11 odborníkov vybralo grafy roka 2017

Finančná kríza a následná eurokríza zanechali hlboké jazvy na ekonomickej výkonnosti krajín eurozóny. V roku 2013 bolo ešte sedem krajín, kde hrubý domáci produkt (HDP) klesal. V uplynulých dvoch rokoch už len Grécko bolo na klesajúcej trajektórii. Rok 2017 je prvým rokom od krízy, keď rastú všetky členské štáty eurozóny. Obdobie optimistickejšieho hospodárskeho vývoja treba využiť na dobudovanie a spevnenie inštitucionálnych základov eurozóny. Zmeny by mali byť v období všeobecného rastu aj politicky priechodnejšie.

Ľudovít Ódor, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť 

Podľa údajov Eurostatu výkonnosť slovenskej ekonomiky v porovnaní s priemerom Európskej únie už štvrtý rok po sebe stagnuje na úrovni 77 percent. Dve sedmičky môžu byť pre niekoho šťastným číslom, ale z pohľadu životnej úrovne je pauza v dobiehaní vyspelej Európy jednoznačný problém.

Zdá sa, že Slovensko postupne vyčerpáva svoj model ekonomickej konvergencie založenej na lacnej a dostupnej pracovnej sile a na aglomeračných efektoch automobilového priemyslu. Nič na tom nemení ani fakt, že príchod novej automobilky môže dodať ďalší strednodobý impulz pre našu ekonomiku. Zásoba kvalitnej pracovnej sily je totiž vyčerpaná, podnikateľské prostredie sa nezlepšuje a v medzinárodnom porovnaní výrazne zaostávame aj vo výsledkoch vzdelávania. Na to, aby sme dobehli najlepších, potrebujeme reformy.

Ľudovít Ódor, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

Výkonnosť našej ekonomiky zamrzla od roku 2013 na úrovni 77 percent priemeru EÚ. Po prudkom dobiehaní, keď sme od roku 2000 poskočili z úrovne 50 percent, je tak imidž tatranského tigra definitívne preč. Doplácame najmä na dlhoročné zanedbávanie reforiem v podnikateľskom prostredí, školstve, ale aj na plytvanie verejnými zdrojmi v predražených zákazkách. Zarážajúce je, že k zastaveniu dobiehania dochádza v čase miliardových stimulov z eurofondov. Tie zrejme po roku 2020 z veľkej časti vyschnú. Ak nedôjde k reformám, nedá sa vylúčiť, že sa o pár rokov začneme prepadávať. Nielen vo vývoji ekonomiky, ale skôr či neskôr aj v životnej úrovni ľudí.

Peter Goliaš, riaditeľ inštitútu INEKO

Do zahraničia odchádza každý desiaty vysokoškolák

Zdroj: Infostat, IFP

Slováci nielen starnú, ale aj odchádzajú do zahraničia. Podľa registra zdravotných poisťovní klesol počet ľudí žijúcich na Slovensku za posledných 15 rokov o 300-tisíc, čo predstavuje približne 5 percent obyvateľstva. Z končiacich vysokoškolských študentov odchádza do zahraničia približne každý desiaty, čo predstavuje odchod investície štátu do vzdelania vo výške 44,8 milióna eur.

Slavomír Hidas, analytik Inštitútu finančnej politiky

Tento graf zobrazuje mieru zamestnanosti vylúčených komunít Rómov a majoritnej populácie žijúcej v blízkosti lokalít obývaných takto ohrozenými Rómami. Graf ukazuje hĺbku problému integrácie vylúčených komunít Rómov na trhu práce: nielenže vylúčené komunity Rómov na Slovensku majú v porovnaní s Českom, Maďarskom, Rumunskom a so Srbskom zďaleka najnižšiu mieru zamestnanosti, ale v lokalitách, kde žijú, má veľké problémy zamestnať sa aj majoritná populácia, ktorá tiež dosahuje v porovnaní s menovanými krajinami najnižšiu mieru zamestnanosti.

Riešenie je teda v odbúravaní bariér pri zamestnávaní Rómov, ale aj v riešení celkovej ekonomickej situácie v regiónoch, kde vylúčené komunity Rómov žijú. Alternatívou je migrácia Rómov a majoritnej populácie do ekonomických centier, ktoré im všetkým poskytnú lepšie možnosti zamestnať sa.

Martin Kahanec, šéf Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI)

Slovensko malo tri roky defláciu, ceny už rastú

Slovensko bolo tri roky v deflácii (2014 až 2016). V povojnovej histórii Slovenska sme takéto dlhé obdobie klesajúcich cien nezažili. Začiatkom roka 2017 sa inflácia vrátila. Jej rast bol živený predovšetkým prudkým rastom cien potravín. Potraviny tvoria významnú časť spotrebného koša slovenských domácností. Preto vývoj celkovej inflácie závisí z veľkej časti od vývoja cien potravín v slovenských obchodoch.

Dôvodom rastu cien potravín boli jednak poruchy na trhu určitých položiek (najmä masla a vajec), ale aj klesajúca nezamestnanosť a stúpajúce reálne príjmy slovenských domácností. Slováci mali v roku 2017 viac peňazí a boli schopní a ochotní v obchodoch za potraviny zaplatiť viac ako po minulé roky.

Vladimír Baláž, ekonóm Slovenskej akadémie vied

Trh práce na Slovensku zaznamenal v roku 2017 výrazný boom. Zamestnanosť prudko rástla, nezamestnanosť dosahuje historické minimá, na trhu je historicky najviac voľných pracovných miest a mzdy opäť začínajú rasť. Hoci mzdy v roku 2017 rástli rýchlejšie ako produktivita práce, je namieste očakávať, že v roku 2018 ešte pridajú do kroku. Ako možno vidieť na grafe, v okolitých krajinách EÚ je nedostatok pracovnej sily ešte výraznejší a rast miezd ešte rýchlejší. Strata konkurencieschopnosti v regióne zatiaľ nehrozí.

Tibor Lörincz, analytik Tatra banky 

Na rast miezd tlačí nedostatok pracovnej sily aj lepšia produktivita

(Dlhodobý priemer rastu mzdy je 4,3 percenta medziročne – počítané od roku 2006. Mzdy a produktivita sú v nominálnom vyjadrení.)

Zdroj: výpočty NBS

Graf hovorí o tom, že v tomto roku výrazne vzrástlo pnutie na trhu práce, čo znamená, že dopyt zamestnávateľov po pracovnej sile začína prevyšovať jej ponuku a to má prorastový vplyv na mzdy. Mierne sa oživil aj rast produktivity práce, teda zamestnanci dokážu vyprodukovať vyšší objem výroby, z čoho firmy benefitujú a dokážu na základe toho zamestnancom zvýšiť platy. Doteraz nízke hodnoty inflácie pôsobili na mzdový rast tlmiaco, ale s miernym oživením inflácie sa to postupne zmení. Modrý stĺpec predstavuje kompozičný efekt, čo znamená, že v časoch rastu zamestnanosti sa vo väčšej miere do zamestnania prijímajú zamestnanci, ktorých mzda je nižšia ako priemer, a to pôsobí na rast miezd tlmiaco (naopak, v kríze v prvom rade odchádzajú zo zamestnania slabšie platení/menej produktívni zamestnanci, čo podporí rast priemernej mzdy).

Alexander Karšay, Odbor ekonomických a menových analýz

Národnej banky Slovenska

Bitcoin v tomto roku zatienil aj tulipánovú mániu

 

Zdroj: coindesk.com

Bitcoin je bezpochyby grafom roka. Táto prvá z kryptomien predviedla v roku 2017 trhovú bublinu, ktorá zatienila aj učebnicovú tulipánovú mániu z roku 1637 z holandskej burzy. Krátko pred spľasnutím tulipánovej mánie (vo februári 1637) sa jeden kus cibuľky niektorých druhov tulipánov obchodoval za 10-násobok celoročného platu zručného remeselníka.

V úvode roka 2017 sa trhová cena bitcoinu vrátila na úroveň predošlých rekordov z roku 2013, vtedy cena rýchlo, no len na krátko vystrelila nad 1000 dolárov. Počas ďalších mesiacov sa takmer logaritmicky skracoval čas medzi prekročením jednotlivých tisíc-dolárových míľnikov (doslova len na niekoľko dní). Záver roka 2017 priniesol prelomový míľnik, keď sa na Wall Street začalo obchodovať s derivátovými nástrojmi nadviazanými na bitcoin ako podkladové aktívum.

Samozrejme, ich spustenie prilialo olej do ohňa bitcoinovej mánii, ktorá už atakovala hranicu 20-tisíc dolárov za jeden bitcoin v polovici decembra (19 172 USD počas nedele, 17. decembra). Už v úvode predvianočného týždňa sa objavili na trhu prvé chýry o tom, že sa objavili na finančnom trhu hráči, vsádzajúci prostredníctvom čerstvo uvedených derivátov naopak, na pokles ceny bitcoinu. Do Štefana tak jeho cena spľasla pod hranicu 14-tisíc dolárov.

Vladimír Vaňo, ekonóm skupiny CentralNic

V medziročnom porovnaní kurzu eura oproti americkému doláru môžeme pozorovať výrazné posilnenie eura, celkovo o 13,4 percenta oproti decembru 2016. Na tento menový pár vplývalo počas roka viacero faktorov, ktoré kurz posúvali oboma smermi. Hodnota dolára bola koncom roka 2016 nadhodnotená a nezodpovedala celkom fundamentom. Na kurz vplývali aj značné očakávania od novej americkej administratívy, hlavne čo sa týkalo veľkého daňového stimulu. Očakávania sa postupne počas roka upravovali a v prípade daňovej reformy USA sa pomerne rázne zredukovali vzhľadom na neľahký priebeh odsúhlasenia a rozmer tejto legislatívy.

Americký Fed pokračuje v opatrnom zvyšovaní sadzieb, ale trh mu momentálne úplne neverí, pretože očakáva len dve zvýšenia v budúcom roku, zatiaľ čo samotný Fed naznačuje tri zvýšenia sadzieb v roku 2018. Na druhej strane, priaznivé ekonomické dáta z eurozóny, ktoré poukazujú na zlepšené fundamenty hlavne v oblasti hospodárskeho rastu a trhu práce, pomohli posilniť euro. Menová politika ECB ostáva akomodatívna, aj keď s náznakom postupného utiahnutia, pretože program nákupu aktív (QE) bude od januára pokračovať v polovičnom množstve 30 miliárd eur mesačne.

Katarína Muchová, analytička Slovenskej sporiteľne

Tri štvrtiny Slovákov zaujíma, koľko zarábajú ich kolegovia

 

Väčšina zamestnaných ľudí sa zhoduje v tom, že informácia o mzde je osobnou záležitosťou každého človeka. Napriek tomu sa ukazuje, že množstvo Slovákov chce vedieť, koľko zarábajú ich kolegovia, výšku svojho príjmu nemajú problém povedať svojej rodine či známym. Ukázal to prieskum, ktorý robili v máji až júni 2017 v deviatich krajinách Európy vrátane Slovenska pod záštitou medzinárodného webu Paylab.com, na Slovensku na vzorke 9157 ľudí.

V európskych krajinách je téma platov stále tabu. Informácie, koľko ľudia zarábajú, sa firmy snažia držať v tajnosti a zväčša k mlčanlivosti o plate zaväzujú v zmluvách aj svojich zamestnancov. Ako sa však ukazuje, Slováci sa o mzde rozprávať neboja. Informácie o tom, koľko zarábajú, totiž nemajú problém povedať svojim blízkym približne šiesti z desiatich Slovákov.

Až 59 percent Slovákov by chcelo vedieť, koľko zarábajú ich blízki priatelia či rodinní príslušníci. Našincov však viac ako informácie o mzde najbližších zaujímajú čísla na výplatnej páske ich kolegov. Takéto informácie by chcelo mať až 75 percent Slovákov, absolútny nezáujem o takéto informácie prejavilo iba 9 percent ľudí. V porovnaní s výsledkami z ostatných krajín je správanie sa Slovákov podobné Európe. Celkové výsledky prieskumu z deviatich krajín totiž ukázali, že 74 percent ľudí chce vedieť, koľko zarába ich kolega.

Nikola Richterová, Profesia.sk

Administratívne zaťaženie demotivuje zamestnávateľov

Tento graf je celkom symbolický v tom, že identifikuje, aké sú náklady zle fungujúceho štátu a verejnej správy na Slovensku. Platí to pre byrokraciu, ale aj korupciu, slabú vymáhateľnosť práva, neefektívne výdavky štátu či nekvalitné školstvo a zdravotníctvo.

Ako najciteľnejší negatívny vplyv zbytočného administratívneho zaťaženia vidia podnikatelia prekvapujúco nie finančné náklady či stratu času alebo energie. Najhoršie je, že ich demotivuje v podnikaní, investovaní, raste či zamestnávaní.

Túto možnosť si zvolila viac ako polovica účastníkov prieskumu, do ktorého sa v októbri zapojilo 153 podnikateľov z takmer 1200 oslovených. Zhruba štvrtina si vybrala ako najhoršiu stratu času. Zvyšok pokryli zbytočné straty energie a peňazí.

Peter Kremský, Podnikateľská aliancia Slovenska