Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Pellegrini schválil štyri IT projekty, ktoré nás majú priblížiť k „jedenkrát a dosť“

Peter Pellegrini v reklamnom videu.
Peter Pellegrini v reklamnom videu.

Podpredseda vlády Peter Pelegrini ešte vlani avizoval novú kultúru schvaľovania štátnych IT projektov. Hovoril o tom, že sa skončili časy robustných IT projektov a že každý projekt musí prejsť verejným vypočutím aj pred odborníkmi z tretieho sektora.

Ukazuje sa, že pri veľkom eurofondovom programe, z ktorého sa okrem dopravných projektov má financovať aj štátne IT, nová kultúra schvaľovania projektov do veľkej miery platí. Bez nej by úrad IT eurofondy nedostal. Plošne to však ešte neplatí.

Riadiaci výbor, ktorému Pellegrini predsedá, schválil v utorok štyri veľké IT projekty za 92 miliónov eur. Členovia výboru posúdili štúdie týchto projektov a zhodnotili, že budú pre ľudí prínosom. Pellegrini povedal, že všetky štyri projekty sú dôležité, ak chceme mať jedenkrát a dosť, teda nebyť poštármi medzi úradmi.

Okrem úradníkov z viacerých ministerstiev, z Hodnoty za peniaze, aj niektorých IT združení mali všetky štyri projekty aj verejné vypočutie pred odbornou verejnosťou.

Taký postup však neplatí všade, Pellegriniho úrad nemá priamy dosah na celé eurofondy. Príkladom, keď si ministerstvo môže zvoliť mäkšie podmienky, je IT projekt odpadového hospodárstva na ministerstve životného prostredia.

Potvrdilo sa tiež, že dva veľké IT projekty na hodnotenie predložené neboli. Jeden bol už vysúťažený projekt ministerstva dopravy za 64 miliónov, ktorý mal elektronizovať stavebné konanie (Informačný systém výstavby). Odborníci v posudkoch písali, že stavebné konanie treba elektronizovať, ale nie tak, ako to chcelo urobiť ministerstvo dopravy.

Druhým stiahnutým je projekt Konsolidovanie údajovej základne rezortu zdravotníctva. Pochybnosti o kvalite projektu adresovala ministrovi zdravotníctva aj Americká obchodná komora.

Dva projekty, ktoré stiahli

Minister dopravy Árpád Érsek pravdepodobne zruší už druhý veľký IT projekt, ktorý zdedil ešte po exministrovi Jánovi Počiatkovi. Ministerstvo dopravy síce hovorí, že definitívne rozhodnutie o Informačnom systéme výstavby ešte nepadlo a ministerstvo vyhodnocuje ešte jeho možné benefity, ťažko predpokladať, že to skončí inak.

Érsek ešte v máji zrušil Atlas pasívnej infraštruktúry za 48 miliónov eur. Systém mal zhromažďovať údaje o všetkých sieťach, vedeniach, stavbách, diaľniciach či inej infraštruktúre.

Érsek nedávno pripustil, že zruší aj Investičný systém výstavby a urobí nový, lepší projekt, ktorý by zohľadnil aj nový zákon, ktorý sa ešte len chystá. Ak by predsa len váhal, pri rozhodovaní by mu mohlo pomôcť napríklad hodnotenie Slovenska.Digital podľa kritérií „red flags“. Projekt stavebného konania patril medzi najhoršie hodnotené projekty. To, že projekt bol stiahnutý z riadiaceho výboru, uvítali aj analytici z Hodnoty za peniaze.

O zdravotníckom projekte, ktorý bol takisto stiahnutý, Ján Hargaš zo Slovenska.Digital povedal, že vyzerá len ako duplicita iného projektu, ktorý bol súčasťou e-healthu plateného ešte zo starých eurofondov OPIS-u. Americká obchodná komora ministrovi Druckerovi odporučila, aby projekt prešiel reformou, spravila sa detailná analýza súčasného stavu údajov a určili sa hlavné priority, čo chceme s dátami robiť.

Štyri projekty, ktoré prešli

Sociálna poisťovňa ešte pred rokom zrušila obrí IT projekt, ktorý robí teraz nanovo, ale po častiach. Nezačína už megalomanským IT projektom za 70 miliónov eur, ale prvý projekt je za 5 miliónov eur a zaoberá sa jednou témou. Tou je prečistenie a konsolidácia údajov.

Projekt má zabezpečiť integráciu dát z jej 11 rôznych systémov, má zlepšiť ich správu a znížiť byrokratickú záťaž občanov aj úradníkov, napríklad pri opravovaní chybných dát. „A má najmä vytvoriť prostredie na zavedenie zásady jedenkrát a dosť,“ vysvetľuje Pellegriniho úrad. Systém počíta aj s rozhraním, v ktorom občania a podnikatelia uvidia všetky dáta, ktoré o nich Sociálna poisťovňa eviduje.

Projekt Centra právnej pomoci v hodnote 4,9 milióna eur má zjednodušiť právne poradenstvo a konzultácie pre ľudí v hmotnej núdzi. Ľudia budú môcť o právnu pomoc požiadať elektronicky alebo prostredníctvom call centra, nebudú musieť nosiť do centra doklady a potvrdenia. Výrazne, možno až na polovicu, by sa vďaka nemu malo zrýchliť riešenie osobného bankrotu.

Riadiaci výbor na čele s Pellegrinim schválil aj investíciu 15,6 milióna eur do projektu, ktorý má integrovať dáta 70 inštitúcií cez informačný systém centrálnej správy referenčných údajov. „Tento projekt je ďalším z kameňov v mozaike jedenkrát a dosť a podporuje naše úsilie nerobiť z ľudí a podnikateľov poštárov,“ povedal Pellegrini v stanovisku úradu.

Úrad tvrdí o projekte aj toto: Projekt by mal občanom a podnikateľom ušetriť ročne na správnych poplatkoch takmer 1,5 milióna eur a zároveň viac ako 240 000 dní čakania na rôzne výpisy a dokumenty, ktoré si úrady a inštitúcie budú vymieňať medzi sebou.

Komisia tiež súhlasila s investíciou do rozšírenia informačného systému DCOM do ďalších miest a obcí a s jeho migráciou do vládneho cloudu. Má to stáť 31 miliónov eur. Úrad podpredsedu vlády hovorí, že viac ako milión ľudí bude môcť využívať 141 elektronických služieb poskytovaných zapojenými samosprávami.

Slovensko.Digital sa obáva, že Európska komisia nemusí uznať všetky predpokladané výdavky a dôjde k veľkým korekciám. „Je to dobrý nápad, ale riziko je, že o dva-tri roky sa bude Európska komisia pýtať, aké boli v projekte za 30 miliónov eur reálne oprávnené výdavky na presun do cloudu. Dnes to však vyzerá na polovicu z tej sumy,“ povedal Hargaš.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Kollárov tieňový minister financií: Štátne podniky majú robiť biznis, ale sú spravované ako úrady

Ekonomický expert Sme rodina Štefan Hollý si myslí, že hlavný problém Slovenska je investične poddimenzovaný štát. “ Naše HDP má sto miliárd a rakúske 400 miliárd eur,“ hovorí.

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Minúta po minúte

Zdieľať

Johnson v rozhovore pre BBC vyhlásil, že EÚ má brexitu plné zuby a chce dohodu. Úniu už podľa neho unavujú „nekonečné odklady“ a bola by rada, aby nastala ďalšia fáza brexitového procesu, rokovania o budúcich obchodných vzťahoch.

Britský premiér zopakoval, že Spojené kráľovstvo z bloku odíde 31. októbra. Stane sa tak podľa neho napriek novému zákonu proti nekontrolovanému brexitu, ktorý ho núti požiadať Brusel o odklad, ak nebude uzavretá nová dohoda.

Ako sa mieni zákonom riadiť a pritom vyviesť krajinu z EÚ aj bez dohody o podmienkach tohto kroku, však nespresnil. Dodal len, že bude ctiť ústavu.

Johnson s BBC hovoril po návšteve Luxemburska, kde rokoval so šéfom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom a hlavným vyjednávačom Únie Michelom Barnierom. Povedal, že ho povzbudila ochota EÚ rokovať s Londýnom o tom, ako sa vyhnúť brexitu bez dohody. Pripustil však, že zásadný prelom nenastal. (bbc, čtk)

Zdieľať

Frankfurt plánuje projekt podzemnej železničnej stanice s tunelom pre rýchlovlaky, ktoré majú odľahčiť najdôležitejší železničný uzol Nemecka. Vláda chce nechať vypracovať štúdiu uskutočniteľnosti z hľadiska nákladov a následkov pre diaľkovú železničnú dopravu. 

Štátny tajomník ministerstva Enak Ferlemann uviedol, že s predložením hotovej štúdie sa počíta na jar 2021, niekoľko kilometrov dlhý tunel a podzemná stanica majú byť dokončené najskôr v roku 2035 alebo 2036. Ministerstvo odhaduje náklady na 3,56 miliardy eur.

Koncept predpokladá výstavbu nového tunela pre diaľkové vlaky, ktorý bude viesť popod nadzemnú stanicu v smere východ – západ. Podzemná stanica by mala mať štyri koľaje. Štúdia má zistiť, či tento projekt je vôbec realizovateľný.

Súčasná stanica je pre rýchlovlaky nevhodná, pretože vlaky musia po zastavení meniť smer.

Frankfurtská stanica je natoľko dôležitá, že akékoľvek omeškanie na nej rozbije cestovný poriadok v celom Nemecku. Podľa Deutsche Bahn totiž až dve tretiny všetkých diaľkových vlakov prechádzajú práve frankfurtskou stanicou. (tasr)

Zdieľať

Nemecký minister financií povedal, že nemecké banky by nemali zaviesť záporné úrokové sadzby na vklady drobných sporiteľov. Vyjadrenie Olafa Scholza nasledovalo krátko po tom, ako ECB stlačila depozitnú úrokovú sadzbu hlbšie do negatívneho teritória.

Do septembrového zasadnutia ECB bola depozitná sadzba na úrovni –0,40 %, vo štvrtok však Rada guvernérov rozhodla o jej znížení na úroveň –0,50 %.

Nemecké banky už dlhšie dávajú najavo nespokojnosť s politikou ECB v tomto smere. Tá má podľa nich podiel na ich klesajúcich ziskoch.

„Povedal som jasne predstaviteľom bánk, že záporné úrokové sadzby pre milióny sporiteľov by boli veľmi zlý nápad,“ uviedol Scholz pre denník Bild. „Som presvedčený, že všetkým by nám malo záležať na tom, aby sa voči sporiteľom postupovalo férovo,“ dodal. (reuters, čtk)

Zdieľať

USA pravdepodobne čoskoro uvalia nové clá na tovar z EÚ pre dlhotrvajúci spor o subvencovanie výroby lietadiel. Uviedla to eurokomisárka pre obchod Cecilia Malmströmová. EÚ podľa nej v takomto prípade odpovie novými clami na americký tovar.

Spojené štáty a Európska únia sa od roku 2004 u Svetovej obchodnej organizácie (WTO) navzájom obviňujú z nelegálnej podpory svojich výrobcov lietadiel Boeing a Airbus.

U oboch strán sa zistilo, že v rozpore s pravidlami WTO svojich výrobcov lietadiel finančne podporovali, aby im zabezpečili výhodnejšiu pozíciu na trhu.

Podľa zdrojov agentúry Reuters, oboznámených s touto kauzou, už WTO schválila žiadosť USA o súhlas s uvalením ciel na niektoré európske tovary. Koncom septembra by WTO mala oznámiť, aký veľký rozsah toto opatrenie bude mať.

WTO v súčasnosti tiež posudzuje plány EÚ na clá na americký tovar, rozhodnutie sa očakáva na prelome rokov. (dpa, reuters, čtk)

Zdieľať

Grécko chce predčasne splatiť 2,9 miliardy eur z 9-miliardovej pôžičky od MMF. Táto časť pôžičky má splatnosť do roku 2021, Grécko dúfa, že vďaka predčasnému splateniu ušetrí na úrokoch ročne 70 miliónov eur. (čtk)

Zdieľať

Americké strategické rezervy sú pripravené, no možno úplne postačí, že sú v zálohe

Predpovede vývoja ropného trhu po útoku na Saudi Aramco:

  • Len veľmi výrazná odstávka v rozsahu až dvoch mesiacov by si vyžiadala rozsiahlejšie siahnutie na strategické ropné rezervy Spojených štátov amerických.
  • V takom prípade by sa cena ropy mohla vyšplhať na hranicu 80 USD za barel, predpovedajú ekonómovia spoločnosti Goldman Sachs.
Ilustračné foto - TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP
Zdieľať

Spoločnosť Brose vytvorí v Prievidzi ďalších 400 pracovných miest. Investícia do tretej výrobnej haly sa bude pohybovať na úrovni 50 miliónov eur. Spoločnosť aktuálne zamestnáva okolo 850 ľudí. (tasr)

Zdieľať

Matador investuje do projektu InoBat, zaoberajúceho sa výskumom, vývojom a výrobou batérií. Tento krok pomôže posunúť vpred celý európsky sektor elektromobility. Zámerom je vybudovanie výskumného a vývojového centra vrátane výrobnej linky na Slovensku.

Spoločnosť vstúpila do strategického partnerstva v súvislosti s výstavbou výrobnej linky na batérie s výkonom 100 megawatthodín (MWh). Tá sa má začať už v prvej polovici roka 2020. Do konca roka 2021 má poskytnúť vlastné licencované riešenie pre autobatérie.

Celková investícia do vývoja spolu s nákladmi na výstavbu výrobnej linky by mala dosiahnuť 100 miliónov eur.

Matador bude pomáhať spoločnosti InoBat Auto počas obdobia výstavby, a to prostredníctvom zapojenia svojich inžinierskych a riadiacich tímov. Tie navrhujú najmodernejšie automatizované linky pre významných hráčov automobilového priemyslu. Aby projekt zohrával ešte silnejšiu strategickú úlohu, počíta sa s následným rozšírením výrobnej kapacity na 10 GWh, ktorá umožní hromadnú sériovú výrobu batérií.

„Desiatky rokov skúseností Matadora v automobilovom priemysle poskytnú spoločnosti InoBat Auto patentovaný prístup k vývojovému know-how pre našu plánovanú výrobnú linku, ako aj prístup k popredným výrobcom automobilov. Spolu s Matadorom a so spoločnosťou Wildcat, ktorá je naším technologickým partnerom v USA, InoBat Auto dopomôže európskemu trhu k nezávislosti na batériách z krajín mimo EÚ. Rovnako tak prispeje aj k transformácii slovenskej ekonomiky z čisto výrobnej na znalostnú,“ uviedol Marián Boček, spoluzakladateľ a výkonný riaditeľ spoločnosti InoBat.

Projekt InoBat Auto bol prvýkrát predstavený v júli tohto roka ako spoločné úsilie spoločností InoBat a Wildcat Discovery Technologies.

Súčasťou projektu je výrobná linka. Počíta sa s nepretržitým vývojom vlastných batérií v úzkej kooperácii s výrobcami elektrických vozidiel. (tasr)

Zdieľať

Volkswagen zaplatí 127 miliónov austrálskych dolárov (78,75 milióna eur) za urovnanie súdnych sporov s tisíckami tamojších klientov v súvislosti s emisným škandálom jeho dieselových modelov.

Nemecká automobilka zaplatí každému z majiteľov dotknutých dieselových vozidiel značky Volkswagen, Audi a Škoda zhruba 1400 dolárov.

„Je to významný krok k úplnému vyriešeniu súdnych sporov v Austrálii,“ uviedol hovorca spoločnosti.

VW v rámci urovnania sporu zaplatí aj právne trovy žalobcov. (tasr)

Zdieľať

Nemecko chce zaviesť limit pre budúci rozpočet európskeho bloku na roky 2021 – 2027 na úrovni 1 % jeho HDP. Tento limit je nižší ako 1,11 % HDP celej EÚ, ktorý navrhuje Európska komisia.

Štáty EÚ sa pripravujú na boj o rozpočet, ktorý sa bude schvaľovať na budúci rok. V pondelok sa v Bruseli zídu ministri financií EÚ, aby prediskutovali túto otázku.

Diplomatické zdroje uviedli, že Nemecko, najväčší čistý prispievateľ do spoločných pokladníc bloku, v pondelok predloží ministrom svoj návrh.

Ministri budú diskutovať aj o tom, či bude financovanie bloku podmienené zachovaním jeho hodnôt vrátane právneho štátu. Tento plán súvisí najmä s Poľskom a Maďarskom. (tasr)