Šéfa stavebnej firmy Euro-Building aj primátora Vranova obvinili z eurofondového podvodu
V eurofondovej zákazke mesta Vranov nad Topľou vyšetrovateľ obvinil šesť osôb. Mestu hrozí, že bude musieť vrátiť 3,1 milióna eur.
„Cítim zadosťučinenie, lebo vyšetrovaním sa dokázalo, že sme neklamali, ale vnímam to aj ako krivdu, lebo čo robili v takom jasnom prípade päť rokov?“ reaguje vranovský podnikateľ Andrej Šust na uznesenie vyšetrovateľa, ktorý v prípade eurofondovej zákazky na nové stojiská na odpad pre mesto Vranov nad Topľou obvinil na konci novembra šesť osôb.
Medzi obvinenými je aj primátor mesta Vranov nad Topľou Ján Ragan (nezávislý s podporou Smeru) a Miloš Stopka, predseda predstavenstva bratislavskej stavebnej firmy Euro-Building, ktorá eurofondovú zákazku ešte v roku 2011 získala. Vyplýva to z uznesenia vyšetrovateľa, ktoré má Denník N k dispozícii.
Vyšetrovateľ ich obvinil z toho, že v oficiálnych dokumentoch nehovorili pravdu o tom, kedy bola stavba naozaj dokončená. Vedome v nich vraj uviedli skorší termín, hoci realita bola iná, aby mesto nemuselo vrátiť eurofondy.
Výsledok je, že mesto má stojiská, veľká stavebná firma dostala zaplatené, ale ten, kto naozaj staval, doteraz nedostal za väčšinu práce zaplatené.
Ako spis putoval
Podnikateľ Šust pre mesto Vranov nad Topľou pred piatimi rokmi postavil 101 stojísk na separovaný zber. Odvtedy znova a znova opakuje, že dokončené stavby nikomu neodovzdal, za stavebné práce mu doteraz nikto nezaplatil, ale mesto Vranov nad Topľou ich aj tak užíva vďaka dokumentom, ktoré nezodpovedali skutočnému priebehu stavby.
Vranovský podnikateľ sa preto začiatkom roku 2015 obrátil na generálnu prokuratúru. Prelomové rozhodnutie prišlo minulý rok v októbri, keď Úrad špeciálnej prokuratúry zrušil pôvodné rozhodnutie vyšetrovateľa o odmietnutí veci a nariadil mu, aby vo veci ďalej konal a rozhodol.
„Až keď to dostal do rúk Úrad špeciálnej prokuratúry, zmenilo sa celé konanie. Až prokurátor doktor Šanta sa k tejto veci postavil chlapsky a konečne povedal, kto by mal niesť za toto zodpovednosť. Ale nie je to normálne, aby sa päť rokov nič nedialo,“ opakuje Šust.
Šust sa ešte v júni tohto roka obrátil listom aj na premiéra Roberta Fica, v ktorom mu opísal, ako sa obrátil na generálnu prokuratúru, no potom začal spis putovať z jedného úradu na ďalší. „Pýtam sa, ako to, že rozhodnutia prokurátorov a vyšetrovateľov boli iné? Stále hovorím o tom, že buď je to politicky kryté, alebo je to ekonomicky kryté, alebo potom ide o neodborné vyjadrenia,“ hovorí Šust. Veci sa pohli, až keď sa toho chytil Úrad špeciálnej prokuratúry.
Prokurátor špeciálnej prokuratúry sa stotožnil so Šustovou argumentáciou, že v pôvodnom trestnom konaní neboli vypočutí viacerí dôležití svedkovia a zabezpečené dôležité listinné dôkazy. Na základe nich neskôr vzniesol obvinenie voči šiestim osobám zo zločinu alebo z pomoci k zločinu poškodzovania záujmov Európskych spoločenstiev a z obzvlášť závažného subvenčného podvodu.
Šust v tomto prípade figuruje len ako oznamovateľ. „Oni ma jednoducho vylúčili ako poškodeného a určili, že poškodeným je európske spoločenstvo a Slovenská republika a nie ja. Otázka však je – a kde sme my, čo sme to postavili, všetko urobili, kde sú naše peniaze? Prečo sa nikto nezaoberá tým, kde zmizli peniaze?“ pýta sa Šust.
Čudný vranovský eurofondový príbeh
Verejnú súťaž na eurofondovú zákazku „Intenzifikácia separovaného zberu“ vo Vranove nad Topľou vyhrala ešte v roku 2011 bratislavská firma Euro-Building podnikateľa Miloša Stopku.
Tá však stojiská priamo nestavala, práce si objednala od ďalšieho subdodávateľa a ten následne od ďalšieho, až sa k nim ako siedma v poradí dostala firma Cedent Plus podnikateľa Šusta.
Vyšetrovateľ v uznesení uvádza, že s výstavbou stojísk sa začalo po prevzatí stavenísk v apríli 2012 a stavalo sa do druhej polovice decembra, pričom nedostatky sa odstraňovali ešte v priebehu januára 2013. Termíny sú dôležité, lebo mesto Vranov sa zaviazalo, že stavba bude hotová do konca augusta 2012. Ak by to tak nebolo, prišlo by o eurofondy, ktoré mestu vyplatilo ministerstvo životného prostredia.
Vyšetrovanie ukázalo, že termín dodržaný nebol, no mesto Vranov a Euro-Building v preberacích protokoloch uviedli, že termín realizácie projektu v zmysle zmluvy dodržali.
Skutočnosť, že stavba nebola dokončená do konca augusta 2012, má okrem výpovedí svedkov dokazovať aj stavebný denník, zmluvy medzi subdodávateľmi, vystavené faktúry od firiem, ktoré dodávali betónové zmesi či železné konštrukcie stojísk, aj niekoľko desiatok výdajok – priepustiek, ktoré dokazujú, kedy a koľko konštrukcií sa vyviezlo na jednotlivé stojiská.
„Zo strany zástupcov mesta, stavebného dozoru mesta a stavbyvedúceho spoločnosti Euro-Building, a. s., boli spísaním protokolov o odovzdaní a prevzatí verejnej práce predstierané skutočnosti, ktoré boli v rozpore so skutočným stavom veci, v dôsledku čoho došlo k neoprávnenému dočerpaniu NFP,“ uviedol vyšetrovateľ v uznesení o obvinení.
„Ing. Stopkovi nebolo doručené obvinenie vo veci, na ktorú sa pýtate. Preto sa k nemu ani nevieme vyjadriť,“ uviedol Stopkov právny zástupca Martin Timcsák.
„My všetci tvrdíme, že termín bol dodržaný. Po uvedenom termíne došlo k odstraňovaniu určitých chýb a nedorobkov, ale v zásade my sme toho názoru, že sme zmluvu neporušili, teda ani nepoškodili EÚ a jej finančné prostriedky,“ povedal pre TASR primátor Vranova. Uviedol tiež, že voči obvineniu sa odvolali.
V uznesení sa tiež uvádza, že keď ministerstvo životného prostredia vykonalo v januári 2013 kontrolu na mieste, ktorá súvisela so záverečnou žiadosťou o platbu, nezistilo žiaden problém. Z pohľadu ministerstva bol projekt riadne ukončený. Mesto Vranov však v žiadosti o platbu, ktorú poslalo ešte koncom novembra 2012, uviedlo nepravdivé údaje o vykonaných stavebných prácach za obdobie apríl až júl 2012, čím údajne ministerstvu spôsobilo škodu v celkovej výške 1,4 milióna eur.
Podľa vyšetrovateľa treba za výšku škody považovať celú výšku vyplateného príspevku, teda 3,112 milióna eur, čo je suma, ktorú by si ministerstvo uplatňovalo ako škodu v trestnom konaní.
Mesto Vranov tak porušilo zmluvnú podmienku odovzdať dielo riadne a včas v termíne do 31. augusta 2012. Práce na projekte však pokračovali ďalej, minimálne do 20. decembra 2012.
„Je dostatočne preukázané, že páchatelia konali s úmyslom získať a použiť všetky možné prostriedky z Kohézneho fondu Európskej únie a rozpočtu SR napriek nesplneniu zmluvných podmienok, a práve preto mali predložiť nesprávny doklad a takto umožniť dočerpanie a zadržanie finančných prostriedkov,“ uvádza sa v uznesení o vznesení obvinenia.
Bratislavská firma Euro-Building je jednou z najúspešnejších firiem v získavaní eurofondových zákaziek na Slovensku.
Viacerí starostovia sa však na praktiky firmy sťažovali.
Euro-Building sa súdi s Denníkom N za sériu článkov o tejto firme a jej eurofondových zákazkách. Denník N dal v nich priestor aj podnikateľom, ktorí tvrdia, že im Euro-Building nezaplatil za vykonané práce (pozri napríklad tu aj tu).
Ministerstvo vnútra uzavrelo s firmou dohodu o urovnaní všetkých prebiehajúcich konaní. Súčasťou dohody je podľa denníka Sme aj klauzula o tom, že Euro-Building nesmie poskytovať o prípade žiadne informácie „verejnosti, najmä médiám“.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
