok!

To je však stále nič v porovnaní s druhou najvýznamnejšou kryptomenou: ethereum (ETH, trhová kapitalizácia 45 miliárd dolárov) sa posilnil z osemdolárovej ceny na začiatku roka na nedávnu skoro 480-dolárovú cenu. Áno, ide o 60-násobný nárast. Keďže vývoj cien kryptomien charakterizuje extrémna volatilita, je pravdepodobné, že keď čítate tento článok, ceny sa nachádzajú už zase niekde inde…

A opäť, samozrejme tieto ceny sa nerátajú do inflácie. Treba si však uvedomiť aj to, že ich význam (celá trhová kapitalizácia pod 400 miliárd USD) je mikroskopický v porovnaním s akciovými a dlhopisovými trhmi. Alebo s trhom nehnuteľností.

A zase nehnuteľnosti?

Padajúce ceny amerických domov sa stali rozbuškou poslednej globálnej finančnej krízy. Odvtedy sa zotavili. Od posledného kvartálu 2012 ukazujú medziročný rast v rozmedzí od 4,8 do 7,7 percenta (podľa indexu Federal Housing Finance Agency). To silne pripomína predkrízový boom – ako sa neskôr ukázalo, išlo o poriadnu bublinu.

Predkrízový vrchol z marca 2007 priemerné ceny domov v USA prekonali koncom roka 2015, odvtedy sa znova lámu historické rekordy. Čo sa týka svetového indexu cien domov a bytov od Medzinárodného menového fondu, ten pravdepodobne už tiež prevýšil predkrízový vrchol z prvého kvartálu 2008 (posledný údaj je z prvého štvrťroku 2017, keď k tomu už bol veľmi blízko).

Údaje MMF ukazujú silný rast cien nehnuteľností v poslednom roku vo väčšine vedúcich ekonomík aj v našom regióne, to isté platí pre rast úverovania. Ceny nehnuteľností sa, samozrejme, nerátajú do cenových indexov a tak nezvyšujú oficiálne vykazovanú infláciu.

Vracia sa aj reálna inflácia

Aby sme to zhrnuli, peňažné cunami centrálnych bánk v posledných rokoch viedlo k inflácii v mnohých oblastiach: akcie, dlhopisy, nehnuteľnosti, umelecké diela a pod. Väčšinou však ceny išli hore v takých oblastiach, kde ich oficiálne merané cenové indexy nezachytia. (To je len konštatovanie, a nie výzva na zmenu týchto indexov.)

Teraz bude zaujímavé sledovať, čo sa stane, keď pôjde hore aj oficiálne meraná inflácia. Tá sa totiž zvyšuje po celom vyspelom svete, a teraz vôbec nemyslíme na krajiny ako Venezuela alebo Argentína. Priemerný rast cien sa v súčasnosti pohybuje okolo troch percent napríklad v Británii, v pobaltských krajinách alebo v Česku.

Centrálne banky by v takomto prípade mali zakročiť protiinflačnou politikou, najmä zvýšením úrokových sadzieb, a postupným odpredajom obrovského portfólia dlhopisov, čo nakúpili počas „protikrízového boja“ (alebo mali by aspoň prestať ďalej nakupovať dlhopisy, ako v prípade Európskej centrálnej banky).

Tieto opatrenia však môžu viesť k prasknutiu mnohých cenových bublín a zároveň narobiť veľké problémy dlžníkom. Vrátane väčšiny – dosť zadlžených – krajín sveta. Inými slovami, bohato to stačí na odštartovanie ďalšieho kola globálnej finančnej krízy. Sledovať vývoj svetovej ekonomiky opäť nebude nuda.

Dnes na DennikE.sk

Mali by mať ľudia zaočkovaní proti covidu-19 nejaké výhody? Áno, ale nie exkluzivitu (9 odborníkov)

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Mali by mať zaočkovaní ľudia nejaké výhody aj na Slovensku? Oslovení odborníci sa v zásade zhodujú, že očkovací preukaz by mohol byť pre nich vstupenkou na využívanie určitých služieb. „Zvýhodnenie áno, ale exkluzivita nie,“ vraví bývalý premiérov poradca Peter Škodný.

Chcem hypotéku: Akú šancu mám získať ju, keď som živnostník, mám s. r. o., chcem zmeniť prácu alebo čakáme dieťa?

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Akú šancu mám získať hypotéku, keď som živnostník, mám s. r. o., chcem zmeniť prácu alebo čakáme dieťa? Štyria odborníci na hypotéky hovoria tiež, ako si viete zväčšiť hypotéku jej správnym načasovaním podľa toho, aké máte príjmy.

Minúta po minúte

Minister práce Milan Krajniak potvrdil, že v hre je aj zákaz vychádzania v nočných hodinách. Zmena by mohla nastať aj v prechode zo všeobecných na konkrétnejšie potvrdenia pre ľudí, ktorí chodia do práce či školy.

„Asi sa budeme snažiť zaviesť nejaký limit vo večernej hodine, pretože na debate s odborníkmi padlo, že jedno z najväčších ohrození je, že najmä vo večerných hodinách v spojitosti s konzumáciou alkoholu je jedno z najväčších epidemiologických rizík,“ povedal minister v relácii RTVS O 5 minút 12.

„Rovnako asi môžeme očakávať, že tí ľudia, ktorí chodia do školy a do práce, budú potrebovať nie všeobecné potvrdenie… ale malo by tam byť uvedené, kde je výkon práce a v akom čase, aby sa to dalo skontrolovať,“ dodal.

Karanténne príspevky by mohli kompenzovať celú čistú mzdu, povedal Milan Krajniak v RTVS. „Dúfam, že to bude na úrovni prakticky vykrytia čistej mzdy,“ dodal. Zmena by mohla platiť aj od pondelka.

„Musíme pomôcť ľuďom, pretože keď sa stane, že dvaja ľudia pracujú a teraz musia zostať v karanténe, myslím rodina, dvaja manželia plus majú malé deti, tak dostávali 55 % percent hrubého príjmu ako pandemickú OČR alebo pandemickú PN-ku,“ povedal Krajniak.

„Ak by sme sa na tom dohodli, ja verím, že od zajtra. S tým, že na marcovej schôdzi by sme to schválili s tým, že by to platilo od 1. marca,“ dodal Krajniak.

USA schválili vakcínu proti koronavírusu od firmy Johnson & Johnson na núdzové použitie. Ide tak o tretiu očkovaciu látku schválenú v USA, podáva sa pri nej iba jedna dávka. Do konca marca majú Spojené štáty sľúbených od výrobcu 20 miliónov dávok.

„Je to vzrušujúca správa pre všetkých Američanov a povzbudivý vývoj v našom úsilí o ukončenie tejto krízy. Teraz ale nemôžeme poľaviť alebo sa domnievať, že víťazstvo je samozrejmosťou,“ uviedol prezident Joe Biden krátko po schválení.

Očkovanie touto vakcínou je podľa amerických odborníkov vhodné pre osoby vo veku 18 rokov a viac. Vakcína poskytuje spoľahlivú ochranu pred ťažkým priebehom covidu-19, teda hospitalizáciou a smrťou. Počas rozsiahleho klinického testovania dosiahla účinnosť v USA 86 percent a v JAR 82 percent.

Výsledky ukázali, že 28 dní po podaní vakcíny neboli evidované žiadne hospitalizácie ani úmrtia súvisiace s nákazou u všetkých očkovaných.

Vakcínu je možné uchovávať v chladničke až tri mesiace, čo uľahčí distribúciu. (tasr, čtk, ap)

V skladoch krajín EÚ sa hromadia vakcíny od firmy AstraZeneca, ich použitie okrem iného odmieta aj verejnosť, hoci ju zdravotnícke úrady schválili. EÚ sa pritom s touto farmaceutickou firmou sporí kvôli spomaleným dodávkam.

Napríklad Francúzsko do piatka spotrebovalo len 16 percent z 1,1 milióna dávok vakcíny, ktorá sa musí aplikovať dvakrát. Prvá zásielka prišla do Paríža začiatkom februára. Nemecko do štvrtka použilo zhruba pätinu z 1,45 milióna dávok preparátu. Približne rovnaké množstvo vakcíny použilo aj Taliansko, ktoré dostalo vyše milión dávok. Španielsko do piatka použilo jednu tretinu z 808 000 dávok.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová priznala, že využitie tejto vakcíny spomaľuje aj to, že ju ľudia odmietajú. Verejne preto vyhlásila, aby mali otvorenú myseľ: „Všetky kompetentné úrady nám hovoria, že tomuto prípravku môžete veriť.“

To je podľa médií výrazná zmena tónu. Len pred niekoľkými týždňami viedli európski politici s firmou AstraZeneca vyhrotený spor kvôli dodávkam a francúzsky prezident vtedy povedal, že jej vakcína je pre starších ľudí „takmer neúčinná“. (čtk, financial times)

Deväť slovenských miest získalo spolu 12 miliónov eur a 28 škôl si podelí jeden milión eur z nórskych fondov. Financie by mali použiť na zateplenie budov, viac zelene, vodozádržné opatrenia a aj podporu alternatívnych spôsobov prepravy.

Informovalo o tom ministerstvo životného prostredia. Envirorezort uvádza, že v piatok nadobudlo účinnosť 34 projektových zmlúv.

„Vďaka financiám z nórskych fondov mestá budú môcť zlepšiť kvalitu bývania a znížiť produkciu emisií oxidu uhličitého či posilniť schopnosť reagovať na klimatické zmeny prostredníctvom plánovania a realizácie konkrétnych opatrení,“ tvrdí rezort.

Základné a stredné školy prispejú k upevňovaniu povedomia žiakov o klimatickej kríze a spôsoboch, ako sa pripraviť na nepriaznivé dôsledky globálneho otepľovania. Má ísť nielen o teoretickú výučbu, ale aj praktickú v priestoroch škôl a školských areáloch.

Žiadatelia budú podľa envirorezortu spolupracovať so subjektmi z prispievateľských krajín, ktorými sú Nórsko a Island. Rezort verí, že vďaka „kvalitne realizovaným projektom“ sa podarí naplniť hlavný cieľ programu, a to zmierňovať zmenu klímy a prispôsobovať sa tejto zmene. (tasr)

Rakúsko a Dánsko sa chcú dohodnúť na úzkej spolupráci s Izraelom v oblasti výskumu a výroby očkovacích látok a liekov proti koronavírusu. Lídri krajín sa majú stretnúť 4. marca.

Rakúsky kancelár Sebastian Kurz v sobotu oznámil, že spolu s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou budú o tom hovoriť budúci týždeň s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.

Podľa Kurza budú obaja cestovať do Izraela 4. marca. „Našou hlavnou prioritou je urýchliť výrobu a zaobstaranie vakcín pre budúcnosť,“ uviedol šéf rakúskej vlády na sociálnej sieti.

Cieľom podľa neho musí byť aj príprava na fázu po lete v súvislosti s možnými ďalšími mutáciami koronavírusu. (tasr, dpa)

Pandémia vyhnala rozpočtový deficit Kanady za 9 mesiacov na takmer 162 miliárd eur. Na konci roka 2019 mala pritom krajina ešte prebytok. Dôvodom sú opatrenia súvisiace s pandémiou. (tasr)

V Kanade riešia záhadu masla, ktoré v teple nemäkne. Spotrebitelia si všimli, že v poslednom čase sa horšie rozotiera, majú pochybnosti o jeho kvalite. Jedným z možných vysvetlení je to, že chovatelia začali kravám dávať do krmiva viac palmového tuku.

Potravinársku aféru s názvom „buttergate“ podľa anglického označenia pre maslo ako prví na sociálnych sieťach rozšírili profesionálni kuchári a gastronomickí blogeri. „S naším maslom sa niečo deje a ja na to prídem. Všimli ste si, že pri izbovej teplote už nemäkne? Je vodové? Gumové?“ napísala na Twitteri začiatkom februára kanadská autorka kuchárskych kníh Julie Van Rosendaalová.

Tá prišla aj s prvým vysvetlením – za zmenu kvality masla zodpovedá zmenené zloženie krmív. V Kanade totiž vlani dlhá karanténa a ľudia, ktorí sa počas nej venovali pečeniu, spôsobili, že dopyt po masle stúpol o 12 %.

Doplnky na báze palmového tuku sa pridávajú do krmív už roky, zvyšujú produkciu mlieka aj jeho tučnosť. Vlani sa však tieto doplnky začali používať vo väčšej miere. Podľa doterajších zistení môže mať maslo vyrobené z mlieka kráv, ktoré bohato kŕmia palmovým tukom, vyššiu teplotu topenia.

Šéf potravinárskeho laboratória na univerzite Dalhousie Sylvain Charlebois tvrdí, že palmový tuk v krmivách je síce povolený, ale nie úplne neškodný, najmä s ohľadom na životné prostredie. Farmári však nesúhlasia, podľa nich je palmový tuk spoľahlivým prostriedkom ako kravám dodať energiu a žiadne jeho škodlivé vplyvy na kvalitu mlieka nie sú známe. (čtk, bbc)

Železničná spoločnosť Slovensko dosiahla vlani kladný hospodársky výsledok 10 miliónov eur. Stalo sa tak preto, že účtovne rozpustila rezervu, ktorú si vytvárala pre prípad prehry vo veľkom súdnom spore. V oblasti tržieb od cestujúcich však hlási výrazný pokles.

„Žiaľ, pod všetko sa podpísala koronakríza, a keďže nevieme predvídať jej ďalší vývoj, ťažko sa nám odhaduje, kedy sa dostaneme opäť na lepšie čísla. Pretrvávajúci lockdown nám neustále spôsobuje pokles cestujúcich, ktorých budeme chcieť opäť pritiahnuť do vlakov, čo si bude vyžadovať ďalšie marketingové aktivity,“ priblížil hovorca ZSSK Tomáš Kováč.

Tiež poukázal na to, že napriek kríze sa nezastavila obnova vozidlového parku, ktorý potrebuje nemalé investície. „Ďalšou položkou v našom rozpočte sú opatrenia, ktoré si zasa vyžiadala pandémia. Celkovú situáciu teda nemôžeme hodnotiť pozitívne,“ zhrnul.

Zároveň skonštatoval, že ZSSK hľadá úspory na dennej báze takmer všade. Počas minulého roka tak podľa hovorcu ušetrili na ľudských zdrojoch 2,4 milióna eur, a to v podobe „home office“ či krátenia úväzkov, na energiách zasa oproti plánu ušetrili 3,4 milióna eur, hoci od decembra ZSSK jazdí na novej trati do Komárna. Na ostatných službách, bez tých opravárenských, vykazuje spoločnosť úsporu 4 milióny eur.

Takisto na zamedzenie zvyšovania ďalších strát a nákladov stopli komerčné vlaky InterCity či zredukovali dĺžku jednotlivých vlakov.

Otázka realizácie a financovania dopravných služieb vo verejnom záujme, a teda aj hospodárenia ZSSK v čase koronakrízy, je podľa hovorcu stále otvorená.

„Intenzívne komunikujeme s naším akcionárom, ministerstvom dopravy, ale aj s ministerstvom financií o tom, ako zabezpečiť naše fungovanie tak, aby výpadky v našich službách a rozpočte neovplyvnili budúcnosť železničnej dopravy na Slovensku,“ dodal.

Súčasne zdôraznil, že v tejto chvíli je ťažké niečo predvídať, medziročný prepad cestujúcich a tržieb je obrovský. Pokles cestujúcich pri porovnaní januára 2020 a 2021 je 65,98 %. Prepad tržieb v rovnakom porovnaní predstavuje 72,13 %, a to všetko po zarátaní novej trate Bratislava – Dunajská Streda – Komárno.

„Pokiaľ nevidíme na koniec pandémie, nevieme seriózne plánovať ani naše financie, ani marketingové kampane motivujúce ľudí na návrat do vlakov,“ podotkol Kováč. (tasr)

Ministerstvo vnútra plánuje 200 miliónov eur z fondu obnovy využiť na boj proti korupcii, modernizáciu krízového riadenia, zefektívnenie finančného vyšetrovania či modernizáciu polície.

„Ministerstvo vnútra SR je v intenzívnom kontakte s Ministerstvom financií SR, s ktorým dolaďuje komponent s názvom Boj proti korupcii, bezpečnosť a ochrana obyvateľstva tak, aby bol pripravený na ďalšie rokovania s Európskou komisiou,“ priblížil rezort.

Hlavným cieľom opatrení má byť zavedenie efektívneho proaktívneho finančného vyšetrovania s vybudovaním personálnych a informačných kapacít. Zefektívniť by sa mohol aj boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí. Prispieť by k tomu mali nové nástroje na ich odhaľovanie.

Pripravované opatrenia sa podľa MV SR zameriavajú aj na zníženie nedôvery v políciu jej modernizáciou, digitalizáciou, zlepšením analytických možností a poskytovaním pomoci obetiam trestných činov.

Víziou je tiež zvýšenie odolnosti v krízových situáciách, ako je napríklad pandémia ochorenia covid-19, a modernizácia systému krízového riadenia. (tasr)

Vodiči a niektorí ďalší zamestnanci Dopravného podniku Bratislava sa môžu dať zaočkovať už tento víkend. „Sme za túto možnosť nesmierne vďační, lebo bez našich kolegov by mesto nemohlo plnohodnotne fungovať,“ uviedol riaditeľ DPB Martin Rybanský.

„Od začiatku pandémie sme zdôrazňovali, že naši vodiči sú v prvej línii, dennodenne odvezú desaťtisíce ľudí bez ohľadu na to, aká je epidemická situácia. Aj vďaka nim sa do práce dostanú lekári, lekárky, zdravotníci a ľudia z mnohých ďalších profesií, ktoré spadajú do kritickej infraštruktúry. Sú jednými z nich.“

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať