Denník N

Vrátila sa inflácia? Nie, už dávno tu bola!

Foto - ap
Foto – ap

Akcie, dlhopisy, nehnuteľnosti, umelecké diela, kryptomeny – všade tu máme cenové bubliny. Ich prasknutie bohato stačí na ďalšie kolo globálnej finančnej krízy.

Autor je politológ, ekonóm; Katedra politológie FiF UK v Bratislave

Po poslednej veľkej globálnej finančnej kríze v roku 2008 významné centrálne banky sveta zasypali ekonomiky množstvom nových peňazí a lacných úverov. Obhajcovia tejto politiky často argumentovali tým, že obavy odporcov sa nenaplnili: nával nových peňazí nespôsobil väčšiu infláciu. Kroky národných bánk sú preto v poriadku, pomohli naštartovať rast. Je to pravda, ale len spolovice.

Peňažné cunami až doteraz naozaj výrazne nezvýšilo oficiálne vykazovanú infláciu. Výrazne však zvýšilo ceny v mnohých oblastiach od akcií až po umelecké diela, ktoré sa do tejto oficiálnej inflácie nerátajú. Nové peniaze tiež prispeli k značnému rastu zadlženosti.

Posledné mesiace sa zvyšuje aj cenová hladina meraná oficiálnymi cenovými indexmi, idú hore ceny produktov a služieb každodennej spotreby od potravín po energie. Vynára sa dôležitá otázka: čo urobia centrálne banky, keď by na vyššiu infláciu mali zareagovať zvýšením úrokových sadzieb?

Leonardo za 450 miliónov dolárov

V známom newyorskom aukčnom dome Christie’s nedávno predali za rekordnú cenu 450 miliónov amerických dolárov maľbu s názvom Salvator Mundi od talianskeho majstra Leonarda da Vinci. Podarilo sa tak prekonať len dva roky starý rekord.

Deväť z desiatich najdrahších obrazov histórie zmenilo majiteľa iba v posledných troch rokoch, jeden v roku 2011. Dobre to ilustruje veľký nárast cien umeleckých diel v poslednom období. Keďže ťažko hovoriť o statkoch každodennej spotreby, ceny umeleckých diel (a starožitností) sa, samozrejme, nerátajú do oficiálnej inflácie. Čiže nie sú súčasťou spotrebného koša na základe ktorého sa vypočítavajú cenové indexy. Podobne sú na tom aj trhy luxusných tovarov od jácht cez súkromné lietadlá až po vzácne zbierky všetkého možného.

Akciové indexy lámu rekordy

Všetky menované trhy s „hračkami boháčov“ v skutočnosti patria medzi trpaslíkov v porovnaní s globálnymi akciovými trhmi, hodnota ktorých v lete tohto roku prekonala 76-tisíc miliárd dolárov (čo bolo trošku viac ako odhadované celosvetové HDP).

Väčšina burzových indexov (ktoré v zásade ukazujú vývoj priemerných cien akcií obchodovaných na danej burze) v posledných rokoch láme jeden rekord za druhým. Iba čínske indexy sa ešte celkom nespamätali z krachu z roku 2015.

Len v tomto roku si indexy na najdôležitejších burzách od New Yorku cez Londýn, Frankfurt až po Tokio, Šanghaj a Hongkong pripísali od 10 do 30 percent. Asi najznámejší burzový index Dow Jones Industrial z newyorskej burzy už prekonal 24-tisíc bodov, a ďaleko prevýšil pôvodné maximum okolo 14-tisíc bodov spred krízy v roku 2008. Samozrejme, ceny akcií sa vôbec nerátajú do oficiálne vykazovanej inflácie.

Dlhopisy zaplavili svet

Existuje však ešte väčší trh, a to trh dlhopisov. Ten sa výrazne nafúkol od poslednej krízy zo 69,4 tisíca miliárd dolárov v roku 2007 na 92,2-tisíca miliárd vlani. Taká teda bola nominálna hodnota všetkých vydaných dlhopisov (súkromných aj štátnych) na celom svete.

Americké dlhopisy si v rámci toho slušne držia svoj niečo vyše 40-percentný podiel: ich celkový objem sa zvýšil z 29,4 tisíca- (2007) na skoro 40-tisíc miliárd dolárov (druhý štvrťrok 2017). A to najmä vďaka nárastu množstva federálnych vládnych dlhopisov (zo 4,5- na 14-tisíc miliárd).

Dlhopisy ani nemajú ceny v klasickom ponímaní a, samozrejme, ani nemôžu byť rátané do inflačných indexov. Ich „cenu“ signalizujú úrokové sadzby, s akými sa predávajú. Najmä vďaka tomu, že centrálne banky po celom svete nakúpili veľké množstvo (predovšetkým štátnych) dlhopisov v rámci svojich programov kvantitatívneho uvoľňovania, úroky išli dole.

Až tak, že dokonca ani vlády a firmy s finančnými ťažkosťami nemajú veľký problém predať svoje dlhopisy s pomerne nízkymi úrokmi. Ako upozorňuje britský The Economist, ešte aj pred krízou v roku 2008 sa viac ako 80 percent (nefinančných) podnikových dlhopisov emitovalo s ratingmi A alebo ešte lepšími, v posledných piatich rokoch však tento pomer bol vždy pod 60 percentami.

Kryptomeny porazia všetkých

Čo sa týka najväčšieho nárastu cien, kraľujú tu kryptomeny. V ich prípade nie je vôbec prehnané hovoriť o šialene rýchlom raste. Najznámejšia kryptomena bitcoin (trhová kapitalizácia okolo 200 miliárd amerických dolárov) stála začiatkom roka menej ako tisíc amerických dolárov, v čase písania tohto článku už prevýšila 11-tisícovú hranicu, čiže vykázala 11-násobný rast za menej ako jeden rok!

To je však stále nič v porovnaní s druhou najvýznamnejšou kryptomenou: ethereum (ETH, trhová kapitalizácia 45 miliárd dolárov) sa posilnil z osemdolárovej ceny na začiatku roka na nedávnu skoro 480-dolárovú cenu. Áno, ide o 60-násobný nárast. Keďže vývoj cien kryptomien charakterizuje extrémna volatilita, je pravdepodobné, že keď čítate tento článok, ceny sa nachádzajú už zase niekde inde…

A opäť, samozrejme tieto ceny sa nerátajú do inflácie. Treba si však uvedomiť aj to, že ich význam (celá trhová kapitalizácia pod 400 miliárd USD) je mikroskopický v porovnaním s akciovými a dlhopisovými trhmi. Alebo s trhom nehnuteľností.

A zase nehnuteľnosti?

Padajúce ceny amerických domov sa stali rozbuškou poslednej globálnej finančnej krízy. Odvtedy sa zotavili. Od posledného kvartálu 2012 ukazujú medziročný rast v rozmedzí od 4,8 do 7,7 percenta (podľa indexu Federal Housing Finance Agency). To silne pripomína predkrízový boom – ako sa neskôr ukázalo, išlo o poriadnu bublinu.

Predkrízový vrchol z marca 2007 priemerné ceny domov v USA prekonali koncom roka 2015, odvtedy sa znova lámu historické rekordy. Čo sa týka svetového indexu cien domov a bytov od Medzinárodného menového fondu, ten pravdepodobne už tiež prevýšil predkrízový vrchol z prvého kvartálu 2008 (posledný údaj je z prvého štvrťroku 2017, keď k tomu už bol veľmi blízko).

Údaje MMF ukazujú silný rast cien nehnuteľností v poslednom roku vo väčšine vedúcich ekonomík aj v našom regióne, to isté platí pre rast úverovania. Ceny nehnuteľností sa, samozrejme, nerátajú do cenových indexov a tak nezvyšujú oficiálne vykazovanú infláciu.

Vracia sa aj reálna inflácia

Aby sme to zhrnuli, peňažné cunami centrálnych bánk v posledných rokoch viedlo k inflácii v mnohých oblastiach: akcie, dlhopisy, nehnuteľnosti, umelecké diela a pod. Väčšinou však ceny išli hore v takých oblastiach, kde ich oficiálne merané cenové indexy nezachytia. (To je len konštatovanie, a nie výzva na zmenu týchto indexov.)

Teraz bude zaujímavé sledovať, čo sa stane, keď pôjde hore aj oficiálne meraná inflácia. Tá sa totiž zvyšuje po celom vyspelom svete, a teraz vôbec nemyslíme na krajiny ako Venezuela alebo Argentína. Priemerný rast cien sa v súčasnosti pohybuje okolo troch percent napríklad v Británii, v pobaltských krajinách alebo v Česku.

Centrálne banky by v takomto prípade mali zakročiť protiinflačnou politikou, najmä zvýšením úrokových sadzieb, a postupným odpredajom obrovského portfólia dlhopisov, čo nakúpili počas „protikrízového boja“ (alebo mali by aspoň prestať ďalej nakupovať dlhopisy, ako v prípade Európskej centrálnej banky).

Tieto opatrenia však môžu viesť k prasknutiu mnohých cenových bublín a zároveň narobiť veľké problémy dlžníkom. Vrátane väčšiny – dosť zadlžených – krajín sveta. Inými slovami, bohato to stačí na odštartovanie ďalšieho kola globálnej finančnej krízy. Sledovať vývoj svetovej ekonomiky opäť nebude nuda.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Kryptomeny

Ekonomika, Komentáre

Teraz najčítanejšie