Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Poslancom majú pridať a štátnym manažérom možno ubrať (+platy súkromných a štátnych manažérov)

Foto – TASR

Nominanti v najväčších štátnych firmách zarábajú v priemere viac než manažéri v slovenských súkromných firmách.

Keď skupina poslancov Smeru vysvetľovala, prečo ustúpili premiérovi Robertovi Ficovi a budú súhlasiť so zmrazením platov, ukázali aj na tých, ktorým treba peniaze zobrať.

Poslanec Smeru Ľuboš Blaha hovoril, že zmenil na rozmrazenie platov poslancov názor, lebo dostal od premiéra prísľub, že budú riešiť aj desaťtisícové platy štátnych manažérov. „Ak sa chceme pozrieť robotníkom do očí, nemôžu mať štátni funkcionári desaťtisíc,“ vravel.

Nie je jasné, že to bude úplne tak.

Už aj Fico chce meniť platy ústavných činiteľov

V zásade existuje v koalícii dohoda: poslanci a premiér by mali zarábať viac, manažéri v štátnych firmách zasa menej a do toho viac spravodlivosti a zásluhovosti v odmeňovaní, ale až o pol roka. Zhruba tak sa dá zhrnúť výsledok minulotýždňovej vzbury koaličných poslancov proti premiérovej snahe zmraziť platy.

Kým v prípade platov predsedu vlády a poslancov ide veľkej časti koaličných zákonodarcov o ich zvýšenie, zámery s odmenami pre zástupcov štátu (vo veľkej väčšine prípadov rozumej Smeru) sú stále viac nejasné.

O zmene odmeňovania štátnych manažérov hovoril vo štvrtok aj premiér. „Nastala doba, keď sa musíme opätovne baviť, ako odstránime deformácie v platovej oblasti, pokiaľ ide o ústavných činiteľov,“ povedal Fico podľa TASR a hovoril aj o rozdieloch v platoch ministrov a nominantov v štátnych podnikoch. Nominanti majú podľa Fica vyššie platy ako ministri, ktorí však zas majú väčšiu zodpovednosť. Ako by sa odmeňovanie štátnych manažérov malo zmeniť, však nepovedal.

Naznačil však, že celkový balík platov ústavných činiteľov aj štátnych manažérov zostane rovnaký, len sa inak prerozdelí.

Koľko zarábajú štátni manažéri

Platy štátnych manažérov sú hlavne pri veľkých firmách porovnateľné s platmi manažérov v súkromnom sektore. Podľa údajov, ktoré Denníku N poskytla Profesia – prevádzkovateľ portálu platy.sk –, top manažéri súkromných firiem zamestnávajúcich nad 1000 ľudí so slovenskými majiteľmi zarábajú v priemere 2844 eur a v súkromnej firme so zahraničnými majiteľmi priemerne 3252 eur. Top manažéri štátnych či obecných firiem s viac ako 1000 zamestnancami zarábajú v priemere 3135 eur, čo je niekde uprostred. Viac ako tisíc zamestnancov má na Slovensku len zopár desiatok firiem.

V menších podnikoch sú platy štátnych manažérov nižšie ako v súkromnej sfére, najväčšie rozdiely sú v menších firmách.

Výšku platov a iných odmien pre svojich topmanažérov si určujú väčšinou samotné štátne firmy. V odmeňovaní nominantov štátu sú tak výrazné rozdiely.

Ukážkou mimoriadne vysokých príjmov je podpredseda predstavenstva a jeden z riaditeľov Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy (SEPS) Miroslav Stejskal. Podľa majetkového priznania zarobil v roku 2016 ako štátny manažér aj člen predstavenstva 289-tisíc eur, čo vychádza na 24-tisíc mesačne.

Dlhoročný manažér Transpetrolu Martin Ružinský mal zasa podľa majetkového priznania minulý rok príjem vyše 170-tisíc eur.

O niečo nižšie, ale stále nemalé príjmy mal zasa napríklad šéf Tiposu Ján Barczi. Ten má v majetkovom priznaní napísané príjmy vo výške 102-tisíc.

Nižšie príjmy mali napríklad už odvolaní šéfovia MH Manažmentu, ktorí štedro vyplácali právnika Radomíra Bžána – dostávali ročne 50- či 60-tisíc, v skutočnosti však neriadili firmy, ktoré patrili pod túto štátnu akciovku, ale boli len vykonávateľmi akcionárskych práv v štátnych teplárňach a niekoľkých ďalších spoločnostiach.

Najznámejší nominant Smeru z posledných čias – odvolaný šéf MH Manažmentu Branislav Bačík. Foto – TASR

Nie odmeny manažérov, ale členov dozorných rád

Hoci bude konkrétny návrh na zmenu odmeňovania poslancov či nominantov štátu hotový až vo februári alebo v marci, v Smere aj v ostatných koaličných stranách sa hovorí o tom, že by sa štátnym manažérom nemalo výraznejšie siahnuť na ich manažérske odmeny, ale na peniaze, ktoré berú za členstvo v predstavenstvách či dozorných radách. Pokiaľ ide o súčasných členov predstavenstva i vedenia firiem, odmena za členstvo v predstavenstve alebo dozornej rade býva spravidla výrazne nižšia ako plat za výkonnú funkciu riaditeľa.

Naznačujú to aj posledné vyjadrenia Ľuboša Blahu. Kým na začiatku to vyzeralo, že aj poslanci Smeru chcú na platy nominantov v štátnych firmách tlačiť výraznejšie, teraz sú ich odpovede váhavejšie.

„Najzodpovednejšiu úlohu v celom štáte má predseda vlády. Keď si pozriete jeho príjem, ten by mal byť najvyšší v celom štáte. Nie je možné, aby nejaký úradník, nejaký sekčný šéf alebo člen dozornej rady mali viac ako predseda vlády,“ vraví Blaha.

Fico minulý rok zarobil 48 396 eur, čo je mesačne 4033 eur, a k tomu dostal na paušálnych náhradách mesačne ďalších 1079 eur. Mal teda menej aj ako odvolaný šéf MH Manažmentu Branislav Bačík a v porovnaní so šéfom SEPS-u boli Ficove príjmy len zhruba šestinové.

Blaha teraz vraví, že sa najprv treba baviť o platoch najvyšších ústavných činiteľov a potom o odmenách pre členov dozorných rád. Aj on však hovorí, že pri mzdách štátnych manažérov treba dodržiavať aj trhové kritériá.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Štátny tajomník Švejna: Mám problém, ak musím byť v dôchodkoch solidárny aj s tými, ktorí nerobili

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Pri minimálnom dôchodku sú dva problémy, tvrdí v rozhovore pre Denník E štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna. Nemáme peniaze na takéto štedré dôchodkové opatrenie a druhý problém tkvie v tom, či má dostávať rovnakú penziu ten, ktorý robil, ako ten, čo nerobil.

Minúta po minúte

Zdieľať

USA pozastavia plánované clo na ďalší tovar z Číny a znížia existujúce tarify na čínsky dovoz. Čína sa výmenou za to zaviaže, že na budúci rok nakúpi viac amerických poľnohospodárskych produktov.

Obojstranné ústupky sú súčasťou návrhu prvej fázy obchodnej dohody medzi Spojenými štátmi a Čínou, píše Reuters.

Biely dom zatiaľ nevydal k rokovaniam oficiálne vyhlásenie, mlčí aj Čína.

Podľa zdrojov Reuters sa americký prezident Donald Trump a jeho poradcovia dohodli iba na konečnej podobe vlastného návrhu a čakajú na reakciu Pekingu.

Čo je v hre:

  • USA majú pozastaviť plánované uvalenie ciel na čínsky dovoz za takmer 160 miliárd dolárov ročne (cla majú začať platiť 15. decembra);
  • Spojené štáty by mali zároveň znížiť existujúce tarify na čínsky import o 50 percent;
  • Čína by mala na budúci rok nakúpiť americké poľnohospodárske produkty za 50 miliárd dolárov, čo je dvojnásobok oproti roku 2017 pred vypuknutím obchodnej vojny.

Cieľom opatrení je zmierniť obchodnú vojnu medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta, v ktorej od minulého roka vzájomne na seba uvaľujú dovozné clá.

Spor dvoch mocností negatívne vplýva na globálnu ekonomiku a prispieva k spomaľovaniu jej rastu.

Zdieľať

Výbohov fond znova nakupuje, tentoraz elektrotechnickú firmu BBF Tech

Realitno-investičný fond MiddleCap Group Miroslava Výboha kupuje firmu BBF Tech, spišskonovoveského výrobcu elektrotechnických zariadení. Ovládne tak jedného z najväčších hráčov v oblasti elektrických inštalácií a významného dodávateľa pre veľké developerské a priemyselné stavby. Informáciu zverejnil portál hnonline.sk.

V prípade kúpy BBF Tech MiddleCapom ide podľa hnonline.sk o klasickú investíciu nahromadeného kapitálu. Výbohov fond už kúpil aj český startup InsightArt. Ten overuje pravosť umeleckých diel cez využitie kozmických technológií. V lete zase prikúpil v Česku a na Slovensku siete očných optík Fokus.

Kto je BBF Tech a Miroslav Biroš:

  • Firma založená východoslovenským podnikateľom Miroslavom Birošom, ktorý ju aj vedie a do ktorej pribral ako 70-percentného investora britskú schránku Hillsbram Freight & Logistics Ltd. podnikateľa Ivana Petríčeka známeho zo železničného biznisu.
  • BBF Tech projektuje, vyrába a inštaluje elektrické zariadenia, zamestnáva vyše sto ľudí. Ide o vysoko ziskový biznis s vysokou pridanou hodnotou. Vlani firma utŕžila takmer 30 miliónov eur, až tretinu tržieb dokázala pretaviť do čistého zisku.
  • Aktuálne dodáva inštalácie na projekt Stanica Nivy v Bratislave aj najväčšiu výrobnú halu pre papierenskú výrobu v Ružomberku. Vlani získala veľkú zákazku na modernizáciu trafostaníc na bratislavskom letisku.
  • Birošove firmy pripájali stovky trafostaníc a desiatky fotovoltických elektrární na Slovensku, v Česku, v Bulharsku aj Bielorusku. Ako dodávatelia slovenských stavebných gigantov zabezpečovali elektroinštaláciu v tuneloch na Slovensku (Branisko), v Česku aj Poľsku.

Ivan Petríček ovláda minoritný podiel v logistickej skupine Budamar, ktorá v posledných rokoch nakúpila do svojho portfólia podiely v najväčšom európskom producentovi vagónov Tatravagónka Poprad či vo výrobcovi osobných vlakových súprav ŽOS Vrútky.

Miroslav Výboh je oligarcha blízky Smeru a osobný priateľ Roberta Fica. Vyrástol na zbrojárskom biznise, jeho meno zarezonovalo aj v medzinárodnej korupčnej kauze nákupu transportérov Pandur pre Česko. Teraz veľmi aktívne investuje do realít v Bratislave a Londýne, nedávno jeho nová firma Sytiq získala lukratívnu netransparentnú zákazku na  opravy pôšt. Špičky slovenského stavebníctva považujú Výboha za faktického majiteľa Doprastavu, on sám to popiera.

Akvizíciu BBF Techu skupinou MiddleCap musí ešte posúdiť Protimonopolný úrad SR.

Zdieľať

Európske akcie po víťazstve konzervatívcov v britských parlamentných voľbách rekordne stúpli. Investorov povzbudili aj správy o nádejnom vývoji ohľadne americko-čínskej obchodnej dohody.

Konzervatívci premiéra Borisa Johnsona získali absolútnu väčšinu v Dolnej snemovni. Ich víťazstvo otvorilo cestu k brexitu do konca januára 2020.

Ako reagovali akcie:

  • paneurópsky akciový index Stoxx Europe 600 si pripísal 1,6 percenta a prekonal tak rekordnú zatváraciu hodnotu z apríla 2015;
  • hlavný index londýnskej burzy FTSE 100 stúpol o 1,7 percenta;
  • index menších britských firiem FTSE250 vzrástol o 5,4 percenta, najviac od mája 2010.

„Niektorí investori vnímajú dnešok ako predčasné Vianoce, pretože sa črtá skoré riešeneie dvoch zásadných politických rizík,“ cituje Bloomberg Deana Turnera zo spoločnosti UBS Wealth Management.

Na devízových trhoch sa výrazne posilňuje libra.

Dopoludnia sa voči doláru zhodnotila o približne 1,8 percenta na 1,34 USD. Euro voči libre strácalo zhruba 1,4 percenta na 0,8342 GBP.

Zdieľať

Qantas chcú na ultra dlhé lety Airbusy. Testovali ich s Boeingom

Airbus A350-1000 Foto - Airbus
Airbus A350-1000 Foto – Airbus

Aerolinky Qantas uprednostnili pre najdlhšie komerčné lety stroje Airbusu pred Boeingom. Spoločnosť plánuje prevádzkovať pravidelné spojenie medzi Austráliou a New Yorkom či Londýnom bez medzipristátia.

Európsky a americký výrobca lietadiel súperili o prestížnu zákazku od roku 2017, píše Bloomberg.

Qantas pripravuje pre ultradlhé lety objednávku 12 Airbusov A350-1000 (v hre bol konkurenčný Boeing 777X). Spoločnosť Citi odhaduje hodnotu zákazky na 3,5 miliardy austrálskych dolárov (2,2 miliardy eur).

Konečné rozhodnutie sa očakáva v marci budúceho roka. Prvý komerčný let by sa mal uskutočniť v prvej polovici roka 2023.

Ako testovali ultradlhé lety:

V októbri Qantas uskutočnil rekordné dlhý skúšobný let medzi New Yorkom a Sydney so svojím Boeingom 787 Dreamliner.

Stroj pristál po vyše 19 hodinách vo vzduchu. Letu sa zúčastnilo iba niekoľko desiatok ľudí, prevažne zamestnanci aeroliniek a členovia posádky.

Cieľom bolo preveriť dosah dlhých letov na ľudský organizmus. V lietadle sa monitorovali mozgové vlny, hladina melatonínu a bdelosti pilotov či vplyv osvetlenia, jedla a cvičenia na pasažierov.

Najdlhší komerčný let v súčasnosti prevádzkujú Singapore Airlines na linke medzi Singapurom a New Yorkom. Lietadlo Airbus A350-900 zvláda trastu za takmer 19 hodín.

Zdieľať

Medziročná inflácia na Slovensku sa v novembri zrýchlila na 3 percentá z októbrových 2,7 percenta. V medzimesačnom porovnaní spotrebiteľské ceny stúpli o 0,2 percenta.

V porovnaní s novembrom 2018 sa ceny zvýšili vo všetkých sledovaných kategóriách, informuje Štatistický úrad.

Najviac, o 5,3 percenta zdraželi potraviny a nealko nápoje. Ich ceny stúpli najrýchlejšie v tomto roku.

Inflácia na Slovensku je vyššia než v priemere za celú eurozónu.

NBS odhaduje tohtoročný rast spotrebiteľských cien na 2,6 percenta, čo je nepatrne viac než vlani.

Rast cenovej hladiny začiatkom budúceho roka ovplyvní ohlásené zdražovanie energií či zníženie DPH na ďalšie potraviny a na noviny.

Zdieľať

Ekonomický newsfilter:

  • Most-Híd pretlačil zníženie daní z práce, tak mestá musia zvyšovať dane z nehnuteľností.
  • Kamenický chce limitovať nasledujúceho ministra.
  • Wall Street verí, že Trump sa s Číňanmi dohodne.
Zdieľať

USA a Čína sa dohodli na podmienkach prvej fázy dlho očakávanej obchodnej zmluvy, informoval Bloomberg s odkazom na zdroje oboznámené so situáciou. Text teraz čaká na Trumpov podpis.

Poradcovia pre obchodné záležitosti teraz majú v pláne schôdzku s prezidentom, na ktorej s ním chcú podmienky dohody prebrať. Oficiálne oznámenie by podľa zdrojov Bloombergu mohlo prísť v nasledujúcich hodinách.

Spojené štáty a Čína spolu od minulého roka vedú obchodnú vojnu, v ktorej na seba vzájomne uvaľujú cla. Zároveň sa snažia dosiahnuť dohodu, ktorá by ich obchodné spory vyriešila. (bloomberg, čtk)

Zdieľať

Karoq sa bude vyrábať v bratislavskom VW od jesene 2020

Škoda Karoq sa začne montovať v bratislavskom Volkswagene na jeseň budúceho roka z dovážaných dielov. Karosérie kompaktného SUV modelu sa budú naďalej produkovať a lakovať v závode Škody v českých Kvasinách.

Podrobnosti o výrobe Karoqu zverejnila Škoda Auto na webovej stránke.

Bratislavský VW by mal byť piatou fabrikou, v ktorej sa bude montovať.

K závodom v českých Kvasinách, Mladej Boleslavi a čínskom Ning-po najnovšie pribudol ruský Nižný Novgorod, kde sa vyrába aj Octavia a SUV Kodiaq.

Škoda je jednou zo zhruba desiatich značiek, ktoré sú súčasťou koncernu VW.

Aký je záujem o Karoq

Karoq je na trhu od októbra 2017. Patrí k najžiadanejším modelom Škody, dopyt po ňom výrazne prevyšuje ponuku.

V roku 2018 sa predalo 115 700 kusov, za 11 mesiacov tohto roka 137 700 vozidiel Karoq.

V Bratislave už Škoda vyrába svoj najmenší model Citigo iV – prvý s plne elektrickým pohonom.

Zdieľať

Slovensko je pripravené pripojiť sa k iniciatíve uhlíkovo neutrálnej ekonomiky do roku 2050. „Slovensko sa pripojí k väčšine európskych krajín, pretože osobne si myslím, že Európska únia musí byť lídrom. Len vtedy dokážeme presvedčiť aj ostatné krajiny ako Čína a India,“ povedal premiér Pellegrini pred samitom EÚ.

Dodal, že jednou z podmienok je jasne deklarovaná technologická neutralita. „Samozrejme, máme niektoré podmienky. Jednou zo základných je, aby bola jasne deklarovaná technologická neutralita, to znamená, aby si každá krajina mohla rozhodovať o svojom energetickom mixe, aké technológie použije, aby tam boli nejaké základy ekonomickej transparentnosti, respektíve aby sme neboli nútení investovať do nákladných investícií obnoviteľných zdrojov, ktoré by extrémnym spôsobom zvyšovali náklady energie,“ dodal premiér. (tasr)

Zdieľať

ECB podľa očakávaní ponechala menovú politiku vrátane úrokových sadzieb bez zmien. Zasadnutie Rady guvernérov po prvý raz viedla nová prezidentka Christine Lagardová. Podľa nej ekonomika eurozóny smeruje k pomalému oživeniu.

V septembri ECB znížila svoju depozitnú úrokovú sadzbu o 0,1 percentuálneho bodu na mínus 0,5 percenta. Rozhodla tiež, že od novembra obnoví nákup dlhopisov v mesačnom objeme 20 miliárd eur.

Menový výbor vo vyhlásení uvádza, že sadzby zotrvajú na súčasných alebo nižších úrovniach, kým sa výhľad inflácie stabilne nepriblíži dostatočne blízko k cieľovej úrovni 2 percentá.

Analytici upozornili, že stanovisko ECB sa nelíši od toho, ktoré centrálna banka zverejnila po minulom zasadnutí menového výboru. To naznačuje, že Lagardová je spokojná s postojom svojho predchodcu, píše Reuters.

Lagardová prevzala funkciu v ECB 1. novembra. Predtým pôsobila ako šéfka Medzinárodného menového fondu a v minulosti riadila aj francúzske ministerstvo financií.

Ako ECB upravila prognózy rastu:

  • zlepšila odhad tohtoročného rastu ekonomiky eurozóny na 1,2 percenta z doterajších 1,1 percenta;
  • výhľad rastu HDP v roku 2020 zhoršila na 1,1 percenta (doposiaľ predpokladala 1,2 %);
  • na rok 2021 naďalej očakáva 1,4-percentný rast hospodárstva.

Lagardová už skôr avizovala dôkladné posúdenie činnosti ECB vrátane zváženia zmeny niektorých základných bodov, napríklad inflačného cieľa či spôsobu boja so zmenami klímy.

Strategickú revíziu by chcela zavŕšiť do konca budúceho roka.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať