Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Poslancom majú pridať a štátnym manažérom možno ubrať (+platy súkromných a štátnych manažérov)

Foto – TASR
Foto – TASR

Nominanti v najväčších štátnych firmách zarábajú v priemere viac než manažéri v slovenských súkromných firmách.

Keď skupina poslancov Smeru vysvetľovala, prečo ustúpili premiérovi Robertovi Ficovi a budú súhlasiť so zmrazením platov, ukázali aj na tých, ktorým treba peniaze zobrať.

Poslanec Smeru Ľuboš Blaha hovoril, že zmenil na rozmrazenie platov poslancov názor, lebo dostal od premiéra prísľub, že budú riešiť aj desaťtisícové platy štátnych manažérov. „Ak sa chceme pozrieť robotníkom do očí, nemôžu mať štátni funkcionári desaťtisíc,“ vravel.

Nie je jasné, že to bude úplne tak.

Už aj Fico chce meniť platy ústavných činiteľov

V zásade existuje v koalícii dohoda: poslanci a premiér by mali zarábať viac, manažéri v štátnych firmách zasa menej a do toho viac spravodlivosti a zásluhovosti v odmeňovaní, ale až o pol roka. Zhruba tak sa dá zhrnúť výsledok minulotýždňovej vzbury koaličných poslancov proti premiérovej snahe zmraziť platy.

Kým v prípade platov predsedu vlády a poslancov ide veľkej časti koaličných zákonodarcov o ich zvýšenie, zámery s odmenami pre zástupcov štátu (vo veľkej väčšine prípadov rozumej Smeru) sú stále viac nejasné.

O zmene odmeňovania štátnych manažérov hovoril vo štvrtok aj premiér. „Nastala doba, keď sa musíme opätovne baviť, ako odstránime deformácie v platovej oblasti, pokiaľ ide o ústavných činiteľov,“ povedal Fico podľa TASR a hovoril aj o rozdieloch v platoch ministrov a nominantov v štátnych podnikoch. Nominanti majú podľa Fica vyššie platy ako ministri, ktorí však zas majú väčšiu zodpovednosť. Ako by sa odmeňovanie štátnych manažérov malo zmeniť, však nepovedal.

Naznačil však, že celkový balík platov ústavných činiteľov aj štátnych manažérov zostane rovnaký, len sa inak prerozdelí.

Koľko zarábajú štátni manažéri

Platy štátnych manažérov sú hlavne pri veľkých firmách porovnateľné s platmi manažérov v súkromnom sektore. Podľa údajov, ktoré Denníku N poskytla Profesia – prevádzkovateľ portálu platy.sk –, top manažéri súkromných firiem zamestnávajúcich nad 1000 ľudí so slovenskými majiteľmi zarábajú v priemere 2844 eur a v súkromnej firme so zahraničnými majiteľmi priemerne 3252 eur. Top manažéri štátnych či obecných firiem s viac ako 1000 zamestnancami zarábajú v priemere 3135 eur, čo je niekde uprostred. Viac ako tisíc zamestnancov má na Slovensku len zopár desiatok firiem.

V menších podnikoch sú platy štátnych manažérov nižšie ako v súkromnej sfére, najväčšie rozdiely sú v menších firmách.

Výšku platov a iných odmien pre svojich topmanažérov si určujú väčšinou samotné štátne firmy. V odmeňovaní nominantov štátu sú tak výrazné rozdiely.

Ukážkou mimoriadne vysokých príjmov je podpredseda predstavenstva a jeden z riaditeľov Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy (SEPS) Miroslav Stejskal. Podľa majetkového priznania zarobil v roku 2016 ako štátny manažér aj člen predstavenstva 289-tisíc eur, čo vychádza na 24-tisíc mesačne.

Dlhoročný manažér Transpetrolu Martin Ružinský mal zasa podľa majetkového priznania minulý rok príjem vyše 170-tisíc eur.

O niečo nižšie, ale stále nemalé príjmy mal zasa napríklad šéf Tiposu Ján Barczi. Ten má v majetkovom priznaní napísané príjmy vo výške 102-tisíc.

Nižšie príjmy mali napríklad už odvolaní šéfovia MH Manažmentu, ktorí štedro vyplácali právnika Radomíra Bžána – dostávali ročne 50- či 60-tisíc, v skutočnosti však neriadili firmy, ktoré patrili pod túto štátnu akciovku, ale boli len vykonávateľmi akcionárskych práv v štátnych teplárňach a niekoľkých ďalších spoločnostiach.

Najznámejší nominant Smeru z posledných čias – odvolaný šéf MH Manažmentu Branislav Bačík. Foto – TASR

Nie odmeny manažérov, ale členov dozorných rád

Hoci bude konkrétny návrh na zmenu odmeňovania poslancov či nominantov štátu hotový až vo februári alebo v marci, v Smere aj v ostatných koaličných stranách sa hovorí o tom, že by sa štátnym manažérom nemalo výraznejšie siahnuť na ich manažérske odmeny, ale na peniaze, ktoré berú za členstvo v predstavenstvách či dozorných radách. Pokiaľ ide o súčasných členov predstavenstva i vedenia firiem, odmena za členstvo v predstavenstve alebo dozornej rade býva spravidla výrazne nižšia ako plat za výkonnú funkciu riaditeľa.

Naznačujú to aj posledné vyjadrenia Ľuboša Blahu. Kým na začiatku to vyzeralo, že aj poslanci Smeru chcú na platy nominantov v štátnych firmách tlačiť výraznejšie, teraz sú ich odpovede váhavejšie.

„Najzodpovednejšiu úlohu v celom štáte má predseda vlády. Keď si pozriete jeho príjem, ten by mal byť najvyšší v celom štáte. Nie je možné, aby nejaký úradník, nejaký sekčný šéf alebo člen dozornej rady mali viac ako predseda vlády,“ vraví Blaha.

Fico minulý rok zarobil 48 396 eur, čo je mesačne 4033 eur, a k tomu dostal na paušálnych náhradách mesačne ďalších 1079 eur. Mal teda menej aj ako odvolaný šéf MH Manažmentu Branislav Bačík a v porovnaní so šéfom SEPS-u boli Ficove príjmy len zhruba šestinové.

Blaha teraz vraví, že sa najprv treba baviť o platoch najvyšších ústavných činiteľov a potom o odmenách pre členov dozorných rád. Aj on však hovorí, že pri mzdách štátnych manažérov treba dodržiavať aj trhové kritériá.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Šanta dostal po Majskom, Kočnerovi a Ruskovi pred súd aj Stopku z Euro-Buildingu
  • Financie: Osobitný bankový odvod sa od 1. januára 2021 zruší, schválil to parlament
  • Gastro: Od piatka budú platiť nové prísnejšie pravidlá pre terasy podnikov a reštaurácií
  • Cestovný ruch: Prepad návštevnosti hotelov a penziónov sa v septembri prehĺbil
  • Pomoc: Nemecká vláda chce v decembri podnikom poskytnúť ďalšiu pomoc 17 miliárd eur v prípade dlhších reštrikcií
  • Nemecko: Ekonomika v 3. kvartáli rástla o 8,5 %
  • Burzy: Americký akciový index Dow Jones prvýkrát v histórii prekročil hranicu 30 000 bodov
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám o tom

Sulík uspel spolovice: Heger pošle na dlh zo zelených elektrární 162 miliónov

Prvú fotovoltickú elektráreň na Slovensku, ktorej polohovacie jednotky presne kopírujú pohyb Slnka, otvorili 12. augusta 2010 v Dolnom Bare pri Dunajskej Strede. Foto – TASR
Prvú fotovoltickú elektráreň na Slovensku, ktorej polohovacie jednotky presne kopírujú pohyb Slnka, otvorili 12. augusta 2010 v Dolnom Bare pri Dunajskej Strede. Foto – TASR

Minister Richard Sulík uspel spolovice s požiadavkou na zaplatenie historického dlhu za elektrinu. Jeho štátny tajomník Karol Galek chváli 162-miliónovú dotáciu na úhradu časti dlhu, pomôže znížiť tlak na ceny elektriny.

Minúta po minúte

Zrušenie bankového odvodu označil minister financií Eduard Heger za veľmi dobrý krok. Slovensko podľa neho získa jednu miliardu eur na rozvoj.

„Tieto peniaze, ktoré sa skladali na osobitný účet, boli peniaze bánk, ktoré boli v čase vzniku bankového odvodu určené na riešenie kríz. Vlády Smeru to využívali ako taký krycí manéver na zvyšovanie svojich výdavkov. Toto sa končí,“ podotkol Heger.

Skonštatoval, že v „mešci“ sa nazbieralo viac peňazí, ako bolo potrebné, preto je rád, že sa podarilo s bankami vyrokovať, že „jedna miliarda eur z peňazí, ktoré prináležali im, bude dnes patriť štátu“, aby ich mohol investovať do rozvoja Slovenska.

„Zároveň banky sľúbili a garantovali, že budú naďalej ponechávať tú sumu 0,2 %, rádovo 150 miliónov eur, na svojich účtoch, aby tým spôsobili, že ľudia budú mať väčší prístup k viac peniazom, čo v konečnom dôsledku budú lacnejšie peniaze pre ľudí,“ dodal minister Heger. (tasr)

Od piatka budú platiť nové prísnejšie pravidlá pre terasy podnikov a reštaurácií. Za exteriér bude považovaný len priestor s otvoreným vchodom, ktorý je ohraničený krátkodobými či dlhodobými konštrukciami maximálne z troch bočných strán.

Presnejšie sa definujú aj hromadné podujatia nad šesť osôb, ktoré sa môžu konať. Pôjde o podujatia jednorazovej povahy, ktoré trvajú najviac 48 hodín. Ich účastníci musia mať v čase začiatku negatívny výsledok RT-PCR testu alebo antigénového testu nie starší ako 12 hodín. (tasr)

Americký akciový index Dow Jones prvýkrát v histórii prekročil hranicu 30 000 bodov. Za rastom akcií sú pokroky pri vývoji vakcíny proti covidu-19 aj správa, že Donald Trump poveril svoj tím, aby začal práce na odovzdaní moci Joe Bidenovi.

Okolo 17.45 SEČ si index Dow Jones pripisoval 1,6 % na zhruba 30 065 bodov. Náladu na akciovom trhu podľa agentúry AP podporila aj informácia, že Bidenovou kandidátkou na post ministerky financií bude niekdajšia šéfka americkej centrálnej banky Janet Yellenová. (čtk)

Cigarety od februára 2021 zrejme zdražejú a majú byť pod prísnejšou kontrolou, parlament schválil novelu zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov. V priemere by mohla cena jednej škatuľky vzrásť o 40 centov a o 20 centov v rokoch 2022 a 2023.

Sadzba na tabak sa má zvýšiť rovnakým tempom ako sadzba na cigarety.  Dopredávať cigarety má byť umožnené dva mesiace, tabak šesť mesiacov.

Novela zákona má upraviť sadzby spotrebnej dane pri cigaretách, bezdymovom tabakovom výrobku a tabaku v troch krokoch, v prípade cigár a cigariek sa navrhuje jednorazová úprava sadzby spotrebnej dane.

Sadzby dane tabakových výrobkov sa majú zvýšiť k 1. februáru 2021, k 1. februáru 2022 a k 1. februáru 2023.

Na úpravu sadzieb nadväzuje podľa rezortu financií aj nastavenie lehôt dopredaja jednotlivých tabakových výrobkov. Pri cigaretách sa navrhuje dvojmesačná lehota ich dopredaja po zmene sadzby dane, čo bude znamenať, že cigarety zdanené dnes platnou sadzbou dane, ktoré budú uvedené na slovenský trh do konca januára 2021, bude možné dopredávať do konca marca 2021. Rovnaký mechanizmus je pre cigarety navrhnutý aj pri zmene sadzby k 1. februáru 2023. V prípade tabaku má byť umožnený dopredaj počas šiestich mesiacov.

Novelou sa má sprísniť prevoz tabakových výrobkov. Slovensko totiž do praxe zavádza smernicu EÚ, podľa ktorej sa začne využívať elektronická evidencia prepravovaného tovaru.

Kým doteraz boli sprievodné dokumenty v klasickej papierovej podobe, po novom bude celý proces elektronický od začiatku až do konca. K elektronickým dokumentom budú mať jednoduchý prístup dotknuté colné úrady odosielateľa aj príjemcu. (tasr)

Súkromná výroba destilátov z vlastného ovocia sa rušiť nebude, ako pôvodne plánovalo ministerstvo financií. V novele zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, ktorú parlament schválil, od zrušenia upustilo.

Minister financií Eduard Heger (OĽaNO) tento krok avizoval počas predchádzajúcej schôdze Národnej rady.

Domáca výroba destilátov bola na Slovensku zlegalizovaná počas bývalej vlády, presadila ju vtedajšia koaličná strana Most-Híd. Súčasná platná legislatíva presne definuje súkromnú výrobu destilátu, ako i súkromného výrobcu destilátu.

Ministerstvo ako prvý argument na zrušenie ešte v dôvodovej správe uvádzalo, že zavedenie možnosti súkromnej výroby destilátu spôsobuje neefektívne vynakladanie prostriedkov na výkon daňovej kontroly výroby liehu súkromnými osobami. Následne rezort financií vysvetlil, že platný zákon je aj v rozpore s európskym právom.

Európska komisia by však Slovensko už postihovať nemala. „Komunikovali sme s Európskou komisiou, a keďže od 1. januára 2022 má začať platiť európska smernica, ktorá umožní aj súkromné pálenice popri pestovateľských páleniciach a klasickej výrobe liehu, tak môžeme od tohto bodu upustiť.  Počas budúceho roka by teda EK nepristúpila k ‚infringementu‘ z dôvodu, že od 1. januára 2022 bude platiť smernica a tento zákon bude v súlade so smernicou,“ vysvetlil v pléne počas minulej schôdze Heger.

Plénum tak schválilo pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým sa zo zákona vypustilo zrušenie súkromnej výroby destilátov. Budúci rok by sa mal tento zákon iba doladiť.

Colnými úradmi je evidovaných približne 26 súkromných výrobcov destilátu, pričom paušálna ročná výška spotrebnej dane je 135 eur.

Novela zákona preberá do slovenskej legislatívy eurosmernicu, ktorou sa stanovuje všeobecný systém spotrebných daní. V súvislosti s jej prebratím sa zavádza najmä nový typ daňového subjektu, ktorým je schválený odosielateľ a schválený príjemca, a upravuje sa postup pri preprave alkoholických nápojov v daňovom voľnom obehu na podnikateľské účely na základe zjednodušeného elektronického administratívneho dokumentu vyhotoveného prostredníctvom elektronického systému. (tasr)

Osobitný bankový odvod sa od 1. januára 2021 zruší. Za návrh hlasovalo 87 zo 138 prítomných poslancov.

Zrušením osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií sa naplní Memorandum o porozumení, ktoré uzavrelo v júni ministerstvo financií so Slovenskou bankovou asociáciou. V ňom dohodli vypracovanie návrhu legislatívy, ktorou dôjde k úplnému zrušeniu zákona o osobitnom odvode.

Zákon, ktorým sa osobitný odvod zaviedol, nadobudol účinnosť  1. januára 2012. Jeho cieľom bolo zaviesť odvody pre vybrané finančné inštitúcie a prispieť tak k tomu, aby sa podieľali na nákladoch budúcich finančných kríz v bankovom sektore, k zabezpečeniu spravodlivého rozdelenia záťaže a k predchádzaniu vzniku rozsiahlych výdavkov pre daňové subjekty, vládu a hospodárstvo v prípade riešenia finančných kríz.

Nemocnice majú byť naďalej chránené pred exekúciami, predpokladá to novela zákona, ktorú posunuli poslanci do druhého čítania. Parlament o nej rokuje v skrátenom legislatívnom konaní. (tasr)

V Poľsku budú počas zimnej sezóny a za prísnych hygienických opatrení fungovať vleky a lanovky. Hotely a penzióny však zostanú zatiaľ zatvorené, oznámil vicepremiér Gowin, ktorý sa na tom dohodol s hlavným hygienikom a prevádzkovateľmi vlekov. (čtk)

Nemecká vláda plánuje v decembri poskytnúť podnikom ďalšiu finančnú pomoc 17 miliárd eur v prípade predpokladaného predĺženia pandemických reštrikcií. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na zdroje z vládnych kruhov.

Šéfovia spolkových krajín sa v pondelok večer dohodli, že obmedzenia proti šíreniu pandémie predĺžia do 20. decembra. Konečné rozhodnutie má padnúť v stredu na ich porade s kancelárkou Angelou Merkelovou.

Pôvodne mali mať reštaurácie a voľnočasové a kultúrne zariadenia zatvorené len do konca novembra.

Na novembrovú finančnú pomoc podnikom vláda plánuje vynaložiť 14 až 15 miliárd eur. Peniaze majú kompenzovať výpadok tržieb, väčšinou vo výške 75 % príjmov z vlaňajšieho novembra.

Prvú časť finančnej pomoci by mali firmy a samostatne zárobkovo činné osoby dostať koncom mesiaca vo forme zálohových platieb. (čtk, dpa)

Na oddlženie nemocníc dostane minister zdravotníctva od ministerstva financií 575 miliónov eur. Aké budú pravidlá oddlženia, minister Krajčí nepovedal.

Spoločnosť Skanska SK ukončila práce na dočasnej obchádzkovej trase cez Národný park Muránska planina. Banskobystrický samosprávny kraj ju zazmluvnil ako zhotoviteľa rekonštrukcie na ceste II/531 medzi Muráňom a Prednou Horou.

Od stredy sa semafory vrátia do pravidelného režimu, ktorý vodiči s povolením na prejazd poznajú ešte z leta. Župa sa dohodla tiež s autobusovým dopravcom na zabezpečení zimnej prevádzky pravidelných prímestských liniek.

Príspevky z Prvej pomoci+ brzdia komplikované podmienky aj ich nesprávny výklad

Pri podávaní výkazov a žiadostí z Prvej pomoci k opatreniu č. 2 a 4A budú musieť podnikatelia posielať novú tabuľku. V nej vyznačia, kedy podávali daňové priznanie a či a odkedy platia odvody. Ústredie práce chce takto riešiť chaos pri posudzovaní plnenia podmienok jednotlivých opatrení.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať